PROCESY
Proces ako taký je veľmi široký pojem. Pre tých, ktorý majú technické vzdelanie by nemalo ísť o veľkú „záhadu“. Pre naše potreby budeme vychádzať z teórie procesov, ktorá by mala byť viac-menej známou oblasťou najmä pre absolventov elektrotechnických fakúlt. Aspoň teda za socializmu to bol v podstate normálny stav vecí. Nemôžeme sa v spomienke nevrátiť k dobám kvalitného, socialistického školstva. Každý, kto študoval na elektrotechnickej fakulte musel mať zvládnuté mnohé technické predmety v praxi. Povinnosťou bolo množstvo meraní, ktoré jednoducho musel študent nielen vykonať, ale aj spracovať a správne písomne vyhodnotiť. Ak nedosiahol požadovanú úroveň odbornosti v praktických meraniach – veď išlo o elektrotechniku – tak jednoducho nezložil skúšku. Bolo pre nás šokom zistiť, ako dnes prebieha takéto odborné vyučovanie. Na tej istej elektrotechnickej fakulte dnes študenti nerobia elektrotechnické merania s vyhodnocovaním výsledkov, ale píšu ESEJE. Čítate dobre – eseje. Ak by totiž mali skutočne vyhodnotiť meranie tak, ako my tridsať rokov pred nimi, tak by ani jeden z nich neprešiel. A ešte sa pedagógom do tváre vyškierajú, že ak odídu, tak škola nedostane od štátu peniaze a vôbec nebude… Takto teda vyzerá demokratické školstvo. A títo ľudia postupujú do praxe ako odborníci… Keď naše školstvo vychováva takýchto elektrotechnikov, tak akých máme napríklad chirurgov?
Ale asi načo by nám boli domáci odborníci? Veď (cudzo)národná strana radšej kúpi cudzie F16… a nie je dôvod predpokladať, že inak bude postupovať aj so školstvom, ktoré má pod palcom. Volili ste ich? Nuž, ďakovať určite nebudeme.
Prejdime teda konkrétne ku procesom. Okrem už zmieneného zdroja si „vypomôžeme“ aj metodikou Six Sigma. Túto odporúčame okrem iného aj preto, lebo obsahuje detailne vypracovanú metódu stanovovania spôsobilosti procesov, ktorá je založená na Gaussovom prirodzenom rozdelení.
Proces môžeme vo všeobecnosti zadefinovať ako entitu, ktorá transformuje jednu alebo viaceré vstupné veličiny na výstup s požadovanými parametrami.
Iná definícia špecifikuje proces ako sériu postupných krokov, ktoré sa musia odohrať v špecifickom poradí tak, aby bol dosiahnutý požadovaný výsledok.
Proces môže byť neriadený:
V tomto prípade viac vstupných veličín je transformovaných procesom na jednu výstupnú veličinu. Proces je neriadený preto, lebo na výstupe nie je zavedená kontrola zhody výstupu s požiadavkou, podľa ktorej proces pracuje. Každá transformácia vstupu na výstup sa deje podľa požiadavky „zákazníka“ procesu.
Riadený proces:
Vyznačuje sa tým, že hoci aj v tomto prípade je podľa konkrétnej požiadavky (funkcie) realizovaná transformácia vstupov na výstup, výstup prechádza kontrolou výsledných parametrov. Na základe výsledku porovnania skutočnej a žiadanej hodnoty výstupu je spätnou väzbou do procesu vnášaná korekcia tak, aby bola dosiahnutá zhoda výstupných a požadovaných parametrov.
Proces je teda riadený iba vtedy, ak existuje spätná väzba.
Priblížme si to na riadení auta. Ak by sme iba hádzali rýchlosti a nestarali sa o to kde sa nachádzame, tak by to bol neriadený proces. Ak musíme vedieť, že jazdíme po pravej strane, čo je hlavná a čo vedľajšia, čo znamená červená a čo zelená a vôbec všetko okolo toho, tak vyhodnocujeme spätnú väzbu. A konanie podľa vyhodnotenia situácie už je riadnie procesu.
Proces je spôsobilý vtedy, ak jeho výstupné parametre trvale dosahujú zhodu s požiadavkami, teda vždy sa nachádzajú vnútri požadovaného intervalu. Takýto proces už možno napríklad riadiť štatisticky, teda nie je potrebná 100% kontrola výstupu. Je možné preto, lebo tzv. prirodzené (Gaussovo) rozdelenie má tú vlastnosť, že v rozmedzí ±3 smerodajné odchýlky je uložených viac ako 99% všetkých hodnôt. Ak sa v procese vyskytne špeciálna príčina – ktorá nepatrí medzi prirodzené, t.j. náhodné hodnoty – tak je ľahko identifikovateľná a náprava procesu je pomerne jednoduchá a najmä efektívna.
