Adam Maida
Prinášame článok z amerických médií, ktorý – síce americky šalamúnskym spôsobom – ale predsa jasne podáva informácie o tom, kto skutočne manipuluje voľby po celom svete a nie je to Rusko. New York Times nie je zanedbateľné médium, takže informácie z neho sú dostatočným garantom toho, že nejde o vymysleninu, ale z celej myšlienky článku vidno, že ani v USA nie všetci súhlasia s tým, ako CIA „vládne“ po celom svete. Verme, že rozumní ľudia nakoniec získajú prevahu, ale musíme si priznať, že šanca na nekonfrontačné konečné riešenie je veľmi nízka. Vari iba jednu poznámku – článok je písaný pre Američanov, takže zdravomyslie – ako ostatne nikdy – nezaškodí. Bol zverejnený 17. februára 2018.
Tašky napchaté peniazmi donesené do hotela v Ríme pre podporovaných rímskych kandidátov. Škandálne príbehy presakujúce do zahraničnej tlače ovplyvňujúce voľby v Nikarague. Milióny pamfletov, letákov, plagátov a nálepiek vytlačených s cieľom poraziť súčasnú vládu v Srbsku.
Predĺžená ruka Vladimíra Putina? Nie, iba malá ukážka z histórie ako USA vykonáva intervenciu do zahraničných volieb.
V utorok vedúci pracovníci amerických spravodajských služieb varovali Výbor pre spravodajské služby Senátu, že Rusko sa pripravuje v roku 2018 v predbežných voľbách zopakovať rovnaké plné šikanovanie, ktoré v roku 2016 uvoľnilo z reťaze: hackovanie, únik informácií, manipuláciu so sociálnymi médiami a možno aj viac. Potom v piatok oznámil osobitný právny zástupca Robert Mueller žaloby 13 Rusov a troch spoločností, riadených obchodníkom s blízkymi vzťahmi ku Kremľu, kde podrobne vysvetľuje trojročnú schému používania sociálnych médií na útok na Hillary Clintonovú, Donalda Trumpa a zasiatie rozbroja.
Väčšina Američanov je pochopiteľne šokovaná tým, čo považujú za bezprecedentný útok na náš politický systém. Ale veteráni spravodajských služieb a učenci, ktorí sa zaoberajú štúdiom tajných operácií, majú úplne iný, očividne prekvapivý pohľad.
„Ak sa spýtate spravodajského dôstojníka, či Rusi porušili pravidlá alebo urobili niečo bizarné, odpoveď je nie, v žiadnom prípade,“ povedal Steven L. Hall, ktorý odišiel do dôchodku v roku 2015 po 30 rokoch práce v CIA, kde bol šéfom ruských operácií. Spojené štáty však „jednoznačne áno“ vykonávali takéto operácie volebného ovplyvňovania dlhodobo – „a dúfam, že v tom budeme aj naďalej pokračovať“ – dodal.
Loch K. Johnson, dekan Amerických špecialistov pre spravodajské služby, ktorý začal svoju kariéru v 70. rokoch ako člen Senátneho cirkevného výboru tvrdí, že ruská operácia v roku 2016 bola jednoduchou verziou kybernetického veku štandardnej americkej praxe, akú USA robia po celé desaťročia, kedykoľvek sa americkí štátni úradníci obávajú volieb v zahraničí.
„Robili sme veci takéhoto druhu od doby, keď bola založená CIA v roku 1947, „povedal Johnson, teraz pôsobiaci na University of Georgia. „Používali sme plagáty, brožúry, poštové zásielky, bannery – čokoľvek vás len napadne. Rozsievali sme lživé informácie v zahraničných novinách. Použili sme to, čo Briti nazývajú „kavaléria kráľa Juraja“: kufre plné peňazí“.
Ústup USA od demokratických ideálov často zachádzal ešte oveľa ďalej. CIA pomáhala zvrhnúť zvolených lídrov v Iráne a Guatemale v 50. rokoch a podporovala násilné prevraty v niekoľkých ďalších krajinách v šesťdesiatych rokoch. Organizovala komploty, vraždy a podporovala brutálne protikomunistické vlády v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii.
Ale v posledných desaťročiach – tvrdia Hall aj Johnson – boli ruské a americké zásahy do volieb morálne ekvivalentné. Americké zásahy boli vo všeobecnosti zamerané na to, aby podporili neznámych kandidátov s cieľom spochybniť diktátorov alebo inak podporiť demokraciu. Rusko častejšie zasahovalo aby narušilo demokraciu alebo podporilo autoritársku vládu, tvrdia.
