Zákony RITA nie sú dnes v „móde“, a preto sme tam, kde sme. V samotnom Rusku zomrelo od demokratickej revolúcie na následky zavedenia demokratických nástrojov Západu už viac ľudí ako v Druhej svetovej vojne. U nás si nikto nedal ani len námahu to porátať…
Žiť podľa zákonov Bieleho Vesmíru nazývame žiť podľa Zákonov RITA, t.j. podľa jeho rytmov. Nie sme jediní obyvatelia Vesmíru, a preto neexistujú iba jediné zákony jediného Vesmíru. To je vo svojej podstate normálny jav; ale:
„Cudzím umom život nespoznáš a múdrejším sa nestaneš“.
Slovo Múdrosti Volchva Velimudra
Celý náš život je akási príčinno-následková reťaz – ale to je iba veľmi zjednodušený obraz. Môžeme žiť tromi zásadnými spôsobmi. A prvý – pravdepodobne „najpopulárnejší“ – spôsob je žiť podľa karmy. Samotné slovo „karma“ je vysvetliteľné aj v staroslovienčine – ide o spojenie „kára ma“. Kárať ako slovo už síce dnes upadá do zabudnutia, ale ešte poznáme výraz „pokárať“, „skárať“, či „karné opatrenie“. Žiť podľa karmy jednoducho znamená žiť podľa osudu. Osud je od spojenia „суть Бога“, teda „podstata Boha“. V podstate ešte existuje slovo „sudba“, kde je tento význam badateľný, ale naši jazykovedci ho skôr „odpravili“ medzi anachronizmy či básnické výrazy. Tak či onak, slovo je stále tu a je stále naše!
Ak teda žijeme v súlade s Osudom – ktorý nám pred narodením pripravili experti: Bohyňa Makoš s dcérami Doľou a Nedoľou – tak žijeme podľa karmy. Je to správny spôsob života, a teda žijeme podľa „požiadavky“ Najvyššieho. Problém nastáva, keď začneme žiť, t.j. konať inak, ako nám bolo odporúčané, čo nazývame vikarma. Konáme iné skutky, ako bolo pre nás v tomto zrodení potrebné prejsť.
Väčšina ľudí dnes nerozumie slovu „hriešnosť“, „hriech“. Myslíme si, že je to kresťanský výraz, ktorý nemá u nás obdoby. Ale – a toto nás už neprekvapí – nie je to „copyright“ kresťanov. Hriešna činnosť je odkláňanie sa od jednoty s Rodom a PríRODou. Ak žijeme podľa Osudu, teda podľa karmy, tak ideme smerom najrýchlejšieho vývoja vlastnej evolúcie – čo je náš cieľ. Odklonenie sa od „odporúčaných“ predmetov vždy znamená zabrzdenie evolučného vývoja. Toto sa nazýva už vikarma, t.j. hriešna činnosť, odklonenie sa od karmy rýchlej evolúcie. Takéto skutky už začínajú budovať nové súvislosti. Ak v tomto živote urobím niečo zlé, tak v nasledujúcej materializácii sa mi to zlo vráti – a rovnako to je s dobrom. Budujeme karmickú alebo vikarmickú reťaz.
Lenže my v našej materializácii na Midgarde nemáme do činenia iba s jediným človekom, ale stretávame sa so všetkými ľuďmi, ktorí sú vôkol nás. Situácia sa teda začína komplikovať a namiesto karmickej či vikarmickej reťaze sa už vytvára zložitá sieť, ktorá neustále – našimi činmi – silnie a silnie. V ďalšej materializácii sa takto už nedá jednoducho žiť podľa vôle, pretože niečo sme dlžní my iným, niečo zase iní nám a už sa nedá uhnúť ani vľavo ani vpravo, lebo človek sa už stáva týmito sieťovými väzbami spútaný. Už sa nedá dosiahnuť dokonalosť – stáva sa to nemožným – pretože už závisíme od okolia, nie iba od seba.
Naši Predkovia preto vypracovali Vedu ako rozväzovať staré karmické a vikarmické väzby, ale pritom nezaväzovať nové. Činnosť, ktorá umožňuje rozväzovať staré väzby, ale pritom nezväzovať nové sa volá akarma, t.j. činnosť mimo karmy. Aktívne konáme, pôsobíme na svoje okolie, ale následky neprichádzajú. Je to veľmi zložitá Veda, na tému ktorej už bolo napísané množstvo kníh, ale ak by sme chceli veľmi krátko zhrnúť, tak to môžeme skoncentrovať do princípu, že nikdy nekonáme preto, aby sme dosiahli akúkoľvek odmenu, ale žijeme podľa Svedomia. Základný motív, ktorý charakterizuje tento princíp je veľmi jednoduchý: „nerob iným to, čo nechceš, aby iní robili tebe“. Kto pozná budhizmus tak vie presne, kde sme sa dostali.