Pre úplnosť nášho pohľadu si ešte povedzme, že každý proces možno rozdeliť na zložky, podľa ktorých ho je možné spoznať a najmä pochopiť jeho fungovanie. Štandardne môžete nájsť schému nazývanú aj „diagram rybej kosti“:
Pri potrebe analýzy procesu je potrebné detailne analyzovať všetky vplyvy, ktoré vplývajú na jeho výstup. Analýza sa vykonáva tak, že za pomoci šípiek vpíšeme do diagramu postupne všetky parametre každej zložky procesu.
Ak zistíme a uvedieme všetky parametre procesu, tak proces sa stáva mozaikovým. Ak nepoznáme všetky parametre, tak ide o proces kaleidoskopický. Tu už všetko závisí na konkrétnych faktoch, ktoré poznáme.
Mohli by sme sa ešte krátko vyjadriť k vektoru procesu. Každý proces – vo všeobecnosti – funguje na základe požiadaviek toho, kto ho zostavil. Od kosenia trávy po riadenie Matrixu nevynímajúc. Ak poznáme parametre, tak ich vieme kontrolovať (spätná väzba) a proces vieme riadiť. Ak nie, tak sa stávame potravou alebo obeťou tvorcu procesu.
Prvoradou otázkou je IDEOLÓGIA. Pod pojmom „ideológia“ chápeme súhrn hodnôt, ktoré vyznávame. Až na základe jasnej ideológie pristupujeme ku koncepcii návrhu procesu, pretože každý proces v prvom rade spĺňa požiadavky ideológie svojho tvorcu.
Ako príklad výborne poslúži citát Voltaireho:
„Pre koho sú peniaze všetko, ten čoskoro bude robiť všetko pre peniaze“.
Koncepcia konania takéhoto subjektu bude teda úplne jasná.
Pre koho je najdôležitejšia Spravodlivosť a Česť, ten si zvolí koncepčne úplne iný prístup.
Teraz môžeme znalejšie pohliadnuť napríklad na pôsobenie rabína Piakina. Jeho slovník sa hemží procesmi, ktoré riadia ďalšie procesy, aby boli zase iné procesy riadené… atď. Nemá význam opakovať nezmysly, ktoré slúžia iba na to, aby zahmlili vedomie človeka. Všetky svetové médiá dennodenne prinášajú informácie o dianí vo svete. Oni sú aj tak organizované – aby priťahovali našu pozornosť. Prečo? Pretože takto pomáhame tú realitu, ktorú oni vytvárajú oživovať – za cenu našej životnej energie. Okrem toho dosahujú aj ďalší efekt – všakovakým balastom naplnená myseľ nemá „výpočtové“ miesto na spracovávanie iných myšlienok – a teda nenájde cestu von z Matrixu. Kto verí médiám ako spoľahlivým zdrojom informácií ten iba deklaruje, že je ľahko externe ovládateľný. Je rabom, t.j. Slovenom a nemá vlastnú vôľu. Plne si teda zaslúži to, čo dostáva.
Ak teda odfiltruje procesné šumy a identifikujeme procesný informačný obsah (aj pomocou Gaussovho rozdelenia) môžeme inak vzhliadnuť na problematiku riadenia človečenstva. Teda môžeme priamo uvidieť to, čím nás riadia. A je to niečo úplne iné ako procesné procesy spomenutého rabína.
Jednou z typických metodík výchovy rabov je zbavenie ich vôle. Podľa nášho Svetoponímania sme jedinou autoritou v živote my sami. Akonáhle delegujeme prirodzenú autoritu seba ako človeka na niekoho iného (mesiáša, proroka, boha, spasiteľa, Trumpa, Putina, Ježiša, Mohameda, dalajlámu, odborníka z Ameriky…), tak zároveň autorizujeme Jemnohmotný Svet, aby nášmu idolu presmeroval tú životnú energiu, ktorá je právom narodenia predurčená pre nás. Takto vyzerala prvá fáza likvidácie Tartarie – odobranie vôle. Kto už uznáva akúkoľvek inú autoritu v ľudskom tele nad sebou samým, ten sa z pohľadu Jemnohmotného Sveta SÁM zaradil do kategórie SLOVEN (RAB). A – podľa Nebeských Konov – kto sa prehlásil za raba, ten si zaslúži stav raba. Teda ten, kto mu bude ubližovať a chovať sa k nemu ako k rabovi žiaden Kon Stavby Sveta neporušuje. Bytosť bez vôle nie je Slovien. Dokonca ako rab bude odrábať aj cudziu karmu.
