Prinášame vám záznam rozhovoru vodcu jednej z ruských politických strán a teda aj vodcu frakcie v Ruskej Dume Vladimíra Žirinovského s redaktorkou aif.ru, Marinou Nabatnikovou. Hoci rozhovor bol publikovaný v auguste minulého roku, má stále aktuálnu vypovedaciu hodnotu. Dnes sa síce situácia posunula inde, ale pohľad na vec z takéhoto zorného uhla nám nikdy naši B-A reportéri neprinášajú.
Rozhovor sa týkal (nielen) vtedy aktuálnych tém – Turecka, Sýrie, aj zatvorenia dverí ruským športovcom paraolympionikom. Dnes môžeme pridať aj ďalšie dopingové „prídavky“ či „vylúčenie“ ruskej zástupkyne z Eurovízie na Ukrajine.
Predtým, než prejdeme k rozhovoru si pripomeňme, že turecké tanky v Sýrii už vykázali vysokú „horľavosť“.
A to nielen domácej – tureckej výroby – ale aj importované Leopardy. Môžete si napríklad prečítať článok o likvidácii 10 Leopardov-2…
A teda prejdime k interview:
V poslednom čase život prináša vážne udalosti jednu za druhou a býva často určiť, ktorá z nich je tá najhlavnejšia. Za minulý týždeň sme vybrali dve.
Turecké tanky prekročili hranicu so Sýriou – takto turecká armáda začala operáciu „Štít Eufratu“. Situácia v regióne sa ešte viac skomplikovala. Ako sa á chovať Rusko? Svoju odpoveď na túto otázku dáva vodca LDPR – Vladimír Žirinovský.
ZÓNA KARANTÉNY
Američania teraz hrajú s Tureckom tú istú hru, ako Nemci v minulom storočí. Tí ho vťahovali na svojej strane do dvoch svetových vojen (sláva Bohu, do Druhej sa Turci nedali zatiahnuť). Teraz ho Američania vťahujú do vojny, ktorú oni rozpútali, ktorá sa týka mnohých krajín a náboženstiev a ktorej sa už zúčastňuje Rusko aj Čína – táto dodáva zbrane vládnym vojskám plus v Sýrii účinkujú jej vojenskí poradcovia.
USA uvideli, že Turecko sa začína odvracať od Západu a zľakli sa, že sa zblíži s Ruskom. A v skutočnosti Ankara stále viac a viac pozerá na sever a Moskva na juh. Američania sa toho tak boja, že sú dokonca ochotní odvrhnúť Kurdov, ktorých ešte nedávno podporovali. V skutočnosti Kurdov stále niekto bude podporovať – tu Američania, tu my, tu Bagdad, tu Tbilisi.
A Turci – na jednej strane – sa už 500 rokov snažia dostať na Západ, a teraz im už došla trpezlivosť byť stále poslednými v rade. Na druhej strane – sú už unavení súperiť s Ruskom, lebo sa presvedčili, že v boji proti veľkému severnému susedovi stratili všetko: z ohromnej Osmanskej ríše ostala neveľká krajina, pričom pol Turecka obývajú Kurdi. A to už nehovorím o Grékoch, Bulharoch, Arménoch. Vo všeobecnosti, v hre je celé klbko protikladov: plyn, ropa, Sunniti, Šijti, Arabi, Turci, Kurdi…
Nešťastné sú národy ktoré tam žijú, veď v tom regióne mier nebude. Ani nebude žiadneho víťazstva v terajšej vojne, pretože tam niet Berlína a Sovietskej armády. A nakoniec ten Bašar Asad je výhodný pre všetkých. Ak by ho odstránili, tak by odrazu zmizla hlavná príčina ozbrojených činností.
Je to karanténna zóna. Hľa, na Jamale je teraz sibírska jazva – a čo robíme my? Zavádzame karanténu. Na celom Blízkom Východe sú tiež karantény – nemožno predsa vypustiť túto nákazu odtiaľ do celého sveta. A Rusko svojou prítomnosťou tam ani nedopustí, aby sa vojna rozšírila na sever, do severnej Ázie alebo Európy. V tomto spočíva náš cieľ.
RUSKO – HLAVNÝ HRÁČ
Teraz niečo o našich vzťahoch s hlavnými stranami posledných udalostí – Tureckom a Sýriou.
S Tureckom sa rýchlo pokazili po tom, ako nám zostrelili lietadlo. Ale ja predpokladám, že sami Turci to nechceli – im mohli „pomôcť“ Američania, to je niečo v ich štýle. Američanov začalo dráždiť, že turecký prezident býval v Moskve častejšie ako ktokoľvek iný. Ale Turci potom pochopili, že ich podrazili. Pravda, ešte sa nádejali, že im otvoria cestu do Európy, dajú peniaze na to, že zdržiavajú utečencov. Ale nedajú im nič. Začali chápať… A tu ešte prišiel pokus o prevrat – očividne nie bez pomoci Západu. A tak sa otočili tvárou k nám.
Sýria je strategický bod. Ak by sme sa tam nezamiešali, tak teraz by tam panovali USA a Turecko. A porátali by sa so Sýriou, potom za ňou s Iránom, pretože sunnitská Saudská Arábia a Izrael – pre ktorých sú Šijti (v Libanone) dávni protivníci – to chcú už veľmi dlho.
Ale prišli sme včas a stali sa hlavným hráčom. A to už chápu všetci, nie náhodou premiér Izraela pravidelne telefonuje do Moskvy nášmu prezidentovi a aj do Moskvy prichádza. Vidí, že sme sa stali dirigentom. A to je tá najdôstojnejšia rola pre Rusko. Nepotrebujeme hrať nejaké druhé husle – my musíme dirigovať celému orchestru.
Západu sme klopali na dvere už od čias Ivana Búrkového (to je správny preklad toho, čo sa dnes používa ako „Hrozný“ – pozn. prekl.) – a doklopali sme sa k tomu, že proti nám zaviedli sankcie, a že cudzie vojská už stoja v Pobaltí a na Ukrajine. Za Sovietskeho Zväzu sme kŕmili pol sveta. A keď padol Sovietsky Zväz, kde boli všetci naši priatelia? Skúsenosť internacionalizmu stála veľmi veľa. A Američania nikomu neplatia za proamerickú orientáciu!
Preto aj hovoríme: nemáme priateľov, máme iba „výhodné/nevýhodné“. Turecko, Irán, Sýria, Irak… Zaradujú sa ak pochopia, že blok s nami im pridá na váhe. Popri tom im postavíme atómové elektrárne a Amerika alebo Európa im nepostavia nič. Znamená to, že pre nich sú vzťahy s nami veľmi výhodné a pre nás je zase výhodný bezpečný juh. Hľa – celé naše priateľstvo.
Druhá udalosť (vtedajšieho) týždňa – konečné rozhodnutie o tom, že ruskí športovci ako celok sa nemôžu zúčastniť Paraolympijských hier v Rio de Janeiro. Vladimir Žirinovský okomentoval aj túto udalosť:
PRÍČINA – POMSTA
Existuje iba jediná príčina takéhoto rozhodnutia – pomsta. Každý predsa vie, že existujú takí ľudia, pre ktorých je hlavným zmyslom života pomstychtivosť. Takže hľa – v politike to sú Anglosasi. Všimnite si, kto stojí na čele škandálnej komisie WADA? A na čele súdu CAS? A nakoniec na čele MOV? Všade sú to oni, predstavitelia krajín s úradným jazykom anglickým.
Oni aj rozdúchali škandál s dopingom vo vzťahu k našej krajine. Ale sa im nepodarilo v plnej miere realizovať svoj úmysel nedopustiť Rusko na Olympiádu. Áno, nakoniec sme stratili možné medaily – mohli sme zaujať minimálne tretie miesto. Ale aj tak sme vystúpili dôstojne. Bolo potrebné sa pomstiť – taká je ich politika. A teraz sa mstia cez športovcov invalidov.
A pokus o nedopustenie na Olympiádu bola koniec koncov pomsta za nepokornosť, za otvorenú kritiku Západu, vrátane kritiky z veľkých medzinárodných tribún. Ale Anglosasi nás celkovo nenávidia, lebo pre nich sme konkurenti, s ktorými už 300 rokov nemôžu nič urobiť. A tak majú jedinú úlohu – všakovako tlačiť na Rusko. Vylučovať nás z medzinárodných fór, nútiť podnikateľov odchádzať z našich firiem, nepúšťať za hranicu kultúrnych činiteľov, poslancov…
Celkovo tlačia, robia prekážky, blokujú vo všetkých smeroch. To namiesto veľkej vojny. Vojny sa boja, dokonca aj lokálnej. Oni nikdy priamo s nami nebojovali – okrem Krymskej vojny. Aj tam však väčšinou bojovali tureckí vojaci. Na Eurovízii sa nám mstili: za nášho zástupcu hlasovala celá Európa, ale oni zmenili pravidlá – rozhodovala komisia a nie divácke hlasovanie. Potom sa mstili na Olympiáde – teraz na Paraolympiáde.
BRÁNIŤ A POSTUPOVAŤ!
Odtiaľto vyplýva otázka: ako sa máme chovať? Nastaviť druhé líce alebo ísť na vabank? Ani jedno ani druhé. Potrebujeme vyváženú, ale tvrdú líniu. Hľa, v Štrasburgu dostávajú naše príspevky (v tomto roku 23 miliónov EUR!) A neustále nás zbavujú práv. Nuž, na najbližšom zasadnutí by sme mali požiadať my, aby delegácia Lotyška bola zbavená práv za to, že tam potláčajú ruské obyvateľstvo! Ale my sedíme v obrane. Ale takto sa víťazstvo dosiahnuť nedá – treba útočiť, byť drzými, pevnými, my sami by sme niekoho nemali vpúšťať, zbavovať práv, vylučovať. Zavediete vízové sankcie proti Rusom – vystúpime z rady Európy.
Nuž, ale nato sú potrebné aj iné kádre. A náš Paraolympijský výbor vedie P. Lukin, ktorý ako hlava Komisie pre medzinárodné vzťahy štátnej Dumy nijako neodpovedal na tlak zo Štrasburgu. Alebo S. Šachraj je členom komisie Olympijského výboru Ruska – kto to vlastne je! Účastník dohôd z Bieloveže. Vari on bude hájiť naše záujmy? A akýsi I. Rodčenkov – produkt kádrovej politiky Ministerstva športu.
Celá práca na obrane našich záujmov je na veľmi nízkej úrovni. Známi advokáti s radosťou hája zlodejov a podvodníkov, avanturistov, pretože za to dostávajú vysoké honoráre. Ale aby sa zastali invalidov, ruského športu – na to dobrých právnikov niet.
Brániť a postupovať! Predstavitelia Ruska musia byť súčasťou všetkých organizácií. Ak nie – prestávame financovať. Aj tejto WADA neplatiť. Zároveň vyriešiť otázky spojené s dopingom, ale kardinálne. Buď sa na svetovej úrovni dohovoriť a sňať všetky obmedzenia, alebo mobilizovať našich farmakológov – nech vynájdu také preparáty, ktoré sa budú rýchlo odbúravať z organizmu.
Buďme čestnými: výsledky dosahované vo veľkom športe dnes presahujú možnosti ľudského organizmu. A všetci športovci po celom svete hľadajú a budú hľadať prostriedky na stimuláciu alebo kompenzáciu stratených síl. Prečo majú Briti tak veľa medailí? Pretože oni už také prostriedky majú – a my nie.
24.03.2017