Na sekundu si predstavme, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť jestvujú zároveň, pričom spojenie medzi nimi je okamžité.

V 90-tych rokoch minulého storočia sa odohrávalo na ruskom severe v malej dedinke čosi zaujímavé, ale v turbulentných časoch rozpadu až dovtedy prosperujúceho Východného bloku a aj ZSSR sa tomu nevenovala veľmi veľká pozornosť, no neostalo to ani úplne nepovšimnuté. V tejto malej dedinke sú umiestnené na prvý pohľad úplne obyčajné laboratóriá.

Vnútri týchto laboratórií boli umiestnené hliníkové špirály ponášajúce sa na ohromné cylindrovité baly alebo zvláštne, technologické kukly. Nazvali ich „zrkadlá Kozyreva“. Tí, ktorí sa rozhodli do nich vstúpiť hovorili o veciach, pri ktorých u obyčajného človeka začal behať až mráz po chrbte. Niekto uvidel to, čo sa ešte iba malo stať o niekoľko dní či týždňov. Iní zase detailne opisovali veľké bitky minulosti tak, ako keby stáli priamo uprostred tých bojov. Vedci zaznamenávali skutočné anomálie. Snímače začínali blaznieť a nad laboratóriom sa objavila polárna žiara, hoci obloha ostávala inak čistá.

Výskumníci z Novosibírska pod vedením akademika V. Kaznačejeva sa pokúšali preniesť myšlienky a symboly na tisícky kilometrov a fungovalo to. Informácia prelietavala bleskurýchle, vzdialenosť medzi mestami sa proste stratila. Zdalo sa to ako číra mystika, ako akési okultné hry v reáliách rozpadajúceho sa ZSSR.

Ale toto všetko sa začalo oveľa, oveľa skôr, ešte v 30-tych rokoch minulého storočia z paradoxne nezmyselnej hypotézy človeka, ktorého neskôr nazvali sovietskym Teslom.

Nikolaj Alexejevič Kozyrev bol geniálnym astronómom, ktorý skúmal oblohu a na nej uvidel nie iba kamene a plyn, ale niečo živé. Tvrdil, že hviezdy nesvietia vďaka jadrovým reakciám – ako nás učili v škole – ale že čerpajú svoju neuveriteľnú energiu zo samotného toku Času. Preňho čas neboli abstraktné čísla na číselníku, ani cifry na ciferníku. Je to hmotná substancia, energia, ktorá pretkáva celý Vesmír skrz-naskrz.

Pozrime sa na jednu z najtajomnejších kapitol sovietskej vedy. Prejdime cestu od trestaneckých táborov a samotky, v ktorých jeden človek v mysli vypočítaval mechanizmus Vesmíru až po známe zrkadlové komory, ktoré ohýbajú realitu.

Je to príbeh o tom, ako sa veda mení na mágiu, no výskumník má dosť silnú vôľu na to, aby sa nezlomil pod tlakom systému. Kozyrev nie iba staval prístroje, on sa pokúšal dokázať, že my všetci sme súčasťou jedného ohromného, informačného oceánu, a ak sa naučíme zachytávať jeho vlny, tak dokážeme uvidieť to, čo je skryté za horizontom udalostí.

Pre oficiálnych akademikov jeho myšlienky zvučali ako výplody blázna. Ale z akéhosi dôvodu tajné služby a konštruktéri kosmických rakiet pozorne počúvali všetky jeho slová.

A čo je na tomto príbehu to najdôležitejšie? Nie sú to hliníkové cylindre či zvláštne úkazy na oblohe. Je to precítenie tajomstva, ktoré sa týka každého osobne. Kozyrev dával vedecký podklad tomu, čo my nazývame intuíciou či predtuchou. Veril, že človek je schopný vplývať svojimi myšlienkami na chod času. Ale nie iba veril, on zostavoval prístroje, ktorými sa to dalo merať.

Jeho život je skutočný intelektuálny triler, v ktorom sa hralo nie iba o Istinu, ale aj o samotné, fundamentálne právo ostať človekom v nečlovečenských podmienkach.

Zvykli sme si myslieť, že Čas je náš nepriateľ, ktorý nás neúprosne vedie do finále. No Kozyrev v ňom videl spojenca, nevyčerpateľný zdroj života.

Predstavme si, že Vesmír je ohromný mechanizmus, ktorý sa neprestajne napája z neviditeľného zdroja, pričom Kozyrev našiel spôsob, ako sa k tejto zásuvke pripojiť.

Jeho púť sa začala v observatóriu v Pulkove medzi teleskopmi a hviezdnymi mapami oblohy, ale náhle bola násilne pretrhnutá. Po nezhodách s riaditeľom pulkovského observatória prišli za ním ľudia v kožených kabátoch a odviedli ho. V okamihu sa úspešný vedec premenil na bezprávne číslo v záznamoch systému gulagu. Ale to najzvláštnejšie sa odohralo práve tam, za ostnatým drôtom. V podmienkach, kde samotný čas sa mal zmeniť na nekonečný sivý prach, Kozyrev zavŕšil svoj prvý prielom. Jeho myseľ zavŕšila útek z cely skôr ako telo. Ale aby sme pochopili rozmer jeho trúfalosti, musíme najskôr zostúpiť do toho pekla, kde sa Čas pociťuje úplne inak – do samotky trestaneckého tábora.

Kamene v stenách cely netvoria iba samotku. Je to miesto, kde sa realita zmenší do vzdialenosti natiahnutej ruky. Ticho je také husté, že človek počuje krv šumieť v ušiach.

Bol rok 1936. Za múrmi väzenia hrmí industrializácia, stavajú sa závody a prekračujú rekordy, no tu, v samotke, sa čas mení na lepkavú, chladnú masu. Nikolaj Kozyrev mal iba 28 rokov. Mladý, vedychtivý, talentovaný, no u niektorých aparátčikov obavy vzbudzujúci astronóm z pulkovského observatória sa znenazdajky ocitá v betónovej slepej ulici. Je obvinený z absolútne šialených vecí, napr. v pokuse prepašovať observatórium na Západ. Vyzeralo by to ako zlý vtip, ak by cenou nebol život. Desiatky jeho kolegov, vynikajúcich vedcov už zahynulo v týchto jatkách. Tento spis neskôr nazvú „Prípad astronómov“.

Kozyreva najskôr odsúdia na 10 rokov nútených práv, neskôr trest zmenia na rozsudok smrti. On niekoľko týždňov očakával, kedy poň prídu do cely a odvedú na popravu.

Predstavte si situáciu, kedy sa minulosť vyparila a budúcnosť pozostáva už iba z očakávania krokov na chodbe. V nejakom momente znovu zamenia trest zastrelením za 10 rokov väzby, ale tým sa veci veľmi neuľahčili.

Presunuli ho do samotky, kde nieto ceruzky, papiera – ani živej Duše. Ale tu sa začína to najzaujímavejšie. Keď človeku odoberú všetko vonkajšie, on odchádza dovnútra. Pre Kozyreva sa stala jeho jediným oknom do vonkajšieho sveta jeho myseľ, myšlienky a Čas. Začal si všímať, že Čas v cele sa chová zvláštne. Nielenže ide po kruhu, ale dusí, má hmotnosť. Kým ostatní začínali bláznieť z ničnerobenia a hrôzy, Nikolaj premenil svoju myseľ na najmocnejší superpočítač. Zaoberal sa otázkou, ktorá mu nedávala spať ešte na slobode: „Prečo hviezdy svietia miliardy rokov a nehasnú?“. Podľa zákonov vtedajšej fyziky mali nuž dávno vychladnúť ako stará pec v opustenom dome. Termojadrová syntéza bola vtedy ešte iba nesmelým dohadom a Kozyrev došiel k uzáveru, ktorý zelektrizoval jeho vedomie. Pochopil, že hviezdy nie sú iba gule žeravého plynu, ale ohromné mechanizmy prepracovávajúce Čas na Svetlo a Teplo. Bol to moment skutočného prielomu v realite.

