Romantický príbeh stroskotanca Robinsona Crusoe pozná asi každý školák. Aspoň teda si ho pamätáme my – možno povedať – stredná generácia. Pri čítaní tejto knihy v detstve sme trávili nejednu prekrásnu chvíľu.
Málokto však vie, že Daniel Deofe napísal nie jeden, ale dva diely svojich putovaní po svete. Zaujímavé je, že oba diely vyšli v Londýne v roku 1719 naraz.
Nie je nám známe, ako to je v súčasnej dobe u nás alebo v Čechách, ale v Rusku bol druhý diel vydaný až v roku 1992. A to je naozaj čo povedať, lebo časť opísaných putovaní sa odohráva v TARTARII, Moskovii a Sibíri. Spomínajú sa tam také mestá ako Ťumeň, Solikamsk, Jenisejsk, Nerčinsk, ale aj celá rada dnes už neexistujúcich sídiel…
Takže čím ďalej, tým viac sa stáva jasným, že Tartaria je reálnou časťou našej minulosti, hoci oficiálne sa ju snažia vygumovať. Prečo je pre nich také dôležité túto časť našej minulosti zamlčiavať? Pravdou je, že odpoveď dnes už viac než tušíme…
No a na adresu tých, ktorí stále Tartariu „nevidia“, alebo majú za úlohu nevidieť netreba nič dodať. So svojimi sloveno-darwinistickými hatlaninami to už ďaleko nedotiahnu. Často sa síce odvolávajú na vedu a vzdelanosť… nuž ale o akej to vzdelanosti možno hovoriť, keď nepoznajú klasické dielo Daniela Deofeho a jeho príbeh Robinsona Crusoe?
Kniha sa dá stiahnuť z britských archívov na internete, teda nejde o žiaden „utajený“ projekt. Existuje, a to je fakt. My sme vybrali náhodne iba niekoľko strán, na ktorých sa spomína Veľká Tartaria, či obyvatelia – Tartari. Je tam toho oveľa viac.
A vôbec, ak oba diely putovania Robinsona Crusoe vyšli v Londýne ešte v roku 1719, ako to, že práve druhý diel si skoro nik mimo Anglicka „nevšimol“?!
07.09.2024