Dôležitý fragment z Veľkého seminára z Čeľabinska, 7.12.2024.

Fragment obsahuje vysvetlenie problematiky zámeny Duší človekov za duše nízkodimenzionálne a čo je s tým spojené.

Rovnako dôležitá informácia je aj „technické“ priblíženie a opis problematiky výstupu do Vysokých Dimenzií, t.j. toho, čo sa už začína diať.

V kritických, zlomových fázach vývoja Človečenstva na Midgard-Zemi je dôležité, aby sme vedeli na čo dávať pozor a rozumieť tomu, čo vidíme. A toto nie je dané každému…

 VIDEO

Odporúčame si pozrieť veľmi dôležité informácie pre tento čas. Inkarnácia, Reinkarnácia a Misia sú veľmi dôležité témy, problém je však v tom, že všakovaké zdroje dnes priam chŕlia obrovské množstvo dezinformácií s dnes už „priezračným“ cieľom.

VIDEO

Čomu veriť – rozhodnite sami. Ide o budúcnosť každého osobne. Už bez možnosti opravy…

Prinášame dôležitý fragment z Veľkého Seminára v Bratislave z 27.10.2024.

VIDEO

Takéto informácie nezaznievajú na každom Veľkom Seminári, preto odporúčame si ho pozorne prezrieť. Bude to rozhodne na úžitok.

Na niektorých Veľkých seminároch zazvučal názov „Ľavé Oko“, ktorý sa ukázal niektorým našim čitateľom neznámy. V skutočnosti bol vysvetlený už na Veľkom seminári v Prahe koncom roku 2022.

Fragment seminára s vysvetlením termínu „Ľavé Oko“ preto prinášame samostatne:

VIDEO

Za posledný mesiac sa odohralo veľmi veľa prospešného pre národ Slovienov, ktorý žije a už sa identifikuje na pozostatkoch centra toho, čo sa v minulosti nazývalo Dŕžava Maličká Rus. V podstate môžeme hovoriť nie iba o Slovienoch, ale o všetkých Slovanoch ako takých, teda o všetkých Človekoch – bez ohľadu na to, v akom národe sa dnes nachádzajú. Veď aj v zmysle podania Maura Orbiniho z r. 1601 pôvodne existoval jediný národ Slovanov. Dodajme, že takýchto svedectiev sa v Západnej literatúre zachovalo viac. Dnešný stav je výsledkom aplikácie jezuitskej technológie Vatikánu pod názvom „rozdeľ a panuj“, alebo presnejšie „rozdeľ a podrob si“. V tomto pláne nie je nič ponechané na náhodu a všetko bolo detailne pripravené – a pôsobiace aj dnes. Ako dlho – to už záleží od každého Človeka ale najmä od toho, či sa Človekovia dokážu spojiť dohromady a vytvoriť Národ. Možno to znie divne či ošúchane, ale toto je podstata veci. Musíme si ju však viac priblížiť.

Pre úvod vám prinášame dve fotografie, ktoré boli urobené počas našej tohtoročnej návštevy Velesturu. Prvá je na začiatku článku, druhú vám ponúkame tu:

Kto chce vidieť, ten už určite vidí, ale zrejmé je aj to, že starozákonná, Izaiášova technológia „majú oči na pozeranie, ale neuvidia, majú uši na počúvanie, ale nepočujú“ je zatiaľ stále hojne „obľúbená“.

Už sme v minulosti napísali, že to, čo poznáme ako „vnútorný hlas“ je nástrojom Matrixu, teda nepatrí nám. Kto na sebe už pracuje má aj tú skúsenosť, že po eliminovaní vplyvu vnútorného hlasu sa objavia pochybnosti. Aj tieto patria medzi nástroje Matrixu. Dnešnú dobu už môžeme charakterizovať prechodom od „verím“ do „viem“. „Verím“ na Novú Hru nestačí.

Tento fakt môžeme charakterizovať ako nutnú požiadavku tejto doby, ale môžeme si ju priblížiť aj na základe poznatkov vlastností Dvanásťrozmernej Hry:

Opis vlastností každej čakrálnej aj rozmernostnej štruktúry sme už uvádzali neraz, navyše každý účastník aj tohtoročných seminárov so sibírskou Vedmou Nadeždou Tokarevou sa o tom mohol dozvedieť priamo od nej. Pre nás je dôležité, že pre nachádzanie sa na prvých troch čakrálnych aj rozmernostných štruktúrach sú charakteristickým rozpoznávacím znakom EMÓCIE. Či už sú v kladnej alebo zápornej časti Vedogodu je principiálne úplne irelevantné, pretože tieto energie sú tak či onak pre nás DEŠTRUKTÍVNE a naše telo nebolo navrhnuté na ich používanie. Ak tieto energie používame, tak sa rýchlo opotrebujeme, vyčerpáme zásobu našej Životnej energie a zomierame. Samozrejme, že toto je priestor, v ktorom nás systémovo držia tí, ktorí na úkor našej životnej energie žijú – paraziti.