V chladnej cele, pod dohľadom dozorcov človeku došlo, že Čas nie je iba púhou koordinátou v školskej učebnici, ale fyzické pole, energia, ktorá nedovoľuje Vesmíru premeniť sa na ľadovú mŕtvolu.

Začal vykonávať myšlienkové experimenty vypočítavajúc parametre tohto toku. Doslovne fyzicky cítil, ako Čas tečie skrz neho, dávajúc mu silu nezlomiť sa a nezložiť ruky. To bola jeho osobná, sovietska mágia, jeho spôsob prežiť temnotu tam, kde sa fyzicky prežiť nedá.

Nikolaj si uvedomil, že ak Čas napája hviezdy a slnká znamená to, že napája aj jeho vlastný život.

Ale tu vznikol jeden veľký problém. Akýkoľvek vedec – aj ten najgeniálnejší – nemôže pracovať na úplne pustom poli. Potreboval konkrétne čísla: hmotnosti planét, svietivosti hviezd, t.j. presné astronomické údaje, ktoré sa proste nedajú vymyslieť. V jeho hlave už bola funkčná teória hotová, ale bez potvrdenia faktami ostávala iba krásnym snom, nič viac.

Kozyrev začal až fyzicky pociťovať mučivý nedostatok informácií.

Dalo by sa povedať, že sa svojim spôsobom priam modlil o nejaký znak alebo pomoc. Chápal, že ak sa mu teraz nedostane možnosť potvrdiť svoje výpočty, tak jeho myseľ proste zhorí v tom nekonečnom tichu.

No ktosi s možnosťami – pravdepodobne z okruhu tajných služieb – všetko zariadil. Realita proste prenikla cez „trhliny“. Jedného prekrásneho dňa sa dvere proste otvorili a dozorca – ktorý zvyčajne nepreriekol ani slovo – urobil niečo mimoriadne. Z akejsi inak nepochopiteľnej – mohlo by sa zdať, že až mystickej príčiny – hodil na pričňu hrubú knižku, teda niečo, čo zjavne nebolo v žiadnom prípade určené pre politického väzňa. Kozyrev pohliadol na obal a zatajil dych – pred ním ležala astronomická ročenka!

V podmienkach strohého väzenského režimu – kde bola akákoľvek literatúra okrem štátneho denníka Pravda prísne zakázaná – bolo objavenie sa takejto knihy všetko možné, len nie náhoda. No stalo – môžeme povedať, že vznikla skutočná trhlina v Matrixe.

Na stranách ročenky bolo presne to, čo potreboval. Presne tie čísla, ktoré nevyhnutne potreboval na potvrdenie svojej teórie. Svietivosti hviezd, vzdialenosti v parsekoch, spektrálne charakteristiky, teda všetko to, čo bežný vedec berie z knižníc. To všetko Kozyrev musel dostať z nebytia.

Vedel, že času má veľmi málo, pre dozorcu bolo veľmi nebezpečné dať väzňovi knihu nabitú presnými údajmi. A tak nespal dva dni.

V cele bolo prísne zakázané mať čo i len obrezok ceruzky, už ani nehovoriac o papieri. Preto Nikolaj premenil svoju myseľ na gigantický archív. Čítal tabuľku za tabuľkou prenášajúc číselné údaje a vykonávajúc výpočty overujúc svoje vzorce v mysli. Bola to práca na hraniciach človečenských možností.

Trebalo si nie iba zapamätať tisícky čísel, ale ich aj preniesť do zložitého matematického modelu, ktorý aj sám vymyslel.

Kozyrev hľadal potvrdenie svojej šialenej – z pohľadu oficiálnej vedy – myšlienky. Chcel dokázať, že energia hviezd nepochádza z ich vnútra, nie z termojadrového kotla, ale zvonku, zo samostatného priestoru, ktorý ich obklopuje.

A čísla začali potvrdzovať jeho pravdu. Ukázalo sa, že spojenie medzi hmotou hviezdy a energiou, ktorú vyžaruje, je podriadené zvláštnej, v podstate mystickej zákonitosti.

Nikolaj uvidel, že Čas nie je iba neviditeľná čiara, podľa ktorej meriame svoj život, ale je to tok, ktorý má smer a – čo je najdôležitejšie – môže odovzdávať energiu.

Práve vtedy, v chladnom pološere samotky, sa zrodila jeho známa príčinná mechanika. Pochopil, že príčina a dôsledok sú vždy oddelené Časom, a v tejto nepatrnej medzere je uložená kolosálna sila. Za 48 hodín sa dvere znovu otvorili. Dozorca s kamennou tvárou vzal knihu a bez slova odišiel. Kozyrev sedel na prični, pozeral do prázdna a usmieval sa. Všetko, čo potreboval sa už nachádzalo v jeho hlave. Zostavil vzorec, podľa ktorého je Čas aktívnym účastníkom všetkých procesov vo Vesmíre. Dokáže sa zhusťovať aj rozpínať, môže tlakom pôsobiť na predmety, ba dokonca otáčať planéty. Bola to skutočná revolúcia, ktorá prebehla v mysli človeka, ktorý nemal dokonca ani posteľné prádlo. Keď sa mu v decembri 1946 nakoniec otvorili dvere väzenia, na slobodu nevyšiel zlomený polostarec, ale nositeľ tajného Znania.

Kozyrev sa vrátil do sveta, ktorý medzitým stihol prežiť strašnú svetovú vojnu a zostrojiť jadrovú bombu. Kolegovia v laboratóriách v Pulkove aj na Kryme pozerali na neho s obavami aj ľútosťou. Bol pre nich prízrakom z minulosti, ktorý priniesol akúsi hatlaninu o hmotnosti Času. Vedecký svet ZSSR bol tvrdý a materialistický, veril v oceľ a betón, v rozpad atómu. A tu sa zrazu vynorí človek a hovorí o tom, že plávame o oceáne Času, ktorý je zároveň hlavným pohonným motorom Vesmíru.

Aby ho neposlali nazad vo väzenia alebo psychiatrického ústavu, Kozyrev potreboval ukázať nezvratný dôkaz. Niečo také, čo sa dá uvidieť zrakom, overiť prístrojmi, čo sa nebude dať zaradiť medzi väzeňské halucinácie.

A tak sa rozhodol zacieliť svoju myseľ na najbližší a najviac preskúmaný objekt na oblohe. Celý svet vtedy považoval Mesiac za mŕtvy, vychladnutý kameň, kde sa už miliardy rokov nič zaujímavé neodohrávalo. Ale Kozyrev vedel, že ak je jeho teória správna, tak táto kamenná guľa musí prejavovať príznaky života. Bol odhodlaný postaviť svoju reputáciu na túto kartu, aby zachytil dych toho, čo všetci považovali za mŕtvolu.

V 50-tych rokoch minulého storočia myšlienka o tom, že na Mesiaci sa môže čosi odohrávať sa Kozyrevovým kolegom zdala nezmyselným nápadom blázna. Pre seriózneho astronóma bol Mesiac prašným, neživým cintorínom, ktorý skamenel ešte v časoch vzniku slnečného systému.

Ale Kozyrev – vyzbrojený svojou teóriou o toku Času vytrvalo tvrdil opak: planéty nie sú mŕtve kamene. Ak Čas dáva energiu znamená to, že vnútri tejto gule musí byť žiara. Presedel hodiny a hodiny pri teleskope na Krymskom observatóriu, pátrajúc po tých najmenších zmenách v sivej krajine nášho suseda, zatiaľ čo ostatní vedci iba bezradne mykali plecami.

