Začátkem napíši pár slov a ty si postupně do článku nějak zapravíme.

Atma, únava, vyjasni mi to, je ti to jasné, chtění, musím, pochopení, rodina, demokracie, radost.

Tentokrát se pokusím opět navázat na předešlý článek, a to drobností, kterou jsem uvedl, a tak trochu si mohu prozkoušet, kolik čtenářů bylo všímavých. Jedná se o popis ,,světů“.

Záměrně používám uvozovky, neboť slovo světy je možná zavádějící. Protože v jiných světech nikdo nebyl ve stavu momentálně narozeném, kde se opíráme o věci nám známé javné, proto onu pravdu popisují částěčně pro vaši představu, jako představu mou. Vlastně se v řeči pokoušíme používat stejné výrazy pro zajištění stejného přenosu našeho Obrazu popisované věci, aby nedocházelo k nedorozumněním a každý pochopil, o co se jedná. V tomto případě se dá slovo světy vhodněji nahradit sféry, neboli prostředí, celé prostory se stejnými prvky.

Z poznání našich Předků víme, že rozdělili tyto sféry na Navi – Javi – Slavi – Pravi. A pokud si milí čtenáři pamatujete, napsal jsem minule, že světy Navi jsou světy zrodů. Doufám, že mnozí z vás si řekli, co je to za myšlenku a někdo za ,,pitomost“. V obou případech se spustil proces přemýšlení nad danou věcí. Je to pravda, co napsal? Nebo jsem si to vycucal, ale pak odkud?

Ještě Vás budu chvíli napínat, takže nejdřív uvedu pár slov ke každé sféře:

NAVI – navigace, Skandinavie, únava, navážka, navzdory a jistě další;

JAVI – zde nalezneme problém s přeměnou na E, neboť je zde vše zjevené, jevné, takže bychom měli říkat zjavené, javné, tak jak se to v nářečích užívá. Ale také jeviště – javiště, a samotný jev – jav;

SLAVI – slavní, sláva, pro určité skupiny slavie, oslava a snad naleznete další;

PRAVI – pravidlo, pravda, poprava, zapravit, spravit-opravit, zpráva, atd.

Proč jsem tyto slova vypsal je, že se vám pokouším vyobrazit podobnost. Naleznete v nich vždy jakoby stejné okruhy zájmů, nebo vjemů, co nám chtějí říci.

Začínám se totiž domnívat, že v našich jazycích vlastně možná nejde ve slovech o časování, skloňování či jiné přidávání pravidelných přípon a koncovek, ale že vytváříme tímto určitá podobenství, pro vyobrazování, kde pravidla určují samotná písmena, pro nás Bukvice, které mají určené významy. A ty jsou přednější než samotné věcné popisy jako třeba, že jde o skloňování.

Po této úvaze jsem pokračoval v tom, co znám, že Navné světy jsou ty tmavé. Je tam tma. A ve tmě je vše. Představte si, že jste zavedeni do tmavé místnosti, kde není světlo a za váma se zavřely dveře. Nic nevidíte, dokonce ani nevíte, jaký tvar má místnost. Je to místnost? Hala? Co tu asi je?

No v této chvíli je tam vše, na co pomyslíte. Autobus, slon, moucha, plakáty na stěně, kočárek se spícím dítětem, ale třeba i drak či strašidlo v koutě. Někoho může zaplavit strach, neboť jeho mysl dokáže příliš věcně vyobrazit věci, kterých se bojí. Jenže když se nebude dlouho nic dít, strach začně ustupovat. Nedej bože, že další váš vjem sluch něco uslyší, že? Ale to bylo prozatím mimo, jen tak pro legraci.

Zpátky k věci. Jen vaše představy mohou tu místnost naplnit, ale pak někdo rožne světlo, tak abyste vše uviděli a k vašemu překvapení zjistíte, že místnost je prázdná, jen uprostře je stůl a na stěně visí špinavý obrázek.

Takže ve tmě se zrodily vaše představy, ale ve světle se vše vyjasnilo, najednou bylo známé, jasné.

A pokud dodám, a trošičku pominu i určitou zákonitost v Bukvici, že existují Bukvice Hlásné, co udávají jakoby směr – určují vektor, a Souhlasné, ty co hlásné přesněji dokreslují, mohu uvažovat i dál. Inu bez zahlášení není poslechu, neboli když nikdo neposlouchá, nemá cenu nic hlásit, proto se bavíme o slabikách jako o ,,pevných“ vazbách přesněji dokreslující věci.

A teď si vezmu pod drobnohled slovo atma, co uvidím?

Naši Předci pod tímto názvem měli nejmenší, nedělitelnou, nezvážitelnou částici vesmíru, ze které se vše skládá. A jestliže se rozhodla nějaká Atma ve svém chtění, že chce růst, musela najít druhou a spojit se s ní. V tomto okamžiku se dá hovořit o vytvoření již možná atomů, a při spojení třeba větších shluku, zde začně proces života a Předci jej nazvali Živatma.

Pokud rozdělím onu částici na A / TMA, mohu si dle Bukvice uvést význam, že prvotní je tma. Také vzniká zvláštní spojení živá / tma. Proto beru tuto sféru za zrody, neboli prvotní.

Ještě se zastavím u jednoho shora uvedeného slova: únava, která je právě velice spojena se tmou. Proces únavy se dá možná v krátkosti popsat, že únava vzniká tehdy, děláme li něco bez naplnění. To znamená, že se spouští jakoby úbytek naší síly, pokud nemáme z tvorby, na které pracujeme, radost.

Dalo by se říci, že do určitého naplnění je v tom zastoupeno jak vědomí těla, tak vědomí Duše a i vědomí Ducha. Pokud je vše v souladu a vše je naplňováno, neměli bychom být unavení. A proč unavení? Protože U znamená přiblížení, přimknutí se, poslání, pozvání. K čemu? K Navi. Můj odpor k něčemu co dělám mě pozývá, posílá, přibližuje ke tmě.

A pokud jsem zvaný je třeba nabýdku přijmout – nastává únava, a co zabere je odpojení se od Javného světa a odpočinek ve tmě.

Myšleno, že vědomí těla se vypne a nastává tma, tehdy po probuzení jako bychom se znovu zrodili.

Máme zde určitý náznak popisu vývoje, kde je potřeba si všimnout, že motorem je rozhodnutí a chtění. Toto chtění se nám poté odráží všude a patří mezi základní Kony vesmíru.

Chtění je spojující článek pro růst a váže k sobě další věci. Vznikají zákonistosti – spojující prvky – pravidla, jako třeba rozhodnout se, chtění a proces domluvit se. Musím se domluvit na tom co chci provést, když to pominu, vytvořím minu, časovanou bombu. Vytvářím karmický závazek. Vlastně jsem se tímto jakoby domluvil s někým jiným a ten mne to v pravý čas připomene. Již třeba ve zmíněné únavě.

Zde se snažím potvrdit, že slovo Musím je pevně svázáno se chtěním. Nelze jej vyrušit, nelze jej obejít, vždy se mne vrátí jinde v nějaké jiné podobě.

No zkuste být unavení a nespat. Existují vědecké studie, že člověk, co se nevyspí, jednoduše zemře. Zaznamenaný rekord v nespaní je 5 dní, a možná nepotvrzených 11dnů.

Stále se motám okolo našich slov. Na jejich pevných vazbách a významech. Je zvláštní, jak málo si jich dokážeme všimnout. Jak mocně jsou v nás zapravené programy. Naše vědomí těla právě nejvíc ovlivňováno naším chtěním má vše pečlivě uložené a jen tak z něčím nepohneme.

Tak například, jeden můj známý si všiml, že extrémista je člověk, co se zbavil trémy. Tak, jak mají někteří exmanželky nebo exmanžely. A úplně jiná otázka pak je, co si my pod tímto pojmem ,,extrémista“ představujeme. A úplně jiná otázka vlastně poté je, jak se můžeme domluvit, když slovo znamená něco a my si myslíme, že je něco jiného.

Zde opět budeme narážet na sféry, tentokrát vědomostní a při vyjasňování si věcí během hovoru si ten jeden musí udělat Obraz toho druhého a co vlastně ten popisuje. Nelze se tedy zlobit, či říkat, že jsme řekli něco špatně. Jen určitému jedinci chybí ten správný rozhled, neboli nevěnoval dostatek času vnímání obrazů, jejich významů, oproti jedinci, co to zjistil.

Jednoduše se dá říci, že má jeden z nich míň zkušeností. Ale o ty se připravujeme vlastně dobrovolně, našich chtěním-nechtěním. Možná nedochápáním věcí.

Zde nastává i vhodný moment napsat další slovo a to je pochopení. Často se užívá obrat ,,no pochop mě“ nebo ,,už to chápeš“.

Při bližším pohledu na toto slovo je možné si uvědomit, že existují spojení jako je úchop, chopit se. Volněji přeloženo to znamená něco mít pevně pod kontrolou, mít nad tím vliv, neboli také je to práce našeho vědomí ovládnout danou věc.

Zde nastává další z možných nedorozumění. Mít věc pevně ve své moci znamená, že ji známe, že jí rozumíme, ať uděláme to či ono, rozumíme následkům co nastanou.

Popíšu to na situaci. Uchopím sklenici a musím vědět, jak s ní mám zacházet, pokud chci, aby zůstala celá a třeba i s obsahem.

A teď si představte, že někomu něco vysvětlujete a žádáte ho o pochopení. No smůla, pokud jste špatný řečník, vždy ten druhý to může ,,chytnout“ jinak. A hned je jasné, že je vždy chyba, neboli nedokonalost na straně vysvětlujícího.

Bohužel nedokázal vnést dostatek světla do daného tématu.

To také znamená, že ke slovu ,,pochopil jsem“ se váže, že musím znát veškeré příčiny a následky týkající se tohoto obratu v dané větě. Neboli nelze říci, neboj chápu to a pak udělám něco jiného, nebo dokonce to neudělám, protože se mne nechce. Vlastně jsem to tímto skutkem nepochopil. Neměl jsem věc pod svou kontrolou.

To však byla mírná odbočka, abychom se pomalu přesunuli od chtění k rodině. Máme zde opět rodzinu, neboli nezměrnou klenotnici moudrosti a naše chápání v dnešní době nám dává určitý Obraz, co rodina je.

Nu, vlastně si tedy nejdříve musíme rozvést, odkud máme nám zavedený Obraz? Kdo jej určil a kdo jej mohl ovlivnit a čím.

Pokud budeme číst z knihy našich životů, neboli ze svých zkušeností, budeme vnímaví k okolí a vložíme dostatek času roztříděním Obrazů, co vnímáme, zjistíme, že dnešní běžná rodina má určitou podobu a to demokratickou. Každý jedinec si dělá jakoby své a mnohdy zde nastává i diktát, co má dělat druhý.

Říká se jak nahoře tak dole. A já se ptám, je tato rodina plně funkční?

Není třeba odpovídat, není to vůbec nutné. Pokud chceme, aby fungovala společnost, musí tato společnost být založená na stejném principu jako skutečná rodina. Neboli modely se opakují tak, jako nám říká Bukvice ,,Iža“ vždy je to stejné, jen o stupínek výš.

Proto, aby byli všichni členové rodiny spojeni, je potřeba jen splnit jediné, plnit přání všem. Nikoho nesmíme vynechat, nikoho nesmíme ošidit, vždy musíme jednat tak, aby nebylo možné vznést výčitku ani k druhým a ani k sobě. Pokud to dopustíme, nastává tímto nezvratný proces jako při únavě.

Ona ta výčitka se někde někdy odrazí – objeví. Opět efekt ,,zrcadla“ karmy. Správně fungující rodina vlastně jedná na zásadě, v zájmu všech jedinců, i těch nejmenších. Je potřeba zajistit ohlas každého na jakékoliv jednání uvnitř rodiny. Je potřeba být vnímavý a vše si vždy vyjasnit. Jen takto můžeme říci, že zde máme rodinu.

Z tohoto principu vzešel vlastně i větší stupeň řízení a to je Kopné právo. Vše do kopy tvořilo celek. Nic nesmí být opomenuto.

Je právě jednoduché si to představit na principu rodiny, kde je vše vyslyšeno, pozor neplést si toto slovo s Obrazem slova splněno, kde takto je vybudována naprostá důvěra mezi všemi členy rodiny. Není zde místo na strach a vše je vyplněno pocitem pochopení a důvěrou. Také tomu říkáme láska. Vlastně si laskáme tento pocit, hladíme jej.

Dle popisu slova pochopení, mít věci pod kontrolou, což úplně vždy asi nemáme, se poté uchylujeme k důvěře, že je vše v pořádku. Životem se ale učíme, a tak zaplňujeme tyto místa a ubývá míst, která nechápem. Toto je opět zjednodušený Obraz okolo určitých věcí.

A proč jsem uvedl na začátku slovo demokracie a proč i v textu o rodině? No zkuste si představit, nebo možná prozkoumejte své okolí, různé ,,rodiny“ okolo vás, jakým principem jsou řízeny.

Mají všichni členové stejná práva? Jsou vždy všichni vyslyšeni? Dělí se o vše?

Nebo mají různá direktivní pravidla usnadňující jim život jakoby v této době. Toto je nejčastější výmluva směrem k dětem, že něco musíme takto dělat a basta!

Mají v rodinách jeden účet, ze kterého berou jakoby všichni? Nebo je vše naškatulkováno dle určitých potřeb dopředu, nebo dokonce mají členové své účty, aby náhodu druhý nevěděl, co já tam mám a co všechno dělám?

Zde jsou obsažené jasné znaky nám známé pod pojmem demokracie. Rozparcelovat, rozdělit, určit, že se něco musí, bez jasného plného pochopení celého záměru. Inu celá ta šaráda ,,neznalost neomlouvá“ v demokracii je mylná. Vlastně nám omlouvá jen neuvedené zákonné zlodějny.

Každý si může domyslet, kde chce dojít a co očekává pod pojmem rodina. Bude taková demokratická rodina naplněná pocitem důvěry? Budou mít všichni členové vše pod kontrolou a povede je zbytek rodiny tímto směrem, aby měli vše pod kontrolou, když náhodou prokáží slabost, že ještě vše neznají?

Už jen taková divná věc, rodina ,,hlasovala“ a většina se shodla, že—.

A co když bude jeden pokaždé přehlasován? Zcela ironicky můžu dodat, bezmezně a bez výčitek slepě bude nadále milovat zbytek.

Zde jsem poskytl i odpověď na dnešní zastrašující systém. Co k němu vede, kde není možné očekávat určitá nám slibovaná plnění a není možné ani brát vážně neznalost neomlouvá. Neomlouvá jen to, že nebyla naplněna vůle vše pochopit! Neboli vnést do věcí jasno, ze strany vysvětlující.

Docela se teď bavím vyobrazením, že máme ve vládě a v parlamentu jedince naplněné láskou k tomu druhému. Že jeden druhému plně důvěřuje a snaží se jej pochopit a že při prokázání slabosti jednoho člena parlamentu – vlády mu rádi druzí pomohou!

Doufám, že jste se také teď pousmáli nad touto představou. Protože se smíchem jde vše líp a právě to je možná jediná cesta ke změně společnosti.

Mohl bych teď navázat na slovo radost, ale říkám si, nechám jej na příští článek a kdo ví, třeba bude i o něčem jiném.

