Táto téma je v „oficiálnom“ používaní pomerne nová, no je to jedna z oblastí, ktorá je dávno a trvalo zakomponovaná do našej Kultúry. Nie náhodou naši Predkovia používali výšivky a ostatné ochranné symboly v dennom živote. Tento poznatok je pevne „zakomponovaný“ do nášho Svetonázoru a jeho spätné osvojenie patrí do obdobia „Svitania“, t.j. Rána Svaroga.
Celý Svetonázor našich Predkov sa dá pochopiť – rovnako ako pred tisícročiami – poznaním všetkých znakov Staroslovienskej Bukvice. Každá bukvica kompletnej Bukvice predstavuje samostatnú jednotku Svetonázoru, je to teda kompletný systém ako keby 49 kanálov do Všehomíru, z ktorých každý je jednak samostatný, jednak harmonicky doplňujúci všetky ostatné svetonázorové jednotky v Kozmickej harmónii.
Každá bukvica má svoj vlastný názov, zvuk – čo dnes civilizácia považuje za jediný prejav písmena – a Obraz, pričom jeden je principiálne hlavný, ostatné sú ako keby pomocné. Hovoríme ako keby, lebo pre danú „aplikáciu“ môže byť práve jeden z „pomocných“ hlavným. Spájanie bukvíc do slova – materializácie Mysle – vytvárame slová. Ak by sme si predstavili, že každá z bukvíc má svoju frekvenciu „vyžarovania“, tak každé slovo sa stáva akousi neopakovateľnou sústavou vyžiarenej energie, ktorá nám okrem foném prináša aj Obraz slovom podaného javu. Práve táto Obrazná podstata je dôležitá dnes, pretože mnohé slová nám už vymenili úplne, alebo aspoň im dali úplne iný význam. No Vesmír, v ktorom žijeme je životným priestorom Svätej Rasy, teda je v prenesenom význame – ale zároveň aj skutočným – Bielovodím. Tento pojem nie je pre nás nijako cudzí, len si všimnite, koľko „Bielych vôd“ je zastúpených v našich toponymoch. Pretože zároveň platí „ako hore, tak dole“, tak všetko so všetkým súvisí.
Kompletná Bukvica odzrkadľuje náš kompletný Svetonázor, kastrovaná Bukvica už kastrovaný svetonázor, teda nie plnohodnotný Svetonázor. Naše energetické telo vibruje na rôznych – prevažne vysokých – frekvenciách, ktoré zodpovedajú frekvenciám Bieleho Vesmíru, do ktorého patríme. Aby sme mohli byť v rezonancii s týmito frekvenciami, tak sme používali v hovorovej reči všetky frekvencie, ktoré nám kompletné spektrum našej Bukvice umožňovalo. Je to jednoduchý princíp, ak chceme počúvať nejakú konkrétnu rozhlasovú stanicu, či sledovať špecifický televízny prenos, tak si musíme naladiť patričnú frekvenciu, t.j. kanál. Ak naladíme nesprávnu frekvenciu, signál strácame. Toto znamená nielen stratu „spojenia“, t.j. poznatkov a zdroja Múdrosti našich Predkov – nakoľko sme sa odpojili aj od Rodových Egregorov – ale aj postupnú stratu zdravia a príchod chorôb, teda skrátenie života celkovo. No preladenie, či neschopnosť naladenia prijímača neznamená zánik vysielača, to si musíme dobre uvedomiť.
Aby sme zhrnuli komplexnejší pohľad na elementy Svetonázoru – jednotlivé bukvice – pripomeňme si, že nielen jednotlivé bukvice majú svoje vyžarovacie frekvencie, ale na dosiahnutie ešte väčšej súčinnosti frekvencií sa bukvice spájajú do slabík, ktoré síce sú vyložiteľné aj samostatne, ale spojením bukvíc do slabiky sa vytvára nová frekvencia ešte väčšieho významu. Taktiež majme na pamäti, že princíp vkladania Obrazov do symbolov je prítomný nielen v Bukvici, Samskrite, Karune (runách všeobecne), Molvici, či v našom najmladšom písomnom systéme Hlaholike, ale je prítomný vo všetkých písomných systémoch staroveku všeobecne, okrem jednej, jedinej výnimky, a tou je rímska Latinka. To bolo naozaj prvé písmo pozostávajúce vyložene z foném, bez ukladania akýchkoľvek Obrazov. Ak myslíme všetky staré jazyky, tak naozaj všetky – písomné systémy Asýrčanov, Mitancov, Babylončanov, Egypťanov, Sumerov (dnes vieme, že by mali znieť „Šumerov“), starých Grékov, nevynímajúc Judejcov. Vkladanie Obrazov do špecifických znakov znamená „zaprogramovanie“ daného Obrazu do úrovne podprahového vnímania, t.j. nech je daný písomný znak v budúcnosti používaný kýmkoľvek a na akýkoľvek účel, naprogramovaný znak si svoj Obraz – a teda aj účinok – nesie stále so sebou. Už sme hovorili, že to, čo z neznalosti nazývame „arabskými číslami“, sú v skutočnosti znaky desiatich hlavných bohov Biblického národa, ktorých nazývajú „Ciferi“. Desiatim bohom „Ciferom“ zodpovedá desať špecifických symbolov, no na každý tento symbol je programovo „nalepený“ kabalistický Obraz. Naše vedomie vidí iba cifry, no podvedomie prečíta Obrazy – a takto to funguje vždy. Všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že ak chceme začať hovoriť cudzím jazykom, tak sa musíme aj „prispôsobiť“ mentalite onoho národa, pretože inak nikdy nezačneme hovoriť tak, aby sme ho úplne zvládli. No a presne takto to je aj s cifrovým systémom Kabbaly. Nie náhodou my máme čísla a Čísloboha, nie cifry a Ciferov, ale o tomto sme už hovorili v minulom článku. Rovnako sme hovorili aj o princípe, ako sa kliatby tohto systému dá zbaviť metódami Bielej Mágie, t.j. aplikovaním elementov nášho Svetonázoru pomocou Staroslovienskej Bukvice. Táto téma bude súčasťou pripravovaného kurzu Staroslovienskej Bukvice.