Najskôr sa však „vysporiadajme“ so zázračnými deťmi dneška. Po internete kolujú zaručené správy o to, že už sa nám nerodia iba „indigové deti“, ale dokonca až „krištáľové“. Na jednej strane to je pravda – pre človekov – ale ani to nie pre všetkých. Ide totiž najmä o to, ako boli tieto deti splodené. Pri dodržiavaní Konov Rita môžeme naozaj hovoriť o rodení nových, „krištáľových“ detí. Väčšina detí – bohužiaľ – tu nepatrí. Dôvod je prostý – následky porušovania Konov Rita. Za akciu vždy prichádza reakcia. Treba však ešte povedať, že sú aj deti, ktoré by sa narodili normálne, pokiaľ by do procesu pôrodu nevstupovali lekári – najčastejšie ide o „riadenie“ pôrodov (najmä cisárske rezy). My už vieme, že dieťa pri narodení dostane „polovicu“ Duše – tú, ktorá je od pozemských rodičov. Druhú „polovicu“ (od Nebeských Rodičov) dostáva cca do 20 minút po narodení. Ak ju – vplyvom akejkoľvek „odbornej“ manipulácie – nedostane, nebude plnohodnotné. Dieťa narodené cisárskym rezom sa najčastejšie rodí v inom čase, než v akom malo prísť na svet. Tento „darček“ od nevedomých rodičov spôsobuje, že okrem svojej Karmy bude odrábať v živote ešte aj cudziu – aktivizovanú tým dátumom, v ktorom sa narodilo. Toto však je iný, vynútený prípad, ale proces bol tak či onak naštartovaný.
Do partnerského života kedysi vstupovali panna a panic. Títo boli schopní tak roztočiť energetickú špirálu, že vyšľahla veľmi vysoko a pritiahla Vysokú Dušu. Po revolúcii – a najmä „šťastnom“ obnovení moci cirkvi – sa sex ako prostriedok určený NA POKRAČOVANIE RODU stal športom s čo najväčším počtom cvičení. Takíto partneri už v žiadnom prípade nie sú schopní pritiahnuť Vysokú Dušu, takže v prevažnej väčšine prípadov začali materializovať to, čo sa povaľovalo „okolo“. Niet energie na výstup do Vysokých sfér. Bez „paliva“ sa lietať proste nedá.
Podľa védického ponímania ŽivAtma začína evolúciu tak, že sa najskôr materializuje v minerálnej ríši, kde prejde miliónmi inkarnácií. Potom prejde rastlinnou ríšou – znovu milióny inkarnácií – až napokon prejde ríšou zvierat. V každej ríši dosiahne najvyšší stupeň rozvoja a až potom vstupuje do vyššej. Keďže však dnes je sex všadeprítomným športovým cvičením s prízemnými energiami, tak pri počatí sa materializujú najčastejšie tie Duše, ktoré sú „poruke“. Na Vysoké niet energie. A tak je dnes väčšina „zázračných“ detí nie že zvieratami, ale dokonca minerálmi či rastlinami. Ako môže vyzerať napríklad inkarnovaný kaktus? Sedí bez záujmu – ako je pre rastlinu prirodzené – na zadku doma, vyžaduje si opateru či presnejšie obskakovanie rodičmi (rastliny nechodia a treba ich pravidelne zalievať). Najčastejšie pred televízorom či počítačom. No a ako je pre kaktus prirodzené, všetko naokolo popichá… to je daň za materializáciu ešte nedostatočne vyvinutých duší.
A čo sa možno dočítať v ksbáckych „odborných textoch“? V „Mŕtvej vode“ si prečítate, že Darwinova teória náhodného výberu je síce neudržateľná hlúposť, ale že vývoj (materiálnych) druhov pokračuje systematicky, nie náhodne. Je to opäť priamy útok na védický princíp, ktorý tvrdí, že vyvíja sa Duch tak, že postupne sa inkarnuje od nižších po vyššie telá. Keď je lekcia naplnená, tak použité telo odkladá a berie vyššie. Preto NEMÁ ŽIADEN VÝZNAM vyvíjať nové druhy, všetky telá sú dokonalé pre svoj stupeň úlohy. Príbuznosť rôznych druhov ešte neznamená, že vznikli postupným vývojom – niečo také nie je potrebné, keď ide o vývoj Ducha.
