Už veľakrát a nielen na našej stránke bola preberaná otázka nástupu nového Veku. Preberajú sa rôzne varianty, analyzujú rôzne „konšpiračné teórie“, možno sa dočítať o celom spektre rôznych scenárov vývoja. Názory sa líšia od tých, ktorí v žiadnom prípade nepripúšťajú zmenu až po tie, ktoré rôznymi príchodmi – od Spasiteľa cez Perúna či globálneho prediktora – vysvetľujú všetko.
Pristavme sa letmo iba na dvoch uvedených momentoch ešte predtým, ako pristúpime k našej téme. Na výsmešné postoje okolo termínu „konšpiračné teórie“ nebudeme argumentovať – zopakujme si iba vtip: „Na lúke sa pasú dve kravy. Jedna hovorí: „Počula som, že nás kŕmia iba preto, aby nás potom zabili a zjedli“. Druhá odpovie: „Neverím na konšpiračné teórie“.
Druhá oblasť „konečného riešenia“ je postavená na odovzdávaní zodpovednosti za seba samého cudziemu subjektu. Hlavnou nosnou frekvenciou celého takéhoto prístupu je odovzdanie povolenia za svoj vlastný Duchovný vývoj inej entite. Toto zabezpečuje pasivitu takéhoto subjektu, čo už je samo osebe porušením základného Konu Vesmíru – nevyhnutnosti neustále pohybu v zmysle vlastného vývoja. Ako vieme z Knihy Svetla, nič vo Vesmíre nemôže brániť vývoju Ducha okrem neho samého. Ježiš druhýkrát nepríde – ale čakanie na neho sníma z takýchto subjektov aktívny postoj k svojmu vlastnému vývoju. Tí, ktorí „prestúpili“ na slovanské pozície od kresťanov, ale – v zmysle kresťanských zvyklostí – sa samostatne nesnažia vyvíjať, zase preniesli do slovanského sveta fenomén, ktorý doň nikdy nepatril – konfesionálny pohľad na Svet. Teda namiesto Ježiška čakajú na príchod Perúna, ale v tom istom, pasívnom ponímaní. A všetky tieto prístupy – vrátane týmto spôsobom chápaného globálneho prediktora udržiavajú ich mysle vo väzení typu „aj tak o všetko rozhodnú iní za nás“. Ak sa lepšie zamyslíte zistíte, že aj tento postoj zahŕňa už citované stanovisko Knihy Svetla. Primitívnym či sofistikovaným spôsobom – je to iba navádzanie na pasivitu našich myslí – a to im na udržanie sa pri moci stačí. Zopakujme si, že aj boj proti systému je podporovanie systému – pretože namiesto nasmerovania našej životnej energie na vlastný vývoj ju cez energetický tunel – vytvorený emóciou nenávisti – sami posielame egregoru systému, proti ktorému bojujeme.
Pri „slovanských postojoch“ sa tiež môžeme na okamih pristaviť. Rôzne externé subjekty sa nám snažia „nakukať“ rôzne výmysly, ktoré tiež do našej Kultúry nikdy nepatrili. Spomeňme iba to, že Svetlá Vyšná Bohyňa Mara (u nás Moréna) je Bohyňou Smrti, či to, že jej brat, Svetlý, Vyšný Boh Perún je bohom vojny.
Bohyňa MORÉNA navštevovala toho, kto nežil po Pravde a nedodržiaval Kony Kruhu Života. Postupne mu odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala ho k smrti. Tak kto sa vlastne obával Bohyne Morény?
Tí, ktorí sa zaoberajú Staroslovienskou Bukvicou vedia, že ani jedna bukvica nemá Obraz „SMRŤ“. Nájdete ju síce v iných kultúrach – ale napríklad tarotové karty sú nástrojom Kabbaly a nemajú so Slovanmi či Árijcami nič spoločné. Tu môžeme vidieť, že kto sa zaoberá našou Kultúrou – Kultúrou Slovienov – mal by študovať PRVOPOČIATOČNÉ ZDROJE Slovienov – v tomto prípade minimálne Starosloviensku Bukvicu. Jej Obrazy obsahujú KOMPLETNÝ SVETONÁZOR SLOVIENOV, t.j. našich Predkov. Štúdiom tzv. „klasických“ zdrojov, t.j. Grékov, Rimanov, Židov, Arabov a pod. sa síce niečo dozviete, ale vždy to bude iba ICH POHĽAD NA NÁS… a my vieme aj to, že ani tieto zdroje nie sú v pôvodnom znení.