Čakrové aj rozmernostné štruktúry 4 až 6 sú príznačné energiami citov. Je to síce oblasť už vyšších energií, presnejšie oblasť, v ktorej nás naši Predkovia chceli udržať poznatkami „klasického“ Slovanstva vrátane Svedomia. Prítomnosť v tejto oblasti bola nutnou podmienkou na prežite v Noci Svaroga (Kali Juge) a zachránila nás pred pádom do spodnej, trojčakrálnej formy existencie, ktorá je domácou oblasťou všetkých náboženstiev, v našich podmienkach namä kresťanstva. Noc Svaroga však skončila a nastalo Ráno Svaroga, preto je táto oblasť už rovnako nedostatočná. Svedomie je iba jedna z Hrán Obrazu Spravodlivosť, a tá leží uprostred, v kanály Zlatej Strednej Púte Duchovného Osvietenia.

Najvyššou oblasťou delenej časti Dvanásťrozmernej Hry je skupina čakier 7 až 9. Rozpoznávacím znakom dosiahnutia tejto štruktúry je už schopnosť preciťovať energie. Len ten Človek, ktorý dokáže precítiť energie Vesmíru dokáže sám – bez sprostredkovateľov – samostatne určiť ako má konať. Človek schopný precítiť energie Vesmíru je už autoritou sám pre seba – nemôže uznávať iný subjekt ako autoritu. Tu však znovu dopĺňame, že Hierarchia a jej rešpektovanie nie je podliehanie Autorite! Ide o dve úplne rozdielne štruktúry.

Túto schopnosť môžeme použiť na nájdenie energeticky silného miesta, na určenie významu slova či zodpovedanie akejkoľvej otázky. Preto každému radíme, aby začal v sebe oživovať túto – pre bieleho Človeka vrodenú – schopnosť. Treba však doplniť aj to, že táto schopnosť – preciťovanie – je ešte v delenej časti Hry. Preto ju môžu mať aj tí, ktorí hrajú na Temnej strane. Schopnosť teda sama osebe neznamená Svetlo!

Necitlivosť, teda neschopnosť preciťovať energie je – u Človekov – spôsobená nánosom negatívu, ktorý je potrebné neustále odstraňovať. Toto je aj hlavnou činnosťou seminárov sibírskej Vedmy Nadeždy. Po odstránení negatívu začnú prichádzať naše prirodzené vlastnosti – preto netreba byť prekvapení s preciťovania energií, videnia aury a podobne.

Kto už dokáže preciťovať, ten si dokáže aj sám overiť to, čo prinášame v ďalšom.

Pre úplnosť spomenieme aj jav entropie. Pretože vo Vesmíre nič nie je stále – okrem Smrti – tak aj všetko v ňom existujúce podlieha vlnovým zmenám a rytmom. Ak si predstavíme, že v najvyššom bode delenej časti Hry je v strede umiestnené kyvadlo, tak jeho kmity vyjadrujú presne tento jav. Čím je priestorová rozmernosť nižšia, tým sú výkyvy silnejšie. U ľudí žijúcich v oblasti emócií dochádza k emočným výkyvom na obe strany. Preto periodická zmena „pozitívnych“ aj „negatívnych“ emócií nie je nič iné, iba svedectvo o tom, že daná osoba žije na úvoni prvej až tretej čakry.

Na najvyššej úrovni sú už výkyvy skoro nepostrehnuteľné.

V minulom roku (2018) sme počas seminára v Nitre odstránili PREKLIATIE SLOVANOV, ktoré na našom území – ako svedčí aj Mauro Orbini – umiestnil Metod. Temní mágovia už nemajú síl ho vrátiť naspäť. Treba však vedieť, ako kresťanstvo takéto prekliatie tradične a vždy realizovalo. Na miestach Sily rezali tisícky bielych Človekov, lebo čím mladšia je obeť tým je ich Démonom príťažlivejšia. Najradšej preto mali malé deti, neraz ešte v perinkách. Hrôzy smrti a bolesť spolu s preciťovaním strašnej nespravodlivosti sa ako gavach vylieva na miesta Sily – ktoré sú navzájom poprepájané po celom území – jednak túto informáciu šíria cez ne po celej zemi a jednak ich zablokujú. Takto a LEN TAKTO kresťania zatvárali miesta Sily. Potom rozšírili – jezuiti sú v tom majstri – že to Pohania „obľubovali“ takéto obrady – teda krvavé obety.