V tomto článku jsem záměrně používal pár slov až nad míru. To z důvodu, aby bylo nanebesa jasné, jak důležitá jsou slova a jejich přesné významy a jak jsou zřetelné jejich obrazové vazby.

Vladan/ Sliezko

Otázka spojitosti slovanskej a indickej Kultúry v zmysle spoločných tradícií a písomných pamiatok je dodnes pre mnoho ľudí principiálne neprijateľná. Ak už niečo pripúšťajú v zmysle spoločného dedičstva, tak nanajvýš to, že Árijci prišli kedysi z Indie do Európy a v žiadnom prípade nie opačne. Sú aj takí, ktorí na všetko, čo má akékoľvek prepojenie na Rusko hľadia ako býk na červenú plachtu.

Raz a navždy si musíme uvedomiť, že to Československo pod vedením Komunistickej strany a K. Gottwalda realizovalo v Prahe politickú zmenu, ktorá viedla k vzniku Československej socialistickej republiky. Kto dodnes vidí iba „zlých“ Rusov a „dobrých“ Čechov a Slovákov, ten žije v minulosti. Akosi sme nepotrestali „komunistických zločincov“ – ale prečo netrestáme ani našich zločincov, ktorí napríklad dali povolenie na bombardovanie Juhoslávie, čo prinieslo obete aj na životoch Slovákov, ktorí žijú v Srbsku? Ani tých, ktorí drancujú štátny rozpočet a naše lesy, ba ešte si žijú ako prasiatka v žite?

Árijská a indická Kultúra je vo svojom pôvode spoločná, ale pochádza od nás, dnes Slovanov – Severu. Rovnako aj písomný systém, ktorý v Indii ostal ako priamy nástupca Karuny v podobe Samskritu, pričom u nás sa môžeme k tej istej podstate priblížiť oveľa jednoduchšou, ale rovnako Obraznou Staroslovienskou Bukvicou nie je pre určitý druh ľudí prijateľný. Je to naše Kultúrne dedičstvo, dedičstvo našich Predkov. Nie je však povinné, pretože sloboda rozhodovania ostáva plne rešpektovaná Jemnohmotným Svetom.

Nastupuje Čas kedy každý bude oslobodený, ale to nebude masový, pasívny jav, ako mnohí očakávajú. Skôr každý dostatne túto možnosť individuálne. Musíme však sami na sebe pracovať.

Ak sa chceme pýtať ako na to, ako sa oslobodiť, najskôr sa vynasnažme vyjsť spod rámca ohraničení, ktoré pre nás vytvorili iní. Sme síce pod vplyvom manipulácií, ale tie nikdy neprekračujú povolené rozhranie Konu Stvoriteľa. Dnes dostávame nástroje na oslobodenie sa, ale rozhodnutie ako ich použijeme je výlučne na nás – čo zahŕňa aj zodpovednosť za činy. Nástroje možno použiť aj na zlo, ale nikto nás nenúti, aby sme ich použili práve tak. Preto zlostiť sa na tých, ktorí nám poskytli nástroje, ktoré neraz používame samovoľne, aby sme porušovali Kony je presne to isté, ako maskovať svoje vlastné stopy.

A tak postúpme k Mahabharate. Tá totiž opisuje udalosti, ktoré sa pôvodne odohrávali na Severe Európy. Možno že niektoré aj u nás…

Najstaršie grécky mýty hovoria o rozprávkovej krajine menom Hyperborea, ktorá leží v blízkosti brehu Kronijského oceánu. Hovoria o tom, že za drsným severovýchodným vetrom Boreom sa nachádza zem, kde rastie zázračný strom so zlatými jablkami večnej mladosti. Pri podnoží tohto stromu, napájajúc jeho korene, vyviera zdroj Živej vody – vody Nesmrteľnosti. Tu, za zlatými jablkami dievčat-polovtákov Hesperíd sa kedysi vybral hrdina Herakles. Na ďalekom Severe, v Hyperborei pri Tartessii – hrade, kde spia zázraky celého sveta dovtedy, kým nenastane čas ich zrodenia, aby zostúpili k smrteľníkom na Zem – čakal Herakles na zlatý člnok Slnka. A nie je to prekvapujúce, veď Hyperborea je vlasťou slnečného Apolóna, kde ho – podľa starogréckeho mýtu – každé leto prinášali snehobiele okrídlené kone-labute.

Ale nie iba starí Gréci vo svojich legendách došli do ďalekého severného kraja. Z hlbín tisícročí zvučí tento hymnus zemi, ktorá leží pri severnej hranici sveta v blízkosti brehov Mliečneho (Bieleho) mora:

„Nad Zlom týči sa táto krajina, a preto Pozdvihnutou nazýva sa! Predpokladá sa, že leží v strede medzi Východom a Západom… Je to cesta Zlatej Naberačky… V tom šírom severnom kraji nežije človek krutý, bezcitný a zločinný… Tam sú mravce aj zázračný Strom Bohov… Tu Polárnu Hviezdu upevnil Veľký Predok… Severný kraj je údajne „Povýšený“, lebo on povýšený je vo všetkých vzťahoch“. Takýmito hlbokými slovami zvestuje o ďalekom polárnom severe staroindický epos Mahabharata.

V tomto bode sa trochu pozastavíme. Dnešná oficiálna veda – poslušná Západu – veľmi nerada počuje o čokoľvek prastarom či akokoľvek pozitívnom z Ruska. Panuje v nej Západný model dejín, teda história. Napriek tomu však pravda pomaly ale nezadržateľne vychádza na Svetlo Sveta. A práve do tejto oblasti teraz vstúpime aj my.

Lesy a nivy ruského Severu nebrázdili hordy dobyvateľov, väčšina jeho slobodného a hrdého národa nepoznala jarmo poddanstva, a práve preto a práve tu sa v čistote, nepozmenené, zachovali prastaré piesne, rozprávky a povesti Rusi. Podľa mienky mnohých výskumníkov sa práve tu zachovali archaické obrady a rituály, tradície, ktoré sú omnoho staršie ako starogrécke, ba dokonca aj tie, ktoré sú zaznamenané v „indických“ Védach. Védy sú – podľa oficiálneho vedeckého sveta – najstaršie zachované Kultúrne pamätníky všetkých indoeurópskych národov.

O značnej blízkosti Slovanskej a Védickej mytológie písal ešte v 19. storočí A. N. Afanasiev, ktorý pridával vzájomným zhodám v mytologických príbehoch a obradovej praxi Východných Slovanov a Árijcov značný význam.

Tieto zhody a očividné paralely sú zaznamenané aj v prácach ruských historikov a lingvistov konca 19. až začiatku 20. storočia. Stačí spomenúť aspoň A. CH. Vostokova, I. I. Sreznevského, Millera, V. V. Bartoľda, N. M. Gaľkovského atď. Myšlienka spoločných zdrojov ruskej národnej kultúry a jazykov iránskeho okruhu Východnej Európy prechádza cez dielo V. A. Gorodcova DÁCKO-SARMATSKÉ NÁBOŽENSKÉ ELEMENTY V RUSKOM NÁRODNOM FOLKLÓRE. Indologička N. R. Guseva vo svojej práci INDUIZMUS zadala otázku existencie prastarej indicko-slovanskej občinnosti, ktorá je špecifická nielen pre značnú jazykovú zhodu, ale aj pre výlučnú kultúrno-hospodársku blízkosť, ktorá sa vytvorila v podmienkach dlhodobého spoločného spolunažívania. Z knihy môžeme citovať:

„V dávnej minulosti sa vytvárali nielen rovnaké alebo extrémne blízke jazykové javy, ale aj tie rovnaké či podobné náboženské predstavy, ktoré je možné sledovať aj medzi slovanskými národmi a indoárijcami… Zhody indo-slovanskej sakrálnej lexiky a rituálnej praxe môžu byť iba výsledkom prastarých a dlhých kontaktov medzi predkami jednej aj druhej skupiny národov“.

Keďže väčšina dnešných vedcov predpokladá, že na rozhraní 2. a 1. tisícročia pred n. l. sa Rody Árijcov už nachádzali v Severo-Západnej časti polostrova Industan, tak je opodstatnené predpokladať, že zhodné motívy Viery a mytológie Árijcov a Slovanov boli vytvorené dávno predtým.

Známa ruská prekladateľka hymnusov Rigvedy – najstaršej knihy indických Véd – T. J. Jelizarenková predpokladá, že pri preklade z védskeho jazyka do iných jazykov práve ruský jazyk obsahuje rad nepopierateľných výhod oproti západoeurópskymi jazykom. Tieto výhody sa prejavujú väčšinou ako zhoda medzi védštinou (samskritom) a ruštinou v prospech lepšieho uchovania anachronizmov, oproti ďaleko menšej zhode v prípade západoeurópskych jazykov. Rovnako je markantná oveľa väčšia blízkosť slovanskej a indoárijskej mytologicko-poetickej tradície.

Môžeme porovnať niekoľko mien Vysokých Bytostí v ruskom a našom jazyku s menami v samskrite.

Tu môžeme siahnuť po menách Bytostí, ktoré sme v časoch Noci Svaroga označovali prívlastkom „Boh“. Dnes však už vieme, že tento názov je lepšie nepoužívať. Napríklad ak vyslovíme „PERÚN“, tak môžeme precítiť ako priamo cez telo prechádza energia pre nás, pretože sme oslovili Ipostázu Stvoriteľa – nášho Nebeského Predka Perúna. Ak to isté zopakujeme v spojení „Boh Perún“ tak poľahky pocítite že energia, ktorú ste privolali neprešla cez vás – odišla k bytosti v 9. rozmernosti menom „Boh“.

Pre informáciu môžeme spomenúť, že tí, ktorých pri pokresťančovaní križiaci-jezuiti porezali a pohádzali do močiara vo Vysokých Tatrách tiež nepoužívali oslovenie „Boh“, ale iba „Nebesia“ alebo „Predok“. Takéto Kummiri sú tam aj s nimi „pochované“.

Nie je to teda naša pôvodná prax, aj keď v čase Noci Svaroga mala opodstatnenie.

Čo však máme v tejto oblasti zhodné s Indoárijcami? Napríklad Nebeská Bytosť Ohňa – AGNI. Ďalej Nebeská Bytosť, ktorú sme doteraz nazývali „STRIBOG“ v samskrite pozostáva z dvoch častí: „STRI“ a „BHAGA“ (vyslovujeme „BAGA“). BHAGA však neznamená „Boh“, ale „MILOSTIVÝ“. Otec Nebies SVAROG má v samskrite podobu SVARGA, teda Nebesia.

V ruštine poznáme názov „svacha“ (сваха), čo je žena, ktorá spája ženíchov a nevesty, ktorí zapaľujú nové „rodinné ohniská“, čo je zároveň aj meno ženy Nebeského AGNI – SVACHA.

Veľké množstvo zhôd dáva aj každodenná lexika:

Príkladov slov by sa dalo vybrať oveľa viac.

Škodou je fakt, že doteraz neexistuje preklad védických textov do slovenčiny priamo zo samskritu. Doteraz distribuované „preklady“ sú v skutočnosti preklady až z angličtiny.

V indickom Bombaji vyšla r. 1903 kniha s vtedy veľmi zvláštnym a záhadným názvom ARKTICKÁ VLASŤ VO VÉDACH. Autorom knihy bol známy bojovník za oslobodenie Indie spod koloniálneho útlaku Británie Bal Gangadar Tilak. Celý život zasvätil výskumu svojej rodnej kultúry a národa, dlho a podrobne študoval prastaré texty, legendy a posvätné hymnusy, ktoré v hlbinách tisícročí zostavili predkovia Indov a Iráncov. A hľa – sumarizujúc tie zvláštne javy, ktoré boli v posvätných knihách opísané v indických Védach a iránskej Aveste – B. Tilak neočakávane došiel k vývodu, ktorý doslovne ohromil jeho súčasníkov: Vlasť Indoárijcov (alebo ako oni seba sami nazývali Árijcov) sa nachádzala na severe Európy, niekde v okolí Polárneho kruhu.

Zdroj: Wikipedia

Kniha na čitateľov pôsobila doslovne ako výbuch atómovej bomby. Nijako sa totiž nedarilo vytvoriť predstavu, ako by európsky Sever mohol byť „požehnaným krajom“, pretože práve takým ho opisujú hymnusy RIGVEDY, najstaršieho textu indických Véd.

Ale vo všeobecnej atmosfére nedôvery sa začali šíriť aj hlasy dôvery. Boli to hlasy tých, ktorí Tilakovi uverili a sami sa vypravili hľadať podľa návodu, ktorý podal indický vedec cestu na Sever. Na výsledky nebolo treba dlho čakať. Následne za Tilakovou knihou vyšla r. 1910 ešte kniha ruského vedca a bádateľa J. Jelačiča EXTRÉMNY SEVER AKO VLASŤ ČLOVEČENSTVA. Podobne ako v Tilakovej knihe, aj Jelačič prináša množstvo citátov zo starých posvätných védických textov Rigvedy a Avesty, ktoré mohla objasniť iba SEVERNÁ hypotéza pôvodu. Treba tiež vyjasniť, že Védy, t.j. Viedenie (od vIEm), tedy hymnusy, mýty, opisy obradov či modlitby sa odovzdávali z pokolenia na pokolenie predovšetkým v rodinách Žrecov, teda čas skutočného vzniku samotných textov najstarších častí Véd nevie nikto. Môže ísť o obdobie od 4. do 5. tisícročia pred n.l., t.j. o to obdobie, kedy sa (podľa názoru vedcov) začal jednotný indoeurópsky prajazyk rozpadať na jednotlivé dialektové skupiny. Vedci, ktorí sa zaoberajú skúmaním indoeurópskych jazykov prišli k vývodu, že v starých indoeurópskych jazykoch je možné nájsť oveľa väčší počet zhôd so slovanskými jazykmi, než s akýmkoľvek iným jazykom indoeurópskej skupiny.

Treba spomenúť aj to, že najprestížnejší lingvista prvej tretiny 20. storočia, Francúz Paul Jules Antoine Meillet bol presvedčený, že staroslovanský jazyk je jedným z najstarších jazykov v spoločnej indoeurópskej skupine a pokračuje „bez akéhokoľvek prerušenia vo vývoji spoločného indoeurópskeho jazyka: v ňom sa nedajú vypozorovať tie náhle zmeny, ktoré pridávajú takú charakteristickú podobu jazyku gréckemu, talianskému (najmä latinskému), keltským, germánskym“…

Čo to vlastne tá Mahabharata je? Z množstva rôznych podaní, ktoré uchovávajú pamäť človečenstva, sa staroindický epos Mahabharata považuje za jeden z najväčších a najstarších pamätníkov Kultúry, vedy a tradícií Predkov všetkých indoeurópskych národov.

Mahabharata dnes obsahuje okolo 200 tisíc riadkov poézie, pričom pozostáva z 18 kníh. Pre nás je zaujímavá LESNÁ Kniha, ktorá opisuje posvätné zdroje – rieky a jazerá krajiny starých Árijcov, t.j. zemí, v ktorých sa odohrávajú udalosti, ktoré opisuje veľká poéma.