Akákoľvek odmena – samozrejme, že tu patrí finančná, ale môže byť sociálna, morálna a iná – za naše skutky, t.j. keď už začíname konať preto, lebo máme na mysli nadobudnutie práve tejto odmeny (patrí tu aj postoj: zarábam peniaze ako istotu pre moju rodinu) je podľa Véd otroctvo. Ak si teda dáme cieľ za čo ten či onen skutok robíme, už sme otrocky závislí, t.j. už sme otrokmi tejto situácie. Problém je, že odmenu – ak ju chceme – vždy dostaneme. Podľa Véd je vlastne najhoršie to, že všetky želania sa plnia – akurát najčastejšie vtedy, keď nám ich už „netreba“.
Musíme aktívne konať, ale nesmieme sa priväzovať k výsledkom svojej činnosti. Akonáhle sa k ním priviažeme, už nastupuje karma alebo vikarma, buduje a posilňuje sa sieť a strácame vôľu. Je ťažké vyjsť z takejto situácie, ale práve preto sa nám treba učiť skúsenosti Predkov.
Podľa Véd sme odzrkadlením Vesmíru. Nepozostávame iba z jediného orgánu, ale máme ich veľa, pričom každý má svoju funkciu. My predstavujeme mozog, iní povedzme srdce, ďalší zase pečeň a podobne. Potrebujeme všetky orgány pre zdravý život? Samozrejme. Ako by to vyzeralo, keby sa mozog chcel stať pečeňou, či srdce žalúdkom? Preto každý národ má svoje vlastné podanie Predkov, ktoré má zapísané vo svojom vlastnom odkaze Predkov. Ak si bieli kresťania myslia, že im treba byť niečím iným, než členmi Rodov, v ktorých sa narodili, tak potom to majú napísané v Biblii (ktorú ani nečítajú?!), mohamedáni to zase majú v Koráne a tak ďalej. My máme svoj odkaz Predkov vo Védach. A práve v nich sa hovorí: „splniť svoju povinnosť polovičato je viac ako cudziu vrchovato“. Nuž áno, možno čítať Bibliu, Tóru, Talmud, Korán, taoistické spisy a podobne. Nič to však nezmení na skutočnosti, že sme kým sme. Takto si takýto ľudia – ak sa riadia cudzím umom – budujú vikarmu a teda dlhodobú zastávku na evolučnej ceste… stojí to vôbec za to?
Podstata činu sa nemení bez ohľadu na to, ako sa zmení prostredie okolo nás. Ak napríklad za socializmu prichytili človeka s množstvom brakového tovaru, ktorý predával ľuďom a bohatol na ich dôverčivosti – zavreli ho a zhabali mu tovar. Dnes je rovnako postupujúci človek vážený „podnikateľ“…
Zmenilo sa niečo na tom, že klame ľudí nekvalitným tovarom?
Takže výdobytky západnej civilizácie – alkohol, drogy, voľný sex a pod. – sú svojou podstatou stále tým, čím boli. Sú to nástroje navrhnuté na iný rytmus Vesmíru, než do akého patríme my. Sú to efektívne zbrane hromadného ničenia – a už nás je len 2,7% z celosvetovej populácie. Kresťanom je to jedno – veď majú jedného Pána a sú všetci rovnakí (len prečo potom podľa evanjeliových rád nerozdávajú s radosťou svoj prácou nadobudnutý majetok cigánom, bezdomovcom, narkomanom a podobným?), ale zdravomysliaci človek nemôže nevidieť, že vymierame. Takže alebo budeme žiť v rytme Bieleho Vesmíru – voláme to podľa Zákonov RITA – alebo poslušne vymrieme… Tretej možnosti niet.
„Najväčšie Zlo je nepoznanie a nevedomosť“
Slovansko-Árijské Védy
Milióny bielych detí, mládencov a dievčat chodí do škôl, učilíšť, priemysloviek, gymnázií, univerzít, vysokých škôl. Musia tam nadobúdať pre seba nové poznatky. Jednako ich však čoraz viac vidno – bohužiaľ v značnej miere dievčatá – s cigaretou v ústach či otvorenou plechovkou piva v ruke. Vo veku 10 – 14 rokov ich už neraz vidno s pivom či dokonca inými umelými nápojmi v rukách. Takýto obraz už dokonca prestal prekvapovať – a už vôbec šokovať – ako učiteľov tak rodičov. A to už je zle. Dnes už je všetkým mysliacim ľuďom jasné, že „potraviny“ západného pôvodu – a dnes už nielen západného – alkohol, tabak, drogy, reklama sexuálnej rozpustenosti a voľnosť všetkého sú zbrane, ktoré sú zamerané na ničenie Slovanov, v prvom rade nášho genofondu, t.j. mladého pokolenia. Prebieha studená vojna, t.j. informačná vojna, ktorú už vidia mnohí. Genocída Slovanov je jedna z metód vedenia tejto vojny. Bohužiaľ, veľa rodičov už spustila bezradne ruky a zmierila sa s týmto stavom. Ale nie všetci…
Prastaré slovanské poznanie klasifikuje človeka podľa riadiacej sily, ktorá ho ovláda. Od stupňa rozvitia energetických centier závisí prírodná sila, ktorá človeka riadi:
Ľudia sa podľa duchovno-mravnej úrovne vývoja delia na tri kategórie:
Kategória 1: „Trojičný človek“, ktorý používa iba nižšie čakry a ostatné nie sú vyvinuté. Základom jeho myslenia je materializmus, čo do podstaty je to otrok hmoty. Rýchlo starne, pretože nedostáva doplňujúcu energiu Kozmosu. Tento typ nemá spojenie s Rodom, je smrteľný, pretože žije iba raz a nemá možnosť sa znovu materializovať vo Svete Javi. Po smrti sa dostáva do nižších Svetov, a preto sa nazýva aj „raz žijúci“.