Boh Perún nikdy nebol bohom vojny, Obraz vojny ako normálneho spôsobu existovania do Kultúry našich Predkov nikdy nepatril. Áno – nájdete ho v mnohých iných kultúrach minulosti, ale to už je polyteistický pohľad Civilizácie, nie Rodobožie Kultúry. Nuž tak, našim ľuďom vysvetľovať netreba, a cudzincom nestojí za to. Samozrejme, že naši Predkovia nakoniec boli donútení sa brániť proti cudzím nájazdom – križiakov nevynímajúc – a naše umenie bojovať aj tak prevyšovalo ich, ale bola to vždy reakcia na agresiu cudzincov. Tu s môžeme pre názornosť pomôcť obrázkom:
Je to nové vyjadrenie tisícročia starého prístupu. Európske krajiny Západných Slovanov oficiálne – také vlády a prezidentov sme si vyvolili – nás už ani neprezentujú ako Slovanov. Pre tých, ktorí nevedia anglicky prekladáme: „RUSKO CHCE VOJNU. Hľa ako blízko k našim vojenským základniam umiestnili svoju krajinu“.
Pred niekoľkými rokmi sme sa z médií dozvedeli, že Vatikán obnovuje prípravu exorcistov, t.j. ako keby odborníkov na vyháňanie diabla. V skutočnosti práve takíto popi, „vyháňači diabla“ riadili vyvražďovanie našich Predkov v časoch krvavého pokresťančovania. Sú to v skutočnosti čierni mágovia, dobre „odborne“ pripravení. Táto odborná pripravenosť ich môže niekedy odhaliť, ale inak sa to nedá. Ak vyškolili odborníkov na likvidáciu Svetlej Kultúry, tak musia mať značné poznatky o skutočnom stave vecí. No a títo vyháňači diabla už fungujú aj na našom území. O jednom momente ich pôsobenia nám niečo povedal náš priateľ.
Navonok môžu vystupovať ako bežní popi či „evanjelizátori“, teda budú viesť rôzne kresťanské krúžky, kurzy a školenia – bežná prax u kresťanov. Na jednom mieste na Západnom Slovensku tiež prebiehal takýto kurz, t.j. veľmi sofistikovaný brainwashing. Účastníci kurzu boli všetko „dobrí kresťania“, t.j. nemali ani len náznak pochybnosti o tom, že boh je iba jeden jediný, že je to Žid a podobne. V priebehu kurzu sa vynorila problematika cvičenia Jogy – dnes aj u nás pomerne populárna oblasť, ktorá navyše zapadá no našej Kultúry. A tu zrazu pán exorcista začal odsudzovať cvičenie Jogy ako škodlivé. Cvičiť Jogu skrátka správny kresťan nesmie. Komusi z účastníkov kurzu to nedalo a nakoniec sa opýtal, prečo vlastne neslobodno pravoverným kresťanov cvičiť Jogu!? Odpoveď pána exorcistu doslovne šokovala účastníkov. Pán exorcista totiž odpovedal niečo v zmysle: „Lebo vás privedie k iným Bohom“. Účastníci kurzu – v duchu tradičnej kresťanskej slobody – si ani netrúfali dať ďalšiu otázku… veď akože, boh je presa iba jeden jediný… Ale prečo Vatikánom vyškolený pán exorcista varuje pred inými – a očividne nie bezmocnými – Bohmi..? No a pre pána exorcistu to bola očividne úplne normálna problematika, iba odpovedal a na spresnenie ani nič viac nedodal, iba pokračoval v prednáške. A správni kresťanskí účastníci sa ani neodvážili viac pýtať… Odvtedy celá zúčastnená rodinka aj rozvetvené príbuzenstvo riešia strašnú nočnú moru – ako je to vlastne s tými inými Bohmi? Všetci sa však môžeme pýtať: „Akú to zmenu nesie nový vietor?“
Najlepšie je pozrieť sa na problematiku bez emócií, pretože tieto v Prírode neexistujú. Dnešní ľudia civilizácie si mýlia city s emóciami – veď čo ponúka napríklad „všemocná“ angličtina? Zmyslové vnemy – pocitové vnemy – sú nevyhnutné pre Dušu v procese poznávania Sveta Javi. To, čo sú zmyslové vnemy na úrovni materiálneho tela, sú city na úrovni energetického tela a Svedomie na úrovni Duchovného tela. Láska (Ľúbosť) je cit, nenávisť, zlosť, závisť a pod. sú emócie. Netreba si to mýliť.