Ak už hovoríme o tej veľkej (Maha) krajine – ktorú epos nazýva Bharata – tak predovšetkým máme na mysli vrcholiacu udalosť, ktorou je veľká bitka medzi dvomi príbuznými Rodmi. Tá sa odohrala na poli Kuru v roku 3102 pred n.l. Ale podľa oficálnych údajov vedy, árijské národy ešte vtedy na území Iránu a Industanu neboli. Vtedy ešte žili vo svojej pravlasti, ktorá je od Indie a Iránu dosť ďaleko na severe. Takže kde sa to vlastne nachádzala tá krajina, v ktorej sa odohrávali opisované grandiózne udalosti? Táto otázka znepokojovala vedcov už v predminulom storočí. Napríklad v polovici 19. storočia Nemec Friedrich von Spiegel vyslovil myšlienku, že takouto pravlasťou mohla byť jedine oblasť Východnej Európy medzi 45° a 69° severnej šírky. O rieke Volge ako východnej hranici pravlasti Árijcov písal na základe štúdia starých textov v roku 1912 ďalší Nemec Friedrich Knauer. Podobných autorov bolo viac.

V skutočnosti vidíme – ak súdime podľa textov Rigvedy, Mahabharaty a Avesty – že starí Árijci veľmi dobre poznali flóru a faunu európskeho Severu, ctili si Polárku, Veľkú Medvedicu, súhvezdia Kassiopeja, Pastiera a Persea, teda súhvezdia polárnych oblastí. Jeden z prekladateľov textov Mahabharaty do ruštiny – akademik B. L. Smirnov – uvádza:

„Veľký historický záujem pre riešenie otázky o vlasti Árijcov predstavujú… zmienky textu o tom, že súhvezdia, ktoré sú najbližšie k Polárke opisujú kruhy, ktorých stred je práve Polárka… Tieto súhvezdia nezapadajú za horizont, t.j. opisujú kruh, ktorý je možné pozorovať v podstate počas jednej noci a najmä počas zimy. Je to však možné iba v krajinách, ktoré sú rozpoložené nie južnejšie ako je približne 55°-56° severnej šírky. Text hovorí o nebezpečenstvách putovania po Arktických oblastiach a priamo hovorí: akonáhle človek prenikne ďalej na Sever, zahynie“ (epizódy z 3. a 5. knihy Mahabharaty).

Ale súdiac podľa textov Mahabharaty a Avesty, v epickom období (t.j. do 3. tisícročia n.l.) žili Árijci nie iba na Severe, ale aj na Juhu a v centrálnej časti Východnej Európy. Na základe čoho tak usudzujeme? Je známe, že veľká rieka Ruska – Volga – sa až do 2. storočia n.l. nazývala menom, pod ktorým ju poznala svätá kniha starých Iráncov Avesta: Ranha alebo Ra. Ale Ranha Avesty je analogická rieke Gange z Rigvedy a Mahabharaty, práve na jej brehoch žili starí Árijci, Predkovia súčasných Indov a Iráncov. Akademik V. I. Abajev píše:

„Skrz rad storočí preniesli Árijci pamäť o svojej pravlasti a o jej veľkej rieke Volge. Védické „Rasa“, avestínske „Ranha“… označuje názov mytologickej rieky, ktorá „obopína zem…“

V Rigvede a Mahabharate sa spomínajú aj ďalšie, veľké aj malé rieky. V medziriečí Volga-Oka je množstvo riek, mená ktorých nedokázal zmeniť ani ČAS. Tieto názvy nepotrebujú ani žiadny ďalší dôkaz či upresnenie – sú jasné aj samé osebe. Stačí iba jednoducho vypísať názvy riek v povodí Oky (Poočí) a porovnať ich s názvami „svätých prameňov“ Mahabharaty, presnejšie tej jej časti, ktorá je známa ako „Chodenie po prameňoch“. Práve v tejto časti je opísaných viac ako 200 posvätných vodných zdrojov staroárijskej zeme Bharaty v povodí Gangy a Jamuny (podľa stavu k roku 3150 pred n.l.):

Udivujúce je nielen to, že máme dočinenia nie iba v podstate s doslovnou zhodou názvov posvätných vodných zdrojov Mahabharaty a riek Stredného Ruska, ale dokonca aj so zhodou ich vzájomného rozpoloženia. Tak napríklad v samskrite aj v ruštine sú slová začínajúce sa na „F“ mimoriadnou zriedkavosťou; a tak v zozname riek Mahabharaty iba jediná nesie názov Falguna, ktorá sa vlieva do Sarasvati. Ale podľa staroárijských textov je Sarasvati jediná veľká rieka, ktorá tečie severne od Jamuny a južne od Gangy a vlieva sa do Jamuny pri jej ústí. Zodpovedá jej jedine rieka Kľažma nachádzajúca sa severne od Oky a južne od Volgy. A prečo takto? Lebo medzi stovkami jej prítokov iba jediný nesie názov, ktorý sa začína na „F“ – Faľugin! Nehľadiac na 5 000 rokov, tento nezvyčajný názov sa v podstate nezmenil.

Máme aj ďalší príklad. Podľa Mahabharaty južne od posvätného lesa Kamiaka vtekala do Jamunu rieka Praveni (t.j. Pra-rieka) s jazerom Hodavari („vara“ v samskrite znamená „kruh“). A ako to vyzerá dnes? Predovšetkým južne od Vladimírskych lesov vteká do Oky rieka Pra a leží tam jazero Goď (nezabúdajme, že jazykové reformy v ruštine „vyškrtli“ „h“, t.j. Herv Staroslovienskej Bukvice).

Do tretice všetko dobré, preto ešte tretí príklad. Mahabharata opisuje ako mudrc Kaušika v čase sucha obnovil rieku Paru, ktorá bola na jeho počesť premenovaná po ňom. Epos ďalej hovorí, že nevďační miestni obyvatelia rieku aj tak nazývajú Para, ktorá tečie z juhu do Jamuny (Oka). A čo dnes? Dodnes z juhu do Oky vteká rieka Para, ktorú presne tak, ako pred tisícročiami miestni obyvatelia nazývajú Parou.

Čo by sme ešte mohli dodať? Nuž veru v jednom krátkom článku nemožno plne analyzovať také gigantické písomné dedičstvo Predkov ako je Rigveda či Mahabharata. Jedno by však už malo byť zrejmé – hlboká spojitosť ešte z časov pred migráciou Árijcov do Indie dokázateľne EXISTUJE.

Zatiaľ – bohužiaľ – sa u nás nenašiel nikto, kto by sa odhodlal na preklad Rigvedy či Mahabharaty priamo zo zdrojového samskritu. Všetky preklady ktoré sú k dispozícii – reč je však iba o Mahabharate – pochádzajú z dielne Krišnaitov, zdrojový text je angličtina a sú navyše upravené podľa jezuitského „vkusu“. Možno si všimnúť aj to, že najstarší indovédický text vôbec – RIGVEDA – akosi „nie je v obľube“. Príčinu určite každý náš čitateľ poľahky nájde.

Veríme že aj u nás sa nakoniec nájde vlastenec, ktorý sa odhodlá na preklad Rigvedy. Veď pri takejto práci môže nájsť zaujímavé miesta, ktoré sa môžu viazať nielen na Rusko, ale aj na našu zem. Je to predsa aj naše dedičstvo – dedičstvo Predkov.

Slovné spojenie „Anjel smrti“ je určite každému dobre známe, preto sa naň môžeme pozrieť bližšie. Pravdepodobne najfrekventovanejším zdrojom referencií na tému anjelov ničenia je Kniha Zjavení Jána, inak nazývaná aj Apokalypsa.

Vo funkcii anjelov môžeme napríklad vidieť štyroch známych jazdcov Apokalypsy, ktorými sú mor, hlad, vojna a smrť [6:1-8].

My však už vieme, že Kniha Zjavení Jána nie je taká stará, ako by nás chceli teológovia nástojčivo ubezpečiť. V skutočnosti má len niekoľko storočí. Za celou jej existenciou a obsahom je ukrytý diabolský plán.

V súvislosti s Bibliou si pripomeňme aj Starý Zákon, presnejšie nás zaujíma biblický prorok Ezechiel. Podľa starozákonného opisu sa práve prokovi Ezechielovi zjavilo akési kozmické vozidlo, ktorého opis je dosť zložitý. Nechajme teraz technické detaily lietajúceho kolesového prostriedku (očividne akéhosi druhu lietajúceho taniera), tejto téme sa hojne venoval napríklad Däniken. Dôležité je, že tento zvláštny objekt sa nazýva „Merkavah“ alebo „Merkabah“. Pre znalcov problematiky Staroslovenskej Bukvice určite nie je záhadou, prečo je v judských textoch nejasnosť práve v týchto dvoch písmenách. Ale pre pochopenie princípu stačí ovládať aj základy dnešnej ruštiny.

Pripomeňme, že „Mekrav(/b)a“ je meno hlavného líniového tanku izraelskej armády. Spojitosť s biblickým textom nie je v žiadnom prípade náhodná – náhody proste neexistujú. Takýmto slovom označujú ľudia javy, ktorých príčiny nie sú schopní na danom stupni svojho vývoja vidieť. Veď celý Vesmír je iba o kauzálnej náväznosti príčiny a dôsledku. K tejto „dvojici“ dodajme ešte tretiu časť – dôvod. Nie každému je dnes jasné, že príčina a dôvod nie je to isté.

Hoci v mystických textoch Judaizmu sa dočítate niečo iné, pozrime sa bližšie na tento – nesporne zaujímavý – názov. Existujú náznaky, že slovo treba prekladať ako „vozidlo“, „koč“ a podobne. Má to opodstatnenie, ale iba polovičné. Ak ide iba o neškodné slovo „vozidlo“, tak prečo ho nesie v názve rozsievač smrti – hlavný líniový tank izraelskej armády? Čo by to mohlo mať spoločné s mysticizmom? Veru tak – nejde o náhodu. A už vôbec nie v širších, kabbalistických súvislostiach.

Všimnime si koreň „merk“. V skutočnosti znamená „smrť“, teda tank Merk-ava je síce vozidlo, ale rozsievajúce či nosiace smrť a pustošenie. Takéto súvislosti môžu oveľa presnejšie vystihnúť tento „mystický“ názov.

Ak už vieme, že „merk“ je smrť, tak máme ďaľšiu indíciu. Tento koreň totiž určite každý z nás – a to neraz – počul. Kde? Nuž ide o ženu menom Angela MERKel. Teda tak – znamená ANJEL SMRTI – a teda ide o jedného zo štyroch anjelov opísaných v horeuvedenej súvislosti v Apokalypse.

Určite nikto mysliaci nepotrebuje vysvetliť, aká je úloha tohto anjela smrti v Európe a najmä v Nemecku. Stačí sa len prizrieť jej oduševneniu k „očarujúcim“ migrantom z Afriky. Nejde o žiadne ľudomilstvo, je to chladne vykonávaný, zákerný plán. A ani ho netreba skrývať – veď meno priamo ukazuje na súvislosť s plánom Apokalypsy tak, ako ho v hlavných črtách poskladal ešte I. Newton. Ukazuje to však iba zasvätencom…

Je to proste ďalší dôkaz – indikátor – toho, v akom čase naozaj a skutočne žijeme. Zasvätenci vo všetkých lóžach po celom svete hneď vedia o koho ide. Netreba sa dohovárať po telefónoch, mailoch a podobne. Keď anjel smrti vyplnil svoju misiu, nastúpi ďalší bod programu, ktorý má na starosti niekto ďalší. Postup krokov opísal Newton a vychádza z Apokalypsy. A ako vlastenecky či ľudomilne sa bude tváriť samotný anjel smrti nič na veci nezmení. Veď to je divadielko pre naivných demokratov. Naivných, nie skutočných. Tí pokračujú podľa plánu.

Ale keď sme sa už dotkli Anjela Smrti (presnejšie smrtonosného), pozrime sa naň bližšie. Určite mnohí z vás pred časom videli fotografie, ktoré dosť rozvírili hladinu verejnosti na Západe:

Zdanlivo neškodné detské fotografie Angely Merkel. Boli by naozaj neškodné, ak by sa neobjavili takéto súvislosti:

Nechajme teraz tých, ktorí všetko vysvetľujú – teda všetkých zavádzajú – prvou líniou obrany, teda rečičkami o „konšpiračných teóriách“. Ak by sme nahliadli do slovníka Wikipedie, nájdeme tam napríklad toto:

„Konšpiračná teória alebo teória sprisahania je názor na ľubovoľnú tému, ktorá tvrdí, že istá skupina ľudí vedome a tajne (konšpiračne) pôsobí v neprospech inej skupiny ľudí alebo celého ľudstva“.

Nebudeme polemizovať s názorom, že všetky „nadštandardné (povolenými masovokomunikačnými prostriedkami neodobrené)“ súvislosti sú vymyslené. V skutočnosti vždy ide iba o nedostatok informácií a ochotu myslieť bez ohľadu na príkazy autorít. Veď napríklad aj fakt, že do dvoch rokov po atentáte na amerického prezidenta J. F. Kennedyho zomreli všetci svedkovia možno tiež chápať ako prirodzený vývoj udalostí.

Namiesto polemiky si pomôžeme už známym vtipom:

Na lúke sa pasú dve kravy. Popri pasení jedna spomenie druhej: „Počula som, že nám dávajú dosť potravy a strechu nad hlavou iba preto, aby nás potom zabili, porezali a zjedli“. Nato jej druhá krava odpovie: „Ja neverím na konšpiračné teórie“.

Zaujímavé sú najmä materiály na túto tému z amerických zdrojov – po internete nájdete dostatok materiálov. Keď sa totiž objavila táto fotografia vo verejnom dostupe, tak hneď sa objavila dezinformácia, ktorá uvádzala – samozrejme – že je to číry nezmysel (t.j. konšpiračná teória) a uviedli aj mená spolužiačok či kamarátok malej Angely Merkel na fotografii. Tým sa zdala byť celá vec vyriešená, ba dokoca ju chceli oficiálne zmiesť zo stola tak, že CNN oznámila, že celú vec podrobne prešetria a „fake“ zverejnia. Nestalo sa tak.

CNN sa naozaj pustila do zostavenia investigatívneho príspevku, ale čoskoro sa ukázalo, že dve menované „spolužiačky/kamarátky“ akosi neexistujú. Napriek všetkému úsiliu nakoniec CNN uzavrelo vec tým, že totožnosť dvoch ďaľších dievčat je neznáma. A toto už Američanov naozaj zaujalo. Veď ak by naozaj išlo o konkrétne spolužiačky, aký by mohol byť problém aspoň jednu dotiahnuť za slušný honorár pred kameru? Alebo ak už nie ju, tak určite niekoho z blízkych či vzdialených príbuzných… Čo naozaj vytýkajú vyšetrovaniu CNN je prostý fakt, že ak nie je možné určiť totožnosť oboch dievčat, tak to nie je náhoda.

Na margo témy „nedostatok kamarátok“ je očividné, že Merkeline kamarátky nemajú problém vykladať na interent spoločné fotky z minulosti (1972):

Fotografie sú voľne dostupné na internete.

Medzi kamarátkami však akosi chýbajú tie dve, ktoré sú na prvej fotke… kde sa obe podeli?