Keď už sme načreli do tejto témy, tak si narýchlo zopakujme, prečo toto neľudia, t.j. tvari robia. Ako sme už vysvetlili v inom článku, životodarná energia vystupuje zo Sveta Pravi skrz Kon a vstupuje do každého z nás skrz čakru Rodnik, t.j. Prameň, ktorá je na temene hlavy. Musíme sa však pristaviť pri výraze „do každého z nás“, lebo tu máme na mysli iba ĽUDÍ. Neľudia nemajú tento zdroj energie k dispozícii. Medzi ľudí patria národy všetkých farieb kože, ktorí žijú na Midgard-Zemi, t.j. členov Veľkej Rasy a potomkov Roda jediného, ďalej ľudí žltej, červenej a čiernej farby kože. Pre týchto všetkých je príznačné, že v „nezmiešanom“ stave majú Svedomie, ktoré chýba neľuďom, t.j. Sivým národom, aj keď aj tu môžu nastať výnimky. Keďže však životodarná energia je nevyhnutná pre život a oni k nej nemajú priamy prístup, musia ju brať od nás. Práve preto ich nazývame paraziti. Nie je teda náhodou, že nás potrebujú udržiavať – a najmä v tomto čase – v nevedomosti ohľadom energií života. Je to pre nich totiž otázka života a smrti. Ak by sme sa my „zobudili“ a zistili kto vlastne sme a prečo tu žijeme, tak dôjdeme k tomu, že si svoju životnú energiu – biopole – začneme brániť. Máme na to schopnosti, ale musíme o tom vedieť. No a takto sa otázka našej nevedomosti stala nástrojom, ktorý pomocou informačnej vojny na nás používajú ako zbraň. My žijeme v nevedomosti, oni majú pohodlné, bezprácne „baterky“. Iróniu je, že ich moc môže padnúť tak rýchlo, ako padla moc Britov v Indii za Gándiho – naraz a definitívne. Čo je k tomu treba je POZNANIE. Nie náhodou je nevedomosť u nás považovaná za najväčší hriech.
Hoci to väčšina našich ľudí – pod vplyvom cudzieho, vírusového programu ani nevidí – momentálne vôkol nás zúri informačná vojna, ktorej najvyšším – definitívnym – štádiom je sexuálna revolúcia. Aj keď sa to zdá nemožné, táto zbraň už zabila viac Slovanov ako druhá svetová vojna. Len na Ukrajine zomiera ročne odhadom 500 až 700 tisíc ľudí práve následkom informačnej vojny. Je to síce tichá a nehlučná zbraň, no jej smrtonosné účinky sú ohromné. A ako to bude u nás – máme tu 1 milión (aj keď to utajujú a klamú) Cigánov – uvidíme v dohľadnej budúcnosti; Cigáni rovnako patria k Sivým národom bez Svedomia. Môžeme zhynúť z a v nevedomosti.
Za posledné tisícročie nás ovládali hlavne pomocou energeticko-informačnej mriežky, ktorá obklopuje celú Midgard-Zem – je to tiež živá bytosť, Boh Slavi. Táto mriežka sa nedá uplatniť po celej Zemi, nuž nás postupne nahnali do miest, kde na energeticko-informačnú mriežku Zeme naviazali svoju mriežku, najmä pomocou kostolov, krížov a podobných mechanizmov čiernej mágie. Od r. 1996 – keď začalo „Brieždenie Svaroga“ trvajúce jeden Kruh liet, t.j. 16 rokov do 21. decembra 2012 – sa začala táto účinnosť pomaly rozpadať. Museli preto pristúpiť na „náhradný“ program pomocou ďalších technických prostriedkov, ktoré jednak spočívajú v implementovaní potrebných „odberových agentov“ energie do nášho vnútra – alkohol, cigarety, narkotiká, geneticky upravené potraviny, športový sex a pod. – po vyše 300 psychotropných generátorov na družiciach okolo Zeme, chemických postrekov (Chemtrails) a podobne. Nemalú úlohu v celom mechanizme hrajú spravodajské služby všetkých krajín, ktoré sú riadené z jedného centra a realizujú projekt Démon Slovanstva.
O prítomnosti jašterov na našej Zemi hovorí už veľa rozličných zdrojov. Hoci je to integrálnou súčasťou poznania Véd, dnes sa touto otázkou zaoberajú aj „externé“, nie Védické zdroje. Jedným z najznámejších a zároveň aj najúspešnejších šíriteľov tejto informácie je nám už známy David Icke. No pre tých, ktorí majú oči na pozeranie a pozerajú a uši na počúvanie a počúvajú – lebo toto nie je dnes bežné – sa možno za pomocou použitia zdravomyslia dopracovať aj k iným informačným vstupom. Pozrite si napríklad, ako sa jašter-tvar zhodou okolností dostal do zorného poľa kamery izraelskej televízie pri Obamovej návšteve Izraela. Nezabúdajme, že „čistokrvní“ jašteri mimikrujú, t.j. sú schopní sa vzhľadovo prispôsobiť okolitému prostrediu, t.j. nám. Ako to „zvláda“ Obamov „ochrankár“ posúďte sami.
Ďalší jašter – pri pozornom skúmaní – na obrazovke Fox News.
No a keďže náboženstvo jej ich výtvor, prečo by mali chýbať vo Vatikáne?