V Prírode emocionálne prifarbenia neexistujú. Existujú iba energie, ktoré vstupujú do vzájomných pôsobení. Pre lepšie chápanie okolitého Sveta a jednoduchosti si človek zaviedol pojmy „kladné“ a „záporné“, ale reálne ide iba o časti všeobecného celku, ktoré sa vzájomne dopĺňajú, navzájom iniciujú a nabádajú jedno druhé, čím spôsobujú pohyb a vývoj. Preto z pohľadu energetického pôsobenia negatívne pôsobenie ako také v Prírode neexistuje, pretože jestvuje iba pohyb a vývoj hmoty. V procese tohto vývoja na seba narážajú tie časti, ktoré nie sú dostatočne vyvinuté. Preto dočasne brzdia, avšak čo do podstaty iba formujú svoje nedostatočne vyvinuté elementy. A práve tieto nedostatočne vyvinuté elementy môžeme považovať za prazáklad toho, čo nazývame jav odporu. Tieto nedokonalé elementy – ktoré sa nestihli dostatočne vyvinúť – vzájomne dopĺňajú a štruktúrujú elementy všeobecného rozvoja, čím naozaj ovplyvňujú rozvoj a odrážajú sa pod spôsobom negatívnych následkov. Z pohľadu veľkého Obrazu nemožno takéto zložité vzájomné pôsobenie energií nazývať škodlivým, ničivým či negatívnym. Ide iba o ľudskú interpretáciu oveľa zložitejších procesov, ktorá sa zjednodušuje a podáva kvôli etapovému pochopeniu matérie, ale výhradne ako epizóda. Táto epizóda však tak či onak slúži ako ochranná bariéra pre ľudskú psychiku, čím nás chráni pred skokovými nezvratnými procesmi či dramatickými rozdielmi, ktoré kvôli nepripravenosti štrukturálnych systémov človeka by mohli viesť k našej deštrukcii.
Rovnako je to v spoločnosti. Tie je časti ktoré ešte nedozreli, alebo tie, ktoré sa už dokázali sformovať personifikujú rôzne smery vo vývoji spoločnosti. Snažia sa – ako keby o svoju sebazáchovu – ovplyvňovať všeobecný tok, čím umožňujú sami sebe nadobúdať etapovité stupne vývoja. Ak by všetko prebiehalo naraz, mohlo by dôjsť k zničeniu systému. Takto aj tie časti spoločnosti, ktoré čo do svojej mohutnosti predbiehajú stupňom svojho vývoja základné smerovanie, si berú dočasnú prestávku nato, aby sa mohli sformovať a lepšie pripraviť. V rovine bežného života sa to môže prejaviť ako negatívna etapa, lebo inak ide o zabrzdenie vývoja a vplyvu na všeobecný vývoj, čím sa vytvára možnosť sformovania a prípravy. A tak aj v súčasnosti by sme sa nemali príliš zapodievať rozmerom a všeobecnosťou formy terajšieho brzdenia na našej Zemi.