Aká je druhá strana tejto mince? Ak sa v minulosti stretali tieto tri ženy, ktoré dnes „svojou vlastnou šikovnosťou, schopnosťami a šarmom“ dosiahli to, čo dosiahli, tak to je veľmi vážna vec. Veď z pohľadu Američanov sa stretalo dievča Západu s dvomi ďalšími, ktoré žili za Železnou oponou…

V tejto súvislosti hodno spomenúť aj posledný rozhovor bývalého nemeckého kancléra H. Kohla, ktorý mal byť podľa dohody uverejnený až po jeho smrti. Reportéri sľub nesplnili, ale to je teraz iná oblasť. Práve jemu môže vďačiť Merkelová za svoj raketový štart, za čo sa mu zákerne „odmenila“ zverejnením materiálov, ktoré sa nemali dostať na verejnosť. Keď materiály vyšli v tlači, tak Köhl musel odstúpiť a jeho miesto obsadila práve Merkelová. Chladnokrvná, zákerná kalkulácia.

Prevláda názor, že Merkelová sa narodila vo Východnom Nemecku – NDR. V skutočnosti sa narodila v Hamburgu, ale keď mala 2 mesiace, tak rodičia sa presťahovali do NDR. Otec bol pastor – jednoducho dostal „umiestnenie“ v NDR.

Rodičia nenanucovali Angele, aby vstúpila do organizácie socialistickej mládeže (Zväzu Slobodnej Mládeže, obdobe nášho SZM), ale ona sama sa k nim aktívne pripojila v druhom ročníku.

V organizácii pracovala veľmi aktívne počas štúdia na strednej škole aj univerzite. Pôsobila na poste sekretára pre agitáciu a propagandu.

Merkelová začínala politickú kariéru v socialistickej mládežníckej organizácii a bola veľmi aktívna až do momentu likvidácie Východného bloku. Za normálnych okolností takýto prevrat mal zničiť politickú kariéru socialisticky orientovaných politikov. Ale ako vidíme aj na našich poprevratových kariérnych komunistoch/ členoch, funkcionároch SZM a neskôr „rýchlokapitalistoch“ – napr. Mikloš či Kiska alebo Figeľ okrem iných – aktívna orientácia na Komunistickú stranu a jej organizácie im neskôr nezabránila sa stať vysokopostavenými politikmi západného štýlu. Veď predsa neexistuje kabát, ktorý by sa nedal prevrátiť.

Ďalším zaujímavým faktom je, že Merkelová študovala na Polytechnickom inštitúte v ZSSR. A aby to nebolo málo – bolo to v Donecku. Túto skutočnosť potvrdil aj generálmajor KGB vo výslužbe Jurij Drozdov, bývalý náčelník Riadenia nelegálnej spravodajskej služby PGU KGB ZSSR. Žeby aj kvôli tomu začali v Donecku „upratovať“?

Či už Merkelová vyštudovala v Donecku celý inštitút alebo tam strávila len niekoľko semestrov nie je principiálne dôležité. Oveľa dôležitejší je fakt, že pôsobenie na vysokom poste socialistickej mládežníckej organizácie bolo rozhodne spojené s prácou pre STASI. To že Merkelová vyhlasuje, že pre východonemeckú tajnú službu nikdy nepracovala je príbeh z ríše rozprávok. Vývoj skôr ukázal, že v nej rýchlo začala pracovať pre CIA proti nemeckým záujmom.

Merkelovej pri pobyte v Kyjeve v r. 2014 ukazovali aj fotogafie z Donecka. Fotografie pred svedkami veľmi pozorne študovala, snažila sa rozpoznať miesta, kde kedysi pobývala.

Prvé manželstvo Mekrelovej s bývalým kolegom fyzikom trvalo od r. 1979 po rozvod r. 1981. Zaujímavým faktom je, že si ponechala jeho priezvisko – hoci deti nemali. Prečo tak? Ani to v podstate nie je také zložité. Ak by nenadobudla priezvisko „Merkel“, tak by sa nestala Angelou Merkel (Anjelom Smrti) a nenaplnilo by sa (programové) proroctvo z Apokalypsy. Potom – v podstate ako bezdomovec – bývala s ďalším priateľom v opustenom byte vedľa Fridrich Strasse neďaleko Brandenburgskej brány.

Za normálnych okolností mala hviezdna kariéra aktívnej členky socialistických organizácií prevratom zhasnúť. Ale vďaka kanclérovi Kohlovi sa dva mesiace po prevrate stala poslankyňou Bundestagu.

Ak by sa jej nebol ujal H. Kohl, nikdy by sme o nej nič nepočuli. Merkelová znalo využila situáciu a závratne rýchlo vystúpila nahor. Politické strany však neraz dostávajú na svoju činnosť príspevky, ktoré vzhľadom na ich pôvod nie je možné zverejniť. Kohl nebol výnimkou. Vo vhodnom čase už v strane vysoko postavená Merkelová zrazu poskytla novinárom z Algemaine Zeitung rozhovor – 22. decembra 1999 – v ktorom verejne vyzvala Kohla, aby vysvetlil jeden konkrétny prípad a pre porušenie zákona odstúpil. Takto vyzerá vďaka „made in Merkel“. To bol koniec kariéry Kohla a na jeho miesto hlavy CDU nastúpila – kto iný – „poctivá“ Merkelová…

Žeby Merkel-ová pre nás a celú EÚ robila už čestne a naozaj nezištne? Mnohým sa nepáčia psy, ale pes nikdy nepohryzie ruku, ktorá ho kŕmi.

Na základe akurátnosti poskytnutých informácií a aj ďalších súvislostí Kohl podozrieval Merkelovú, že je agentkou americkej CIA – čo sa ukazuje veľmi pravdepodobné. Minimálne to vysvetľuje, ako vždy odovzdane plnila všetky americké „rady“, akosi jej nikdy nevadilo, že je Američanmi odpočúvaná a pod. A naivní ju oslavujú…

Ak má dnes nejaké „nezhody“ či už s Američanmi alebo inými politikmi – nedajme sa oklamať. Takýto ľudia sú majstrami pretvárky. A ostatne – veď sú tam práve preto, lebo takéto divadielko vedia dobre hrať. A naivní nemeckí voliči si myslia, že naozaj volia kohosi konajúceho v prospech Nemecka.

Okolo Merkelovej sa dozviete z materiálov na internete dosť, ale dôležité sú iné súvislosti. Pred nejakým časom sa objavili materiály bývalých pracovníkov východonemeckej STASI. Z nich vyplýva, že Merkelovú dlhodobo sledovali, pričom z výsledkov ich práce behá až mráz na chrbte. „Inštalácia“ Merkelovej – a ako vidíme aj jej kamošiek – má oveľa hlbšie príčiny. Ide o globálny plán zapadajúci do výkonnej schémy teologickej globalizácie.

Už je známe, že v roku 1943 Hitler spustil plán budúcej obnovy Tretej ríše pre prípad, že by Nemecko vojnu so ZSSR prehralo. Jedným z opatrení – projektov bolo oveľa viac – bolo zmrazenie jeho semena a neskoršie „znovuzrodenie“ následníka Tretej ríše. Podľa informácií od bývalých agentov východonemeckej spravodajskej služby to v praxi realizovali tak, že vhodnú ženu (ženy) oplodnili Hitlerovým semenom a dieťa potom buď vychovali v tej istej alebo aj inej rodine tak, aby sa vytvoril dojem, že ide o prirodzené dieťa.

A Merkelová sa narodila v Západnom Nemecku – zdanlivo v rodine kresťanského pastora. V podstate ideálny prípad.

Jednou z vlastností, ktoré takíto ľudia majú je, že nemôžu mať svoje deti. O riadení spoločnosti skrz takéto satanistické technológie – teda o skutočnom procesnom riadení spoločnosti – sme už písali.

A zhodou okolností ani ďalšie dve Merkeline „kamošky“ na obrázku nemajú deti…

Kto vlastne vedie národy sveta a podľa akého plánu? Presnejšie, komu my dávame právo viesť naše národy? Dnes už vieme, že ak uznáme autoritu týchto cudzých elementov v človečenstve (napríklad postojom „aj tak nič nezmôžeme“) tak sme sa z pohľadu Jemnohmotného Sveta DOBROVOĽNE vzdali VLASTNEJ VÔLE. A potom – v zmysle dohody so Stvoriteľom – subjekty bez vôle sú RABI a Temné Sily majú PLNÉ PRÁVO ich dojiť či robiť s nimi čo chcú. To je obyčajná reakcia na porušenie KONU STAVBY SVETA, obyčajná kauzálna reťaz. Nič viac a nič menej. Nič nového pod slnkom.

Vstúpili sme do nového roku 2019. Ako zvyčajne, máme tendenciu dávať si nové predsavzatia, očakávať lepšie veci. Čo a ako sa v skutočnosti stane záleží nielen od nášho konania, ale aj od Kozmických Síl. Od nás náme na mysli našu kompletnú bytosť, t.j. vrátane našich jemnohmotných štruktúr. V živote to proste tak chodí – vždy je potrebné vynaložiť vlastné úsilie, ale v konečnom dôsledku musí existovať aj externá situácia, ktorá naše konania podporí alebo pribrzdí. Až súladom subjektívnych aj objektívnych okolností prichádzajú zmeny.

Ak si pripomenieme prastaré indické príslovie o ktorom sme už písali, tak máme dôvod sa trochu zamyslieť. V zmysle proroctva k zmene vektoru času došlo v roku 2004. Od tohto času sa v určitom zmysle opakujú analógie predchádzajúcich rokov, t.j. dostávame možnosť extrahovať skúsenosti z toho, čo sme v minulosti neprozreteľne zavrhli. Rokom 2019 sa v takejto transformovanej podobe vracia rok 1989 – teda rok prevratu a začiatok konca Československa. Už jasne viditeľné zmeny majú nastať od budúceho roka, pričom sa začnú opakovať analógie z čias ČSSR. Pripomeňme si, že ČSSR bolo rozbité protiústavne, pretože Ústava ČSSR požadovala na jeho rozpad VYKONANIE REFERENDA. Toto však nikdy vyhlásené nebolo, iba sa partia prevratových, Západom financovaných poslancov z jednej aj druhej strany dohodla, potom prijali zákon o ukončení Československa a hotovo. Právne pole ČSSR teda doteraz EXISTUJE! V tejto otázke sme na tom v podstate tak, ako ZSSR. Tam Ústava tiež požadovala vykonaie refrenda – ktoré sa aj uskutočnilo. Okolo 80% obyvateľov ZSSR sa vtedy vjadrilo, že sú za zachovanie ZSSR – to však partia Západom platených predajných politikov aj tak rozbila. Preto v Rusku silnie hnutie za návrat ZSSR – je to postavené nie na ilúziách, ale na existujúcom právnom poli! A preto už dosahujú aj konkrétne výsledky.

Z pohľadu medzinárodného práva teda ani Rusko nie je právnym následníkom ZSSR a ani Slovenská republika jedným z právnych následníkov ČSSR. Dodajme iba to, že nejde o návrat marxisticko-leninskej ideológie, pretože dnes už máme vlastnú ideológiu (súhrn hodnôt). Socialistické zriadenie však bolo sociálne spravodlivé – a o tento aspekt politického systému nám ide.

Prelomová doba nám priniesla aj prelomové Znanie. Niekomu sa môže zdať prečo „Znanie“ a nie „Poznanie“? Nuž, cudzinci v tzv. Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra nám systematicky upravujú náš jazyk… odôvodnenia si nájdete u nich. My ale vieme, že ide o systematizované úsilie vytvoriť čo najväčšie rozdelenie všetkých pôvodne slovanských národov tak, aby sa ani náhodou viac nedorozumeli. Veď zo Staroslovienskej Bukvice vieme, že naši Predkovia používali slovo JAZYK pre označenie NÁRODA aj jeho JAZYKA. Teda rozdelením JAZYKA dôjde nevyhnutne aj k rozdeleniu NÁRODA. My sa však viac deliť nechceme – práve naopak.

A pri výklade si pomôžeme obrázkom:

Ak použijeme prostredie Sakrálnej grafiky Staroslovienskej Bukvice, tak dostaneme nasledovné. Bod označuje prienik Životodarnej energie z Pravi do materiálneho Sveta. Pod materiálnym Svetom však rozumieme nie iba Svety Javi, ale aj všetky Jemnohmotné Svety nad nami – bližšie ich opisuje Kniha Svetla.

Kniha Svetla je vôbec jediná voľne prístupná kniha na svete, ktorá podáva opis mnohorozmernej, mnohoúrovňovej štruktúry Vesmíru vrátane opisu Reálností a Paralených Vesmírov. Žiadna iná kniha – Korán, Biblia… – takéto niečo ani len nenaznačuje.

Naše Svetoponímanie pracuje s termínom KON. Môžeme ho chápať ako vyjadrenie Vôle Najvyššieho (Jediného, Stvoriteľa, Všemohúceho…). Kon je na našom obrázku zobrazený ako kruh. Od bodu vstupu Životodarnej energie po Kon (hranicu kruhu) je jednorodé prostredie Konu, t.j. ide o „priestor“ uplatňovania a rešpektovania Vôle Stvoriteľa. Priestor za Konom je už Zákon, teda priestor, kde platia Zákony, ktoré spravidla – najmä v štáte a demokracii – nerešpektujú vôľu Stvoriteľa. Každý má právo slobodného výberu – preto je tento stav dôsledne rešpektovaný – ale Stvoriteľov Kon je navždy NEMENNÝ. Nikto ho nemôže zrušiť, preto treba rozlišovať čo je čestné a spravodlivé (vôľa Stvoriteľa, t.j. Kon) a čo pochádza od Temných Síl (Zákon). Každý Človek raz dôjde vo svojom vývoji k bodu, v ktorom bude skladať účty z toho, ako v danej inkarnácii KONal. Tento fakt je nevyhnutne stojaci pred každým z nás. Nikto a nič ho nemôže zmeniť.

Kon je mierou všetkého, Pokon je cesta (vývoj) ku Konu. Analogicky Znanie je mierou Vedenia (Viedenia, pretože „Ústav“ nám zrušil jedno-jednoznančné slová), Poznanie je cestou, t.j. pohybom k Znaniu. Za hranicou Znania je oblasť informácií Egregorov, ktoré však spravidla aktivizujú v mysli prechod na logické konštrukcie (myšlienky), ktoré Egregory dokážu vytvárať a ktoré odvádzajú od Intuície, teda priameho napojenia na Kanál do Jemnohmotného Sveta. Logické schopnosti nášho mozgu nám majú slúžiť, nie nás riadiť.

Ako sme už opísali v inom článku, naše Bytie je možné vďaka akémusi „skafandru“, ktorý pre nás v Jemnohmotnom Svete vytvára akúsi „bublinu“. V tejto „bubline“ sme umiestnení, t.j. sú v nej umiestnené všetky naše jemnohmotné telá.

Z knihy Svetla vieme akú štruktúru má Vesmír – môžeme povedať aj ohromný Astrál. Cesta – ktorú voláme aj Zlatá Púť Duchovného Vývoja – Nahor pre nás má 16 stupňov, t.j. 16 Harmonických Svetov vrátane najnižšieho, t.j. Javi. Bublina v ktorej sú umiestnené naše jemnohmotné telá má tiež 16-rozmernú štruktúru, teda určitým spôsobom je Obrazom celého ohromného Vesmíru:

Medzi týmito stupňami existuje ohromné množstvo ďalších Vesmírov, ale pretože nie sú vývojovo stabilné, tak za normálnych okolností nemá význam cez ne prechádzať.