V súčasnom svete sa takýto človek riadi vrodenými inštinktmi a nepodmienenými reflexami.
Bez rozmyslu, automaticky beží na zvykoch (nadobudnutých v procese života v spoločnosti) a návykovom chovaní (osvojenom počas vzniknutých situácií, prekážok, na ktoré bolo treba reagovať).
Niekedy človeka pri narodení úmyselne „spúšťajú“ na úroveň trojičného človeka, t.j. žiteľa. Toto sa deje napríklad obrezaním predkožky najneskôr do ôsmeho dňa po narodení, pričom sa potom rozvíjajú iba tri spodné čakry.
Človek tejto kategórie sa najľahšie podriaďuje vnucovaniu a zombirovaniu, t.j. dostáva sa postupne do stavu „zombi“, t.j. biorobota. Psychika ZOMBIHO-BIOROBOTA je iba bezduché vykonávanie zvykov, tradícií, kopírovanie činov okolitých ľudí. Takýto ľudia sú po „zapnutí“ predprogramovaným slovným kódom schopní samovraždy, zabíjať druhých ľudí podľa zadaného programu, t.j. napríklad podľa národnosti, vierovyznaní, prináležitosti k nejakej politickej strane, ale rovnako sú vhodní na realizáciu masových pohrôm bez viditeľnej príčiny – napr. nedávny prípad „šialenca“ z Nórska…
Kategória 2: „Sedmoričný človek“ je čo do svojej podstaty Duševnou bytosťou, pánom svojho tela a nie jeho otrokom. Tým, že rozvíja vyššie čakry sa stáva tvorivým budovateľom. Základom jeho myslenia je idea, myšlienka. Dokáže tvoriť, budovať. Začína rozmýšľať o Duchu, o Duši, stáva sa zmyslovo citlivým, žije na úrovní zmyslov, je schopný sebaobetovania, čoho nie je schopný trojičný človek.
Takýto človek sa nachádza na hrane medzi životom a smrťou, ale akým smerom vykročí závisí od neho. Takýto ľudia sú schopný slobodného výberu, t.j. po fyzickej smrti dostanú možnosť pokračovať na svojej Púti Duchovného vývoja, ale môžu aj degradovať, spustiť sa na nižšiu úroveň.
Aj tento typ ľudí je „spracovateľný“ takým istým umelým spôsobom ako predchádzajúca skupina.
Kategória 3: „Transcendentálny človek“, nazývaný aj Duchovný, s harmonicky vyvinutými energetickými centrami, poznajúci seba aj okolité Svety, čo do svojej podstaty je nesmrteľný. Do tejto skupiny úrovne vývoja patria všetci predstavitelia Slovansko-Árijských národov, ktoré žili podľa zákonov svojich Predkov.
Táto kategória ľudí je prakticky odolná voči umelému spracovaniu, preto sú v tomto dnešnom svete jednoducho likvidovaní, čo má za následok úpadok celého národa, a jeho následnú zmenu na bezduchú masu, t.j. ako vzor pre ostatné dve kategórie.
Drvivá väčšina ľudí dnešného sveta patrí do prvej kategórie, čo robí dnešné ľudstvo bezduché. Do tejto kategórie možno začleniť tieto typy ľudí:
Typ 1. Inštinktívny
Je predovšetkým pasívny a žije na úrovni inštinktov, preto ľudí takéhoto typu nazývame inštinktívnym typom. Takýto typ pasívne vykonáva svoju návykovú prácu alebo cudziu Vôľu, ale nikdy nekoná sám od seba. Je to ľudský stroj, ktorý sa trvale nachádza v stave somnabulného sna. Primitívne zmysly predstavujú jediný spôsob kontaktu s jeho psychikou. Jeho najvyššia slasť je alkoholické opojenie.
Takýto typ môže reagovať na zmyslové podnety len pri prejavení skutočnej potreby. Vo všetkých svojich činoch sa bude riadiť výlučne podľa zvieracích pohnútok a jeho životným ideálom môže byť jedlo, pijatika, spánok či sex.