Je to jednoducho tak, ich prítomnosť prestáva byť tajomstvom, hoci ich podstata je pre mnohých aj tak taká vzdialená, že radšej sa tým ani nezapodievajú…
Ale my sa pohnime ďalej. Pri kompletnej Slovienskej Bukvici máme k dispozícii kompletnú „sadu“ elementov nášho Svetonázoru. Postupným odrezávaním bukvíc sme postupne strácali spojenie s našimi Predkami, t.j. Vysokými frekvenciami, ale situácia nie je beznádejná. Pochopením Obrazov, ktoré sú uložené v Slovienskej Bukvici sa môžeme vrátiť k Obraznému mysleniu, čo si netreba mýliť s obrazovým písmom, aj keď sa to mnohým pletie. No a pri chýbajúcich Obrazoch si môžeme zvyšok „dopočítať“ ch´Árijskou Aritmetikou. Detaily budú súčasťou pripravovaného kurzu. My sa pohnime vpred príkladom.
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo máme na niektoré ako keby rovnaké činnosti viacero výrazov? Prečo sme – aj napriek tvrdému pokresťančovaniu – si zachovali v jazyku niektoré slová, ktoré ako keby nemali význam? A vôbec, čo nám pomôže Obraz v slove, prečo nestačia fonémy, t.j. iba zvuky?
Ako jednoduchý a rýchlo pochopiteľný príklad Obrazu uloženého v slove nám pomôže viac ako 1 000 rokov staré slovanské slovo: CIGÁNI. Nemáme prečo ich volať „Rómami“, ale ak oni sami chcú, tak nech sa tak volajú. Samotné slovo – aj keď toto je iba pre zopakovanie – je zostavené z troch slabík tak, aby nám podalo obrazný rozmer informácie: CI-GA-NI. „Ci“ je ukázanie, poukázanie, v niektorých prípadoch môžeme hovoriť o energii. „Ga“ je cesta, púť, ako materiálna, tak aj duchovná a „Ni“ je stáročiami skrátené „Nie“. Obrazný výklad slova nás upozorňuje, že sú to tí, „ktorí nie sú schopní duchovnej cesty“, t.j. žiadny duchovný vývoj u nich už nikdy nenastane, hoci v niečom nás môžu napodobňovať, t.j. ako keby mimikrovať. No sú to a zostanú bytosti bez Svedomia. Každý si musí za seba zvážiť, či táto informácia má cenu, no pri 1 milióne Cigánov na Slovensku to zvažovanie už dlho trvať nemusí.
Popi vedeli, že v našich Obrazoch je pre nich ukryté nebezpečenstvo poznania, preto starostlivo za 1 000 rokov postupne odstraňovali pôvodné slová z verejného používania, a to popri fyzickej likvidácii našich Predkov aj ničením starých kníh. Dnes sa teda môžu tváriť, že všetko, čo máme nám „láskavo“ poskytli oni… a nevedomá biomasa im to zožerie.
Vezmime si ako príklad hĺbky našej pôvodnej, slovanskej Kultúry slová:
HOVORIŤ
RIECŤ
VRAVIEŤ
POVEDAŤ
Na prvý pohľad „zbytočné“ znásobenie tej istej činnosti, t.j. hovorenia. Ale pre pozorného čitateľa to je veľmi zaujímavá téma – ak máme úctu ku Kultúre našich Predkov, tak musíme brať do úvahy, že nič nerobili bez príčiny, pretože ani Príroda nič nedáva zbytočne. A už len samotná prítomnosť toľkých výrazov pre zdanlivo tú istú vec je reliktom prastarej, Védickej Kultúry, ktorá bola rovnaká a univerzálna pre všetkých Slovanov, vrátane nás, Slovienov.
HOVORIŤ je najbežnejší spôsob oznamovania informácie inému človeku, pochádza zo slovienskeho „GLAGOLIŤ“, čo je aj Obrazom bukvice „Г“. „Hlaholenie“ je výraz, ktorý nám aj dnes naznačí, že ide pôvodne o akúsi „vyššiu“ komunikáciu, o dostávanie informácii vyššieho rádu. Slovo je dnes „zdevalvované“, no napriek všetkému je tu a prežilo.
RIECŤ je povedať informáciu takým spôsobom, ktorá vytvorí akúsi hranicu medzi tým stavom, ktorý tu bol pred vyrieknutím danej informácie a stavom po nej, t.j. vzniklo akési rozhranie. Je to napríklad v slove „Žrec“, čo je skratka slovienskeho „Žizň RECi“, t.j. žrec je človek, ktorý vie podať informáciu, ako správne žiť. Podáva pôvodnú, neskreslenú informáciu. Ďalším typickým príkladom je rozkaz. Ten, kto ho dostal ho musí vykonať, t.j. stav sa principiálne zmení.
VRAVIEŤ znamená povedať to, čo intuitívne viem, ale neviem to inak dokázať. Pri tomto slove sa trošku pristavíme, lebo ukazuje na jednu dôležitú súvislosť, ktorú si uvedieme nižšie. V slove je slabika „VIE“, ktorú nájdeme aj v slove VIERA. No z obrazného pohľadu Bukvice nemáme plnohodnotnú informáciu. Prečo? Siahnime k Bukvici – „ВѢРА“. To, čo dnes čítame ako VIERA písali naši Predkovia pomocou nám už známeho „Jať“. Dôkaz o používaní „Jať“ v spoločnom jazyku Slovanov nájdeme v tomto prípade ľahko. Foneticky ho zapíšeme ako slovenské „IE“, čo ako zvuková frekvencia pozostáva z „Ižej“ a „jEsť“. „I“ je pôvodne aj veľké písané s bodku, lebo predstavuje vstup Božského zo Sveta Pravi – znázorňuje sa graficky v strede Konu (Kruhu) bodkou – a priamej čiary nadol, t.j. symbolu zostupujúcej životodarnej energie (Inglie) z Nebies na Zem. „E“ je zase symbolom materiálneho Sveta Javi. Keďže fonéma spája v sebe „I“ aj „E“, tak niektoré národy si „ponechali“ zvuk „IE“, iné zase prebrali len zostupujúci Ingliu ako „I“. Všimnite si, že Rusi povedia „VIERA“, Ukrajinci „VIRA“, my zase „VIERA“ a Česi zase „VÍRA“. Takto interpretované slová sú dôkazom pôvodného použitia „Jať“ v zdrojovom slove.