Značnou mierou sa na skreslení védickej tradície podieľali aj Krišnaiti, ktorí sú pod kontrolou jezuitov, t.j. slobodomurárov. Indickú mytológiu implementovali na Západe aj Scientológovia, teda tí istí slobodomurári. Dnes majú jezuiti už pod totálnou kontrolou aj Vatikán.
Spomeňme niekoľko „úprav“, ktoré do védizmu vniesli Krišnaiti. Celý cyklus Vekov/Júg pozostáva zo 4 období. V našej tradícii ide o Deň a Noc Svaroga, pričom k Noci patrí Večer a ku Dňu Ráno. Jeden Vek trvá 1 620 rokov, pričom spolu je 16 Vekov (teraz sme vo Veku Velesa/Vlka, 21.12.2012 skončil Vek Mary/Líšky). Celý cyklus trvá 25 920 rokov. Tento cyklus Krišnaiti upravili na státisíce až milióny rokov. Od nich prevzali toto delenie všakovaké smery – poznáte ich podľa toho, že sa hmýria anjelmi a archanjelmi – a tak napríklad podľa jedného z nich nastúpi koniec Kali Jugy o cca 3 000 rokov. Nuž načo sa dnes trápiť?
Ďalšia úprava sa týka inkarnácie. Podľa ich „popularizácie“ to je akási bezduchá zábava, v ktorej sa rodíme raz ako králi inokedy ako žobráci, na žiadnom Rode nezáleží. V skutočnosti inkarnácia je skôr trest ako hra na žobráka/kráľa. Ak by sme splnili svoju úlohu na prvý raz, tak žiadna ďalšia inkarnácia by nebola potrebná. Nehovoriac už o tom, že nerozlišujú medzi inkarnáciou a reinkarnáciou.
Ďalšou úpravou je Karma. Podľa Konov sa musí odpracovávať, ale to je jediná podmienka. Ak niekto na seba dobrovoľne preberie odpracovávanie cudzej Karmy, tak ten čo ju spôsobil NIE JE POSTIHNUTÝ, pretože rovnováha bola dosiahnutá. Preto cirkev zaviedla inštitút odpustenia a pokánia. Kto odpustí porušenie Konu, ten na seba DOBROVOĽNE preberá povinnosť odpracovania cudzej Karmy za konkrétneho páchateľa, kto činí cirkevné pokánie, ten na seba preberá odpracovávanie Karmy aj za tých, ktorých ani nikdy nevidel. Opäť DOBROVOĽNE. Ak volíme hlavu štátu – scientológa či slobodomurára vôbec – tak on po tom, ako dostal právo konať za nás (dali sme ho dobrovoľne do urny bez ohľadu koho sme volili) – má právo predať hlasy jemu dané Čiernym Mágom (je to obchod za peniaze). A oni potom na každého, kto dobrovoľne volí vylievajú ich Karmu, ktorú národ odpracováva. Čierni Mágovia pôsobia globálne, preto národy odpracovávajú globálnu Karmu.
V neposlednej rade môžeme spomenúť toľko reklamované „duchovné osvietenie“ skrz sex – tantru. Druhá čakra je druhá čakra, jej pôsobenie ostáva na úrovni druhej priestorovej rovinnosti. Je to priestor dominantného pôsobenia trojčakrových bytostí, nie človekov. Energia sexu nás spája s ríšou zvierat. Je potrebná len v delenej časti hry, od 10. rovinnosti a 10. čakrálnej štruktúry neexistuje. Vyššie Bytosti sú bytosti energetických polí, nie materiálnych tiel dvoch pohlaví. V priestoroch nad 12-rozmernou Hrou platia pravidlá inej, Vyššej Hry. Teda praktiky „sexuálneho duchovného osvietenia“ slúžia na „vlepenie“ takýchto subjektov pevne do druhej rozmernosti. A to je zastavenie vývoja.
Rovnako je potrebné vidieť, že aj KOB ako systém bol zvnútra ovládnutý, kontrola nad ním prešla do iných rúk a dnes slúži inému pánovi. Jeho dnešní prominenti to už nie sú kapacity kategórie generála Petrova, ktorý ho predstavil v ruskej Štátnej Dume v roku 1995. Ale oklamať môžu dnes už iba tých, ktorí zaradili položku „Piakin“ do kategórie „Autorita“. Bytosť bez vôle je rab/sloven.
Priblížili sme si toľko reklamované „procesy“, teda ďalšom pokračovaní sa pozrieme na to, ako a čím nás v skutočnosti riadia, presnejšie na základe čoho toto právo nadobudli.
05.12.2018