Typ 2. Sentimentálny, zmyslový
Má vyvinutejšie zmysly, je na vyššej úrovni ako predchádzajúci. Typickí zástupcovia tohto typu sú napríklad továrenskí robotníci alebo remeselníci. Zmyslové vnímanie vyvoláva v tomto type zodpovedajúcu potrebu, ale toto „vyvolanie“ netrvá dlho, potom prichádza buď strasť, ktorá ho začína riadiť, alebo nastupuje sentimentálnosť. Jeho vrodené schopnosti sa pod vplyvom slobodnej Vôle môžu viac menej rozvíjať. Vo všetkých procesoch však zmyslovosť hrá hlavnú rolu. Takýto typ má rád veselú muziku a romance. Najvyšším pôžitkom tohto detsky naivného charakteru je láska, veselá spoločnosť, výlety do prírody, zábavné podujatia. V živote takéhoto človeka zaujímajú prvé miesto ženy, a pre ženu je milovaný muž najvyšší ideál. Tento strastný typ má mnoho dôstojných vlastností, ale aj nemenej nedostatkov. Ale tak či onak je schopný hromadného vývoja za predpokladu zodpovedajúceho životného režimu.
Zmysloví, t.j. sentimentálni ľudia spravidla predpokladajú, že celý svet existuje iba preto, aby v ňom bolo možné oslavovať a v rozkošiach tráviť svoj čas. Najvyššiu hodnotu pre nich má myšlienka o tom, kde a ako zarobiť peniaze, aby si zabezpečili pohodlie pre seba a svoju rodinu. A tak všetko, čo sú schopní zarobiť alebo dostať míňajú na potešenie svojich zmyslov. Títo ľudia žijú v podstate preto, aby viedli prázdny spôsob života (celý život iba zmysly), ale ak sa pre nich vytvorí režim, tak sa začínajú vyvíjať a môžu postúpiť na vyšší typ.
Typ 3. Intelektuálny
Všetko rozhodujú na základe rozumu, t.j. rozumný spôsob existencie a svojho chovania na základe informácie uloženej v pamäti človeka a informácie, ktorá sa k takémuto človeku dostáva z jeho okolia.
Predstaviteľ tohto typu spravidla nepije, pokiaľ to nie je považované za normálne v prostredí, kde pracuje, ale ani sa nenaháňa za ženami. Ľudia tohto typu spravidla vedú správny život, t.j. doma má svoju ženu a cudziu nepotrebuje. O takýchto ľuďoch zvykneme hovoriť, že sú rozvážni, usporiadaní, pracovití, akurát, že to nie sú ľudia ale stroje. Jeho zmyslov sa ešte nedotkla spiaca Pravda a o niečo viac sa vyvinul na sentimentálnej pôde. Celá jeho bytosť sa koncentruje na intelektuálnu sféru, v ktorej si presný výpočet zamieňa za lásku. Vyčísľovanie rôznych maličkostí je jeho najlepšou činnosťou. Jeho najlepšou zábavou – ktorá neraz prechádza do strasti – nie je alkohol a ženy (pretože tu niet čo počítať), ale kartové hry či ruleta. Základná pružina, ktorá hýbe jeho intelektom sú čísla. V tom je ukrytá príčina – presnosť vypočítania činnosti v určenú minútu a sekundu. Peňažné otázky zaujímajú v jeho existencii hlavné miesto a jeho životná púť sa dá zobraziť ako rovná cesta, vedľa ktorej sú asi také značky ako: 100€, 1 000€, 10 000€, 100 000€… atď. A až na konci tejto jeho vysnívanej cesty je jeho očakávaná blaženosť, systematicky a starostlivo naplánovaná a celoživotne realizovaná, veľká vznešenosť, jeho raj – jeho honosné domy, autá, víkendový ranč, dovolenky v zahraničí na najprestížnejších miestach…
Tento subjekt je akýsi typ rozumového automatu, ktorý bol vytvorený štátom a vládou pre jej účely a je celkovo užitočný pre súčasný stav spoločnosti. Pretože jeho vývojové schopnosti sú prísne vypracovávane prostredníctvom učenia pod hrozbou trestu, tak patrí k najdokonalejším z rozumových foriem, akých je človek schopný – dedukcia, analýza, porovnávanie, pamäť. Z takéhoto človeka vychovávajú živý biopočítač. Neraz sa mu ale stáva, že po odchode do dôchodku, či inom spôsobe prerušenia jeho činnosti sa jeho rozumová činnosť zastavuje a na starosť končieva úplnou otupenosťou.
Všetky hore opísané typy ľudí nenesú Duchovný a Duševný potenciál svojho národa, čo postupne privádza k jeho degradácii a zániku. Vývoj samotného človeka začína až vtedy, keď sa stane Voľným, t.j. majúcim Vôľu – teda človekom štvrtého typu.