No nie je Viera ako viera. Pre jednoduchosť budeme pokračovať v latinke, ale je to hodne primitívnejší spôsob zobrazovania Duchovna našej Kultúry. VѢRA pozostáva zo slov v VѢDA + RA, čoho Obrazom je Žiariaca Múdrosť daná človeku. No v tomto slove sú dva mocné Obrazy: VѢ – vzájomnosť pozemského a Nebeského a RA – Svetlo. Pri Obraznom výklade dostaneme napríklad: VѢ-RA – vzájomné spojenie rečené Bohmi; VѢ-R-A – vzájomné spojenie rečúce človeku a pod. Ak sa toto isté slovo prepíše inými bukvicami – ktoré majú samozrejme aj iné Obrazy – dostaneme nové výsledky, ktoré si teraz priblížime. Zatiaľ čo „Ѣ“ (Jať) má Obraz „Spojenie Nebeského a zemského“, tak obyčajné „E“ (v azbuke čítané ako „jEsť“) vytvorí obrazný význam VERA – t.j. bytie, existencia pozemskej úrovne. Hoci z nášho pohľadu ide o „malicherné“ E alebo IE, problém je v niečom inom, keďže v Bukvici sú ešte dve ďalšie bukvice (fonémy) „E“, pričom každá má svoj vlastný Obraz, t.j. celkový Obraz slova sa vždy úplne mení. Tu môžeme vidieť, že naši Predkovia mali tak vyvinuté zvukové vyjadrovanie, že všetky štyri prípady vedeli pri výslovnosti odlíšiť – pričom my dnes poznáme iba jedno „E“ alebo „IE“ a myslíme si, že sme koruna tvorstva. A tu sme pri koreni problému s názvom SLOVIENI. Môžeme síce vidieť, že niektorí naši odborníci, slavisti či filológovia „odborne“ navrhujú čítanie našich Predkov SLOVENI, no títo páni NEMAJÚ ANI POŇATIA O OBRAZOVEJ PODSTATE BUKVICE – čo od profesionálnych vedcov, či už slavistov alebo celkovo jazykovedcov ani čakať nemôžeme. Myslia si, že je to aj tak jedno, že dnes sa to už aj tak zistiť nedá – ale omyl, DÁ! Výraz SLOVIENI sa totiž zachoval z minulosti napísaný – a napríklad aj profesor Šimon Ondruš v diele ODTAJNENÉ TREZORY SLOV uvádza, že meno sa pôvodne píše s JAŤ, t.j. Ѣ. Problém má s tým, že bukvicu považuje – ako správny kresťan – za výmysel známych fantómov kresťanstva Cyrila a Metoda – čo zase vieme my, že nie je pravda. Aj podľa svedectva Velesovej knihy sa títo fantómy tajne učili u našich Predkov už dávno hotové znaky Bukvice, pričom ani nespomíname svedectvo Maura Orbiniho. Veď aj preto nemôžu Velesovu knihu uznať, lebo by museli priznať oveľa viac vecí. Profesor Ondruš teda siaha ku špekulácii, že „Ѣ“ sa určite čítalo ako „E“ alebo „Ӓ“, z čoho mu logicky vychádza, že zámena „E“ a „IE“ je len akési nepodstatné klišé… ale opak je pravdou. Nuž, kto chce zastávať názor, že ide o akýchsi „SLOVENOV“ mal by vedieť, že zámena zvuku „IE“ za „E“, t.j. „Ѣ“ za „E“ znamená v Obraznom významné nasledovné. SLOVIENI sú tí – naši Predkovia – ktorí do svojho Svetonázoru pojali SPOJENIE NEBESKÉHO A POZEMSKÉHO, lebo toto je Obraz JAŤ/Ѣ. No a SLOVENI je národ, ktorý v minulosti na našej zemi nežil, ale je orientovaný NA MATERIÁLNY SVET, lebo práve materiálny Svet Javi je Obrazom „E“. Svet Javi je síce neoddeliteľnou súčasťou našej aktuálnej materializácie, ale náš pôvod je na Nebesiach a práve spojenie s Nebesami je to, čo nás charakterizuje, teda celú našu Kultúru. Nie náhodou zo zvyšku Slovienska urobili Slovensko a z mužov dokonca akýchsi predtým neexistujúcich Slovákov… hoci z tohto pohľadu ide možno o viac menej sympatický pokus nájsť cestu k označeniu obyvateľa Slovenska a vyhnúť sa akémusi „Slovákovi“, keďže ženy máme Slovenky a jazyk Slovenský, no táto cesta je postavená na NEVEDOMOSTI. A aspektov je tu viac, takže si uveďme ešte jeden, pri ktorom zase použijeme dnes návykovú latinku. Slovo „v Ѣden Ѣ“ znamená naše „vedenie“ vo význame POZNANIE, zatiaľ čo inými znakmi napísané slovo ako „vEdeniE“ znamená vedenie vo význame sprevádzanie. Ak si necháme nahovoriť, že náš tvar je SlovEni, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že si želáme byť kýmsi vedený… ako a kde už vyriešia za nás iní. Ale ak si ponecháme väzbu SlovIEni, čo aspoň ako-tak zvukovo zachováva zvuk „Ѣ“, tak dávame nášmu podvedomiu príkaz, že našim želaním je si ZACHOVAŤ SPOJENIE medzi našim aktuálnymi bytím v Javi a Svetom Bohov a Predkov, t.j. Svetom Pravi, t.j. mať vlastné poznanie.
POVEDAŤ si tiež musíme viac ozrejmiť, pretože k tomuto slovu sa viaže ako ďalší náš pôvodný výraz „POVERA“, ktorý má dnes už silne zmenený význam, tak aj – možno prekvapujúco – anglické slovo POWER, ktoré si zase zachovalo svoj pôvodný význam, ktorý je v jeho Obraze. Prečo? Povedať totiž znamená hovoriť niečo POdľa VÉD, t.j. Múdrosti Predkov, keďže v našom ponímaní VIERA je jasné poznanie, ktorá je opísaná vo VÉDACH ako podanie našich Predkov a nie nevysvetlená dogma, ktorá vedie k onému „modli sa a rob (na nás)“. Keďže Védy sú poznanie Predkov, tak ten, kto má poznanie podľa (t.j. z) VIERY (VÉD) má zároveň moc, čo ho dáva do značne výhodnejšej pozície oproti tomu, kto nevie, lebo poznanie nemá. Povera je teda to, čo nám dáva tomu, kto vie silu, lebo ju má z poznania Predkov. Hoci dnešná angličtina si zachovala pôvodné Obrazné významy už iba na 2%, slovo po-wer je aj pre neodborníka jasne rozoznateľné ako po-v(i)ere, t.j. podľa Viery. No a iba na dôvažok, hovoríme VIERA a nie VERA, t.j. slovo sa pôvodne vyslovovalo ako poviera a poviedať. Pov(i)edať je teda hovorením oznámiť takú informáciu Múdrosti Predkov, ktorá má potenciál sily, lebo poznanie je moc aj dnes. No nezabúdajme, že podľa nášho Svetonázoru je informácia iba svedectvo o čomkoľvek, a teda podlieha spracovaniu (Ohňovým procesom). Teda presnejšie, mala by byť spracovaná. Ak totiž dostaneme informáciu od kohokoľvek – vrátanie podania Predkov – je to informácia 1. stupňa. Je síce cenná, ale pre nás je cennejšia informácia 2. stupňa, t.j. tá, ktorú dostaneme jej spracovaním vlastnou mysľou, teda procesom OBRAZNÉHO myslenia. Až na výstupe tohto Ohnivého procesu sa informácia mení na osobnú skúsenosť – v zmysle zdravomyslia – a teda na MÚDROSŤ. Inak to nejde. A v takomto stave poznania môžeme už aj my niečo iným POdľa-ViEry-DAŤ, čo je jeden z výkladov tohto slova.
Vyššie sme práve použili výraz ako „jeden z výkladov“, hoci sa odvolávame na zdravomyslie. V tomto štádiu poznania našich čitateľov už môžeme aj tu postúpiť o krok ďalej. Ak hovoríme o rôznych výkladoch, tak vždy musíme varovať, že to, čo dnes civilizácia proklamuje ako „vlastný názor“ je z pohľadu poznávania Stavby Sveta otázne, pretože sa tvorí iba na základe piatich materiálnych vstupov do našej mysle, t.j. na základe piatich zmyslov. Keďže ani jeden zo zmyslov nemáme dokonalejší ako ríša zvierat, tak celý civilizačný „vlastný názor“ sa stáva viac než diskutabilný v otázke poznávania Istiny, t.j. Absolútnej Pravdy, pretože tu sa už dostávame do oblasti nehmotnej, ale zmysly sú viazané na hmotu. Hoci toto sme už vysvetlili, zhrňme si to. Informácia je svedectvo o čomkoľvek, pričom to, čo nám všetky svedectvá zbiera nazývame UM. To, čo vyberie z celého množstva informácií jednu charakteristickú a urobí z nej jeden vývod nazývame RAZ+UM, čo dnes voláme ROZUM. No a súhrn týchto vývodov tvorí INTELEKT. Všetky tieto fakulty sú viazané na zmysly, nie napríklad na INTUÍCIU či JASNOVIDECTVO, pretože podľa Véd máme sedem, nie päť zmyslov. No otvoriť tieto ďalšie dva zmysly sa nedá len tak, pretože kanály máme obsadené tým, čo nám „dodáva“ materialistická civilizácia, a teda bežný človek sa z tohto uzavretého kruhu nedostane. Ale cesta tu je. Ak totiž začneme pracovať so slovom, ak si uvedomíme súvislosti medzi Vesmírom a našou genetikou a ich vyjadrením v základných elementoch Stavby Sveta, t.j. v kompletnej, 49 znakovej sade Bukvice, tak sa dvere začnú otvárať. Jazyk Slovienov je univerzálnym jazykom Vesmíru, a teda Obrazy slov vždy vstupujú do nášho podvedomia ako Obrazy nášho ponímania Stavby Sveta. Ani jeden náš Obraz nie je negatívneho, temného charakteru – hoci iné jazyky majú takéto „funkcie“ – preto ich používaním sa dá pomerne rýchlo nájsť cesta k poznávaniu Múdrosti Predkov. Ako varovanie si zopakujme, že existuje ako podprahové, tak aj zaočné vnímanie a chápanie, ktoré sa deje bez účasti nášho vedomia, no pôsobí dlhodobo a nebadane. Preto nie je jedno ako a čo hovoríme a ako a čo píšeme. V lepšom prípade hovoríme jedno a v slove je uložené ako Obraz niečo iné, čo nám znemožní využiť moc slova. Práve stratou rôznych zvukov – frekvencií – našich pôvodných slov sa stalo, že staré zariekania a podobné nástroje našich Predkov dnes nefungujú – lebo ich nevieme spustiť. No sú tu a sú pripravené – ak nájdeme spôsob, ako ich postupne „zapínať“. Inej cesty nemáme. Len na okraj dodajme, že aj mnohí liečitelia zistili, že v poslednej dobe už na ľudí neúčinkujú pôvodné dávky napríklad prípravkov z liečivých rastlín, že je potrebné dávky zvyšovať. Toto má však väzbu na cudzie látky, ktoré sa do nášho tela dostávajú a je ich čoraz viac. No správnym zariekaním, pravslávením, modlitbou a podobnými nástrojmi – ak by boli vyrieknuté správnu frekvenciou (čo platí aj u mantier), by sme všetko prekonali aj tak. Nezabúdajme, aj preto sme SLOVIENI.