Každú vývojovú „hladinu“ nazývame „Svety“, pretože v každej existuje ohromné množstvo rozličných Reálností – o Paralelných Vesmíroch ani nehovoriac. Napríklad v našom Svete Javi – vieme to z Knihy Svetla – sú veci usporiadané asi takto. Pri každej inkarnácii sa materializujeme s tromi rozmernosťami a s konkrétnou „verziou“ času. Naše rozmernosti zvykovo nazývame dĺžka, výška a šírka a nadobudli sme dojem, že vieme o materiálnom Svete všetko. Okrem toho máme 5 zmyslov, ktoré sú určené na spoznávanie Javi, teda danej „verzie“ Javi. Pri nutnosti „dobratia učiva“ sa môže stať, že naša ďalšia inkarnácia síce môže byť vo 4-rozmernom Svete Javi, ale s úplne inými rozmernosťami (teda nie dĺžkou, výškou a šírkou) a aj s úplne inými zmyslami. Takto nastáva jav, že v jednom priestore – teda na tom istom „mieste“ – existuje naraz viacero Reálností rovnakého počtu rozmerností, ale bytosti v nich žijúce žijú ako keby jedna na druhej. Pretože však každá reálnosť je oddelená inou sadou rozmerností a aj inou sadou zmyslov, tak sa jednoducho „nevidíme“. Okrem toho – v zmysle Knihy Svetla – každá takáto reálnosť má svoje Paralelné Vesmíry. Vidíme, že už jestvovanie v „jednoduchej“ Javi nie je nijako jednoduché, takže neskáčme rýchlo do predčasných uzáverov.

A čím vyššia rozmernosť, tým je celá vec zložitejšia.

Takto si pre názornosť môžeme predstaviť analógiu, že Svety Javi vytvárajú svoju projekciu (ohromného množstva foriem svojho Bytia) v Prvej Rozmernostnej Priestorovej štruktúre našej 12-rozmernej Hry, v ktorej je umiestnená aj Prvá Čakrálna štruktúra. Pretože obsahuje nekonenčý počet bodov, tak aj naša Živatma môže byť umiestnená (uchytená) v nekonečnom počte foriem Bytia Prvej Čakrálnej aj Rozmernostnej štruktúry. Inak povedané to znamená, že na tejto úrovni možno „stráviť“ nekonečné množstvo času (životov) a nevystúpiť nahor ani o stupeň (Samsára).

To isté platí pre všetky rozmernostné štruktúry – napríklad to, čo Krišnaiti používajú na tzv. „duchovný vývoj“ skrz sex (tantru) je iba metodika pevného „vlepenia“ sa do Druhej Čarkálnej a Priestorovej štruktúry. Kto sa „dobre“ vlepí, ten sa len tak ľahko už nahor sám nedostane. Sex je – nech je v akejkoľvej podobe – viazaný len a výlučne na Druhú Čakrálnu aj Rozmernostnú štruktúru, hoci bodov v tejto štruktúre je tiež nekonečné množtvo. Možnosť výstupu nahor v takomto ponímaní je však číra ilúzia.

Cesta nahor je možná iba stredovým energetickým kanálom, inde sa to principiálne nedá. Každé pravidlo však má svoje výnimky, preto môžeme dodať že sa dá – ale takýto „skok“ je dosť riskantý. Poznáme ho – ide prechod nahor do vyššej Priestorovej aj Čakrálnej štruktúry – ako zážitok klinickej smrti.

Účelom každej Hry je nájsť najoptimálnejší variant prekonania „lokálnych“ prekážok, nedať sa zlákať návnadami a nezastavovať sa a putovať nahor. Každá Hra je však časovo obmedzená – aj keď z nášho pohľadu môže ísť o nepredstaviteľne dlhý čas. To najhoršie čo môžeme urobiť je zastaviť sa a pasívne si „užívať“ (mámenie Maji). Pretože Kon Stavby Sveta predpokladá nutnosť Duchovného vývoja, tak zastavenie znamená porušenie Konu. Rozhodnutie o porušení každého Konu je síce „v kompetencii“ každej bytosti, ale vždy je predmetom trestu, teda uplatnenia dôsledku. Kto poruší Kon, na toho má – podľa dohody so Stvoriteľom – právo Temný Svet. Čistých človekov sa nemôže nijako dotknúť. Treba to chápať tak, že ak sme sa dostali do všakovakých životných ťažkostí a chorôb, tak vždy ide o dôsledok toho, že sme porušili nejaký Kon Stavby Sveta, aj keď to môžu byť následky aj z minulých životov. Prekročili sme hranicu, porušili dohodu a nemáme sa teda prečo sťažovať. Ale my práve naopak, začíname generovať emócie (napr. zvaľovať všetko na druhých) a Temní nás začínajú intenzívne, priam na „priemyselnej báze“ dojiť. Nebudú zato potrestaní nejakým „Bohom“ či „bohom“, pretože je to proste implementácia Konu Príčiny a Dôsledku a majú na to právo. Tak to je dohodnuté a nič sa na tom meniť nebude. Ovečky a capkovia v košiari sú však výdatne kŕmení demoverziou o spravodlivej odplate po smrti. Takto ostávajú poslušne v košiari a neohrozujú existenciu Systému, ktorý ich dojí.

V 12-rozmernej Hre sú horné tri Čakrálne a Priestorové štruktúry nedelené. Naše vedomie (Živatma) tu prebývalo vtedy, keď sme žili v Zlatom Veku. Je to oblasť Svetlej Navi, ktorú tradične nazývame SLAV. Slavian je teda ten, koho vedomie prebýva v Zlatom Veku, ktorý má aj tomu zodpovedajúce Znanie. Jednou z hlavných vlastností tohto priestoru je, že už nie je delený na negatívnu a pozitívnu zónu. Ďalším dôležitým atribútom je štruktúra „MY“. Oblasť Zlatého Veku je nad Javou, ale aj nad štruktúrov Bohov (9.) a Smrti (8). Teda v stave Vedomia Zlatého Veku je obracanie sa na Bohov krokom nazad, nadol. Prečo to je tak?

Toto opatrenie bolo potrebné kvôli tomu, aby sme prežili Noc Svaroga:

V Zlatom Veku každý pozná a riadi sa KONMI, v Noci Svaroga nás riadia ZÁKONMI. Kon je v praxi vykonávaný USTOJMI, t.j. nepísanými Pravidlami chovania sa a konania podľa Konov, ktoré sú postavené na Spravodlivosti a Cti. V stave Zlatého Veku má myseľ priamy dosah na zdroje Znania, teda môžeme hovoriť o priamom kanály k Znaniu na Nebesiach. Môžeme to nazvať aj intuícia. V čase Noci Svaroga je tento kanál značne utlmený ba až zablokovaný, preto nám Predkovia pripavili VÉDY (VIEDY = od VIEM), t.j. opis KONOV v písomnej podobe. Védy sú teda zdrojom poznávania v čase, keď vedomie nemá prístup k intuícii, pretože priamy kontakt do Jemnohmotného Sveta bol zablokovaný. Čo do logiky predstavujú spoločný priesečník medzi KONmi a ZáKONmi.

Z technického pohľadu nám Védy v čase Temna – Noci Svaroga – umožnili neklesnúť do stavu RABA (1.-3. Čakra), teda nedostať sa do pazúrov náboženstva. Oblasť v ktorej nás naši Predkovia chceli počas Noci Svaroga udržať môžeme nazvať SLOVANSTVO (na obrázku dole fialové), kde poznanie neprichádza kanálom intuície z Jemnohmotného Sveta (Svargy), ale je k dispozícii ako SLOVO (SLOV-AN). Takto bola dokonca vytvorená štruktúra analogická Egregoru, ale udržiavajúca nás v pravej, pozitívnej, delenej časti Hry na rozmernostiach 4.-6. V tejto oblasti je dominantnou projekcia SPRAVODLIVOSTI (Zlatej Strednej Cesty) do pozitívnej oblasti, čo nazývame SVEDOMIE. Na vrchole tejto časti delenej štruktúry (+9) vládne Boh, ktorého v našej tradícii voláme BIELOBOH. Démonickým štruktúram naľavo velí Čiernoboh.

Teda tak. Kroje, oberegy, výšivky, dlhé vlasy, brady, Obrady, Rituály, rozprávky, povesti, príslovia, porekadlá, piesne… – teda celá slovanská Kultúra mala za úlohu udržať čo najviac členov starých Rodov (tesne) nad priepasťou rabstva ako posledná opora. Dnes vidíme, že toto rozhodnutie Predkov bolo správne. Dôkazom toho je už tá skutočnosť, že čítate tieto riadky.

Noc Svaroga však skončila. Systém nás chce stále udržať tam, kde sme dlho boli, pričom teraz už používa aj iné metódy. Je to síce na prvý pohľad na neuverenie, ale chcú nás udržať v oblasti SLOVANSTVA. Paradox – prečo to už nie pre nás vyhovujúce?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Keď vieme, že musíme v nehostinných podmienkach prežiť tuhú zimu, tak sa na ňu dobre pripavíme. Nachystáme si hrubé kožuchy, rukavice, teplé kapce. Pripravíme dostatok paliva do kozubu, dostatok sviečok alebo petrolejok, aby sme si mohli počas dlhých nocí svietiť. A tuhú zimu – hoci aj nie všetci – prečkáme.

Zima skončí, príde jar a okolo nás rozkvitnú kvietky, stromy a kríky, zabzučia včeličky, rozospievajú sa vtáčiky, zazurčia potôčiky. My vyjdene von zo zateplenej chatrče na svieži vzduch a teplé slniečko, chceme sa ísť pokochať krásou prebúdzajúceho sa Sveta… ale ostaneme v hrubých kožuchoch, rukaviciach a kapcoch, budeme za sebou ťahať po lúkach sane alebo chodiť na lyžiach? Vodu zo zurčiaceho potôčika si budeme naberať hrubými, kožušinovými rukavicami..?

Samozrejme že nie.

Kroje, oberegy, výšivky a vôbec všetky atribúty našej Kultúry je naša výbava do Noci Svaroga. V žiadnom prípade ich nemôžeme považovať za niečo zlé – veď bez nich by sme neprežili tuhú zimu a mráz. Ale všetko má svoj čas. A teraz nastal čas odložiť zimnú výbavu.

Kto nenabral z Véd Múdrosť Predkov, ten nemôže postúpiť ďalej, vyššie. Ale iba Védy dnes už nestačia. Védy sú nástrojom na prežitie v Temnote – a preto ich nemožno zavrhovať. Rovnako nemožno zavrhovať ani žiadne atribúty našej Kultúry – toľko spomínané kroje či výšivky nevynímajúc. Ale ako vyzerá napríklad televízny program zameraný na propagáciu našej ľudovej Kultúry, v ktorom moderátor oceňuje krásu (hoci už značne upravených) krojov a výšiviek zvukom „WAU“?

A nemôžeme pozabudnúť ani na nástroje Systému, ktorý nás stále drží pod kontrolou. Najznámejším komponentom tejto kontroly je už populárny MATRIX – MATRICA. Tu však musíme pochopiť o čo ide. Matrica je vždy implementovaná ľuďmi, vždy má svoje pole Hry, vždy má svoje pravidlá a vždy má svoje nástroje kontroly. Matrice v Západnom svete implementuje VATIKÁN, teda naši starí známi jezuiti.

Že prečo Vatikán aj s jeho dnes demokratickým pápežom? Pretože má vybudovaný detailne rozpacovaný systém (Matricu) nazývaný ODPUSTENIE a POKÁNIE, ktorým už dlho vylievajú na ľudstvo temnú karmu, ktorú oni sami – Čierni Mágovia – vytvárajú. Preto oni neodpracovávajú NIČ. Všetko realizujú návštevníci kostolov a chrámov (veriaci), účastníci volieb a pod. Začína to už zdanlivo nesúvisiacou témou – voľbami prezidentov.

Poslednou, najnovšou na Západe úspešne implementovanou Matricou je tá, ktorá má názov „JA EGOISTA“. Kto nevie o čom by mohla byť, ten by mohol začať bádanie krátkou rozprávkou od L. N. Tolstoja. Egoisticky motivované záujmy jednotlivca nevidia entitu „MY“.

Ďalšou dôležitou Matricou s iným poľom Hry je „JA SPOTREBITEĽ“. A k čomu vedie táto Matrica? Spotrebiteľ je ten, kto nehľadá HODNOTU ale riadi sa CENOU. A veľakrát opakovaná lož sa stáva pravdou (čím častejšia reklama, tým vyššia pravdepodobnosť, že Spotrebiteľ sa bude podľa nej riadiť bez overenia podstaty; čím viacej lajkov, tým istejšia pravda…).

Populárny film MATRIX síce ukázal princíp fungovania Matrice, ale na príklade prázdnej Matrice, teda Matrice bez zadefinovaného Poľa Hry. Nič to však na pricípe nemení.

Meno „BOH“ je tiež z tejto oblasti a obsahuje obrovské množstvo nástrah. Okrem iného vytvára dojem, že nízka, materiálna bytosť Javi (ľudina) môže formou modlitieb či sľubov ovládať oveľa Vyššiu Bytosť, ktorá tak vykoná vôľu ľudinu na jeho požiadanie. Navyše pri vyslovovaní nie je možno odlíšiť výslovnosť Boh, boh či BOH. Preto bude bezpečnejšie túto entitu neoslovovať. Namiesto nej naši Predkovia v Zlatom Veku používali Svarga, Nebesia či proste Predkovia. Treba si všimnúť aj fakt, že Bohovia v 12-rozmernej Hre obývajú 9. rozmernosť, zatiaľ čo naša „domáca“ rozmernosť je 16-ta. Napríklad všetci človekovia počas seminárov Vedmy Tokarevej zo Sibíri sa do tejto hladiny dostali. Človekovia… teda nie všetci čo tam prišli.

Človek je v zmysle Znania Zlatého Veku (predvédického) bytosť vedomá si aj jemnohmotných tiel, nie iba materiálneho (ľudina). Ale byť a ostať Človekom je jedna z hlavných úloh našej inkarnácie. V zmysle Konov Rita (Rytmu Svetlého Vesmíru) tak môže byť jedine pri partnerstve bielych ľudí navzájom. Žena beloška (7-čakrová) porodí 7-čakrovú dcéru alebo 4-čakrového syna iba 4-čakrovému mužovi belochovi. Všetky ostatné kombinácie – Indiáni, černosi, žltí, Siví, Cigáni, Arabi atď. – vytvoria potomstvo nepredpovedateľnej kombinácie a povahových vlastností. Na všetkých takýchto vzťahoch SKONČILA existencia prastarého Rodu bez možnosti opravy. Takýto potomkovia a ich potomkova už nikdy nebudú belosi.

V súvislosti s vkladaním zvieracej duše do ľudského tela vari jednu poznámku. Poznanie Zlatého Veku nám prinieslo už nejednu zaujímavú informáciu. Čierni aj žltí boli pôvodne vytvorení ako sluhovia tak, že na ich animáciu boli použité zvieracie duše. V tejto súvislosti vieme, že žltí sú animovaní dušami psov a mačiek. Preto sa celosvetovo rozbehla nástojčivá propaganda proti týraniu psov a mačiek, lebo beloch zapojený do tejto pasce bude generovať súcit, ktorý sa tranfornuje na čistú životnú energiu, ktorá odchádza práve k predmetu ľútosti – mačkám a psom v ľudských telách, teda žltým. Kŕmime ich a teda priamo napájame žltých našou životnou energiou.