Vôľový človek môže bezprostredne fungovať na inštinktívnej, zmyslovej a intelektuálnej reflexii a riadiť ju. Tiež je schopný prostredníctvom náhľadu, slova, alebo pohybu účinkovať na druhých ľudí a Prírodu, pretože v sebe odhaľuje divú silu Prírody. Na životnú cestu, ktorá pred ním leží pozerá ako na ukryté nebezpečenstvá, ktorým je treba predísť a svojim spôsobom takto aj sám riadi svoj život. Takýto človek bojuje s Prírodou, ničí lesy, na ich mieste stavia mestá a vynalieza nespočetné vynálezy, ktoré sú výsledkom jeho zobrazovania a Vôle. Všetky vynálezy robia preňho život prijateľnejší, pohodlnejší, ale pritom nebezpečnejší pre okolitý svet. Takýto človek je pionierom ako materiálneho, tak aj ideálneho sveta. Je to vynálezca, zakladateľ miest, prvý výskumník. Ak sa podarí, tak vždy si stojí, stráda či dokonca aj umiera za svoju ideu. Je to možné preto, lebo on velí svojmu organizmu a nepodriaďuje sa mu. Je pánom svojho tela a nie jeho otrokom.
Vôľový človek aktívne používa svoje myslenie. Samotný proces jeho myslenia stojí na umovom spracovaní idey, ktorá je zrodená ponímaním. Tu vstupujú do činnosti schopnosti, ktoré nie sú rovnako rozvinuté u rôznych ľudí, ktoré menia ideu na myšlienku a myšlienku na posudzovanie. V ktoromkoľvek z horeuvedených faktorov je Vôľa rozhodujúcim ohnivkom. Ak je Vôľa prítomná, tak Duša je schopná sa očisťovať, presvetľovať a rozvíjať sa, čo vedie k posilneniu Ducha človeka, a takto k vzniku Svedomia, ako najvyššieho riadiaceho systému.
Ako protiklady k uvedeným typom existujú ešte nežiť, neľuď a bes, ktorého hovorovo nazývame aj démon.
Bes alebo Démon. Pri DÉMONICKOM type rozum a vôľa prevládajú nad inštinktmi. Ale pretože démonizmus zavrhuje intuíciu a Vyšší Rád, je vo vleku vlastného názoru o svojej sebestačnosti, stáva za obeťou ohraničenosti a šialenstva, ktoré on sám osebe nedokáže prekonať. Takúto psychiku majú tí, ktorí prešli preprogramovaním a „majú rožky diabla“. Oni už produkujú negatívny typ energie. Ak v spoločnosti majú hegemóniu inštinktívne a démonické typy, tak nám na každom kroku hrozia nebezpečenstvá. Televízia nám v podstate každý deň ukazuje takéto prejavy: krádeže, vraždy, drogy, znásilnenia, voľný sex – ale za používania prezervatívov a pod. Na všetky takéto prejavy démonických a živočíšnych faktorov človek postupne reaguje menej a menej, jeho pozornosť sa otupuje…
Predovšetkým sa musíme zbaviť sebaklamu, že sexuálne zábavy za použitia prezervatívov sú z pohľadu zdravia bezpečné pre človeka samotného aj jeho nasledujúce pokolenia!
Podstata tohto problému je v tom, že pri počatí muž ani zďaleka neodovzdáva celú genetickú informáciu žene vo forme chromozómovej zostavy spermatozoidov, ale časť genetickej informácie sa odovzdáva skrz biopole. Pri pohlavnom styku dochádza nielen k zavedeniu fyziologických kvapalín do organizmu ženy – ktoré sú vyprodukované organizmom muža – ale dochádza aj k výmene mužskej a ženskej energie a informácií v procese vzájomného pôsobenia ich biopolí – a voči tomuto gumovo-technická pomôcka nie je ochranou, pretože jemnohmotná energia biopoľa preniká skrz všetko.
Táto energeticko-informačná výmena je obojstranná, teda neprebieha iba smerom od muža k žene. Nejde teda iba o výlučný prenos chemických zlúčením a bunkovej biomasy z mužského organizmu do ženského.
ZÁKONY RITA – RYTMY BIELEHO VESMÍRU
Naši Predkovia odpradávna poznali kozmické zákony o čistote Rodu a Krvi a dokázali takto svoje Rody ochrániť pred degeneráciou. V Knihe Múdrosti Perúna Slovansko-Árijských Véd sa hovorí:
„Nepripúšťajte Cudzozemcov k dcéram vašim, lebo zvedú dcéry Vaše a zneuctia Duše ich čisté, i Krv národa veľkého zahubia, lebo prvý muž v dcére zanecháva obrazy Ducha i Krvi. Cudzozemské obrazy Krvi z detí človečenských Svetlý Duch vyháňajú a zmiešanie krvi privádza k zahynutiu, a takýto Rod degeneráciou hynie nemajúc potomstva zdravého, lebo nebude tej vnútornej Sily, ktorá ničí choroby.“
Od pradávnych čias žili všetky Slovansko-Árijské národy podľa Zákonov RITA. Ľudí, ktorí narúšali Zákony RITA stavali mimo zákon a dávali ich do kasty nedotknuteľných. Podľa týchto zákonov prvý muž v živote panny zanecháva svoj Obraz, t.j. psychologický a často aj fyzický portrét budúceho dieťaťa, ktorého ona porodí. A tak len od tohto prvého muža závisí zdravie a plnohodnotnosť budúceho dieťaťa. Dnes tento jav dostal moderný názov telegónia a v medicíne ho nazývajú „javom prvého samca“.