Tu sa môžeme – spoliehajúc sa už na védickú gramotnosť našich čitateľov – znovu vrátiť k fakulte „vlastného názoru“. Ak ho chápeme nie z civilizačného, ale Védického uhlu pohľadu, tak môžeme postupovať takto. Elementy nášho Svetonázoru sú kompletne uvedené v 49 kanáloch jednotlivých, samostatných prvkoch, ktoré voláme bukvice či Svätoruské Obrazy. Ale každá bukvica má jeden hlavný a až do 48 vedľajších Obrazov, teda každé slovo z nich vytvorené má viac ako jeden Obraz. Ak sme zvládli princíp Obrazného myslenia tak už vieme, že to v žiadnom prípade nie sú protirečivé významy, ale iba ďalšie hrany toho istého, priestorového Obrazu. No pochopiť toto dnes znamená prejsť už dlhú cestu smerom ku Kultúre Predkov. Z toho vyplýva, že každý človek si pri výklade významu slova nájde ten variant, ktorý práve jemu zodpovedá z pohľadu jeho stupňa evolučného vývoja. Preto je v našej Kultúre vyložene neprípustné sa vysmievať či inak znevažovať výklad iného človeka – ak vychádzal zo všeobecne platnej sady Obrazov, t.j. Bukvice, pretože to predstavuje vstup do a zneuctenie jeho vnútornej Svätyne, t.j. Chrámu jeho Mysle. A pre nás je neprípustné – máme aj takú Zápoveď – znižovať dôstojnosť iného človeka. Tak či onak, toto je prirodzený „vlastný názor“ z védického pohľadu, ktorý však nemá nič čo činenia s „vlastným názorom“ v priestore civilizácie, ktorý čerpá vyložene z materiálneho okolia. Teda, ak by sme si to chceli priblížiť obrazne, je to ako riadenie auta. Na to, aby sme auto dali do pohybu a odviezli sa na želané miesto musíme radiť rýchlosti, ktorých počet je pre dané auto daný a logika pevná. Každý radí inak a aj sa vezie inak, ale každý používa tie isté rýchlosti. Teda hoci výsledok je vždy rozdielny, elementy riadenia auta ostávajú vždy tie isté.
Jedným zo spôsobov diskreditácie našej Kultúry je napríklad napádanie dôveryhodnosti našich Véd, keď už majú tú smolu a podarilo sa nám ich uchrániť do dneška. Jedným z argumentov je napríklad, že Páter Dij Alexander si ich vymyslel z rozličných zištných pohnútok a podobne. Najradšej by boli, aby sme im ich ukázali. Je to však veľmi priehľadný ťah. Už samotná fotka (obraz) umožňuje zdatnému čiernemu mágovi – a práve takýto stoja za pozlátkom rôznych, ale všetkých náboženstiev – identifikovať miesto uloženia originálu na Zemi. No a odtiaľ je už iba krok k ich zničeniu. Ale skutočnosť je taká, že dnešný Páter Dij ich nemá, aj keby to chcel urobiť. Podstata je v systéme, ktorý naši Predkovia vytvorili, aby sa poznanie dochovalo práve do dnešných dní. Páter Dij je síce Hlavným Žrecom, no iba toho, čo nazývame Vonkajší Kruh. Okrem tejto štruktúry existujú ešte Žreci Ochrancovia Starej Múdrosti, ktorí majú vlastnú štruktúru a nazývame ich Žrecmi Vnútorného Kruhu. Títo v tajnosti už tisíc rokov uchovávajú Prastaré poznanie našich Predkov, a to naozaj úspešne. Žeby to teraz nejaký debil celé „vyzvonil“, len aby pár naivných nevedomcov bolo uspokojených? Každý rozumný človek vie, že takto to jednoducho nikdy nebude. No Žreci vnútorného Kruhu v potrebný čas podávajú potrebnú informáciu a v potrebnom rozsahu verejnosti. Nie však médiám, ale prostredníctvom špeciálneho posla, teda človeka, ktorého nazývame АВѢГА, a to vždy Hlavnému Žrecovi Vonkajšieho Kruhu, ale niekedy aj iným ľuďom, ak to prospeje šíreniu poznania. Otec Alexander teda nevypracoval napríklad Slovansko-Árijské Védy, on ich možno ani v originály nevidel, aj keď to nie je vylúčené. No dostal dôveryhodnú informáciu, na ktorú má poverenie šíriť medzi nami, a to aj zodpovedne robí. Samozrejme, že vie oveľa viac. My vieme, že takýto AVIEGA chodil aj za Levašovom. Hoci mnohí najskôr Levašova vyzdvihovali do Nebies a dnes mu nevedia prísť na meno, oplatí sa venovať pozornosť tomu, čo hovoril. Nakoniec bol zavraždený, podobne ako ďalšia výrazná osobnosť v Rusku, generál Petrov. Jedna stránka veci je, kto naozaj stojí za ich vraždami, ale nemenej dôležité je vedieť, prečo sa tak vôbec mohlo stať. Jeden aj druhý sa dopustili veľkej chyby, za ktorú zaplatili. Existuje totiž okultný zákon, ktorý hoci je skrytý, je vždy účinný. Ako Levašov tak Petrov začali budiť dojem pre ľuďmi, že sú žrecmi či volchvami. Áno, vzhľadom na poznanie, ktoré doručuje AVIEGA možno vedieť oveľa viac ako iní ľudia, ale ich úloha spočívala v šírení poznania medzi ľuďmi. Vyhlásiť samého seba za žreca či volchva je totiž už prekročenie hranice, za ktorou – v zmysle zmieneného okultného zákona – majú démoni takúto bytosť právo zabiť. Prečo? Žrecom sa totiž v našej kultúre nemôže stať len tak hocikto a kedy sa mu zachce. Postup je totiž taký, že žreci vyberajú už nadané deti na základe štruktúry ich bioenergetického poľa, t.j. ich vrodených schopností na základe skúseností z minulých životov. Takéto dieťa je roky vychovávané a sú mu podávané poznatky, ktoré sú potrebné na to, aby mohol byť žrecom či volchvom. Nehľadiac na poznatky, ktoré daný človeka má, žrecom sa môže stať až vo veku naplnenia dvoch Kruhov Liet, t.j. vo veku 32 rokov najskôr. No a volchvom sa môže človek stať až vo veku 41 rokov. Jedným z vonkajších znakov volchva je čierny opasok, ktorým má opásanú bielu košeľu. Takto je v Starovereckých chrámoch zobrazovaný na ikonách Alexander Nevský, ktorý bol volchvom, a teda určite nebol nijakým kresťanom, ako sa to snažia nám dnes popi nahovoriť. Volchv je zároveň človek, ktorý „VOLovCHoVá“, t.j. ochraňuje kravy, ktoré určite neje. Nič nie je náhoda.
Keďže sme si opäť urobili krátku exkurziu do našej Kultúry, môžeme sa pozrieť na torzné polia. Z pohľadu dnešnej fyziky ide o pomerne novú skutočnosť, ktorá sa však už na základe experimentálnej práce fyzikov dostáva z pozície „toto nie je možné“ do roviny „niečo na tom bude“. Fyzika ako taká donedávna pracovala s tromi druhmi vzájomného pôsobenia. Sú to elektromagnetické a gravitačné polia, jadrové sily, t.j. silné interakcie, ktoré zodpovedajú za to, že častice atómového jadra držia pevne spolu v kompaktnom stave a tzv. slabé interakcie, teda sily, ktoré tiež pôsobia v jadre atómu.
Pri zrode modernej teórie torzných polí stál francúzsky matematik Élie Joseph Cartan, ktorý r. 1913 publikoval článok, ktorý mal ani nie tak fyzikálny, ako skôr matematický obsah. V tejto práci uviedol tzv. tenzionálnu analýzu, čo je oblasť, s ktorou sa dnes stretávajú nie iba teoretickí fyzici, ale aj technici inžinieri. Cartan hľadal možnosť vytvorenia inej všeobecnej teórie, než akú umožňovala matematika či fyzika. Na konci svojej práce však uviedol vetu, ktorou principiálne „vystúpil“ z oblasti matematiky a vstúpil do sféry fyziky. Za túto jedinú vetu by mu podľa dnešných kritérií mali udeliť Nobelovu cenu, no táto sa neudeľuje posmrtne. Táto veta znela asi tak, že v Prírode musia existovať polia, ktoré sú vyvolané rotáciou, teda krútením.
Všetci vieme, že existuje fyzikálny parameter, ktorý je vlastný ako elementárnym časticiam, tak aj väčším predmetom, a tento nazývame hmota. Hmota vyvoláva gravitačné pole, ktoré pôsobí na vzájomné vzťahy telies, ktoré majú hmotu, t.j. sa navzájom priťahujú. Všetky polia pochádzajú zo svojich prvopočiatočných nositeľov, teda elementárnych častíc, čo znamená, že každému nezávislému parametru elementárnej častice musí zodpovedať vlastné elementárne pole, ktoré spôsobuje vzájomnú interakciu medzi časticami daného parametra.
Ak je nezávislým parametrom medzi jednotlivými časticami hmota, tak vzniká gravitačné pole, ak je parametrom náboj, tak vzniká elektromagnetické pole. No ak je to tak, tak každý fyzik musí zároveň priznať, že existuje ešte jeden nezávislý parameter elementárnej častice, ktorý vo fyzike nazývame „spin“, t.j. krútenie, otáčanie, rotácia. Spin ako kvantový parameter nie je nijako závislý ani od náboja, ani od hmoty. Z toho zároveň vyplýva, že musí existovať aj samostatné pole, ktoré nezáleží ani od hmotnosti a ani od náboja a pomocou ktorého musí medzi rotujúcimi objektmi existovať vzájomná interakcia. Takže pole, ktorého existenciu predpovedal Cartan je presne to pole, ktoré vzniká rotáciou, teda spinom. Preto aj dostalo vo fyzike názov „torsion field“, t.j. torzné, či inak aj krútiace pole.
Na základe intenzívnych výskumov a pozorovaní za posledné desaťročia dnes môžeme hovoriť o dvoch skupinách dôležitých uzáverov. V Prírode existuje univerzálne prostredie, ktoré preniká celým priestorom a voláme ho fyzické vákuum. Toto prostredie – vákuum – podľa toho, s čím príde do styku mení svoje vlastnosti, t.j. v reči fyziky nadobúda nejakú polarizáciu. Ak sa teda niekde v priestore objaví hmotné teleso, tak ono takým spôsobom reaguje s okolitým prostredím, či inak tak ho polarizuje, že okolité prostredie nadobúda také vlastnosti, ktoré nazývame gravitačné pole.
Ak sa niekde v priestore objaví náboj, tak s týmto prostredím reaguje inak, inak ho polarizuje, a teda v takomto prostredí vzniká taká polarizácia, ktorá sa prejavuje ako to, čo dnes nazývame elektromagnetické pole.
Ak sa v tom istom prostredí objaví objekt, ktorý má spin, t.j. točí sa, tak tento vzájomne reaguje s okolitým prostredím tretím spôsobom, teda inak polarizuje. V takomto prípade to isté prostredie nadobúda vlastnosti, ktoré nazývame torzné polia. Z nášho pohľadu tu môžeme poľahky pozorovať princíp Triglavu.