To samozrejme neznamená, že sa nemáme chovať ohľaduplne voči týmto bytostiam. Ale prečo taká veľká starosť o psíky a mačky a zároveň toľká krutosť voči kravám a prasatám na bitúnkoch? Nemáme náhodu dvojité štandardy? Vari kravy či býky necítia bolesť a nezaslúžia si náš súcit oveľa viac?

Umiestnenie psiej duše do ľudského tela opisuje veľmi výstižne Bulgakov v románe PSIE SRDCE. Psíkovi z ulice implantovali hypofýzu mladého trestanca, ktorého zavraždili vo väzení. Na prekvapenie sa začalo meniť celé telo na ľudské a vznikol nový človek, ktorý dostal dokonca meno Polygraf Polygrafovič Šarikov. Pamätal si ako sa k nemu chovali ľudia kým bol pes a čo nevidieť sa tak aj začal chovať.

Román je veľmi zaujímavý, vnímavý čitateľ sa dozvie veľa medzi riadkami, hoci vznikol v dvadsiatych rokoch minulého storočia ešte pred Majstrom a Margarétou.

Jedna z nosných myšlienok hovorí, že hoci takéto veci sú reálne, pes v psiom tele je jedna vec a psia duša v tele ľudskom je niečo úplne iné. Evolučný vývoj nemožno znásilniť len preto, lebo niekto môže mať z toho prospech. Beh pred lokomotívou nikdy neprinesie úžitok. Všetko má svoj čas.

Pes vo svojom tele je šľachetné, krásne zviera – ale je to zviera. A duša psa v ľudskom tele sa stáva sabakou – čo je aj skutočný obsah ruského výrazu, ktorý vznikol dávno v minulosti.

Keďže počas Noci Svaroga boli všetci belosi na dôležitých miestach zabíjaní, neraz bol na odovzdanie pre dané obdobie dôležitých informácií použitý aj talentovaný cudzinec. To je prípad Puškina či Stalina. Doba si to vyžadovala. Je to však minulosť.

V súvislosti s likvidáciou kliatby všetkých Slovanov v Nitre vyplávala na povrch neočakávaná skutočnosť. Hlavnou magickou silou v našej krajine je CIGÁNSKA MÁGIA. Čítate dobre – Chabad u nás nie je najsilnejší. Jedni aj druhí sa však doteraz nezmierili s odstránením kliatby – a ich čiernomagické útoky stále pokračujú. Biele Žrecovstvo je však už silnejšie – kliatbu už Cigáni a Chabad nedokážu obnoviť. Nemajú na to dosť síl.

Ale prebuďme sa – Cigáni nás ich mágiou dlhodobo držia pod kontrolou. Sme zásobáreň ich obživy a zdroj ich blahobytu. Ako je to možné sme už opísali.

Radi by sme poukázali ešte na jeden dôležitý fakt. V Knihe Múdrosti Perúna sa hovorí o Veľkej Žrici, ktorá príde a spôsobí KONIEC VLÁDY TEMNÝCH SÍL NA MIDGARD-ZEMI. Text však zároveň tvrdí, že bude z „novopríchodzích“ Slovanov. Toto nás v minulosti viedlo k predpokladu, že by mohlo ísť o ženu pochádzajúcu zo Západných Slovanov. Ukázalo sa však, že „novopríchodzí“ znamená niečo iné. Ak porovnáme doterajšie ponímanie Slovanstva s tým, ktoré priniesla sibírska Vedma Tokareva vidíme, že to naozaj je niečo nové. Ale všetko nové je iba dobre zabudnuté staré. Vyššie sme opísali, že k „zamaskovaniu“ pôvodného učenia jeho premenou na Slovanstvo jednoducho muselo v minulosti dôjsť, pretože inak by sa nedochovalo nič. A už vôbec nie my.

Sme presvedčení, že táto veľká Žrica už konaním značne skracuje vládu Temných Síl aj u nás. To však neznamená, že v našich národoch Západných SLOVANOV SA UŽ NENARODILI DIEVČATÁ – BUDÚCE ŽRICE, ktoré budú niesť toto Znanie v našich národoch Vekmi ďalej.

Nakoniec uznávame, že aj do Védických textov bolo vekmi vnesené skreslenie – ale môžeme hovoriť celkovo o cca 10% dezinformácií. Tieto sa však už vyjavujú a preto pripravujeme nové, upravené a doplnené vydania Véd. Platí však aj to, že bez zvládnutia védickej, slovanskej tématiky nemožno postúpiť do Sveta energií, teda Zlatého Veku. Inak to proste nejde.

Stará, 12-rozmerná Hra končí. Nastupuje Hra nová. Aká presne bude ešte nikto nevie. Dôležité však je to, že stará bude zrušená a všetci uchytení iba v nej budú zničení spolu s ňou. Nie nami. Vykoná to Jemnohmotný Svet sám. Už nám to oznámil. Ako sa zachováme je však – ako vždy – iba naše rozhodnutie. Treba však pamätať, že za všetko prichádza reakcia. To je Vôľa Stvoriteľa, ktorú možno poznávať skrz Jeho Kony.

Ak sa pozrieme do bežného výkladového slovníka, tak pod termínom „koncepcia“ nájdeme takéto definície: ucelená sústava názorov, spôsob nazerania, chápanie ako také, ponímanie, poňatie, spôsob chápania niečoho, osnova, plán, rozvrh; ba v biológii znamená aj počatie. Koncepcia je teda úplne samostatné, „svojprávne“ slovo.

Ak chceme niečo presnejšie, vyhranenejšie špecifikovať, tak to, čo chceme takto rozviesť rozvinieme v spojitosti so samotným slovom „koncepcia“. Asi najfrekventovanejšie sú spojenia „KSB“ alebo „KOB“. Čo nám chcú tieto sústavy názorov povedať? Vysvetlenie je jednoduché. Dnes často stretneme názov „Koncepcia Sociálnej Bezpečnosti“. Sociálna oblasť je jedna z oblastí, ktorá je špecifická pre spoločnosť. V spoločnosti však okrem sociálnej oblasti existuje množstvo ďalších – menujme aspoň oblasť medicíny či zdravotníctva, školstva a vzdelávania, ozbrojených síl, silových zložiek (napr. Polícia), oblasť rekreačnú či športu a podobne. Ak je teda reč o sociálnej bezpečnosti, tak tu možno očakávať súhrn dostatočne výstižných charakteristík IBA z oblasti sociálnej. Každý človek však zo skúsenosti vie, že sociálna oblasť či sféra nie je jediná s ktorou sa dennodenne stretáva.

Iná skupina používa spojenie „Koncepcia Spoločnej Bezpečnosti“. Tu je namieste otázka o akú spoločnú bezpečnostnú oblasť ide? Spoločná bezpečnosť zločincov aj obetí? Cigánov aj Slovákov? Slovákov aj Čechov? Slovákov aj Maďarov? Rusov aj Ukrajincov? Pokiaľ nie je jasné, kto tvorí tu skupinu „spoločných“ – kto má čo s kým spoločné – tak sotva je hodnota takýchto ucelených názorov prakticky využiteľná a ostáva iba v teoretickej úrovni.

Pôvodný význam skratky KOB znamená „Koncepcia Všeobecnej Bezpečnosti“. Podľa výkladu je ponímaná ako všeobecná bezpečnosť pre všetky národy, ktoré žijú na území dnešnej Ruskej federácie. Dnes však nie je celkom jasné, akú všeobecnú bezpečnosť môžu zdieľať Rusi s Čečencami, Ingušmi, Gruzíncami, Uzbekmi, Kazachmi, Tadžikmi, Číňanmi, Kirgizmi, Židmi, Cigánmi atď. Rovnako je otázkou, čo spoločne bezpečné môžu mať kresťania s mohamedánmi, pohanmi, budhistami (dnes však skôr čiernymi mágmi Bon), Židmi, atď.

Často sa pretláča „odborný“ názor, že všetko začína koncepciou, ktorej sú potom podriadené ďalšie zložky: ideologická, súdna, zákonodarná (parlament) a štátno-výkonná (vládny aparát). Teda „Koncepcia“ je ponímaná ako akýsi fetiš, ako čosi, čo je nad všetkým.

Bežný, praktický život nám však dennodenne dokazuje, že veci sa prakticky majú inak.

Najvyššia a prvotná kategória pri tvorbe akejkoľvek koncepcie je vždy a vo všetkom IDEOLÓGIA. Ideológiu chápeme ako SÚHRN HODNÔT toho-ktorého konkrétneho segmentu spoločnosti.

Svoju ideológiu majú kresťania, svoju islamisti (mohamedáni), svoju Židia (a máme ešte aj Sionistov…), svoju Pohania, Budhisti atď. Aké spoločné hodnoty môžu zdieľať také segmenty spoločnosti, ktoré majú za sebou minulosť plnú vzájomných vojen a krviprelievania? Prečo sa deti „MÔŽU“ učiť kresťanské náboženstvo, ale nie dejiny Slávov či Slovienov..? Aké „spoločné“ hodnoty možno zdieľať s križiakmi, jezuitmi či aktuálne Anglosasmi?

Svoje tradičné hodnoty majú aj národy: Slováci, Cigáni, Maďari, Česi, Moraváci, Sliezania, Nemci, atď. Kto by chcel tvrdiť, že všetky hodnoty sú spoločné, globálne, univerzálne, tak ten by mal hneď aj vysvetliť, prečo sme delení na národy a národnosti, veriacich a neveriacich, rabov a slobodných… a vôbec celkovo jedných a druhých.

Teda vôbec nejde o jednoduchú tému.

Navyše každý názov pripája skupinu do iného EGREGORU.

Ak teda existuje koncepcia sociálnych skupín, koncepcia nejakých spoločných subjektov, koncepcia nejakej (bližšie nešpecifikovanej) spoločnej bezpečnosti, tak určite existuje aj naša KONCEPCIA SVETOPONÍMANIA.

Ak si pripomenieme všeobecnú teóriu riadenia procesov, tak SVETOPONÍMANIE je riadený proces so spätnou väzbou. Teda subjekt svet okolo PONÍMA, neriadi sa iba JEDNOSMERNÝM názorom, ktorý nie je overený osobnou skúsenosťou subjektu a reakciou pozorovaného objektu či sústavy. To je rozdiel od SVETONÁZORU – ktorý predstavuje NERIADENÝ proces – čo je proces bez spätnej väzby. Inými slovami, čo povie autorita, to je prijímané bez overenia (nie je prejavená slobodná vôľa).

Ak je jasná IDEOLÓGIA – ešte raz zdôrazňujeme, že ide o súhrn spoločných hodnôt danej skupiny či spoločnosti – tak možno pristúpiť k zostaveniu KONCEPCIE. Tá bude – logicky – vylučovať či podriaďovať si inak hodnotovo zamerané ideológie, súdnictvo, parlamenty aj vlády. Ak sa pozrieme na svet okolo nás ľahko zistíme, že to funguje presne tak. Prvá a najvyššia priorita je IDEOLÓGIA, až po zostavení systému je to KONCEPCIA, ktorá z IDEOLÓGIE vychádza a nemôže ísť proti nej.

Kto chce zostaviť špecifikáciu KONCEPCIE SVETOPONÍMANIA, tomu musí byť jasné, aké principiálne komponenty SVETOPONÍMANIE obsahuje.

Čo môžeme vo Svetoponímaní Slovanov považovať za východzie, principiálne komponenty (zložky)? Niekoľko si pripomeňme: úcta k Predkom, Zdravomyslie, Česť, Svedomie, Spravodlivosť, Sloboda, JAV-NAV-PRAV, Karma a inkarnácia, Kony Rita, Duchovný vývoj, Nebeské Zápovede (Kony), Knihy Véd, Mytológia, Obrady, Rituály, Slovan, Slavian, Slovien, Svarga… a množstvo ďalších pojmov.

Ak vieme čo naše Svetoponímanie obsahuje, tak ľahko zistíme, čo tam nepatrí. Až v tomto bode môžeme začať vytvárať akékoľvek systematizované prehľady.

Naše Svetoponímanie je Védické, ale dnes je pôvodný védizmus značne potlačený. Védy Severskej tradície (slovanské) sú dopĺňané Védami južnej tradície – dnes často označovanými ako „indické“.

O tejto problematike sme už neraz písali, takže sa obmedzíme iba na jeden z veľkých zdrojov skresľovania, ktorý predstavuje smer dnes známy ako Krišnaiti.

Hnutie dnes známe ako International Society for Krishna Consciousness (ISKCON) – Hnutie Hare Krišna alebo Hare Krišnovci – založil r. 1966 v New Yorku Abhay Charanaravinda Bhaktivedanta Swami Prabhupada (Abhaya Caraṇāravinda Bhaktivedānta Svāmī Prabhupāda).

Základné časti tejto viery sú založené na vybraných hinduistických spisoch, najmä na Bagavad Gite, Bagavata Purane a tradícii Gaudija Vaišnava, ktorá pochádza až z konca 15. storočia. Pôvodné texty však zakladateľ pri prekladaní upravil – ako aj celé učenie – tak, že dnes obsahuje prvky, ktoré sú pôvodnému védizmu cudzie. Okrem už spomenutých úprav je napríklad ich stúpencom očividne nejasné, aký význam má pôvodné kastové členenie spoločnosti.

Samotný zakladateľ nadobudol vzdelanie v Škótskej Cirkevnej Škole (Scottish Church College), čo je najstaršia trvalo existujúca kresťanská škola v Indii zameraná na „slobodné umenia a vedu“.

Je to škola pod kontrolou Slobodomurárov Škótskeho Rítu, teda presnejšie dnes Jezuitov.

Aký „súhrn hodnôt“ (ideológiu) môžu vyznávať JEZUITI? Odpoveď je očividná (obsahuje ju text na ktorý prisahajú).

A tieto hodnoty transformovali do učenia Krišnaitov.

Z pôvodného Samskritu Swami preložil vybrané texty do angličtiny, a teda dnes väčšina ľudí pozná iba krišnaitské verzie textov. Nehovoriac už o tom, ako vyzerajú následné preklady, t.j. z angličtiny do ďalších jazykov. Ak chcete spoznávať pôvodné texty, tak sa určite obráťte na preklady spred roku 1966.

Pre hlásanie učenia zásadne zmenenej (nie pôvodnej) indickej tradície ho najskôr vyhnali z rodnej dediny, potom z mesta, kraja až nakoniec aj z hlavného mesta. Odišiel do USA, kde sa ním zostaveného učenia ujali obchodníci, čo vyústilo do dnešnej podoby tohto hnutia. Nakoniec sa vrátil do Indie ako podnikateľ, za ktorým prichádza do Indie množstvo západných turistov s peniazmi. To však neznamená, že Indom nie je jasný rozdiel medzi skutočnosťou a krišnaitskou fikciou. Príliv bohatých turistov však rozhodne nie je na zahodenie.

V súvislosti s týmto hnutím sa často možno stretnúť s názvom Ašrám. Je to spojenie starých slov: As-šrám. Ide o miesto, kde si môže As vyliečiť šrámy (na Duši).

Odkiaľ dnes berú toľko prostriedkov na kúpu pozemkov či rovno hotových objektov (aj kaštieľov či hradov) a ich rekonštrukcie? Nuž, je to z pokladne Jezuitov, teda Vatikánu. Súvislosti si určte bez problémov domyslíte.