Ak ste v prítomnosti takého Človeka, ktorý tieto veci vie nájsť, vidí, a potom aj vie v spoločnej meditácii odstrániť, tak neraz sami môžete uvidieť záblesky obrazov toho, čo je zapísané v Kronike Akaši – teda v Éteri. Je to niečo neopísateľne strašné, je to KRESŤANSTVO vo svoje pravej podobe.

Takéto záznamy sú v katedrálnom chráme v Nitre, takéto záznamy sú v katedrálnom chráme v Spišskej Kapitule, takéto záznamy sú po celom našom území. Strach, hrôza, smútok… Najstrašnejšie je však to, že krvavé obety prinášajú aj dnes.

Takto však zabíjali Slovienov, takto likvidovali našich Predkov. Je to obraz skutočnej minulosti našej krajiny. Ale nastáva tomu koniec.

Pred návštevou Vedmy Nadeždy v našej krajine sme mali spoločnú akciu – Slovieni, Rusi aj Česi – na ostrove Rujana. Prebehlo veľa spoločných meditácií aj čistiek negatívnych energií. Meditácia je stav kontaktovania sa s Jemnohmotným Svetom napriamo. Čo do „techniky“ ide o aktívnu prítomnosť pri prednášaní textu. Samozrejme, že nie je jedno, kto meditáciu vedie, ale treba vedieť aj to, že spoločné meditácie Starovercov vo štvrtej knihe Slovansko-Árijských Véd – Slavianstvo – sú svojou podstatou tiež meditácie. Jemnohmotný Svet podáva potvrdenie prijatia takejto meditácie vždy, ak je vedená z čistého srdca tými, ktorí sa jej zúčastňujú. Tradične je reakcia realizovaná skrz miestnych Duchov Prírody. Minulého roku nad nami začali spievať vtáčiky a jeden si sadol na konár rovno nad našimi hlavali a veselo trilkoval minimálne 5 minút. Tohto roku sme dostali ešte dôraznejšie potvrdenie – prišli k nám dve labute.

Boli však aj takí, ktorí namiesto akéhosi neužitočného čítania radšej robili užitočnejšie veci a fotili a zabávali sa hlasitými komentármi. Možno si doteraz myslia, že labute prišli práve kvôli nim… Marazmus však patrí k Obrazom dnešnej doby.

Jedna z hlavných vecí, ktoré sme plánovali dosiahnuť a dosiahli na Rujane je nadobudnutie Pečati Moci Slovienov. Nositeľmi tejto Pečate Moci sa stali všetci účastníci meditácie zo dňa 21.03.2019. Rovnako sa takýmito nositeľmi môžu stať všetci, ktorí si túto meditáciu aktívne prejdú zo záznamu:

Nositelia Pečati Moci Slovienov nadobúdajú právomoc realizovať túto moc na území Slovanov. Takto bola použitá aj pri návšteve známeho katolíckeho pútnického miesta pri Levoči – Mariánskej hory:

Trochu s kvalitnejším zvuk, ale zato neúplný záznam je tento:

Čo sme na Mariánskej Hore našli? Nuž, nie náhodou tam chodievali pápeži – preverovali, či Vôľa Slovienov je stále pod ich kontrolou. Na Mariánskej Hore bol pôvodne Slovanský chrám. Po uzavretí energetického Miesta – Miesta Sily – chrám kresťania rozšírili. Vnútri Mariánskej Hory – pôvodne sa volala inak – bola Čiernou mágiou uväznená energetická Štruktúra, ktorá sa na otázku sama identifikovala ako Vôľa Západných Slovanov, teda Slovienov. Po jej uvoľnení – zrušení kliatby – sa vymanila, chvíľu naberala Silu a potom sa rozšírila na svoje pôvodné územie. Od toho okamihu každým dňom silnie a silnie. Už ju nie je možné uväzniť – ani ďalším, pre kresťanskú cirkev tradičným – prinášaním ľudským obetí. Svitá náš Vek.

Pri tom, ako Vôľa Slovienov naberala silu sme niekoľko minút zotrvávali na mieste. V tom okamihu bolo možné jej dať otázku, či predstavuje Vôľu všetkých Slovanov – odpovedala záporne. Pri roztváraní a šírení – do rozmeru svojho prirodzeného pôsobiska – ukázala, kde patrí, kde je „doma“. Zahŕňa oblasť dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moravu, Čechy, Poľsko, Arkonu (ostrov Rujana), časť dnešného Nemecka (viac menej Východné Nemecko), časť Francúzska, Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, ba aj niečo viac. Je to Vôľa Slovienov, Vôľa Dŕžavy, ktorá sa volala Maličná Rus. Práve odtiaľto, od Slovienov – ako svedčí aj Povesť Vremennych Liet od Nestora – pochádzajú Ruské zeme, pochádza názov Rus. Územie okolo Novgorodu sa NIKDY nevolalo Rus. Dnes už je dokázané, že to, čo nazývajú Kyjevská Rus nikdy neexistovalo. Opisované udalosti sa však skutočne odohrávali – ale na území Maličkej Rusi, ktorej hlavným mestom bola Nitra.

Pôsobí na všetkých Človekov, ktorí obývajú územie bývalej Dŕžavy. Na Človekov sa viaže skrz štruktúru Krvi – preto je dôležité, aby krv nebola miešaná. Sexom s cudzincami sa pôvodná vodivosť krvi ničí – stráca svoje pôvodné, vodivé vlastnosti a už nie je schopná spájať fyzické srdce s mozgom v zmysle neskresleného prenosu informácie. Takto dochádza ku strate spojenia s jemnohnotnou štruktúrou, ktorú voláme Duša. Toto je smrť Rodu!

Na otázku, ako pôsobí na vôľu Sloviena, ktorý bol narodený na území Dŕžavy, ale dnes žije na inom území sme dostali odpoveď, že pôsobenie Vôle je sprostredkované ďalšou štruktúrou Vôle, ktorá prísluší tomu-ktorému územiu. Teda možno predpokladať, že podobné čiernomagické praktiky boli použité na všetky územia, kde žili Človekovia, na všetky národy bielych Človekov, ktoré súhrnne nazývame Slovania (aj v zmysle svedectva Maura Orbiniho z r. 1601).

Štyria nositelia Pečate Moci Slovienov už môžu odkrývať čiernymi mágmi uzavreté miesta Sily aj preklínať tých, ktorí nás držia pod kotrolou, piati nositelia Pečate Moci už majú právo vytvárať v Jemnohmotnom Svete (Astrále) novú realitu, realitu nám priateľskú, nami želanú. Sme na našej zemi, sme doma. Akékoľvek množstvo nad 5 je samozrejme viac než vítané. Päť a viac Človekov už predstavuje Národ. A Národ je najväčšia Sila, ktorá mení realitu a je plne rešpektovaná Jemnohmotný Svetom.

Kým sme síce boli zbavení Prekliatia, ale nemali Vôľu, veľa sa meniť nedalo. Tento stav je však už trvalou minulosťou.

Na Slovensku však máme už dôstojných potomkov slávnych Predkov, ktorí začínajú byť schopní prijímať energie priamo, teda horeuvedeným spôsobom skrz preciťovanie. Takto sme spolu navštívili miesto, ktorého energie sú doslovne zhodné s energiami Rujany. Miesto sa nachádza v blízkosti Považskej Bystrice a je známe nálezom starých, na kameni vyrytých symbolov. Nejde principiálne o Runy, je to prastará identifikácia miesta Sily pomocou symbolov, ktoré označujú silné zdroje, ale doteraz boli uzavreté.

Dokonca miesto je veľmi neobyčajné nielen v tom, že zdroj Svetlej energie je výnimočne silný, ale aj v tom, že na vzdialenosť iba niekoľých desiatok metrov sa nachádza hneď druhé Miesto Sily. Jedno je síce slabšie, ale aj tak veľmi silné. Táto Svetlá energia už prúdi na celú našu zem, na celú Dŕžavu Maličká Rus. Prináša nám život.

Našli sme tu aj dobre ukryté údaje. Vrchol kopca sa nazýva Orgoňova Kýčera, ale tu je veľmi dobre, ak spojíme náš jazyk s dnešným ruským jazykom – veď kedysi to bol aj tak iba jeden jazyk. V jazykovede je častý jav, keď hoci gramatici „odborníci“ síce zmenili hlásku, ale národ aj tak pokračuje v pôvodnej výslovnosti. Takto Rusi síce píšu „voda“, ale hovoria „vada“. U nás zase väčšina ľudí vysloví „gde“, ale spisovne nám zariadili „kde“. Prečo a načo už dobre vieme. Ak vezmeme oba tieto javy dohromady zistíme, že z „Orgoňa“ sa stáva pôvodné „Arkona“. Zmäkčenie „n“ je vzhľadom na časový odstup naozaj nepatrný rozdiel.

A zlatým klincom nášho pobytu je odkliatie „rytierov spod Sitna“. Na tomto mieste nám Predkovia zachovali formou povesti informáciu o neuveriteľne silnej, Svetlej energii, ktorá po vypustení v posledných časoch prejde do útoku a zničí vládu Temna. A toto sa aj stalo. Odteraz tie sily – vrátane Živlov – ktoré používali proti nám začali pracovať proti nim. Lavína sa spustila, dielo je dokonané:

Príznačnejšie vari nemôže byť ani miesto, cez ktoré vedie chodník pri výstupe na Sitno. Dodnes sa volá „Tatárska lúka“. Vieme, že tu žiadni Tatári – v zmysle Mongolov – nikdy neboli, takže ide o miesto, do dnešných dní uchovávajúce pamiatku na pobyt vojsk Tartarie na našom území. Smelo ho teda môžeme nazývať pôvodným menom: Lúka Tartarov.

Energia sa nezadržateľne šíri po území Dŕžavy, po území Slovanov. Jej účinky už sú viditeľné aj prostým okom – veď náhody neexistujú. K požiaru v Paríži došlo po aktivácii Síl Sitna, aj po pôsobení Svetlých Síl v Montserrate. Nastupuje naša doba, nastupuje doba Slovienov:

Všetky informácie ohľadom tohto článku si môže overiť každý, kto dokáže preciťovať energetické toky. Taký Človek sa stáva autoritou sám pre seba, taký Človek je Slovien, taký Človek je pánom zeme, ktorá je poliata krvou aj potom našich Predkov. Berme si ju späť, pošlime parazitov het – tu viac nieto pre nich miesta.

V téme budeme pokračovať.

Až príliš často počúvame, že všetko je už dávno a spoľahlivo zapísané, a že teda zbytočne si vymýšľame všakovaké nezmysly o Slovanoch ako takých. Všimnite si iba to, že väčšina takýchto zdrojov hovorí o Slovanoch v tretej osobe – teda pre nich Slovania boli „ONI“. V našej tradícii – samozrejme – si ctíme Predkov a Rod považujeme za posvätný. Aj árijská RIGVEDA označuje Rod ako tých „ktorí boli, ktorí sú a ktorí aj budú“. Áno, Rod to sú naši Predkovia ktorí už žili, sme to my, ktorí tu žijeme teraz a sú to naši potomkovia, ktorí budú žiť v budúcnosti.

Ak teda niekto hovorí o Slovanoch ako o „nich“ – t.j. v tretej osobe množného čísla – vlastne nám dáva jasne najavo, že sa medzi „nich“ (rozumej nás) vôbec neráta. Je potom len veľkou otázkou, akú to máme česť a hrdosť na vlastných Predkov, ak takýchto „odborných poradcov“ počúvame.

Neraz však už prichádzajú informácie, ktoré sa síce nehodia do oficiálnej doktríny oficiálnej vedy, ale ktoré nemôže oficiálna veda ako dobové zdroje ani vylúčiť. V „domácej“ literatúre to určite je dielo Jonáša Záborského DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO. Ak si ho vnímavo – a najmä nepredpojato – prečítate zistíte, že v mnohých prípadoch tvrdí niečo úplne iné, ako dnes povolená doktrína.

Medzi takéto diela určite patrí aj Mauro Orbini a jeho HISTORIOGRAFIA NÁRODA SLOVANSKÉHO z roku 1601, prípadne skrátená a upravená verzia vydaná v Rusku za čias Petra Prvého z roku 1722.

Zaujímavosťou je, že Maura Orbiniho pozná aj autor diela BAROKOVÝ SLAVIZMUS Rudo Brtáň, ktoré vyšlo tesne pred Druhou svetovou vojnou. Ak by sme predpokladali – čo nám dnes nezrelí ale anglosasky preformátovaní „odborníci“ tvrdia – že toto dielo nevyhovovalo socialistickému realizmu, tak prečo ho (Americká) národná strana F16 dnes nezaviedla do učebných osnov? Veď okrem Ruska ho poznajú aj Južní Slovania… a opisuje udalosti najmä z nášho územia.

Dnes si ukážeme, že existuje ďalšie dielo, ktorého pravosť a autenticitu oficiálna veda nijako nepopiera a ktoré prináša pre nás veľmi zaujímavú informáciu. Ale ako to už býva, tak ho jednoducho prehliada.

V meste Tudela v Navarrskom kráľovstve sa v r. 1130 narodil Benjamín (zomrel 1173), dnes známy ako rabín Benjamín z Tudely. Dnes toto územie označujeme ako Baskidsko. Je azda náhoda, že aj zakladateľ Jezuitov bol Bask..?

Benjamín z Tudely bol židovským rabínom a cestovateľom. Niekedy v rokoch 1163-64 cestoval po Európe, Ázii aj Afrike. Jeho živý opis Západnej Ázie predstihol opisy cestovateľa Marca Pola o niekoľko storočí. Je považovaný za veľkú osobnosť stredovekej geografie a židovskej histórie.

Hoci historici sa dodnes hádajú, kde to vlastne presne cestoval, v každom prípade opísal svoju cestu knižne. Na internete je možné voľne nájsť viacero prekladov jeho knihy z ciest v angličtine. V 19. storočí vychádzali najmä v Londýne a Chicagu. My použijeme vydanie A. Ashera z roku 1840:

Ak nahliadneme do obsahu poľahky zistíme, že na strane 164 píše aj o našom území:

Opis síce nie je nijako hlboký – jeho zaujímala najmä situácia a život židovských obcí – ale aj tak prináša jednu VEĽMI ZAUJÍMAVÚ informáciu:

Priblížme si obsah:

Ďalej nasleduje krajina BOHEMIA, nazývaná PRAHA. Tu začína SKLAVÓNIA, ktorú nazývajú Židia, ktorí tam bývajú CHANÁN (v anglickej verzii KH´NA´AN), pretože jej obyvatelia predávajú svoje deti všetkým národom, čo tiež platí pre národ RUSKA.

Táto krajina je veľmi veľká, siaha od brán PRAHY po brány KYJEVA, čo je veľké mesto na hraniciach ríše.

Krajina je veľmi hornatá a plná lesov; …

Pozrime sa aj do ďalšieho prekladu, ktorý tiež vyšiel v Londýne a vydala ho Univerzita v Oxforde:

Je to iný preklad a teda ja iné číslovanie strán. Ten istý úsek vyzerá takto:

Ten či onen preklad, židovský rabín uvádza niekoľko faktov:

• Od brán Prahy po Kyjev vrátane leží veľká ríša;
• Sklavónia (Slavónia) je krajina, ktorú Židia nazývajú CHANÁN (KANÁN);
• V tejto krajine žijú SLOVANIA (SLÁVI);
• Obyvatelia tejto veľkej ríše sú RUSI a zem sa nazýva RUS.

Takže si to zosumarizujme. Medzi Prahou a Kyjevom (vrátane) bola jedna veľká ríša (opis je z roku 1164). Hoci my sami sme svoju krajinu nazývali RUS, bola nazývaná aj SKLAVÓNIA (SLAVÓNIA). Židia nás nazývali CHANÁNCI (KANÁNCI). Je to podobné, ako keď my dnes nazývame Nemcov Nemci a oni seba Deutch.

Označenie SKLAV/SKLAVÓNIA je určite známe. Chanán a Kanán vznikol očividne prekladom cez angličtinu. V angličtine sa „CH“ píše ako „KH“. Pri nasledovných prekladoch sa už poľahky zamení „KH“ za „K“. V našej Kultúre CHA (Bukvicou XA) znamená Svetlý Tok energie. Tak aj CHÁN je tvorené z CHA+Náš, teda ten, kto riadi našu Svetlú energiu, teda tradične náš vládca. Ak sme my používali pre nášho vládcu výraz „CHÁN“, tak logicky spôsob vlády bol CHANÁT – podobným princípom je odvodený názov KRÁĽOVSTVO od KRÁĽ či od Kniežaťa Kniežatstvo. A presne tak si nás Židia označili ako CHANÁNCOV, ktorí hovoria chanánskym (kanánskym) jazykom.

Čo z toho vyplýva? Nuž, v prvom rade si dobre všimnime opisy surovej fyzickej likvidácie KANÁNCOV v Starom Zákone (ktorú realizoval vyvolený národ). Chanán opisuje rabín Benjamín ako hornatú, lesnatú krajinu – čo aj sedí na naše územie. Púšte a piesky v nehostinnej Palestíne majú k nášmu kraju ďaleko. Ak si dobre prečítate opis likvidácie Kanáncov v Starom Zákone uvidíte, že skôr ide o náš charakter krajiny. Opis bol iba úmyselne literárne prenesený do ďalekej Palestíny, aby nás to dnes „netrápilo“. Ba čo viac, dnes sa kresťanskí Sloveni tešia, ako boli zlikvidovaní „zlí pohania“… čím okultne schvaľujú likvidáciu vlastných Predkov cudzincami(?).

Zabíjali našich Predkov u nás, na našom území a likvidovali našu Kultúru. Je to opis pokresťančovania Slovanov. Jeden náš známy používa zaujímavý argument: „V minulosti boli pokresťančení Frankovia, Sasi, Prusi, teda Germáni celkovo, potom Slovania atď. Prečo ale nikto nepokresťančil Židov..?“

O násilnom pokresťančovaní našich Predkov – presnejšie fyzickej likvidácii – svedčí nejeden nález na našom území. Bohužiaľ všetky boli „spoľahlivo uložené“ tak, aby sme sa k nim nedostali.

Napriek tomu vieme o mieste, ktoré bolo v minulosti močiarom. V jeho blízkosti je Miesto Sily, teda lokalita, kde na povrch vychádza pozitívna, Svetlá energia. Na takýchto miestach naši Predkovia stavali Svätilištia a Kapištia, tam bývali aj Svätoháje.

Čierni mágovia používajú „technológiu“ uzatvárania pozitívnych energetických miest na zemi tak, ako je opísané vo videozázname z tohto miesta. Rezali a surovo zabíjali ženy, deti, starcov a žrecov na takýchto miestach. Tento temný obrad slúži na to, aby emanácie strachu a hrôzy zo smrti zahltili, uzavreli zdroj Svetlej energie gavachom. Robili tak na miestach silných energetických zdrojov, odkiaľ sa energia šíri do ďalších, menších ohnísk. Takto zabezpečili rozšírenie strachu a hrôzy zo smrti na veľkom území. A riadil to Vatikán na čele s pápežom.

Na tomto mieste v lokalite Vysokých Tatier pohádzali do močiara mŕtvoly pozabíjaných obyvateľov slovanskej dediny. Okrem nich tam pohádzali aj Kummirov Predkov a všetky kultové predmety. Je tam „pochovaných“ niekoľko desiatok ľudí. Je to dôkaz násilného, surového pokresťančovania Slovanov. Teda presne to, čo opisuje Starý Zákon že sa odohrávalo s Kanáncami v Kanáne (Chanáne).

Žeby sme si za to mali ctiť Vatikán, pápežov, Jezuitov? Ale mnohí obyvatelia našej krajiny tak aj robia…

Veľmi známou témou je fenomén runového nápisu na vrchu Velestur. Už o ňom bolo zostavených mnoho verzií – najčastejšie sa však snažia dokázať, že je to podvod.

Nápis je pravý – o tom niet žiadnych pochýb. Okrem iného stačí spomenúť smutný osud jeho objaviteľa – Pavla Križka. Od okamihu nálezu ho sústavne obviňovali, že je podvodník, a že nápis urobil on – alebo ďalšie nezmysly v tomto duchu. Ak si všimneme ako dlho žil, hneď je každému jasné, že ktosi mu zo sveta „pomohol“:

Ak by ste boli v Kremnici hneď aj zistíte, že dom v ktorom žil dodnes susedí s katolíckou farou a len cez úzku ulicu stojí katolícky kostol. Čierni mágovia nikdy neváhali, ak niekto ohrozoval ich totalitnú vládu nad Dušami. A navyše, dom je neobývaný a v úbohom stave. Mesto Kremnica si dnes očividne oveľa viac ctí cudzie, katolícke hodnoty, nie významného národovca…

Nebudeme ďalej opakovať známe fakty, ale pozrime sa na nápis na Velesture z iného pohľadu. Počas návštevy Nadeždy Petrovny sme ho spolu navštívili:

My už vieme, že nielen vyslovené, ale aj napísané slovo vyžaruje energiu. Presnejšie, nie iba slovo, ale už samotný symbol – bukvice a runy v žiadnom prípade nevynímajúc. Absolventi kurzov Staroslovienskej Bukvice a aj tí, ktorí sa oboznámili s touto problematikou v knihe Staroslovienska Bukvica vedia o čom je reč.

Ďalej vieme, že nás obklopuje Éter. Vo Východnej tradícii sa nazýva Akaši, a teda určite je každému známy výraz „Kronika Akaši“. Všetko čo konáme, ba čo si iba pomyslíme, sa zapisuje do tejto kroniky Jemnohmotného Sveta. Skeptikov presviedčať nemienime, ale tých ktorí o tom nikdy ešte nepočuli odporúčame napríklad na knihu Břetislava Kafku NOVÉ ZÁKLADY EXPERIMENTÁLNEJ PSYCHOLÓGIE. V knihe je tejto problematike venované mnoho priestoru. Iba poznamenajme, že B. Kafka nazýval Akaši „Protonácia“. Je to však iba vec názvu.