Porovnať tieto dve veci, tvrdí Hall: „Je to ako hovoriť, policajti a zločinci sú to isté, pretože obaja majú zbrane – dôležitá je motivácia.“
Tieto širšie súvislosti praxe ovplyvňovania volieb vo veľkej miere chýbali v záplave správ o ruskom zásahu a vyšetrovaní, či bola alebo nebola ovplyvnená volebná kampaň Trumpa. Treba pripomenúť, že ruská kampaň v roku 2016 bola klasickým príkladom špionážnej praxe, aj keď využívala nové technológie. A vrhá svetlo na väčšie historické súvislosti, ktoré odhaľujú americkú volebnú intervenciu počas studenej vojny a ktorá dnes motivuje ruské konanie.
Vedec z Univerzity Carnegie Mellon, Dov H. Levin, hľadal historické záznamy o otvorených aj utajených volebných manipuláciách. Z rokov 1946 až 2000 našiel 81 v Spojených štátoch a 36 v Sovietskom zväze alebo v Rusku, hoci ruský zoznam je pravdepodobne neúplný.
„Nijako neospravedlňujem to, čo urobili Rusi v roku 2016,“ povedal Levin. „Bolo absolútne nesprávne, že Vladimír Putin zasiahol týmto spôsobom. Znamená to, že metódy, ktoré použili v týchto voľbách, boli digitálne verzie metód, ktoré používajú Spojené štáty a Rusko už celé desaťročia: prenikanie do ústredia politickej strany, nábor sekretárov, umiestňovanie informátorov do politickej strany, poskytovanie informácií alebo dezinformácií novinám.“
Jeho zistenia zdôrazňujú, ako rutinné volebné zásahy Spojených štátov – niekedy skryté a inokedy úplne otvorené – boli organizované.
Tento precedens bol založený v Taliansku ako podpora pre nekomunistických kandidátov od konca 40-tych do 60-tych rokov 20. storočia. „Mali sme vrecia peňazí, ktoré sme doručili vybraným politikom, aby uhradili svoje výdavky,“ povedal F. Mark Wyatt, bývalý C.I.A. v interview z roku 1996.
Utajená propaganda bola tiež podstatnou zložkou. Richard M. Bissell ml. – viedol operácie CIA koncom 50-tych a začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia – zhodou okolností napísal vo svojej autobiografii o „realizácii kontroly novín a rozhlasového vysielania, alebo zabezpečení požadovaného výsledku volieb“. Sebaoslavná odtajnená správa o práci CIA v čilských voľbách v roku 1964 sa chváli „tvrdou prácou“, ktorou CIA dodávali svojmu obľúbenému kandidátovi „veľké sumy“ a zobrazovala ho ako „múdreho, úprimného a hlboko uvažujúceho štátnika“, zatiaľ čo ľavicového protivníka vykresľuje ako „vypočítavého schématistu“.
Pracovníci CIA povedali Johnsonovi koncom osemdesiatych rokov, že „vkladanie“ informácií do zahraničných spravodajských médií – väčšinou pravdivých, ale niekedy aj nepravdivých – sa pohybovalo na úrovni 70 až 80 denne. Vo voľbách v Nikarague r. 1990 CIA rozšírila historky o korupcii v ľavicovej vláde Sandinistov, tvrdí Levin. Opozícia zvíťazila.
Časom sa operácie presadzovania amerického vplyvu už CIA neutajovali, ale realizovali otvorene Ministerstvom zahraničných vecí a jeho pobočkami. Vo voľbách v roku 2000 v Srbsku USA financovali úspešnú porážku Slobodana Miloševiča, národného vodcu tak, že poskytli opozícii politických konzultantov a milióny samolepiek so symbolom zaťatej päste a nápisom „Skončil“ vytlačených v srbčine. 80 ton samolepiaceho papiera dodali z Washingtonu.
Vince Houghton, ktorý v tom čase slúžil v armáde na Balkáne a úzko spolupracoval so spravodajskými agentúrami uviedol, že videl americkú robotu na každom kroku. „Dali sme veľmi jasne najavo, že nemáme v úmysle ponechať Miloševiča pri moci,“ povedal Houghton, teraz historik Medzinárodného múzea špionáže.