K Bagavad Gite môžeme dodať jednu poznámku. Napríklad v 3. kapitole učí cestu Karma Jogy. Zastáva nevyhnutnosť činov. Ako čin nepostačuje nasledovanie akýchkoľvek duchovných, teda teoretických odporúčaní (nech sú od akéhokoľvek „odborníka“) bez osobnej skúsenosti. Každý čin však má byť vykonaný až po nadobudnutí náležitých vedomostí, znania. Inak nemusí byť správny. Tu je priama paralela na Starosloviensku Bukvicu a 1. a 2. bukvicu zľava v siedmom riadku (Ѩ-Ѭ). Ide o známe priame aj obratné čítanie Obrazov.

Ak sme už pri textoch, tak si môžeme vysvetliť jeden „nenápadný“ aspekt, ktorému sa podriaďujú všetci, ktorí čítajú či prednášajú modlitby, bez ohľadu na to, či sú kresťanské, mohamedánske alebo aj naše Pravslávenia. Ide totiž o všeobecný (aj keď starostlivo ukývaný) princíp.

Každá reč, vyslovenie akéhokoľvek slova či zvuku je konkrétna vibrácia, t.j. frekvencia. Táto vibrácia nás vždy nasmerováva do konkrétneho priestoru – nahor alebo nadol. Každé obracanie sa k bohu vždy ide do špecifickej oblasti hviezdneho neba. V skutočnosti nie je až také zložité zistiť, kde tá-ktorá modlitba vedie.

Vysvetlíme si to na kresťanskej modlitbe používanej v RPC. Analýzou textu určíme, kde konkrétna modlitba smeruje životnú energiu prednášajúceho. Pozrime sa na konkrétnu modlitbu:

ЕИ, СВЯТЧЕ БОЖИЙ УСЛЫШИ НАСЪ МОЛЯЩИХ СЯ ТЕБЕ СЪ ВЕРАЮ И ЛЮБОВИЮ И НЕ ПРЕЗРИ НАСЪ ТРЕБУЮЩИХЪ ТВОЯГО ЗАСТУПЛЕНИЯ, АМИНЬ

Modlitbu si rozdelíme po pároch slov, t.j. po dvoch slovách. Potom spočítame počet bukvíc v každej dvojici slov a tak dostaneme súradnice v tvare [X,Y]:

[2,6] [5,6] [4,7] [2,4] [2,5] [1,7] [1,2] [6,4] [10,6] [11,5]

Jednoduchým zanesením súradníc do dvojrozmernej roviny x/y dostaneme schematické znázornenie konkrétneho súhvezdia, do ktorého odosielame svoju životnú energiu keď túto modlitbu (resp. aj všetko, čo nasleduje po jej prvej vete) recitujeme. Zanášame aj tie súradnice, ktoré sa opakujú, pretože ide o dvoj alebo viac-hviezdy.

Ak je v kresťanskej modlitbe nepárny počet slov, tak vždy dopĺňame „Amen“.

Z charakteru tohto rituálu je jasné, že nie je jedno v akom jazyku a akým spôsobom je modlitba recitovaná.

Keď sa človek obracia k neviditeľnému Svetu, je potrebné mať jasný Obraz toho, ku komu sa obracia. Preto naši Predkovia používali Kummirov alebo obrazy. Tak sa mohli na svoj objekt sústrediť.

Kresťania na Východe prevzali ikony, na Západe sochy „svätých“. A presne k týmto (v kostole ich majú na očiach) aj posielajú svoju životnú energiu. Ak sa napríklad obracajú k Ježišovi v aramejskom jazyku, tak ako výsledok sa ukáže súhvezdie Rýb (grécky ІХΘΥΣ).

Vždy musíme určiť kde smeruje naše oslovenie. Postup súradníc určuje aj smer toku energie odkiaľ kde. Hviezdy odkláňajú lúč a nakoniec sa ukáže, kde energia prichádza.

Naše súhvezdia sú rôzne, ale iné než tie, kam smerujú modlitby kresťanské, moslimské, judské, hinduistické a ďalšie. Naše smerujú do Svargy, pričom ostatné idú najmä na Východnú stranu. Preto je dôležité v akom jazyku sa obraciame k Predkom. Treba sa obracať v rodnom jazyku (rozhodne nie čínsky, aramejsky, latinsky, anglicky, nemecky a pod.).

Niektoré súhvezdia sú v Temnom Svete, ktorý nie je viditeľný voľným okom, pretože vysiela žiarenie v inej časti spektra ako je naše. V takomto prípade nám kontúry súhvezdia nebudú známe.

Môžete si overiť aj súradnice Krišnaitskej modlitby MAHA MANTRY HARE KRŠNA (to je pôvodný tvar). Iný počet písmen vytvára iné súradnice.

Mahamantru uvádzame v zápise bukvicami, čo je naše pôvodné písmo:

ХАРИ КРШНА ХАРИ КРШНА

КРШНА КРШНА ХАРИ ХАРИ

ХАРИ РАМА ХАРИ РАМА

РАМА РАМА ХАРИ ХАРИ

Tu len poznamenajme, že CHARA je pôvodný tvar, teda Pozitívne, Svetlé žiarenie, Svetlý tok.

Aby sme využili čo najviac možností, môžeme skúsiť aj 1. sutru Koránu. Opäť ju prinášame v ruštine:

ХВАЛА АЛЛАХУ, ГОСОДУ МИРОВ, МИЛОСТИВОМУ, МИЛОСЕРДНОМУ ЦАРЮ В ДЕНЬ СУДА!

Energetický kanál sa otvára začiatočnou modlitbou. Môže nastať situácia, že počas liturgie je kanál častejšie otváraný aj zatváraný.

Teraz vidíme, že frekvencia slov je iba jedna stránka veci. Dôležitý je aj počet slov v modlitbe a jazyk, v ktorom sa obraciame. Slovenčina a staroslovienčina nie je jedno – ku komu sa chceme dostať? Dostane nás „moderný jazyk“ tam kde by sme chceli, alebo tam, kde ho „nastavil“ Jazykovedný ústav (hoci aj) Ľudovíta Štúra?

Nie je jedno za čo prehlasujeme sami seba, v akom jazyku hovoríme či aké výrazy používame. Na všetkom záleží. Ak nám záleží našich Predkoch a nás samých, či našich rodných a blízkych.

Znanie prichádza, ale ako ho využijeme je výlučne na nás – a našej osobnej zodpovednosti za výber a činy.

Určite je užitočné vedieť, ako riadia našu dnešnú spoločnosť. Čo je proces sme si minule principiálne vysvetlili, nemusíme teda za týmto slovom ukrývať žiadne tajuplné spojitosti s cieľom zavádzať tých, ktorí o tom nič nevedia. Predtým, ako sa pohneme ďalej je potrebné uviesť na pravú mieru dva východzie pojmy. Označujeme ich „autorita“ a „hierarchia“.

Autorita je subjekt, ktorého konanie považujeme za kategóriu zvyčajne označovanú „non plus ultra“, teda niečo v zmysle „nič nad to neexistuje“. Typické autority sú Mohamed, Ježiš, Budha, Putin, Trump, Fico, Piakin, dalajláma, matka Tereza, Puškin, Stalin… a vôbec všetko takého druhu. Na autoritu neviažeme žiadnu porovnávaciu stupnicu, jednoducho je to „non plus ultra“. Pri tejto kategórii je dôležité jedno – nikdy a nikomu nedelegujte autoritu v tom, čo tradične nazývame Zlatá Stredná cesta Duchovného vývoja. To je oblasť, v ktorej sme jedinou Autoritou my sami, potomkovia slávnych Predkov, našich Rodov. V opačnom prípade na tento subjekt presmerujete tok svojej vlastnej životnej energie – ktorý dostávame z Nebies právom narodenia sa v Rode – a budete kŕmiť buď priamo jeho, alebo takýto egregor.

Absolútne podriadenie sa esencii autority mení slobodného človeka na raba, teda na bytosť bez vôle. Za to podliehame trestu – čo je logický dôsledok porušovania Vesmírneho Konu. A rab môže byť pánom trestaný podľa ľubovôle, mučením či zabitím – lebo je rab, t.j. bytosť bez vôle a teda aj práv. Od autority ľudia nekriticky preberajú informácie – nevenujú žiadnu pozornosť ich overeniu – žiadne zdravomyslie.

Autoritou nie je ani počet „lajkov“ na sociálnej sieti či komentárov v akýchkoľvek blogoch. Je veľmi jednoduché uviesť ľudí do ilúzie, že majú v rukách meč, ktorým bojujú proti Zlu – ale v skutočnosti to je sotva špáratko. Všimnite si, že sa ukrývajú za všakovaké prezývky – utajujú svoju identitu. Ako môže racionálne uvažujúci človek vedieť, či nejde iba o niekoľko ľudí, z ktorých každý „obsluhuje“ desiatky či aj stovky všakovakých „nikov“? Veď ak sú takí spravodliví bojovníci za Pravdu – prečo nezorganizujú nejakú prednášku či konferenciu verejne?

Ak vo veci Duchovného Osvietenia uznávate externú autoritu, porušujete Kon Stavby Sveta. Informácia kanálom intuície nie je informácia kanálom egregoru. Každý má svojho Nebeského Učiteľa. V iných otázkach máte plnú slobodu preberať od kohokoľvek čokoľvek – ale nezabúdajte, že vždy preberáte aj zodpovednosť za takéto rozhodnutie. Sme v záverečnom dejstve Hry a Jemnohmotný Svet sa priblížil k nám na veľmi malú vzdialenosť – ak možno použiť takéto prirovnanie. Detailne sliedi za každým našim slovom aj skutkom – lebo iba to bude rozhodujúce kritérium pre naše zachovanie alebo rozkódovanie.

Druhou entitou je hierarchia. Hierarchia existuje všade – je Svetlá aj Temná. Kedysi bolo ťažké vysvetliť ženám, že v armáde rozkazy veliteľa nepodliehajú žiadnej diskusii. Vtedy však všetci muži slúžili v armáde. Ale dnes – keď už ani muži v armáde neslúžia – je pojem riadiacej hierarchie neznámy už aj im. V hierarchii platí strohý princíp SUBORDINÁCIE. Služobne alebo hodnostne nižší má povinnosť vykonávať rozkazy nadriadeného BEZ POSUDZOVANIA. Ak by v armáde nebol tento princíp, tak by to nebola armáda, ale detská škôlka.

Či už princípu subordinácie rozumejú ženy alebo aj dnešní muži (napríklad tí v teplákoch s veľkými zadkami) je jedna vec, na objektívnom fakte nevyhnutnosti jej dodržiavania to nič nemení. Vesmír nikto nevymenil. Veď ak našu krajinu napadne nepriateľ, tak armáda by mala proti nemu rozhodne bojovať – alebo kto chce bude, kto nechce nebude? Veď sme predsa nezávislí a máme „svoj názor“..?

Kto chce, ten už porozumel, kto nechce, pre toho je zbytočné písať viac. Majme však na pamäti – autorita a subordinácia hierarchického systému sú dve úplne odlišné veci.

Za porušenie princípov riadenia hierarchie prichádza trest. Inak by sa každý hierarchicky orientovaný systém rozpadol. A taká je aj Hierarchia Svetlého Sveta, tak je to aj s Konmi. Ale to už dobre vieme.

Kto sa v dôležitých otázkach riadi cudzími tvrdeniami a názormi bez vlastného overovania (osobnej skúsenosti) iba papagájčením, toho riadia cudzie autority. Kto porušuje princíp hierarchickej subordinácie (nerešpektuje vyššie postavené entity), ten nie je slobodný, ale v lepšom prípade EGOISTA. Ani jeden ani druhý nie je to, čo spadá do kategórie SLAVIAN.

A teraz nazad k riadiacim procesom – ako je možné, že Zem je naša a aj tak na nej podliehame riadeniu cudzincov? Ak vezmeme do úvahy princíp fungovania hierarchie znamená to, že musia existovať Kony, ktoré im to umožňujú. Vieme totiž dobre, že Temní Kony dodržiavajú. To my sme tí, ktorí Kony Stvoriteľa porušujú. Zopakujeme to – to my nedodržiavame Kony Sveta. Ide o Kony Svetla, pretože žiadne Temné Kony NEEXISTUJÚ. Sú iba jedny Kony – Kony Svetla – a platia pre všetkých (Temných aj Svetlých), pretože všetci podliehajú Stvoriteľovi.

Už spomínaný generál Petrov začal ako prvý verejne hovoriť o egregoroch a spôsobe, ako ich používajú na riadenie Sveta, teda spoločnosti. Za odhalenie tohto tajomstva zaplatil životom – jeho knihy však môžete čítať dodnes. To bol ešte skutočný, pôvodný KOB.

Vieme, že KOB založil Stalin, vieme aj to, že veľa vecí vložil do svojich diel Puškin. Tu však prichádzame k hranici, pretože aj sme na hranici Vekov. Puškin mal deda Araba – znamená to, že Arabi majú riadiť bielych? Stalin bol Gruzínec – znamená to, že Gruzínci majú riadiť bielych?

Puškin dostal potrebné informácie od neznámeho starca zo Sibíri, ktorý sa znenazdajky zjavil, dlho s ním pobýval, a potom sa rovnako znenazdajky stratil. Stalin tiež vďaka svojim kontaktom s duchovným školstvom dostal poznatky skrz iného AVEGU (posla od vnútorného Kruhu Žrecov) v pravý čas. Títo ľudia boli použití Svetlou Hierarchiou vo svojom čase preto, lebo bola Noc Svaroga a bielych jednoducho likvidovali. Inak by teda táto informácia k národu neprišla.

Ten Vek však skončil, bola dokonca uzavretá aj 12-rozmerná Hra. Nastupuje Zlatý Vek – doň samozrejme vstúpia len tí, ktorí splnia jeho parametre – a prišlo už aj naše, Svetlé Znanie Predkov. Nie je viac potrebné sa kŕčovite držať informácií minulého Veku – hoci svoje miesto v dejinách majú. Parametre Noci Svaroga NESTAČIA na prežitie v Zlatom veku. Nie je potrebné zaradzovať Puškina či Stalina medzi autority.

Začíname s novou ideológiou, od ktorej odvádzame svoju koncepciu riadenia dŕžavnej spoločnosti. Našu ideológiu symbolizuje aj úvodná fotografia tohto článku – našu koncepciu, od našich Rodov. Z obrázku je však jasné aj to, že existuje aj druhá, „farebnejšia“ koncepcia, ktorá však stojí na inej, cudzej ideológii. Rozhodnutie čo vybrať koná každý sám za seba, pretože – ak patrí k Človekom – je sám Autoritou.

Konov je nespočítateľné množstvo – veď opisujú Pravidlá, ktorými je riadený Vesmír. Keďže reč je o zmene Vekov a energeticko-informačnej štruktúre, prizrieme sa základným Konom Jemnohmotného Sveta. Postačia nám tieto štyri:

• Nikto nemá právo vplývať na slobodné rozhodovanie inej bytosti;
• Každý pozná svoje miesto;
• Čo prehlásim, to aj som;
• Každá rovinnosť má právo vytárať sebe podriadené štruktúry v rovinnosti o tri stupne nižšej.

Prvý Kon je sám osebe úplne jasný.

Druhý Kon je naviazaný na tri védické otázky, na ktoré musí vedieť odpovedať každý Človek:

1. Kto som?
2. Prečo som prišiel na tento Svet?
3. Čo bude so mnou po smrti?

Odpovede sú spojené s tradičným kastovým systémom riadenia spoločnosti – zdôrazňujeme, že nie varnovým.