3. novembra 1958 sa však odohralo čosi dovtedy považované za nemožné. Nikolaj nasmeroval okulár svojho teleskopu na mesačný kráter Alfonz a tu uvidel, že centrálny vrchol krátera sa zahalil zvláštnym, červenkastým mračnom. Nezapríčinil to žiaden záblesk či akákoľvek iná porucha šošovky, ba dokonca stihol urobiť spektrogram, t.j. čosi ako „odtlačok prstov“ hmoty, ktorý nikdy neklame.

Prístroje presne zaregistrovali vyvrhnutie zmesi plynov zvnútra. Mesiac doslovne „vydýchol“ priamo pred jeho očami. Bol to skutočný geologický pulz tam, kde všetci očakávali iba večný chlad.

Nie je ľahké si dnes predstaviť, aký dopad vyvolal tento objav vo vtedajšom vedeckom svete. Včerajší trestanec, človek s pečaťou „nepriateľ národa“ zavŕšil prielom, ktorý doslovne postavil na hlavu celú vtedajšiu planetárnu vedu.

Špecialisti z Národného ústavu riadenia aeronautiky a pozorovania kosmického priestoru spočiatku neuverili. Dlho overovali každú snímku, ale proti fyzickej realite sa nedá namietať.

Kozyreva uznali. Udelili mu zlatú medailu Medzinárodnej akadémie astronautiky, ktorú neskôr udeľovali v Paríži. Bol to triumf intuície nad suchou dogmou. Samotný Sergej Koroľov – otec sovietskeho raketového programu – začal sám pozorne sledovať prácu Kozyreva. Potreboval presné údaje o povrchu Mesiaca pre budúce pristátia a cítil, že Nikolaj Kozyrev je oveľa bližšie realite ako ostatní.

Ale zatiaľ čo západné časopisy umiestňovali fotografie Kozyreva na titulné stránky svojich obalov, v sovietskych vedeckých kruhoch sa kopila hluchá závisť a nenávisť. Oficiálna veda nemohla prepáčiť takýto úspech človeku z ulice, o to skôr bývalému trestancovi. Jeho úspech s Mesiacom sa stal pre mnohých vplyvných akademikov tŕňom v oku.

Pokúšali sa ho vysmievať, nazývajúc jeho údaje náhodným pôsobením rušenia či chybou fotografickej platne. Ale už nebolo možné ho zastaviť. Víťazstvo nad mŕtvym kameňom mu dalo „vstupenku“ na povolenie najdôležitejších experimentov. Teraz už chcel dokázať niečo, čo bolo úplne za hranicou vtedajšej reality.

Ak Čas napája gigantické planéty, znamená to, že dokáže reagovať aj na drobnú iskru človečenskej mysle. Uzavrel sa v podzemných laboratóriách Pulkovského observatória.

Predstavte si atmosféru ticha, zápachu starého papiera a kovu, tlmené svetlo, na stoloch umiestnené zvláštne prístroje, neveľké sklenené zvony, vnútri ktorých na tenkých nitiach visia ľahké kovové šípky (ručičky). Sú to torzné váhy. Sú to natoľko citlivé prístroje, že akýkoľvek trochu silnejší závan vzduchu ich zmení na kovový šrot. Kozyrev ich izoloval všetkým možným, čím sa len dalo. Sklom, viacerými vrstvami vaty tak, aby vylúčil akýkoľvek vplyv tepla či statickej elektriny. Chcel zaznamenať to, čo oficiálna fyzika nazýval „prázdnom“. Vedľa týchto sklenených zvonov postavil obyčajnú termosku s horúcim čajom a prostú šálku čaju. A tu sa začali diať veci, ktoré sa nedali nikde zaradiť. Keď voda začínala chladnúť, alebo sa v nej rozpúšťal cukor, tak šípka dobre izolovaná za sklom zvonu sa začala pomaly, ale iste odkláňať.

O čo ide? Z pohľadu klasickej vedy sa v šálke proste menila teplota, ale Kozyrev videl čosi iné. On to nazýval zmenou materializácie Času. Podľa jeho teórie akýkoľvek proces vo Vesmíre – či už roztápanie sa ľadu alebo vrenie čajníka buď Čas vydáva, alebo ho pohlcuje generujúc v priestore neviditeľné vlny. Ale to najbláznivejšie sa začalo, keď si vedec všimol, že prístroje reagujú na neho samotného. Stačí, že pocítil oduševnenie, alebo naopak – jarosť a šípka hneď ožívala. Vyzeralo to ako skutočná špiritualistická mágia, akurát, že je nepredvádzal do čierneho kaftanu oblečený šarlatán, ale doktor fyzikálno-matematických vied.

Kozyrev prišiel k uzáveru, že naše vedomie je tiež fyzický proces, ktorý materializuje Času okolo nás. Vychádzalo, že naša myšlienka nie je iba akýsi elektrický impulz v mozgu, ale reálna sila, schopná pôsobiť na predmety.

Tieto pokusy robil hodiny a hodiny dokazujúc, že Čas sa nasáva alebo vylučuje hmotou. Zaviedol pojem „negontropia“, t.j. sily, ktorá stojí proti chaosu a ničeniu. Pre Kozyreva bol Čas tým „lepidlom“, ktoré chráni svet pred rozpadom. A človek je v tomto systéme nie iba pasívnym divákom, ale aktívnym účastníkom. Myšlienky sú skutočne materiálne v priamom fyzickom zmysle slova a Kozyrev našiel spôsob, ako to zadokumentovať, prevádzajúc duševné impulzy na milimetre výchylky na stupnici.

Asistenti v laboratóriu pozerali. Jedni ho považovali za svätého, iní zase za človeka, ktorému za roky väzenia preskočilo.

No čísla v záznamoch hovorili samé za seba. Pokusy sa opakovali desiatky ráz s jedným a tým istým výsledkom. Ak sa silno sústredíte na prístroj, on cíti vaše vôľové úsilie. Čas sa v tom laboratóriu menil na živý oceán, v ktorom každý pohyb mysle spúšťal kruhy na vode. Kozyrev dokázal, že žijeme vnútri ohromného energetického poľa, v ktorom je všetko spojené so všetkým cez neviditeľný informačný éter.

Akademici v Moskve samozrejme zúrili. Žiadali skončiť ten „šábes“ v stenách laboratórií, nazývajúc prácu Kozyreva idealizmom a hanbou sovietskej vedy. Ale Kozyreva už nemohla zastaviť kritika v časopisoch. Pochopil, že ak jeho váhy na stole cítia myšlienky človeka, tak musia byť schopné pocítiť aj niečo grandióznejšie. Rozhodol sa preveriť, ako ďaleko toto neviditeľné spojenie preniká samotné tkanivo Kosmosu. Ak myseľ človeka dokáže pohnúť ručičkou na stole znamená to, že môže nadviazať spojenie aj s hviezdami, ktoré sa nachádzajú od nás milióny svetelných rokov. A tak jeho ďalší krok vyviedol jeho konflikt s oficiálnou fyzikou na úroveň skutočnej vojny, pretože siahol na svätyňu svätých – na rýchlosť svetla.

Predstavte si nočnú oblohu na Krymom v polovici 70-tych rokov. Ticho a ohromné teleskopy pomaly sa natáčajúce za hviezdami. Nikolaj Kozyrev stojí pri prístrojoch a to, čo sa chystá urobiť je z pohľadu akéhokoľvek fyzika tých čias číre šialenstvo. Nastavuje objektív na Sírius, ale robí to zvláštne. Nepozerá tam, kde my vidíme žiarivý bod na oblohe, veď svetlo od Síria letí ku nám okolo 9 rokov. To, čo vidíme teraz, je iba prízrak, obrázok z minulosti. Kozyrev fyzicky vypočítava, kde sa tento bod nachádza v danú sekundu a nastavuje teleskop na úplne pusté, prázdne, čierne miesto. A aby eliminoval akékoľvek rušenie, zakrýva vstupný otvor teleskopu hrubým plechom a čiernym papierom. Ani jediný fotón, ani maličký lúčik svetla nesmie cez toto preniknúť. Pre obyčajného astronóma to znamená oslepiť prístroj. Ale Kozyrev svetlo nepotrebuje.

V ohnisku teleskopu je umiestnený maličký prístroj a nie fotografická doska. Odporový snímač je zapojený do elektrického obvodu. A tu dochádza k niečomu grandióznemu. Presne v tom okamihu, keď sa valec teleskopu zastavuje zameraný do „prázdna“ – tam, kde hviezda práve teraz žije – ručička galvanometra rýchlo vyskakuje“ prístroj zachytáva signál.

Čo je na tom najviac zarážajúce? Signál z hviezdy, ktorá je od nás 9 svetelných rokov ďaleko došiel do snímača okamžite, bez akéhokoľvek oneskorenia, ako keby medzi teleskopom na Kryme a rozžeraveným gigantom v hlbinách Kosmosu bola natiahnutá neuveriteľná, okamžite reagujúca struna. Bola to priama výzva A. Einsteinovi a celej jeho teórii relativity. Veď podľa všetkých jej pravidiel neexistuje nič rýchlejšie ako svetlo, a tu akýsi tvrdohlavý profesor z Pulkova dokazuje, že pre Čas priestor vôbec neexistuje. On spája celý Vesmír v sekunde meniac Kosmos na gigantický, jediný, živý organizmus. Kozyrev to nazýval okamžité spojenie cez materializáciu Času.

Predpokladal, že Čas tečie mimo nás, on sám je vodičom. Predstavte si to ako ohromný nervový systém Všehomíru, kde keď sa pichnete špendlíkom do prsta, mozog sa to dozvie okamžite. Tak je to aj v tomto prípade. Hviezda dýcha kdesi tam, milióny svetelných rokov od nás, ale prístroj cíti tento dych okamžite, v tom istom okamihu.

Kozyrev zašiel ešte ďalej. Prestavil teleskop do bodu, v ktorom bude Sírius o ďalších 9 rokov – do budúcnosti – a snímač opäť zachytil signál. Vychádza to teda tak, že minulosť, prítomnosť a budúcnosť už sú zapísané v tomto informačnom poli a Čas je kľúč, ktorý umožňuje tieto zápisy čítať.

Pomocníci profesora spomínali, že v také momenty v observatóriu viselo akési v podstate pocítiteľné elektrické napätie. Vedci, ktorí si navykli na suché čísla si zrazu uvedomovali, že stoja na prahu objavu, ktorý robí človeka obrazne rovného bohom. Už sme viac neboli zrniečkami stratenými v nekonečnej prázdnote. Stali sme sa operátormi spojenia v centre riadenia Vesmíru. Kozyrev dokázal, že ľubovoľná hviezda, ľubovoľná galaxia sa nachádza na vzdialenosť natiahnutej ruky ak vieme, na akej frekvencii pracuje samotný Čas.

Samozrejme, že oficiálna veda sa postavila frontom proti tejto novej informácii. Akademici kričali, že to všetko je iba chybovosť prístrojov, teplo vyžarované z rúk operátorov, či proste rušenie v elektrickej sieti.

Osobnosť Kozyreva u nich vyvolávala tupú závisť a nenávisť. Akože to môže byť? Človek prešiel trestanecké tábory, vrátil sa a hlása, že celá naša fundamentálna fyzika je iba povrchný pohľad na veci..?

Jeho teóriu nazvali lživou pavedou a samotného Kozyreva sa snažili vykresliť ako snílka, ktorý si pomýlil astronómiu s mystikou. Ale fakty sú nezvratné. Prístroje zaznamenávali signály jeden za druhým v rôznych observatóriách, za rôznych podmienok. Mal podporu, o ktorej mnohí nemali ani poňatia. Jeho práce sledovali ľudia, ktorí budovali sovietsky kosmický program. Intuícia im napovedala, že v týchto „nerozumných“ myšlienkach je skrytá technológia budúcnosti, schopná poskytnúť okamžité spojenie s akýmkoľvek kútom galaxie. Zdalo by sa, že to bol úplný triumf. Vedec so svetovým menom, objavujúci sopky na Mesiaci a rozlúštiaci kód Času sa mal stať legendou ešte za života. Ale ako a čo sa stalo, že namiesto pamätníkov a pôct začali jeho meno pomaly a metodicky vyškrtávať z dejín a vytvorili históriu?

Jeho knihy pálili, laboratória pozatvárali a učeníkov rozohnali do najvzdialenejších kútov ohromnej krajiny. Prečo? Ak jeho snímače a zrkadlá skutočne fungovali, prečo sa sovietska veda tak veľmi desila z jeho objavov? Prečo meno človeka, ktorý našiel spôsob komunikácie s budúcnosťou sa na desaťročia zmenilo na tabu pre seriózne časopisy?

Odpoveď je ukrytá v tom, že Kozyrev nazrel veľmi ďaleko za oponu a to, čo tam uvidel bolo nebezpečné pre akýkoľvek politický režim, ktorý sa snaží kontrolovať človečenskú myseľ.

Aby sme pochopili, čo presne vystrašilo systém, musíme sa vrátiť k tým záhadným, hliníkovým špirálam, ktoré sa dodnes považujú za najzáhadnejšie artefakty sovietskej vedy.

Na chvíľu sa zastavme. Ak počujeme o hliníkových cylindroch, ktoré čítajú budúcnosť, vnútri nás sa musí ozvať skeptik. Je to tak správne. V oficiálnej vede 80-tych rokov sa okolo mena Kozyreva tvorilo doslovne bojisko. Jeho pokusy s otáčavými váhami – tie, pri ktorých sa ručička otáčala pri šálke čaju – preverovali celé komisie z prezídia Akadémie vied ZSSR. Výsledok sa ukázal predvídateľný – vedci z iných laboratórií nedokázali úspešne zopakovať experimenty s takou ľahkosťou ako Kozyrev.

Najsilnejší úder zasadil Landau – gigant sovietskej fyziky. Človek, ktorého názor zavážil viac ako stovky dizertácií. Rozmetal teóriu Kozyreva nazývajúc ju metafyzickým odpadom. Argumenty zneli likvidačne. Krútiace (torzné) váhy – je vec veľmi zložitá na zaobchádzanie. Stačí aj najmenší prievan na ovplyvnenie; minimálna zmena teploty ruky operátora, alebo vibrácie od prechádzajúcej električky stačia na to, aby sa ručička vychýlila. Kritici tvrdili, že Kozyrev vydával želanie za skutočnosť a jeho hmotnosť času je iba chybou zle izolovaných prístrojov. Existuje aj iná, dosť tvrdá teória – psychológovia niekedy šeptom analyzujú tzv. „trestanecký syndróm“. Predstavte si človeka, ktorý veľa rokov presedel v trestaneckom tábore v úplnej izolácii pod trvalou hrozbou zastrelenia. Aby nezošalel, mozog vytvára ochrannú stenu – vytvára si svoj vlastný fyzický svet, v ktorom sa čas stáva živou bytosťou, priateľom, ktorý pomáha prežiť. Je možné, že celá táto príčinná mechanika bola iba grandióznym útočiskom, ktorú myseľ génia rozložila okolo seba, aby sa nezlomil. V takom stave môže myseľ človeka podvedome pripravovať výsledky na svoju vnútornú pravdu tak, že si to dokonca ani neuvedomí. A tie zrkadlá na Sibíri – skeptici tvrdia, že ohnuté hliníkové listy je proste gigantické placebo. Človek vstúpi do uzavretého priestoru kde je ticho, neobyčajná situácia, očakávanie niečoho nadprirodzeného. A tak mozog začne generovať halucinácie. Všetko to, čo ľudia považovali za informačné pole mohlo byť proste iba zradnou hrou obrazotvornosti. Veda vyžaduje jasnosť, opakovateľnosť a želanú istotu, pričom Kozyrev sa väčšinou spoliehal na svoju fenomenálnu, v podstate mystickú intuíciu.

Ale ak Kozyrev bol proste iba zlomený fantasta s narušenou psychikou, tak prečo sa jeho predpovede o Mesiaci splnili s hodinárskou presnosťou? Prečo snímače v rôznych observatóriách synchrónne reagovali na hviezdy, keď ich on úplne zakrýval plechom? Chybové poruchy prístrojov sú zvyčajné chaotické, nezostavujú sa do kompaktného systému.

Dnes – desaťročia po jeho smrti – v tých najmodernejších laboratóriách sveta skúmajú fyzici kvantové previazanie. To nastane vtedy, keď dve častice sa navzájom pocítia okamžite na ľubovoľnú vzdialenosť, ignorujúc rýchlosť svetla. A najprekvapivejšie na tom je, že moderní vedci začínajú opakovať formulácie, ktoré Kozyrev zverejňoval v časopisoch v 40-tych rokoch minulého storočia. Oni hovoria o nelokálnosti Vesmíru, o tom, že všetko vo svete je prepojené neviditeľným kódom. Dochádza ku paradoxu. Oficiálny systém v minulosti odvrhol tvrdenia starčeka profesora, no teraz sám, lapajúc po vzduchu, beží tým smerom, ktorý on ukázal hliníkovým prstom. Stojíme na krížnych cestách. Kozyrev bol buď veľkým mystifikátorom, ktorý oklamal sám seba, alebo už vtedy videl svet bez filtrov, ktoré máme v mysliach. Cena takéto náhľadu sa ukázala veľmi vysoká – osamelosť, šikanovanie a pečať lživého vedca.

My na svet proste pozeráme cez malú kľúčovú dierku, pričom Kozyrev nám navrhol dvere úplne otvoriť a dokonca doň vojsť. Jeho myšlienky nezahynuli spolu s ním, ale vyrástli na tých najneočakávanejších miestach. Dnes používame technológie, o ktorých ani netušíme, že pracujú na podklade toho informačného poľa opísaného Kozyrevom.

Naše náhodné tušenia, neočakávané osvietenia a pevný pocit, že v živote nič nie je náhodné – to nie sú proste poruchy mozgu. Je to presne to pôsobenie, ktoré sa Kozyrev snažil premeniť na materiálne vzorce.

A teraz vidíme, ako sa jeho „sovietska mágia“ vracia do našich životov, akurát že už pod úplne iným menom. Dnes to nazývajú „kvantová nelokálnosť“. Znie to sucho a akademicky, ale za týmto termínom sa ukrýva presne tá sovietska mágia z Pulkova. Fyzici si už zvykli na to, že dve častice sa môžu navzájom okamžité pocítiť, hoci sa nachádzajú na opačných koncoch galaxie. To, za čo Kozyreva šikanovali sa stalo základom pre vývoj kvantových počítačov a systémov šifrovania, ktoré sa nedajú rozlúštiť. On proste zachytil tento pulz Vesmíru veľmi skoro, keď sme ešte nemali slová, aby sme to vôbec opísali.

A čo je na tom všetkom dôležité? Kozyrev nie iba objavil fyzický zákon, on vrátil človeku právo na „zázrak“, t.j. na nesprostredkovaný, osobný kontakt so Všehomírom. Ak je Čas tokom Energie a nie chladné prázdno, tak intuícia nie je náhodná porucha unaveného mozgu. Je to osobný, od narodenia v nás vložený prijímač. Ak na chrbte cítite kohosi pohľad, či odrazu viete, že treba sa ozvať starému známemu, ktorý sa práve teraz dostal do problémov, pripájate sa k tomu istému oceánu, ktorý sa Kozyrev snažil zachytiť svojimi hliníkovými špirálami. Každá plavba v tomto informačnom toku a naše myšlienky nie sú proste akýsi tichý šepot vnútri hlavy, ale skutočné vlny, meniace hustotu reality. Jeho idey o Noosfére a reálnej Mysli planéty už teraz nachádzajú potvrdenie v globálnych experimentoch so snímačmi náhodných čísel, ktoré začínajú vyjadrovať dobre usporiadané postupnosti niekoľko hodín pred svetovými katastrofami či sviatkami. Ako keby Človečenstvo – ako jeden organizmus – vopred cítilo udalosti v Čase. Kozyrev ukázal, že Čas nie je to, čo nás zabíja a mení nás na prach. Čas je Energia, ktorá nám dáva Život! Ak sa naučíme s ním správne zaobchádzať, tak horizonty našich možností a obmedzení jednoducho zaniknú.

Vo februári 1983 Kozyrev opustil náš svet a zanechal po sebe viac otázok ako odpovedí. Pochovali ho na cintoríne v Pulkove, hneď vedľa jeho milovaných teleskopov. Zdalo by sa, že tým sa všetko končí.

Dnes jeho meno nesie asteroid č. 2536 letiaci kdesi tam, medzi hviezdami, ktoré on tak miloval. Vždy, keď si moderný fyzik láme hlavu nad tým, ako hmota môže komunikovať skrz priestor, ide po stopách tvrdohlavého, nezlomného profesora.

Často sa sťažujeme, že nemáme Čas, ale ak mal Kozyrev pravdu, tak Času je okolo nás nekonečné množstvo. Je to hlboký oceán, ktorý nemá dno. A my v tomto oceáne nie sme iba akousi bezvýznamnou omrvinkou, ktorú unáša prúd, ale kapitánom, ktorý môže svojim vôľovým úsilím meniť kurz tohto Toku.

Jeho život v trestaneckých táboroch, víťazstvo nad mŕtvym Mesiacom aj jeho hliníkové zrkadlá nám svedčia o jednom. Človečenský Duch je pevnejší ako akákoľvek oceľ či režim. Nie sme biologické stroje, sme operatívne reality.

Keď sa najbližšie pozriete na hviezdy na nočnej oblohe, nemyslite o nich ako o ďalekých a chladných objektoch bez života. Spomeňte si na človeka, ktorý dokázal, že nás počúvajú práve teraz. Kozyrev nielenže objavil kosmickú teóriu, on nám zanechal návod, ako nebyť osamelým v tomto ohromnom Všehomíre. Vaše dèja-vu, veštecké sny, či iné zvláštne „náhody“ – to aj je ten skutočný šepot Času, ktorý sa Kozyrev naučil previesť do jazyka vedy. Svet je oveľa zložitejší, než ako nám ho ukazujú v správach či učebniciach. Je živý, pulzuje a veľmi presne reaguje na to, čo sa odohráva v našom vnútri. Nikolaj Kozyrev riskoval všetko, aby nám toto spojenie ukázal.

Je možné, že práve teraz, v tejto sekunde, kým čítate tento článok, sa hustota Času okolo vás trochu zmenila. Jednoducho len preto, lebo na to myslíte. V tomto svete neexistuje nič náhodné. Čas nás určite počuje a je na našej strane, ak sme pripravení v neho uveriť.

Odporúčame nikdy viac nepoužívať výrazy typu „zabíjanie Času“. Principiálne tú istú myšlienku nájdete aj v diele Lewisa Carolla „Alenka za zrkadlom“.

Čas je náš Priateľ, je s nami po celý náš život, spolupracujme s ním a On nás nesklame.

A ak vám niekde v mysli zaznie refrén známej piesne Lenky Filipovej „Za všechno může čas“ – tak to v žiadnom prípade nebude od veci.

19.10.2026

Ďalšie stretnutie u Satirikov.

Prajeme príjemné sledovanie.

03.10.2026

Staré slovo „DEVA“ má od prvopočiatkov úplne iný význam ako je dnes zaužívaný. Presnejšie, ako nám ho „naservíroval“ jazykovedný ústav jezuitov pôsobiaci systematicky na báze nám už známej hatlaniny.

V podstate správny odtieň jeho štruktúry možno nájsť v indických Védach, ale tu naskakuje hneď prvý problém. Angličtina nepozná zvuk „ď“, takže akonáhle sa presúvame do oblasti indických Véd, tak okamžite „ponúkajú“ tvrdú výslovnosť (t.j. bez ď) ako „deva“, niekde až formou „déva“.

Reč je o tom istom subjekte, ktorý je opísaný v indických Védach, len jeho podstata poväčšine uniká. Takže začneme tým, že budeme používať vyslovene „mäkkú“ verziu, teda foneticky zapísanú ako „ĎEVA“ (česky „DĚVA“). Samozrejme – keďže ide o mäkkú dvojhlásku – že nám úplne postačí používať bežnú formu zápisu v tvare „DEVA“, pričom čítame – samozrejme – MÄKKO.

Všehomír je tvorený zvukmi, ale zvukové Obrazy sú zapisované v našej Kultúre Bukvicami. Teda rozdiel medzi mäkkým a tvrdým zápisom môžeme vyjadriť bukvicovým zápisom napríklad takto: ДѢVA (použili sme Bukvicu „Harmonický Rozvoj“ – ktorý chceme zdôrazniť) a ДѤVA (tvrdá forma, teda bez „ď“).

Tématiku však treba vysvetliť trochu zo širšieho uhla pohľadu.

Priestor za hranicou nášho Všehomíru tradične označujeme ako Tmavá Matéria. Z pohľadu nášho elektromagnetického, hmotného Sveta môžeme tento priestor chápať aj ako mohutné Nič – t.j. Prav.

V Pravi (Tmavej Matérii) nás v tomto prípade zaujímajú dve charakteristiky. Je to číre Vedomie, ale zároveň to je aj všetok existujúci Potenciál, vo vyjadrenom aj nevyjadrenom stave. Je to nekonečná Tvorivá Energia v potenciálnom, alebo inak kľudovom, nevibrujúcom stave. Aby sa mohla objaviť matéria – a neskôr aj jej rôzne formy – je nevyhnutné zaviesť do Tmavej Matérie vibračný pohyb.

Pod vibráciou máme na mysli pohyb čohokoľvek medzi dvomi bodmi zvratu, ako je napríklad kyvadlo, ktoré v krajnom bode zastaví a zmení smer. Inými slovami čokoľvek, čo vibruje medzi dvomi krajnými bodmi (v skutočnosti „kmitá“ po špirálovitej dráhe).

Pohyb kyvadla si možno predstaviť ako vlnu v tvare sínusovky. Maximum a minimum sínusovky sú krajné body, v ktorých sa kyvadlo zastaví a zmení smer pohybu.

Ak je rýchlosť pohybu nekonečná, tak dostať sa do ktorejkoľvek polohy nevyžaduje žiaden čas, t.j. lúč kyvadla je všade v každom okamihu, je všadeprítomný, t.j. (paradoxne) v stave totálneho pokoja.

Pre ilustráciu vibrácií si pomôžeme názorným príkladom. Predstavme si, že sedíme vo zvukotesnej miestnosti – všade je absolútne ticho. Teraz švihnime obyčajnou plácačkou na muchy. Švihnutím skrz vzduch dôjde ku stlačeniu vzduchu pred plácačkou a k zriedeniu vzduchu za ňou.  Tento čin vytvorí dva nové stavy alebo inak stav duality vo vzduchu, ktorý bol dovtedy tichý: vznikol vzduch stlačený a menej stlačený, t.j. zriedený. Stlačený aj zriedený vzduch sa presúva preč od zdroja, t.j. od plácačky a v koncentrických vlnách napĺňa izbu. Keď sa vzduch mení medzi týmito dvomi stavmi, zasahuje naše uši a počujeme zvuk.

Toto isté sa deje v Tmavej Matérii, či inak v čírom Vedomí. Keď je premiešané niečím, čo ho zvlní, tak tieto vlny sa začnú šíriť vo forme elektromagnetického poľa. Keď sa toto zvlnené, vibrujúce Vedomie dostane do kontaktu so sietnicou nášho oka, tak sa nám môže javiť ako častica svetla, t.j. fotón. A fotón je malilinkým kúskom vibrujúcej Tmavej Matérie, či inak už elektromagnetickým poľom. Teda skrátene, toto vlnivé, vibrujúce Vedomie vytvára fyzickú hmotu. Z toho vyplýva, že čím je Vedomie rýchlejšie rozvibrované, tým viac hmoty, t.j. častíc rôznych druhov dostaneme.

Teda Vedomie v rozvibrovanom stave prezentuje seba ako nám známu hmotu, z ktorej je sformované všetko, čo vidíme vôkol seba – stôl, kvety, vôňu kvetov, naše telá. Toto všetko je sformované rýchlo vibrujúcim Vedomím.

Predstavme si atóm pozostávajúci z jadra v strede a jeho obal sformovaný obiehajúcimi elektrónmi. Kvôli rozmerovej predstave si vizualizujme atóm vodíka s priemerom 1 mm, t.j. niečo o veľkosti cca špendlíkovej hlavičky. Polomer dráhy elektrónu sa potom nachádza vo vzdialenosti cca 18 m od jadra. Všetok priestor medzi jadrom a elektrónom je Tmavá Matéria, teda môžeme z nášho pohľadu povedať vákuum. Teda atóm – tvorený zväčša vákuom (Tmavou Matériou) – je zároveň čírym Vedomím a čokoľvek, čo vibruje v atóme a je prejavené (elektrón a jadro), pozostáva z vibrujúcej Tmavej Matérie, či inak Vedomia. Je dosť dôležité si uvedomiť, že medzihviezdne médium – Tmavá Matéria medzi hviezdami, slnkami a galaxiami – je tá istá Tmavá Matéria (vákuum), ktorá vypĺňa atómy v našich telách. Je to to isté, kontinuálne médium.

Kedykoľvek sa pohneme, substancia Tmavej Matérie preteká cez naše telá. Napĺňa nás a sme od nej neoddeliteľní. Spôsob, akým sme štruktúrovaní na mikroúrovni je ten istý, ako sú veci štruktúrované na galaktickej makroúrovni. Tmavá Matéria je všade, je to matrica v ktorej všetko existuje a ktorá preniká všetkým.

A situácia je ešte „horšia“. Väčšina ľudí si myslí, že proces myslenia prebieha v mozgu. Nie je to celkom tak, ale predpokladajme, že hej. Už vieme, že naše mozgy sú vytvorené z vlniacich sa atómov. Ale tieto atómy sú zostavené – z prevažnej časti – Tmavou Matériou. Práve teraz sa váš mysliaci proces odohráva na pozadí medzihviezdnej Tmavej Matérie, ktorá vypĺňa váš mozog. Následne, vaše myslenie pozostáva z modifikácií vo vibračných procesoch Tmavej Matérie, či inak číreho Vedomia. Majte na pamäti, že táto Tmavá Matéria nie je vašou privátnou Tmavou Matériou. Každý a všetko je vytvorené z tejto vibrujúcej Tmavej Matérie – či už sa vám to páči alebo nie. Vaše mysliace procesy sa šíria a (často negatívne) ovplyvňujú všetko Stvorenie. Z tohto pohľadu neexistuje súkromie, a teda je už neskoro sa sťažovať.

Tu je dobré zdôrazniť, že nesporne sú metódy na odstraňovanie negatívu v tomto živote, čo značne mnohým uľahčí život po jeho odobraní. Ale to „nezahladí“ činy ani im predchádzajúce úmysly, ktorých sa očistení od negatívu voči Rodu dopustili. Všetky veci sú „Vyššej inštancii“ dobre známe. Čas ako reakcia na činy nemá vplyv na ich zahladenie. Očistený zradca či zradkyňa Rodu ostáva zradcom či zradkyňou Rodu.

A platba za odpustky/čistenie negatívu je dobrým obchodom pre tie, ktoré čistky vedú. To nie ony, ale „nákupcovia“ čistiek majú pretrvávajúci problém. A ten ostáva.

Teda zhrňme si to. Univerzálne Vedomie nadobúda dve formy: vibrujúcu, a teda prejavenú, ktorú voláme hmota a nevibrujúcu, a teda neprejavenú, ale obsahujúcu Všetko čo môže existovať v potenciálnom stave, slúžiacom ako technický výkres pre Matériu. Sú to dva rozdielne stavy Tmavej Matérie, či inak číreho Vedomia.

Teraz sa môžeme pozrieť na naše telo ako na vedomie v prejavenom stave a všimnime si jeho pôsobenie.

Môže sa stať, že niekto dostane úder do hlavy taký, že síce nie je ohrozený jeho život, ale upadne do bezvedomia. Čo sa v takom prípade deje? Človek stratí vedomie, ale jeho telo nie. Funguje ďalej v podstate celkom dobre, čo znamená, že má svoje vlastné vedomie schopné riadiť aktivity orgánov. Takéto vedomie môžeme nazvať rudimentárnym. Je to „múdrosť vnútorných častí“ tela.

Ak k úderu došlo povedzme následkom prepadu zlodeja, ktorý medzitým vyprázdnil vrecká nešťastníka, tak ten to zistí už po návrate vedomia. Rudimentárne vedomie sa nezaoberá stavom vrecák človeka, teda túto starosť má očividne iný druh vedomia. Znamená to, že človek má (minimálne) dva druhy vedomia umiestnené vo svojom tele. Jedno je vyššie vedomie – ktoré je pomerne ľahko možné dostať mimo tela jemným úderom, alebo napríklad anestéziou. Potom je tu ďalšie, rudimentárne vedomie, ktoré vie, ako udržiavať telo, a to dokonca aj vtedy, keď vyššie vedomie odíde.

Môžeme teda povedať, že sme zostavení z dvoch bytostí. Jednou je rudimentárne vedomie, ktoré je telom a vie o ňom všetko. Druhé vedomie je vyššie, obýva naše telo a využíva ho pre svoje potreby. Toto vedomie je inteligentnejšie, pôsobí ako „pozorovateľ“ a zahŕňa našu myseľ. Vyhodnocuje zmyslové vnemy a zážitky a dáva nám naše sebavedomie ako individualite. Z určitého pohľadu ho môžeme nazývať aj Duša.

Duša podlieha evolučnému vývoju a informácie takto získané z výukového procesu ukladá v sebe. Nakoniec tieto spracované a vyhodnotené informácie zredukuje do základov a niektoré z nich odošle vyššiemu aspektu Duše, ktorý môžeme nazvať Vyššie Ja. Nad Vyšším Ja je ďalšia zložka Duše, ktorú môžeme pracovne nazvať Najvyššie Ja, ale aj to má záujem o informácie pochádzajúce z fyzického tela.

Teraz môžeme aplikovať princíp dvoch druhov vedomia aj na ďalšie systémy. Napríklad našu Zem môžeme považovať za veľké telo, pozostávajúce z masy minerálov, organickej hmoty atď. Súhrnné vedomie jej atómov tvorí rudimentárne vedomie tohto tela – Bytosti, ktorá je fyzickou planétou. Môžeme povedať aj to, že niekto musí obývať takto veľké telo presne tak, ako naša Duša obýva naše telo. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Existuje vedomie – určite veľmi veľké – ktoré je vyšším vedomím, pozorovateľ alebo Duša planéty Zem.

My, človečenstvo, sme súčasťou tejto ohromnej Bytosti práve tak, ako všetky druhy zvierat a aj bytosti, ktoré nemajú fyzické telá.

Môžeme pokračovať slnečným systémom. Slnko je ohromná masa horúcich plynov. Táto masa mnohonásobne presahuje hmotu všetkých planét dokopy. Takže je veľkým telom vedomia.

Jeho rudimentárne vedomie pozostáva z rudimentárnych vedomí všetkých planét práve tak, ako naše telá obsahujú rudimentárne vedomia všetkých našich orgánov. Toto väčšie telo je obývané vyšším vedomím, ktoré používa ako dočasné sústredenie či garáž.

Meno dané bytosti, ktorá je rudimentárnym vedomím akejkoľvek štruktúry je Deva. Existuje Deva stromu, hory, chleba… Tieto bytosti dokážu niektorí jednotlivci vidieť.

Masa vody či vzduchu obsahuje množstvo molekúl. Súhrn všetkých molekúl je Deva, teda bytosť. Devu hory tvoria vedomia hmoty z ktorých pozostáva. Zaujímavosťou je, že s Devami sa dá hovoriť. Devy Stvorenia sú ženského rodu. Dohodou s Devou oceána možno odvrátiť búrku.

Alebo napríklad mravce. Je to inteligentná, organizovaná komunita ale ak preskúmame nervový systém mravca zistíme, že je veľmi jednoduchý. Ako sa teda môžu takto inteligentne organizovať? Jeden mravec nie je veľmi bystrý, ale všetka inteligencia mravcov ich kolónie je Deva, teda súhrnné vedomie miliónov mravcov. Ak napríklad mravce „napadnú“ vašu obľúbenú bonboniéru ponechanú na stole, môžete požiadať Devu, aby odsunula svoje telo (t.j. mravce) preč od nej. Pri vyjednávaní podmienok odchodu mravcov s ňou používate menu, ktorá sa volá láska (nie ľúbosť). Ak pošlete Deve dávku lásky, tá podporí jej evolúciu. Dokonca aj Devy potrebujú lásku, aby mohli lepšie spoznávať Stvoriteľa. V Prírode je menou láska, nie peniaze…

Vráťme sa k veľkému Obrazu. Máme Devu Slnka, či inak vedomie jeho formy a pozorovateľa, teda vyššie vedomie Slnka, ktoré ovláda slnečnú sústavu. Súhrn hviezd a sĺnk tvorí galaxiu, obsahujúcu už stovky miliárd hviezd. Je to samozrejme ohromná bytosť, ale môžeme si byť istí, že má svoju Devu. No a takáto Deva má určite poriadnu prácu.

Devy tú teritoriálne tvory, viac či menej naviazané veľkosťou na formu alebo teritórium, ktoré obývajú. Je to niečo podobné, ako keď si zvieratá chránia svoje teritóriá, neraz aj žiarlivo – podobne aj Devy. V okamihu, keď sa priblížite k ich územiu sa prejavia a začnú zadávať otázky ohľadom vašich úmyslov, niekedy aj nie veľmi priateľsky.

Povedzme rozšírite svoje vedomie na slnečnú sústavu, tak keď sa tam dostanete, pokračujete v nafukovaní seba až kým neobsiahnete veľa hviezd. Ďalej pokračujete až kým neobsiahnete celú našu galaxiu. Aby ste to dosiahli, musíte precítiť svoje vedomie ako vákuum, prázdnotu (Tmavú Matériu) a hviezdy navnímate ako špendlíkové hlavičky na vašom tele. Nemáte nič na žiadnej hviezde vo vašom tele, ale preciťujete to, pozorujete to a máte to radi (= láska ku stvorenému Svetu).

Keď ste rozšírili vaše vedomie do veľkosti galaxie, tak ste sa v skutočnosti stali galaxiou. Zavlňte, zavrťte svojim telom. To spôsobí vyrušenie, vibráciu, ktorá sa rozšíri po galaxii (ako mucha chytená do pavučiny). Deva galaxie sa objaví okamžite, vyzerajúc znepokojene a povie niečo ako „čo chceš?“, alebo „kto si?“.