Podobné kroky uskutočňovali USA vo voľbách v čase vojny v Iraku a Afganistane, ale nie vždy s úspechom. Po tom, ako bol Hamid Karzai v roku 2009 opätovne zvolený za prezidenta Afganistanu, sa tento posťažoval Robertovi Gatesovi – vtedajšiemu ministrovi obrany – na silné úsilie USA poraziť ho, čo Gates vo svojich pamätiach nazýva „náš nemotorný a neúspešný puč.“
Najmenej raz ruka Spojených štátov odvážne zasiahla do ruských volieb. Americké obavy, že Boris Jeľcin by mohol byť porazený v opätovnej voľbe za prezidenta v roku 1996 neželaným komunistom, viedli k otvorenému aj skrytému úsiliu na jeho podporu, čo presadzoval prezident Bill Clinton. Podpora zahŕňala americkú podporu snahy Ruska o pôžičku 10 miliárd dolárov od MMF, ktorá bola poskytnutá Rusku štyri mesiace pred voľbami a aj dodanie tímu amerických politických konzultantov (hoci niektorí v Rusku sa vysmievali výmene úveru za víťazstvo Jeľcina).
Táto ťažkopádna intervencia znepokojila niektorých Američanov. Thomas Carothers, vedec z Carnegieho inštitútu pre medzinárodný mier, si spomína na hádku s úradníkom ministerstva zahraničných vecí, ktorý mu vtedy povedal: „Jeľcin je demokracia v Rusku“, na čo Carothers hovorí, že odpovedal: „To nie je to, čo demokracia má byť.“
Čo však znamená demokracia? Môže to zahŕňať tajné podkopávanie autoritárskeho vládcu alebo pomáhanie vyzývateľom, ktorí prijmú demokratické hodnoty? A čo otázka financovania občianskych organizácií?
V posledných desaťročiach boli najviditeľnejšou zložkou prítomnou v americkej zahraničnej politike skupiny financované daňovými poplatníkmi, ako je Národná nadácia pre demokraciu, Národný demokratický inštitút a Medzinárodný republikánsky inštitút, ktoré nepodporujú kandidátov, ale učia základné zručnosti volebných kampaní, budujú demokratické inštitúcie a školia volebných pozorovateľov.
Väčšina Američanov považuje takéto snahy za neškodné – skutočne dobročinné. Ale Putin ich považuje za nepriateľské. Národná nadácia pre demokraciu poskytla v roku 2006 grant vo výške 23 000 dolárov organizácii, ktorá zamestnávala Alexeja Navalného, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr stal hlavným politickým nepriateľom Putina, čo vláda použila na útok na Navalného aj na nadáciu. V roku 2016 poskytla Nadácia 108 grantov v celkovej výške 6,8 miliónov amerických dolárov organizáciám v Rusku na účely „zapájania aktivistov“ a „podporu občianskej angažovanosti“. Nadácia už neudáva mená ruských príjemcov, ktorí môžu byť podľa ruských zákonov stíhaní alebo zatknutí.
Je ľahké pochopiť, prečo Putin vidí takúto americkú finančnú hotovosť ako hrozbu pre jeho vládu, ktorá netoleruje žiadnu skutočnú opozíciu. Americkí veteráni propagácie demokracie však odmietajú názor Putina, že ich práca je ekvivalentná tomu, z čoho je v súčasnosti obviňovaná ruská vláda v Spojených štátoch.
„Nie sú to len jablká a pomaranče,“ tvrdí Kenneth Wollack, prezident Národného demokratického inštitútu. „Porovnáva toho, kto dodáva záchranné lieky s tým, kto prináša smrteľný jed.“
Čo CIA mohlo v posledných rokoch urobiť na ovplyvňovanie zahraničných volieb je stále tajné a nemusí byť známe ešte desiatky rokov. Môže to byť skromné v porovnaní s manipuláciami CIA za studenej vojny. Niektorí pamätníci si však nie sú istí.
„Predpokladám, že robia veľa starých praktík, pretože je známe, že sa nikdy nezmenia,“ tvrdí William J. Daugherty, ktorý pracoval v CIA od roku 1979 do roku 1996 a určitý čas vykonával kontrolu utajených operácií. „Technológia sa môže meniť, ale ciele nie.“
Úprava: 18. február 2018
Predchádzajúca verzia tohto článku nesprávne uviedla, že Alexej Navalný, politický oponent ruského prezidenta Vladimíra V. Putina, dostal granty od Národnej nadácie pre demokraciu. V skutočnosti organizácia, ktorá ho zamestnáva, získala v roku 2006 jeden grant vo výške 23 000 USD.
Autor článku Scott Shane je reportér špecializovaný na oblasť národnej bezpečnosti pre The Times a bývalý moskovský korešpondent.
01.03.2018