Jedno a to isté prostredie v rôznych stavoch sa v jednom prípade prejaví ako gravitačné pole, v druhom prípade ako elektromagnetické pole a v treťom ako torzné pole. Torzné polia však majú – na základe pozorovaní z experimentov – úplne iné, dá sa povedať, že neočakávané, nezvyčajné vlastnosti.
Torzné polia vznikajú spinom, t.j. točením. Všetko, čo sa krúti – od kvantového krútenia sa elementárnych častíc po rotáciu Vesmíru – spôsobuje torzné polia. Vznikajú aj u takých bežných vecí, ako je krútenie sa kolies auta. Pre nezávislého pozorovateľa je aj naša Zem zdrojom torzného poľa, rovnako ako rotujúce hviezdy či galaxie. No na rozdiel od elektromagnetického poľa je pozorovaná situácia zložitejšia. Ak existuje náboj, tak existuje elektromagnetické pole, ak náboj neexistuje, tak elektromagnetické pole neexistuje. Tento princíp síce platí aj v prípade torzných polí, no pridružujú sa ďalšie, neočakávané princípy. Dnes je pozorovaním zistené, že aj samotné prostredie – vákuum – môže spôsobiť vznik torzného poľa, t.j. tieto polia sa môžu vákuom generovať samé, teda spontánne. Torzné pole môže vzniknúť aj samotnou existenciou nejakej formy. Napríklad existujú dodnes nevysvetlené javy, ktoré prebiehajú v pyramídach, teda hoci sa pyramídy nekrútia, účinok krútenia vo forme elementov torzného poľa tam je pozorovaný.
Príroda je teda vytvorená tak, že ak je niekde hmota a vzniká gravitačné pole, tak v takomto prostredí – minimálne na mikroskopickej úrovni – nie sú pozorované nijaké iné objekty okrem gravitačných polí. Gravitačné pole existuje a prejavuje sa v čírom stave. Ak existuje zdroj krútenia, tak vzniká torzné pole a iné javy ako torzné pole nie sú v danej oblasti viditeľné, t.j. torzné pole sa prejavuje v čírom stave. Čo však nebolo očakávané je to, že keď vznikne elektromagnetické pole – o ktorom si vedci mysleli, že vedia všetko – ak teda zistíme, že niekde v priestore existuje elektromagnetické pole – a je jedno či elektrostatické alebo vlnové a aj to, akým spôsobom vzniklo – tak tam vždy ako vedľajší efekt existujú aj komponenty torzného poľa. Možno teda povedať, že elektromagnetické pole nemôže existovať bez toho, aby bolo zároveň zdrojom vzniku torzných polí.
Torzné pole sa v priestore šíri pomocou vákua, čo je prostredie, ktoré je pre nás v bežnom stave nepozorovateľné, pričom vo vzťahu k torzným vlnám sa vákuum chová ako akási forma hologramu. Popri tom boli spozorované aj ďalšie neočakávané a prekvapivé vlastnosti. V prípade elektromagnetických aj gravitačných polí platí zákonitosť ich účinnosti v závislosti od štvorca vzdialenosti – napr. Coulombov či Newtonov zákon. No Príroda v prípade torzných polí zostavila veci úplne inak, čo bolo navyše dokázané a potvrdené už nielen teoreticky, ale aj experimentálne a to neraz. V prípade torzných polí vôbec neexistuje závislosť ich intenzity od vzdialenosti. Teda účinok torzného poľa je rovnaký bez ohľadu na to, či ide o vzdialenosť 5 cm alebo 5 miliónov km. Účinok sa prejaví všade a okamžite s rovnakou intenzitou.
Ďalší postulát vedy hovorí o tom, že rýchlosť svetla je absolútna, a teda že neexistuje vyššia rýchlosť ako rýchlosť svetla, hoci tento postulát v skutočnosti nikto nikdy nedokazoval ani teoreticky, ani experimentálne. Einsteinova rovnica bola jednoducho prevzatá ako axióma, t.j. „zožratá aj s navijakom“. No astrofyzika už viac ako 25 rokov pozná rýchlosti prekračujúce rýchlosť svetla a to u približne 20 konkrétnych objektov vo Vesmíre. Toto bolo publikované ešte v sovietskom časopise ÚSPECHY FYZICKÝCH VIED r. 1985, pričom išlo o rýchlosti až do 10 násobku rýchlosti svetla. Z pohľadu fyziky torzných polí možno povedať, že skupinová rýchlosť torzných vĺn je proste nekonečne vysoká.
V elektromagnetických poliach sa rovnaké polarity náboja odpudzujú, ale v torzných poliach to je presne naopak, t.j. rovnaké „náboje“ sa priťahujú. Fyzici totiž prípady rotácie konkrétnym smerom nazvali „torzné náboje“.
Ak je už táto fyzikálna teória „vonku“, tak ju môžeme prepojiť s poznaním Predkov. Naša základná ochranná symbolika – Svastiky – sú nie náhodou „rotujúce“ rovnoramenné kríže. Zatiaľ si nevieme predstaviť ich účinok a ani to, na čo sú „na druhej strane“ torzných polí napojené, ale nie je to nijaká náhoda. Rovnako je tento princíp zakotvený v grafike Staroslovienskej Bukvice. Učme sa preto podrobne, čo každý druh Svastiky znamená, veď tvari nie náhodou vynaložili nemálo úsilia na ich zdiskreditovanie, rovnako ako na „vykastrovanie“ Bukvice. Nezabúdajme, že náhody neexistujú a kto nepozná minulosť, je odsúdený na jej opakovanie, a teda nemá budúcnosť. Slovien ju má, Slovenovi stačia „chlieb a hry“… dočasne, pretože finále sa nezadržateľne blíži. Možno nebude od veci, ak sa započúvate do slov piesne od Elánu TRETIE OKO, alebo SVET JE VO FINÁLE od Pavla Hammela.
2013