Tretí Kon stanovuje výšku rozmernostnej a čakrovej štruktúry, do ktorej sa vlastným prehlásením sami umiestňujeme. My sami a nikto iný. Kto prehlási „som Sloven“, ten sám seba umiestňuje do oblasti prvých troch čakier, t.j. do oblasti a pozície raba. Sám a na základe vlastného rozhodnutia (je posvätné, Svetlé Sily jeho rozhodnutie v zmysle prvého Konu Stvoriteľa absolútne rešpektujú). Tu by sme mali všetci spozornieť. Prečo sa muž volá dodnes SLOVÁK, ale žena už je SLOVENka, jazyk máme SLOVENský a žijeme na SLOVENsku? Ak by sme brali do úvahy zmenu hodnotového systému od Svetoponímania, čiže SLOVIEN, t.j. majúci Múdrosť, Slovo od Predkov k Svetonázoru na SLOVÁK (majúci múdrosť z Biblie, Slova Zákona), aj tak by sme správne mali byť SLOVÁCKO a ženy SLOVÁČKY. Niekto nás však kvalitne ZAKABALIL, hoci iné národy nás volajú správne. Už to je dôkazom magickej manipulácie.

Štvrtý Kon hovorí, že podľa toho v akej rozmernostnej štruktúre sa nachádzame aj môžeme vytvárať a riadiť sebe podčinené štruktúry. Ak dnešné dievčatá podliehajú móde prostitúcie, umiestňujú (vlastným rozhodnutím) svoju ŽivAtmu do DRUHEJ rozmernostnej štruktúry. DVA mínus TRI znamená (výsledok je pod nulou), že takéto dievča už nemôže vytvoriť žiadnu sebe podriadenú rozmernostnú štruktúru – NEMÔŽE MAŤ DETI. Bude však „kvalitná“ hviezda posteľného prádla. Pre koho také „služby“?

V delenej časti Hry – už dožívajúcej – sa typický slovanský muž rodí štvorčakrový a pracuje na dosiahnutí piatej čakrovej štruktúry. Ak sa stane kresťanom, tak bude celý život „robiť na láske“, teda na tom, aby nikdy nevystúpil zo štvrtej čakrovej štruktúry nahor. Práve srdcová čakra je totiž priestorová rozmernosť zvaná „láska“. Slovanské ženy sa rodia so siedmymi aktívnymi čakrovými štruktúrami a pracujú na osvojení si ôsmej. Ôsma je hraničná štruktúra – Smrť. Teda žena s osvojenou ôsmou čakrovou štruktúrou sa môže – vhodným obradom – stať beregiňou a odviesť Smrť od svojich rodných a blízkych. Sedemčakrová žena – sedem mínus tri – môže rodiť štvorčakrových mužov. Ak si biela žena v zmysle krišnaitskej „módy“ v Európe či Amerike bude maľovať na čelo bodku, tak umiestňuje svoju ŽivAtmu do šiestej čakrovej a priestorovej rozmernosti. Je to jednoznačná DEGRADÁCIA, t.j. zostúpenie zo siedmej do šiestej úrovne. Šiesta čakra je vhodná pre ženy hybridných národov dnešnej Indie, ktoré sa rodia päťčakrové. Pre nich to je určite vývoj nahor…

Sivý národ je štruktúrovaný inak. Ich ženy sú šesťčakrové, takže môžu rodiť trojčakrových mužov. Preto je u nich tradícia, že iba sivá žena môže porodiť plnohodnotného člena sivého národa. Ak si sivý muž vezme bielu ženu, tak synovia budú štvorčakroví – a to už nie sú „plnohodnotní“ Siví. Takýchto potom možno „spokojne“ posielať na holokausty a potom všade roztrubovať, že sa na nich pácha genocída. V skutočnosti – z ich pohľadu – ide iba o likvidáciu „odpadu“. Tento „odpad“ však sám seba považuje za vyvolený, a teda spĺňa ďalšiu požiadavku, ktorou nás riadia.

Za normálnych okolností nemôže „hodnostne nižší“ riadiť „hodnostne vyššieho“ – ale siví nás aj tak riadia. Ako to dokázali? Čo im na to dáva právo? Nuž, v prvom rade ako zvyčajne naša nevedomosť.

V Knihe kráľov Starého Zákona je opísaný príbeh, keď následníctvo po otcovi má – podľa tradície – prebrať najstarší syn. Jeho žena však chcela dosadiť svojho obľúbeného, mladšieho syna. Ten by za normálnych okolností nemal žiadnu šancu prevziať otcovo postavenie. Ona však svojmu obľúbenému synovi dala radu: „Vstúp do spálne svojho staršieho brata a zanechaj v ňom svoje semeno“. On to urobil a stal sa následníkom.

V tomto opise je uložený – dobre zakódovaný – ďalší Vesmírny Kon. Ide o to, že všetky naše orgány sú určitou kombináciou ôsmych Živlov. Berieme do úvahy obe polarity, pretože v živom tele musia pôsobiť aj deštrukčné vlastnosti Živlov, inak by sme neboli schopní „zničiť“, t.j. rozložiť a spracovať potravu. Hierarchia Živlov je daná – ako každá hierarchia – ale to už vieme. Najvyšším Živlom je ÉTER. A práve Éter (Akaši) je v tele prítomný dvomi základnými fluidami – krvou a semenom. Do tejto kategórie patrí aj moč a sliny.

Kto má v sebe semeno iného muža, ten sa mu musí podriadiť tomu, kto ho vložil. Ženy, ktoré spali s viacerými mužmi im ostávajú trvalo podriadené – ak túto linku nezrušia. Takéto niečo však nemožno vykonať len tak – zažili sme to prakticky na spoločných čistkách a meditáciách počas seminárov v októbri a novembri 2018. Na druhej strane, každý pohlavný styk vytvoril energetickú linku, ktorá ostáva pôsobiť po celý život – ak sa neodpojí, ale to zase nemožno len tak, „nezávislým želaním“. Takto môžu zase ženy – pre nevedomosť mužov – čerpať z nich po celý život ich energiu.

Je to univerzálny Kon, takže mu podliehajú aj homosexuálne pohlavné vzťahy. Ale ako realizujú toto riadenie na nás?

V Rusku je už rozšírený „šport“, že na uliciach – vidno to najmä v Moskve a Petrohrade – predávajú potraviny rôzni Uzbeci, Gruzínci, Čečenci, Cigáni a podobne. To, čo predávajú polievajú svojim semenom a tak si energeticky podriaďujú bielych, naivných, najčastejšie kresťanských rabov. Potom ich mágia na nás pôsobí nekompromisne – informačná linka je natiahnutá. Treba vedieť aj to, že tento Kon je známy aj Cigánom – nuž kupujte od nich huby a lesné plody milí Sloveni. Zaslúžite si všetko, čo dostávate.

Potraviny stačí aj poliať močom, na natiahnutie linky stačí aj bozkávanie (sliny), nemusí dôjsť až k sexu. Ak teda dobrovoľne budujeme takéto linky nečudujme sa, že sme podriadení rabi. A ide len o nevedomosť, našu neochotu rozmýšľať a ochotu podriaďovať sa autoritám.

„Nehodných“ sivých sami zabíjajú, krv sušia a prášok pridávajú do potravín, ktoré kúpite v každom supermarkete. Prečo má Coca Cola či Pepsi Cola takú farbu, akú má? Ak spolu s ňou pijeme aj sušenú, rozdrenú krv „nehodných Sivých“ – prijímame krv Sivých. Sme teda povinní sa im podriaďovať, a preto je ich Čierna mágia taká účinná. Semeno, moč, krv, sliny – to sú oveľa horšie „komponenty“ ako akési „éčka“… Podľa oficiálnych štatistík len vo Veľkej Británii ročne bez stopy zmizne okolo 300 000 ľudí. Načo asi? Takéto štatistiky však existujú v každom štáte. Okrem iného ide aj o „materiál“ pre krvavé obety.

Ako sme už písali, obrady Čiernej mágie – najčastejšie formou orgií pri ohňoch za účasti krvavých obetí – sú používané na „úpravu“ semena v okamihu jeho prenosu. V takom prípade je úplne jedno, kto je „darcom semena“. Stredoveká Európa bola práve takouto metodikou pokresťančená. Fyzická likvidácia domáceho obyvateľstva a jeho zámena „obradným materiálom“ infernálneho obsahu – to je skutočná podstata pokresťančovania. Tento „obsah“ sa však materializuje ako homosexuáli – a práve preto je dnešná „elita“ homosexuálna. Proces je možné ovládnuť aj tak, že pri sexuálnom akte s cieľom počať dieťa je v blízkosti takéhoto páru vykonávaný patričný kabbalistický obrad. Informovali nás o tom filmom ROSEMARYNO DIEŤA.

Pokračujme však v opise riadiacich procesov ďalej. Celá naša 12-rozmerná Hra bola vytvorená – v zmysle Konu – z 15-rozmernej rozmernosti. Z tejto rozmernosti – to je kompetencia Jemnohmotného Sveta – môže byť aj kedykoľvek zrušená. Dokonca sme už o tejto pripravovanej operácii boli otvorene informovaní. Kon však platí v celom Vesmíre, teda aj vnútri 12-rozmernej Hry je možné vytvárať nové, vnorené Hry (o 3 stupne nižšie). A takto boli vnútri 12-rozmernej Hry svojho času vytvorené aj trojčakrové bytosti. Na ich vytvorenie bol dôvod – dnes by sme to nazvali biotechnológia. Ešte za čias Dŕžavy boli vytvorení sluhovia – z „duší“, ktoré ešte neboli zrelé na plnohodnotné postúpenie do ríše človekov. Aby bolo každému človeku v Dŕžave jasné, že ide o sluhov, nie človekov, dostali inú farbu ako človekovia. Nie sú ani priatelia, ani nepriatelia, sú to sluhovia. A už v žiadnom prípade nie objekty sexuálnej aktivity. Ide o tých, ktorých nazývame žltí a čierni. Okrem odlišného „farebného kódu“ boli nadimenzovaní na inú životnosť. Tá má dosahovať 30-40 rokov. Čo sa týka tohto faktu a žltých, nájdete o tom informáciu aj vo filme ATLAS MRAKOV. Vidíte – všetko je k dispozícii, stačí iba chcieť a znanie prichádza. Treba však vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo vidíme. Oni nám práve preto posielajú „Autority“, aby sme prestali hľadať a úplne sa im oddali. Zodpovednosť však ostáva na nás. Nikto a nič nás jej nezbavilo. A oni majú právo – od Stvoriteľa – všetkých, ktorí porušujú Kony porobiť, zapojiť do Matrixu a dojiť…

Keďže sme sa v minulosti zriekli vôle, stali sme sa rabmi. Čierni mágovia nás postupne „stiahli“ z oblasti Zlatého Veku (10-12 čakrová štruktúra) do Matriarchátu (7-9 čakrová štruktúra), odtiaľ do Patriarchátu (4-6 čakrová štruktúra) a zasunuli tam, kam rabi patria – do oblasti emócií, t.j. 1-3 čakrovej štruktúry. Dostali právo aj siahnuť na náš životný čas, ktorý nám udeľuje – právom narodenia sa v Rode – Jemnohmotný Svet. Inštalovali nás teda to oblasti, ktorú sme kedysi vytvorili pre sluhov, t.j. rabov. Ak by si ho však nechali pre seba, boli by za to potrestaní, takže ho „presunuli“ na sluhov. Všetci pôvodne sluhovia (žltí a čierni) dnes žijú toľko, koľko žijú (všetko nad 30-40 rokov) na úkor nášho času, ktorý mal byť okolo 900 a viac rokov. Každý z nás teda „daruje“ svoj životný čas iným. Takto Karma na Čiernych Mágov nedopadá – čo vzali to odovzdali – a my sme tam, kam nás chceli dostať. Najhoršie však je to, že s tým súhlasíme – a tu už generujeme vlastnú Karmu. Okrem tej od nich, ktorú na nás vylievajú. Aj náboženstvo bolo vytvorené nami – aby boli zodpovedajúco riadení trojčakroví sluhovia.

Je známe, že Číňania robia na zničení bielych ľudí. Dnes sa stretávajú na štadiónoch a preklínajú nás v meditáciách, aby sme vydochli. Okrem iného používajú ďalšie metódy na našu likvidáciu – aby sme sa podriadili ich mágii. Všetko šatstvo ušité žltými má program. Ženské na to, aby si biele ženy brali žltých a rodili im deti, muži na to, aby sa nestarali o ženy, ale pili alkohol a dochli na následky. Tieto programy sa dajú ľahko zistiť mantikou – napríklad kyvadlom. Alkohol – najmä vodku – pripravujú z kanalizácie – z exkrementov. Je v nich moč od žltých, teda tým docieľujú, že bieli idioti pijú alkohol, ktorý obsahuje čínsky moč. Takto sa podriaďujú mágii žltých – a dochnú. Zistili sme, že dokonca aj minerálna voda „žltého“ pôvodu (Taiwan, Japonsko, Čína, Kórea…) tiež obsahuje ich moč. Je samozrejme prefiltrovaná – ale tu realizujú magickú, t.j. energetickú linku a nie materiálnu, t.j. hrubohmotnú.

Na vytvorenie žltých sluhov boli použité duše mačiek a psov. Nie náhodou vzniklo veľké hnutie – priam hystéria – ako sa ubližuje psíkom a mačičkám. Je to preto, lebo sa u bielych ľudí vytvára súcit – čo je kanál k týmto animovaným dušiam. Po tomto kanály odovzdávame svoju životnú energiu žltým.

Samozrejme nechceme povedať, že treba mačkám a psom ubližovať. Treba sa však zamerať na konkrétne bytosti, ktoré sú v našom okolí, nie na „mačky a psov všeobecne“. Veď oveľa zverskejšie sa chováme k dobytku a prasatám na bitúnkoch – a nikoho to netrápi?

O „dobroprajnosti“ Číňanov a zodpovedajúcej „dobroprajnosti“ putinizmu na ruský národ sa možno ľahko presvedčiť. Na internete je už dostatok materiálov, v ktorých sa dá zorientovať. Odporúčame vám pozrieť si niekoľko krátkych filmov – prvý sa volá „Putin predal Sibír Číňanom“. Treba si to pozrieť samostatne, ale dozviete sa zaujímavé fakty. Všetci oslavujú návrat Krymu – ale Putin odovzdal mnohonásobne väčšie územia Číňanom. Oni na nich barbarsky rúbu všetko dohola. Potom neraz začínajú aj ťažiť nerastné suroviny (vrátane zlata) – na ruskom území – a to beztrestne. Je známy prípad, keď prišla kontrola z krajského úradu (v našom ekvivalente) prešetriť, čo to na ruskom území – okrem drancovania lesov – Číňania robia. Číňania ich zbili a vyhodili – a Putin „o ničom nevie“. Nikoho nepotrestali.

https://www.youtube.com/watch?v=OiC8QrGrqy4

Materiálov je však oveľa viac:

https://www.youtube.com/watch?v=uLyQigUVk0

Ak by ste mali problém spustiť toto video, nájdete ho na youtube pod názvom „Интервенция. Китайцы «роботами» рубят лес в Томской области“.

Veci vôbec nie sú „okrajové“: