Tento názov už sám osebe nie je na Slovensku známy. Ak aj nejakým spôsobom niečo asociuje, tak najpravdepodobnejšie niečo úplne iné ako to, čo v skutočnosti znamená. Ale aj to je spôsob práce Temných Síl, čo sa nedá úplne vymazať z dejín tomu aspoň prekrútia význam. A tak mnohé výrazy, ktoré majú priamy vzťah k našej vlastnej minulosti majú dnes úplne opačný, alebo aspoň iný význam. Ale v tom je podstata ich hry.
Ak teda povieme Tartaria, u bežného človeka sa vynorí pravdepodobne asociácia s gréckou mytologickou postavou Tatrarom – známe spojenie Tartaros a Syzifos – alebo sa vynorí asociácia s Džingischánom. V rámci správnosti musíme povedať, že obe asociácie majú ku krajine, ktorá v minulosti zaujímala v podstate celú časť Eurázie a západnú časť Ameriky bezprostredný vzťah, ale nikde sa nedočítate, že to bola Slovano-Árijská ríša, ktorá tisícročia dokázala vojensky aj kultúrne uchrániť rodový systém ba aj pomáhať porobeným Slovanom a Árijcom v Európe prežiť po tom, ako nás začala kresťansko-štátna moc systematicky likvidovať. A svoju existenciu skončila dobrovoľným rozhodnutím starších a žrecov (článok DŔŽAVA).
A vy ste už niekedy počuli o takejto krajine?
Zaujímavé je, že ešte v 19. storočí tak v Európe ako aj v Rusku bola pamiatka na ňu veľmi živá, mnohí o nej vedeli. Jedným z faktov, potvrdzujúcich toho tvrdenie je, že v polovici 19. storočia boli európske hlavné mestá očarované ruskou aristokratkou Varvarou Dmitrijevnou Rímskou-Korsakovovou, ktorej krása a bystrý um prinútil od závisti zozelenať aj manželku Napoleona III. – cisárovnú Eugéniu. Túto žiariacu Rusku všeobecne Európania nazývali «Venušou z Tartarie». Prečo práve takto?
V modernom veku ako prvý otvorene upozornil verejnosť na internete ruský akademik Nikolaj Levašov v dnes už klasickom článku «Zamlčovaná história Ruska» v júli r. 2004. citujme ho:
«…V tej istej britskej encyklopédii o Ruskom Impériu, známejšom ako Veľká Tartaria(Great Tartary), nazývajú teritórium Donu, vo výške Samary po uralské hory a celé teritórium na východ od uralských hôr po Tichý oceán:»
«TARTARY, a vast country in the northern parts of Asia, bounded by Siberia on the north and west: this is called Great Tartary. The Tartars who lie south of Moscovy and Siberia, are those of Astracan, Cirscassia, and Dagistan, situated north-west of the Caspian-sea; the Calmuc Tartars, who live between Siberia and the Caspian-sea; the Uzbec Tartars and Moguls, who lie north of Persia and India; and lastly, those of Tibet, who lie north-west of China.»
Encyclopedia Britannica, Vol. III, Edinburgh, 1771. p. 887.
Slovenský význam:
«TARTARIA, veľká krajina v severnej časti Ázie, hraničiaca so Sibírou na severe a západe, ktorá sa nazýva Veľká Tartaria. Tartari, žijúci južne od Moskvy a Sibíri sa nazývajú Astrachánci, Čerkasi a Dagestanci, žijúci na severozápad od Kaspického mora nazývajú sa Kalmyckí Tartari a ktorí žijú medzi Sibírou a Kaspickým morom; Uzbeckými Tartarmi a Mogulmi, ktorí žijú severne od Perzie a Indie a nakoniec, Tibetskí, žijúci na severozápad od Číny.»
Encyclopedia Britannica, Vol. III, Edinburgh, 1771. p. 887.
Ako teda vyplýva z Encyclopedia Britannica, vydanej v r. 1771, existovala obrovská krajinaTartaria, ktorej provincie mali rôznu rozlohu. Najväčšia provincia tohto impéria sa nazývala Veľká Tartaria a zahŕňala územie Západnej Sibíri, Východnej Sibíri a Ďalekého Východu. Na juhovýchode vedľa nej ležala Čínska Tartaria (Chinesse Tartary), ktorá však nemal s Čínou absolútne nič – okrem názvu – spoločné. Na juh od Veľkej Tartarie bola takzvaná Nezávislá Tartaria (Independent Tartary) v Strednej Ázii. Tibetská Tartaria (Tibet) sa rozliehala na severozápad od Číny a na juhozápad od Čínskej Tartarie. Na severe Indie sa nachádzala Mongolská Tartaria (Mogul Empire), dnešný Pakistan. Uzbecká Tartaria (Bukaria) bola umiestnená medzi Nezávislou Tartariou na severe; Čínskou Tartariou na severovýchode; Mongolskou Tartariou na juhu a Perziou (Persia) na juhozápade. V Európe bolo tiež nekoľko Tartarií: Moskovia alebo Moskovská Tartaria (Muscovite Tartary), Kubáňska Tartaria (Kuban Tartars) a Malá Tartaria (Little Tartary).
Ako vieme, názov Tartaria vznikol zo spojenia našich Bohov Tarcha a Tary, ktorí sú ochrancovia tohto územia. Ako vyplýva aj so samej podstaty tohto názvu, k etnickým Tatárom nemá absolútne žiadny vzťah, presne tak, ako Mongolská ríša nemá absolútne nijaký vzťah k dnešnému Mongolsku. Dokonca samotní dnešní Mongoli, keď k nim prídu cudzinci a hovoria im o akejsi slávnej minulosti a vytvorení ríše, ktorá siahala až do Európy sa už prestali diviť. Dobre vedia – pretože si zachovávajú rodovú pamäť – že nijaký ich predok, nech sa volal aj Džingischán, nikdy v minulosti takúto ríšu nevytvoril. Je to cudzia demagógia. Keď už nič iné, odkiaľ by sa vzalo toľko Mongolov aby pokryli celú Euráziu?
Mongolská Tartaria (Mogul Tartary) sa nachádzala na území dnešného Pakistanu, zatiaľ čo dnešné Mongolsko sa nachádza na severe súčasnej Číny, alebo medzi Veľkou Tartariou a Čínskou Tartariou.
Svedectvá o Veľkej Tartarii sa uchovali aj v šesťdielnej španielskej encyklopédii Diccionario Geografico Universal vydanej roku 1795 a, aj keď v trochu pozmenenej podobe, aj v neskorších vydaniach španielskej encyklopédie.
O skutočnosti, že Európania vo všeobecnosti vedeli o existencii rôznych Tartarií svedčia aj stredoveké geografické mapy. Jednou z prvých takýchto máp je mapa Ruska, Moskovie a Tartarie, ktorá bola zostavená anglickým diplomatom Anthony Jenkinsonom, ktorý bol prvým splnomocneným veľvyslancom ( a zároveň špiónom) Anglicka V Moskovii od r. 1557 do r. 1571, ako aj predstaviteľom Moskovskej firmy (Muscovy Company) – anglickej obchodnej firmy založenej anglickými kupcami r. 1555. Jenkinson je prvým západným cestovateľom, ktorý opísal pobrežie Kaspického mora a Strednú Áziu v časoch svojej expedície do Buchary v rokoch 1558-1560. výsledkom týchto pozorovaní boli nielen oficiálne opisy, ale v tom čase aj najpodrobnejšia mapa oblastí, ktoré do tých čias boli Európanom prakticky nedostupné.
Tartariu nájdeme aj v solídnom atlase sveta Mecatora-Jodocusa zo začiatku 17. storočia. Jodocud Hondius (1563-1612) bol flámsky grafik, kartograf a vydavateľ atlasov a máp. Roku 1604 kúpil tlačové formy atlasa sveta Mercatora, doplnil do atlasu asi štyridsať svojich máp a publikoval toto rozšírené vydanie r. 1606 pod autorstvom Mercatora, seba uviedol len ako vydavateľa:
Abraham Ortelius (1527-1598) bol flámsky kartograf, ktorý ako prvý vo svete zostavil geografický atlas, ktorý pozostával z 53 máp veľkého formátu a podrobnými textovými vysvetlivkami a ktorý vydal v Antverpách 20. mája 1570. Atlas dostal názov Theatrum Orbis Terrarum (Divadlo zemskej gule) a odrážal stav geografických poznatkov tých čias:
Tartariu nájdeme aj na holandskej mape Ázie z r. 1595, aj na mape z r. 1626 od Johna Speeda (1552-1629), anglického historika a kartografa, ktorý vydal prvý britský kartografický atlas A Prospect of the Most Famous Parts of the World. Všimnite si, že na mnohých mapách je dobre viditeľný veľký čínsky múr, a samotná Čína sa nachádza až za ním, po neho sa rozkladala Čínska Tartaria (Chinese Tartary).
Pozrime sa ešte na niekoľko historických máp. Holandská mapa Veľkej Tartarie, Veľkého Mongolského impéria, Japonska a Číny (Magne Tartarie, Magni Mogolis Imperii, Iaponiae et Chinae, Nova Descriptio; Amstredam, 1680), holandská mapa Pietera Schenka:
Francúzska mapa Ázie z r. 1692 a mapa Ázie a Skytie (Scythia et Tartaria Asiatica) z r. 1697:
Mapa Tartarie od člena Francúzskej akadémie vied Gioma de Lilia (1688-1768), francúzskeho astronóma a kartografa. Vydal atlas sveta (1700-1714). V rokoch 1725-47 pracoval v Rusku, bol akademikom a prvým riaditeľom akademického astronomického observatória, od r. 1747 sa stal zahraničným členom korešpondentom Petrohradskej akadémie vied:
Ukázali sme si niekoľko z množstva máp, ktoré jednoznačne poukazujú na existenciu krajiny, ktorej názov sa nedá nájsť v žiadnej súčasnej učebnici dejepisu. To zároveň znamená, že nemožno nájsť ani nijaké správy o ľuďoch, ktorí obývali túto krajinu. Nič sa nedozvedáme o Tartaroch, ktorých dnes každý, komu sa len zachce nazýva Tatármi a zaraďuje ich k mongoloidnej rase. Z tohto pohľadu bude veľmi zaujímavé sa pozrieť na dobové, stredoveké vyobrazenia týchto «Tatárov». Použime znova európske zdroje. Veľmi pútavá je v tomto zmysle kniha Putovanie Marca Pola, ktorú takto nazvali v Anglicku. Vo Francúzsku sa volala Knihou Veľkého chána, v ďalších krajinách Knihou o rozmanitosti sveta, alebo jednoducho Knihou. Samotný taliansky kupec a cestovateľ nazval svoj rukopis Opis sveta. Pretože bol napísaný v starofrancúštine a nie latinčine, stal sa populárnym v celej Európe.
Marco Polo (1254-1324) v nej opisuje históriu svojho cestovania po Ázii a 17 rokov pobytu na dvore «mongolského» chána Chubilaja. Nebudeme sa zaoberať dôveryhodnosťou jeho tvrdení, ale zameriame svoju pozornosť na spôsob, akým Európania v stredoveku zobrazovali «Mongolov»:
Ako vidíme, nič «mongolské» na vzhľade Veľkého Chána Chubilaja nevidno. Ba naopak, ľudia vôkol neho vyzerajú úplne slovansky, možno povedať úplne európsky.
Nie je zvláštne, že stredoveké európske zdroje zobrazovali Mongolov a Tatárov s takým divným, dokonca európskym zovňajškom? Ba čo je ešte zvláštnejšie, Európania aj v 17., 18. aj 19. storočí úporne pokračovali v zobrazovaní «Tatárov» a «Mongolov» z Tartarie so všetkými znakmi ľudí bielej rasy, hoci tam aj často cestovali? Pozrime sa napríklad na vyobrazenie «Tatárov» a «Mongolov» francúzskeho kartografa a inžiniera Allaina Manessona Malleta (1630-1706), ktorého obrázky boli vytlačené vo Frankfurte r. 1719. alebo na drevorez z r. 1700, ktorý zobrazuje tatársku princeznú a tatárskeho princa…
Informácie zozbierané na týchto stránkach nie sú vedeckým výskumom v pravom zmysle slova. Dnešná veda, obzvlášť hisTORická klame zo všetkých síl, ale autori týchto informácií sa snažili pre tých, ktorí hľadajú pravdu o skutočnej minulosti Slovanov a našej Pravlasti. A vidíme,
že nájsť sa stále dá. Treba len vedieť na čo pozerať a rozumieť tomu, čo človek vidí. Už zo samotnej podstaty týchto informácií je zjavné, že naša minulosť je úplne iná ako sa nám ju snažia podsúvať naši nepriatelia a ich prisluhovači.
Ešte v 18. storočí bolo všeobecne známe, že Slovansko-Árijské Impérium, ktoré na západe nazývali Veľká Tartaria, existovalo mnohé tisícročia a bolo najvyvinutejšou krajinou na planéte. Inak by jednoducho nemohla vydržať tak dlho na tak veľkom území. Ale predajní hisTORici nám neustále tvrdia, že my, Slovania, sme sa kdesi «vynorili» horko-ťažko kdesi tesne pre krstením (pred 1 000 rokmi), ako keby sme práve zliezli zo stromov a povyliezali z jám. Ale jedna vec sú prázdne tvrdenia – aj keď bolo do nich veľa investované a druhá vec sú holé fakty. A tých je aj dnes nadostač.
Ak budeme naozaj pozorne sledovať dejiny, nie hisTORiu, zistíme, že skreslenie informácií o našej minulosti bolo veľmi dávno a dobre pripravované. A môžeme aj učiniť jednoznačný uzáver, že nepriatelia Ľudstva dôsledne zamlčujú a ničia všetko, čo je spojené so skutočnou minulosťou veľkej civilizácie Bielej Rasy – civilizácie našich Predkov, Slovano-Árijcov.
Napriek tomuto všetkému však potom, ako pravda si začala kliesniť cestu k ľuďom, bude sociálnym parazitom stále ťažšie a ťažšie klamať celé ľudstvo a uskutočňovať svoje temné plány…