Medicína zistila, že keď žena otehotnie, tak otec dieťaťa počas obdobia tehotenstva matky podlieha vyššej spavosti a spí viac v porovnaní so svojim zvyčajným stavom, hoci počas tehotenstva ženy v telesnom organizme muža nenastávajú nijaké javné, viditeľné zmeny.
Presne tak sa následkom pohlavného aktu mení aj biopole ženy, a to energetické aj informačné.
O prvom vedecky zdokumentovanom prípade telegónie – pokuse lorda Mortona, osobného priateľa CH. Darwina v 19. storočí existuje dostatok materiálov. Okrem iného túto udalosť podrobne opísal aj V. Megre v 7. diele svojej série kníh o Anastázii. Rovnako dobre je tento jav známy aj chovateľom holubov, psov, ale je známy aj dostatok prípadov, keď sa bielym rodičom narodilo v pôrodnici čierne dieťa, pričom počas spoločného života partnerov nedošlo k nevere partnerky. Vždy nakoniec vysvitlo, že takéto mladé ženy počas štúdií na vysokej škole chodili s černochmi.
Hoci takýchto prípadov je dostatok, nemôžeme povedať, žeby bolo šírenie tejto informácie v médiách podporované – skôr naopak. Tak prečo vlastne mechanizmus tohto „divu“ tak zatvrdilo skrývajú pred nami, verejnosťou? Biológovia si však pamätajú na dávno zabudnutú vedu – Telegóniu – v ktorej sa hovorí, že: „na potomstvo samičky vplývajú v tej či onej miere všetci predchádzajúci muži bez ohľadu na to, či od týchto mužov boli deti alebo nie…“
V šesťdesiatych rokoch sa po celom svete robilo množstvo pokusov v tejto oblasti a bolo dokázané, že efekt telegónie platí aj na ľudí. Ak počatiu dieťaťa predchádzali pohlavné kontakty jeho matky s jedným, alebo viacerými mužmi okrem fyzického otca dieťaťa, dokonca ak sa pritom aj používali prezervatívy, alebo iné prostriedky proti počatiu, alebo ak sa robili mikro či makro potraty po „nepodarených“ stykoch, tak v procese pohlavného kontaktu prebehlo spojenie biopolí partnerov. Následkom toho má novorodené dieťatko takejto ženy otca po hmote, od ktorého dostalo polovicu zostavy chromozómov, ale existuje ešte množstvo otcov podľa telegónie – t.j. podľa biopolí. Na úrovni organizácie biopoľa sa dá zistiť množstvo materiálnych štruktúr od týchto ďalších mužov.
Pritom bolo dokázané, že odovzdávajú sa nie iba vonkajšie príznaky prvého pohlavného partnera, ale aj jeho choroby, vrátane venerických, psychické poruchy, choroby krvi.
Pritom je potrebné mať na zreteli, že hoci skupina chromozómov je vo všetkých bunkách organizmu rovnaká, jednako bunky pečene sa líšia od buniek nervového systému a svalových tkanív, ako aj všetky bunky funkčne špecializovaných tkanív sa od seba líšia. A všetky bunky podľa svojej príslušnosti ku tkanivám a systémom organizmu produkujú sebe podobné, zodpovedajúce všeobecnej rovine rozloženia orgánov a systémov v organizme.
Otázka lokalizácie materiálnych nositeľov informácie, podľa ktorej je určované všeobecné rozloženie orgánov a systémov sa v genetike – teda v dostupnej literatúre – jednoducho nevysvetľuje. Ale neraz už boli uverejnené názory o tom, že všeobecné rozpoloženie (rozloženie orgánov a systémov organizmu) nie je zapísané v štruktúrach molekúl chromozómového aparátu – ktoré uchovávajú predovšetkým informáciu o syntéze látok biomasy organizmu – ale v štruktúrach biopolí. Preto kobylka lorda Mortona bola schopná porodiť pruhované – ako zebra – žriebätko, čo preniesol jav telegónie, t.j. informácia bola odovzdaná na úrovni biopoľa, pretože chromozómové sústavy pohlavných buniek zebry a koňa nezodpovedajú jeden druhému, a teda genetický materiál chromozómov zebry sa nijako nemohol dostať k žriebätku koňa.
Ruský časopis KALEJDOSKOP publikoval zaujímavý článok a interview s jedným s najväčších odborníkov na otázky DNA na svete. Ide o článok redaktora Michaila Burleškina v čísle 8 (337). Tu je článok:
„Na koho by sa malo podobať dieťatko?
Principiálne je jasné: na otca alebo matku. A zároveň možno povedať, že na oboch. Ale čo si pomyslí muž, ak neočakávane rozozná u svojho novonarodeného dieťaťa črty domorodca z Afriky, s ktorým sa jeho žena učila pred dvomi rokmi na tej istej univerzite?
Odpoveď na otázku dal ruský vedec, doktor biológie, akademik Ruskej akadémie vied medicínsko-technických vied Peter Gariajev, ktorý sa zaoberá výskumom zvláštností stavby dezoxiribonukleovej kyseliny (DNA). V r. 1985 skupina výskumníkov Inštitútu fyzikálno-technických problémov Akadémie vied ZSSR pod vedením Petra Gariajeva objavila nepochopiteľný, z pohľadu tradičnej vedy nevysvetliteľný jav. Vedci narúšali bunečné jadrá, ktoré boli vybrané z buniek preto, aby mohli skúmať molekuly DNA. Pri meraní ich parametrov pomocou laserového spektroskopu sa pokúšali rozlúštiť tajomstvo programovania života: ako dve mikroskopické sústavy chromozómov z mužských aj ženských pohlavným buniek „riadia“ poznanie grandióznej „budovy“ biologického systému. Podstata metódy spočívala v tom, laserové fotóny pri prechode rastrami DNA „zapisujú“ informáciu o ich základných vlastnostiach – rozmeroch, hmotnosti, schopnosti miešať sa s vodou, vydávať slabé zvuky. Tieto charakteristiky sa zobrazovali na displeji v podobe spektier po zodpovedajúcom počítačovom spracovaní.
Až raz, po jednej zo skúšok, vedci náhodne zmerali spektrum „prázdneho miesta“ – skúmavky, z ktorej tesne predtým vyliali preparát obsahujúci DNA. Aké veľké bolo ich prekvapenie, keď sa lúč lasera rozložil doslovne po stretnutí s neviditeľným preparátom. Spektrá prázdnej skúmavky boli veľmi podobné na spektrá DNA! Len úroveň signálu bola slabšia. Mysliac si, že skúmavka obsahuje zvyšky DNA ju vedci vymenili za čistú. Výsledok bol ten istý. Laserový lúč narazil na akési neviditeľné štruktúry, ktoré obsahovali informáciu o molekulách dedičnosti. Aby si overili, že to nie je omyl, výskumníci niekoľko ráz dôkladne utierali oddelenie a prečisťovali ho čistým dusíkom. Pre DNA charakteristické spektrá najskôr zmizli, ale po troch až štyroch minútach znovu vznikali. Boli nezničiteľné!
Otázky neutíchali. Po zničení DNA v skúmavke ostával fantóm týchto molekúl dedičnosti. On dokonca vzájomne reagoval s laserovým lúčom. Ale to najzaujímavejšie na vedcov ešte iba čakalo. Keď začali skúšať a zisťovať, ako dlho žije fantóm DNA zistili, že prístroj ho zisťuje 40 dní. A potom ho laserový lúč prestal „cítiť“. Toto obdobie presne zodpovedá náboženským predstavám. Práve po 40 dňoch sa duša oddeľuje od tela, pri ktorom sa nachádzala po smrti. Z toho vyplýva, že toto sa deje aj s fantómom DNA, v ktorom sa uchováva informácia o živote bývalého majiteľa týchto molekúl dedičnosti.
Podľa názoru P. Gariajeva je tento fantóm večný tak, ako je večná i duša človeka. Práve jeho existencia umožňuje objasniť jav telegónie. Keď prvý muž zavedie do organizmu ženy svoje spermatozoidy, ktoré nesú jeho molekuly dedičnosti, tak on, podobne, necháva v nej fantóm DNA – „vlnový autogram“. Takto sa „podpisuje“ na celom jej genóme. A tento vlnový program potom začne formovať telá embryí. Obrazne povedané, vo väčšine prípadov dedičný materiál nasledujúcich mužov sa bude „rozbíjať“ na „tehličky“, ktoré pôjdu na „stavbu“ podľa „typového projektu“ prvého muža…
Táto hypotéza Petra Gariajeva pravdepodobne vysvetľuje paradoxy dedičnosti, napríklad, narodenie sa čiernych detí vernej žene, ktorá niekoľko rokov predtým mala intímny vzťah s černochom. Pravda, ak muž bude silnejší než predchádzajúci, jeho dedičnosť „prebije“ vlnové gény, ktoré vložil jeho predchodca. Ale bohužiaľ v tejto vlastnosti sú bieli muži „slabší“ ako žltí a čierni. Bieli muži spravidla nie sú schopní „vymazať autogramy“, ktoré zanechali čiernokoží v reprodukčnom aparáte ich žien.
A ženy, ktoré mali „farebné“ predmanželské styky budú s veľkou pravdepodobnosťou rodiť žlté a čierne deti, a tým vyvolávať otázku svojej vernosti u bielych manželov. A to „ešte dobre“, ak predchádzajúci mládenec bol sympatický černoch. Ale ak to bol narkoman, alkoholik, genetický vyvrheľ?.. Veď práve muži takéhoto typu majú najsilnejšie sklony k voľným a nezodpovedným vzťahom. Nakoniec sa môže ukázať, že úplne zdravým rodičom sa narodí psychicky choré dieťa, ako svojrázny „pozdrav“ z minulého života ľahkovážnej ženy.
Nuž preto všetky náboženstvá jednohlasne naliehajú na nevyhnutnosť dodržiavania mravnosti dievčat. A preto sa niet čo diviť, že všetky národy, po všetky časy sa k ním chovali určitým spôsobom tvrdšie, než k ľahkomyseľným mládencom. Veď základným bohatstvom každého národa je zdravie detí, ale dievča, ktoré prežilo iba jednu noc s náhodným človekom môže byť prekliate na celý svoj život, rodiť nezdravé deti mravne alebo fyzicky.“ (koniec prekladu článku)
Pretože každý zo sexuálnych partnerov – ktorý sa stal jedným z množstva otcov podľa telegónie dieťaťa – mal vlastnú špecifickú stavbu organizmu, ktorá ho odlišovala od všetkých ostatných, tak aj telesná organizácia môže vykazovať vzájomný nesúlad rozličných informačných modulov, ktoré boli dodané rozličnými otcami. Znamená to všeobecne nezhodu, rozloženie orgánov a systémov tela dieťaťa, asymetrie, vrátane nadbytočnosti či nedostatočnosti orgánov. Jedna z najrozličnejších asymetrií, ktorá sa dedične odovzdáva – ako ukazuje štatistická analýza – je skolióza, pokrivenie línií chrbtice, pri ktorej je jedno plece nižšie ako druhé a pohyblivosť chrbtice pri náklone napravo sa líši od pohyblivosti chrbtice pri náklone naľavo.
Akonáhle bolo toto dokázané, všetky výskumy a publikácie o probléme telegónie boli utajené. Otázkou ostáva – PREČO? Odpoveď pre každého zdravomysliaceho človeka je teraz jasný. Ide o to, aby sme čo najrýchlejšie DEGENEROVALI a vymierali!
V tejto súvislosti sa rovnako odhalí holé pozadie všetkých „dobre myslených“ vlastných názorov na rozličných zainteresovaných fórach. Akosi si neuvedomujeme vážnosť situácie bez ohľadu na to, v akom „prostredí“ jav nastáva. Nuž, podstata javu ostáva rovnaká bez ohľadu na okolité prostredie, ktoré tvari „upravili“ na ich mieru. A – samozrejme – aj zodpovednosť pred Svedomím ostáva nezmenená, nehovoriac o neúprosnej karme či vikarme. Len nám niekto nanútil pokrivenú skutočnosť za rovnú…
A tu patria aj otázky polygamie. Nebudeme rozoberať mravné „finesy“, pretože týmto sa programovo dosť zaoberajú na iných miestach. Dôležitý je postoj v tejto otázke z pohľadu tradície našich Predkov. Nuž – a toto ostáva nemenné tisícročia a tisícročia – ideálnym stavom v našej spoločnosti Slovansko-Árijských Rodov bol, je a bude princíp jednej partnerky a jedného partnera. Treba však hneď dodať, že môžu existovať výnimky. V dejinách našich Rodov sa neraz stávalo, že vplyvom udalostí – napríklad vojen a genocídy – bol buď nedostatok mužov alebo žien. Tu nastupuje najvyšší záujem – záujem prežitia Rodu. Vždy musíme zvažovať takéto otázky z pohľadu toho, čo je výhodné pre Rod. Nie pre jednotlivcov, ale vždy a zásadne pre Rod. Nuž ak je mnoho žien a muži hynú vo vojnách, tak si môžu muži brať viac žien. Žena totiž nemôže naplniť svoj evolučný vývoj (biela žena v našej kultúre) inak, ako rodením detí. V takých obdobiach si muži brávali viacero žien, ale tieto nestriedali partnerov – mali iba jediného muža, hoci ich bolo viac. Takto bola zaručené, že sa rodia deti toho istého Rodu a evolúcia pokračovala. Síce pre takýchto mužov neľahko – ale v ťažkých časoch bolo umožnené prežitie Rodu. Ak bola situácia opačná, t.j. málo žien a veľa mužov, tak bratia si mohli brať jednu spoločnú ženu, pričom potomstvo bolo opäť jednoznačne začlenené do Rodu (takto je to napríklad dodnes v Tibete). Takže otázka je vždy jednoznačná – čo je potrebné urobiť pre to, aby prežil Rod? Ale čo vlastne robíme dnes? Neprizeráme sa náhodou tomu, ako naše biele potomstvo našej svätej zeme hrá nezáväzné „prezervatívne hry“ podľa scenára tvarov?
Kto ak nie my zachráni naše Rody?