Je to iba etapa, epizóda a iný praktický význam ako nabádanie na zorientovanie sa pomocou hlbokých úvah a myslenia nemá. V Prírode je všetko rešpektované a vznešené, čo však neznamená pasivitu v procese formovania perspektív svojej budúcnosti v určitom smere, aj napriek zdanlivo bezvýchodiskovému postaveniu. Na takýto smer udalostí musí existovať pripravenosť, ktorá však dnes v spoločnosti chýba. Preto všetko, čo môžeme teraz robiť je transformovať sa skrz konkrétne poznatky, občiny a podobné formy organizovania sa. Tento proces však nie je jednoznačný a je veľmi zložitý, ale je treba mať na pamäti to hlavné – nijaké násilné metódy nedokážu zastaviť vývoj v zmysle perspektívy prežitia. Príroda vždy nakoniec nájde spôsob ako sa obrániť pred nezrelými a primitívnymi osobami, ktoré sa ju snažia využívať, čo však koniec koncov znamená záhubu ich, záhubu toho, čo bolo vytvorené.
Všetko, čo sa deje na našej Zemi v podobe formovania záujmov a ich potláčania je iba koncentrácia na minulosť. Koncentrácia na minulosť má svoju príčinu – je to neschopnosť postupovať vpred v podobe tejto formy existovania. Ale je to iba prechodný stav, Príroda nedovolí smerovať ďalej týmto smerom, hoci sa o to snažia určité nedostatočne vyvinuté elementy spoločnosti. Táto etapa bude zavŕšená nekompromisne a každom prípade, dokonca aj vtedy, ak sa všetko dostane na hranu kataklizmy. Preformátovanie prebehne formou plnej neutralizácie proti sebe orientovaných pólov vzťahov na Zemi. Vyváženie energií nastupuje ako nevyhnutnosť aj v prípade akéhokoľvek navŕšenia potenciálu – nech už to je plus alebo mínus. Na tejto rovine je všetko vyrovnané, lebo všetko je súčasťou jedného celku. Tie časti systému, ktoré sa snažia hromadiť najviac energií budú zničené v prvom rade. Za týmto všetkým stojí bezpečnostný mechanizmus, ktorý vždy reaguje na nadmerne nerovnomerné nahromadenie potenciálov a pri dosiahnutí kritickej úrovne dôjde k plnému, vzájomnému zničeniu. V súčasnosti prebieha obdobie, ktoré my ľudia nazývame negatívnym. Je charakterizované pokusmi jednej strany prevziať kontrolu nad druhou. Celok však také niečo nedopustí. Nejde ani o to, že by to bola vôľa nejakých vysokopostavených hierarchií (pána boha, anjelov, archanjelov a pod.), ale príčinou sú mechanizmy vnútornej regulácie, rovnováhy a vývoja matérie, ktoré sú obsiahnuté vo Vesmíre od okamihu jeho vzniku. A Sily prítomné vo Vesmíre od počiatku nazývame Vyšnými, Svetlými Bohmi.
Človek, ktorý sa začal nad takýmito vecami zamýšľať a chápať určité kategórie poznania už nemôže stáť bokom. Cestou Svedomia a uvedomovania si, cestou vzájomnej činnosti s inými hrá úlohu vyrovnávača rovnováhy. Formou konkrétne realizovaných činov vo svojom živote realizuje funkciu bezpečnostného mechanizmu. Tento proces stojí na pevných základoch stavby Sveta. V tomto procese nie je možná neúčasť, dokonca aj neutrálne ponímanie je zúčastňovanie sa. Podľa miery vzájomných vzťahov a vývoja nastáva nutnosť činiť rozhodnutia v konkrétnych životných situáciách a postupovať takým alebo onakým spôsobom. V jedných konkrétnych životných situáciách napomáhame jednému, v iných brzdíme alebo účinkujeme proti druhému.
Ďalej asi napovedávať netreba. Politika „Rozdeľ a panuj“ je odchod od jedného celého, čakanie na Ježiška či Perúna zase nabádanie na pasivitu. A pasivita nie je neutralita, ale to väčšine nedochádza. Za všetko bude treba platiť – ale vtedy už bude neskoro čokoľvek meniť.