Ak teda človek, ktorý vie pracovať s energiami príde na miesto, kde sa odohral nejaký čin, vie z tejto „Kroniky“ prečítať to, čo nie je zachytiteľné na materiálnej úrovni. Problém „expertov“ na staré jazyky je ten, že nepripúšťajú ani najmenšiu možnosť existencie inej, ako fonetickej úrovne informácie v starých textoch. A to hovoríme ešte iba o Obrazoch, ktoré sú prítomné vo všetkých starých textoch a abecedných systémoch. O jemnohmotnej úrovni informácie už ani nehovoriac.

Všetci sa teda koncentrujú iba na doslovný preklad nápisu, pričom o iných úrovniach uloženia informácie ani nepomyslia. Môžeme teda predpokladať, že takto získaná informácia ešte publikovaná nebola.

Dole uvádzame obsahovú – nie doslovnú – podobu odkazu „za“ nápisom na Velesture. Odporúčame však prezrieť aj celé video.

Odkaz na skale je určený tým, ktorí mali ešte prísť po tých, ktorí už museli odísť. Písal ho biely muž. Informácia hovorí, že oni odchádzajú, a že hlboko v zemi sú podzemné chodby. Ich ženy a deti odišli už dávnejšie pred nimi. Jeho skupina ostala, aby kryla ich odchod. Za nimi majú prísť ešte nejaké národy.

Im zanechali odkaz, že oni už podzemnou chodbou odišli, a že chodba, ktorou majú odísť oni je niekde na sever od nápisu na skale. Ostatné chodby boli zavalené a už sa cez ne nikto viac nedostane a ani ich nenájde.

Chodby vedú veľmi ďaleko a hlboko pod zemou na iný kontinent smerom na sever. Oni ich poznajú už veľmi dávno. Dávno predtým oni nimi aj na naše územie prišli a vytvorili tu veľkú Kultúru, ktorá tu existovala dlhú dobu.

Potom ich však začali zabíjať akýsi cudzinci.

Runy na skale je v skutočnosti špeciálny nápis, ktorého obsah je zašifrovaný. Majú iný ako bežný význam a sú tam aj akési špeciálne znaky, ktoré znamenajú, že takto označené runy majú úplne opačný význam. Kto nepozná šifru nemá veľkú šancu pochopiť obsah nápisu. Pochopiť ho môže iba málokto. Nápis však ukazuje, kde sa nachádza vchod do poslednej podzemnej chodby, ktorá nebola zavalená, a ktorou majú poslední (idúci za nimi) odísť. Vieme iba to, že je na sever od nápisu.

Informácia hovorí o tom, že cudzinci ich napadli preto, lebo sa chceli dostať k tajomstvu času. Oni totiž vedeli čas vytvárať, transformovať, premieňať, kultivovať a používať.

Naše pokolenie dnes žije bez času. Nemáme dnes schopnosti a možnosti na kultivovanie a pestovanie času, či vôbec jeho vytváranie z ničoho.

Oni tieto technológie mali, ale podarilo sa im všetko vziať so sebou. Nikomu ich nedali. Paraziti však následne vymysleli spôsob, ako odoberať čas ako daň z tých, ktorí tu ostali.

Informácia prakticky hovorí, že my dnes nemáme čas, že žijeme bez neho. A my ho naozaj nemáme. Žijeme 60-70 rokov, hoci by sme mali žiť minimálne 600-700 rokov. Ten rozdiel od nás odoberajú – kradnú. A potom tí, ktorí mali žiť 30-40 rokov žijú toľko, ako dnes my. Na úkor našej životnej energie, ktorú im skrz našu nevedomosť odovzdávame.

Stojíme teda na prahu mnohých zaujímavých zistení a objavov – ale iba tí, ktorí ostanú žiť v Zlatom Veku…

Pozrime sa ešte netradične aj na pôvod názvu Velestur. Ak vieme, že na našom území sa používal védický kalendár – Koľadov Dar – tak ho môžeme použiť:

Tur je zviera zodpovedajúce energii KRYŠEŇ, VELES zase zodpovedá nášmu Veku (Vlka). Vek Mary (Líšky) skončil 21.12.2012. Ak by nám chcel niekto v názve zanechať povedzme informáciu o dôležitom časovom období – pokrýva najmä Noc Svaroga – tak hovoríme o cca 3 640 rokoch (jeden Vek trvá 1 620 rokov). Poradie názvov hovorí o dôležitosti riadenia Obrazov (vykonáva sa smerom sprava doľava). Žeby to označovalo obdobie ich odchodu a čas návratu Zlatého Veku? Uložené v minulosti (vo Veku Kryšeňa-Tura) sa prejaví vo veku Velesa?

Význam a dôležitosť nášho územia v časoch Dŕžavy rozhodne nebol druhoradý. Čo sa ešte dozvieme?

Najdôležitejšie však je to, ako budeme konať.