Môžete sa napríklad ospravedlniť za spôsobené narušenie a vysvetliť, že ste iba niečo ako zvedavý cestovateľ prechádzajúci okolo a nechcete nikomu uškodiť.

Vtedy sa postoj Devy zmení na priateľský. Veď každý má právo (ba dokonca povinnosť) spoznávať.

Takto postupujúc sa nakoniec môžete dostať k Stvoriteľovi Všehomíru. Ten obsahuje všetko čo existuje vo Všehomíre, a teda si vyžaduje seriózny prístup.

Pánom Všehomíru je Stvoriteľ a jeho činnosťou je „prevádzkovať“ Všehomír. Opísať proces tvorenia komukoľvek znamená opísať všetko, čo sa stalo ešte predtým, ako bol stvorený. Tu nám stačí povedať, že nech sa čokoľvek stane kdekoľvek, je to vložené do „hologramu“, teda do Vesmírnej Mysle.

Stvoritelia sú ohromné Bytosti, majú obrovské Vedomie a zjavujú sa v troch formách:

1. Neprejavenej, objavujúcej sa iba ako mohutný Zdroj Svetla;
2. Prejavenej, rozvinutej forme, ktorou je forma aktívneho fyzického Vesmíru;
3. Príležitostne v približujúcej sa človečenskej forme. To vtedy, keď považujú za potrebné komunikovať s človekmi.

Stvoriteľ môže Seba prejaviť naraz vo všetkých troch formách.

Otázkou ešte zostáva, prečo sú v procese stvorenia opisované mužské a ženské aspekty. Aby sa aktivizoval proces evolúcie, musí sa Stvoriteľ rozdeliť na dva protiľahlé póly kosmickej štruktúry. Dynamika Stvoriteľa je založená na vzájomnom vzťahu kladnej a zápornej polarity. Akonáhle sa oddelia, snažia sa znovu spojiť, preto sa opačné polarity navzájom priťahujú.

Oddelením sa Devy od Stvoriteľa On sám „preberá“ mužský Princíp, ale v skutočnosti je Stvoriteľ zároveň Oba princípy. Ale po oddelení ženského, „Zvyšok“ zaujíma mužskú funkciu. V Tmavej Matérii sú Oba spoločné, nedelené.

Mužský Princíp Stvoriteľa je aktívny, zahŕňajúci evolúciu vedomia. Ženský Princíp Stvoriteľa je Matka Príroda, teda Deva vo všetkých existenčných formách. Všetky prirodzené Devy – galaxie, slnečné systémy a zeme/planéty pochádzajú z jej Tela. To Ona projektuje všetko existujúce – viditeľné aj neviditeľné – do Bytia. Ona je Zemou, formou planéty. Projektuje svetadiely, ostrovy, hory, stromy, či dokonca menšie a menšie Devy kvetov či buniek, a to až po atóm.

V našej Tradícii má ženský aspekt Tvorenia meno MAKOŠ. Princíp je ľahko pochopiteľný analýzou Bukvíc, z ktorých Meno pozostáva.

Čo praktické by mohlo vyplynúť z informácie v tomto článku? Výstup nahor do vysokých dimenzií nie je „patentom“ žiadnej konkrétnej skupiny, a už vôbec nemôže byť žiadnej, ktorá „pretláča“ iba jednopólový princíp. Štruktúra Tmavej Matérie prevláda už v atómoch človeka, takže meditatívnou cestou – môžeme povedať aj silne vyvinutou schopnosťou Obrazotvornosti – umožňuje „cestovať“ veľmi vysoko, ale pritom – paradoxne – ostávame vo svojom „vlastnom“ vedomí. No a princíp práce s Devami je rovnako jasný. A my – Slovienorusi-Rusíni pod našimi horami nazývajúci sa aj Sarmati – sme aj podľa anglojazyčného zdroja považovaní za (pravdepodobne posledné) zvyšky obyvateľstva Tartarie v Strednej Európe. Určite nejde „čiernobielo“ iba o Slovákov na Slovensku, ale o Uhorskú Rus.

Nezraďme Našich vlastných Prѣdkov!

13.08.2026

Treba zdôrazniť, že tématika prítomnosti mimozemšťanov na našej Midgard Zemi je preberaná aj v našich tradičných zdrojoch – Sloviensko-Árijských Védach. Môžeme dokonca potvrdiť, že keď vyjdete na ulicu väčších miest v našej vlasti, tak – optimistický odhad – asi 80% tých, ktorých stretávate nemajú s druhom Človek nič spoločné…

Nakoniec ho predsa len uverejňujeme. Sú v ňom iba minimálne úpravy (originál je v angličtine) ktoré si vyžadovali menšie korekcie. To preto, lebo inak by niektoré údaje neboli celkom na mieste – najmä čo sa týka Slovenska. Ďalej je možné, že názvy všakovakých „skupín“ mimozemšťanov sme trochu domotali, keďže nie sme celkom v kurze ako sa aktuálne podávajú v populárnych internetových zdrojoch.

Spoliehame sa na to, že naši čitatelia sú už skúsení v tejto oblasti a dokážu sa v týchto informáciách – pomocou Zdravomyslia – zorientovať. Ide hlavne o schopnosť odfiltrovať informačný šum a vyextrahovať informačný obsah. Ale toto je dnes potrebné realizovať vždy. Inak to proste nejde…

Vo Východnej Európe prebieha vojna medzi Temnými a Svetlými prstencami úplne utajene kvôli prísnemu zatemneniu, ktoré v informačnom poli zaviedli NAA (NATO/Insektoidi). Za fasádou „nič sa nedeje“ sa však skrýva extrémne napätá situácia a prudká konfrontácia medzi kozmickými rasami, ktoré dohliadajú na konkrétne krajiny v tomto regióne. Niektoré sú pod úplnou kontrolou Temných prstencov na éterickej a mentálnej úrovni. Svetlé Rasy tam pôsobia výlučne na diaľku – vysielaním frekvencií z Oortovho oblaku a prostredníctvom izolovaných inkarnovaných kontaktérov. Iné krajiny slúžia ako pevnosti pre Svetlé prstence, kde NAA môžu ovládať iba povrchnú sociálnu („televíznu“) rovinu.

POĽSKO

Zostáva pod úplnou kontrolou NAA. Svetelné kruhy nemajú v tejto krajine žiadne fyzické ani éterické opory, pretože 90 % priestoru je vyplnených hustým čiernym poľom. Jedinými výnimkami sú izolované ohniská Svetla, eko-osady a duchovné skupiny.

V Poľsku sú Temné kruhy ukotvené v dvoch oblastiach. Hlboko v podzemných dutinách pod Varšavou leží základňa nižších astrálnych Reptiloidov, ktorá slúži ako kontrolný bod pre informačné pole.

V oblasti Kętrzyn (Mazursko) sa nachádza rozsiahly podzemný komplex Sivých (Orion a Zeta Reticuli), prepojený s bývalými bunkrami nacistického Wehrmachtu, „Wolfsschanze“ a ich zariadeniami, ktoré stále vysielajú deštruktívne programy. Tu prebieha analýza, katalogizácia a digitalizácia zozbieraného genetického materiálu a Duší, spolu s experimentami s krížením a vytváraním hybridných biorobotov.

Inkubátory zahŕňajú automatizované komplexy na prácu s genetikou na báze uhlíka. Siví ľudia zbierajú DNK materiál od miestneho obyvateľstva (prostredníctvom lekárskych programov, očkovania a zberu frekvencií) na chov avatarov. Sú na nerozoznanie od ľudí, ale chýba im Duša a sú určení na infiltráciu do administratívnych štruktúr európskych krajín. V tomto podzemnom komplexe sú nainštalované kvantové pamäťové servery (archívy Duší) a jednotky na zachytávanie a prepisovanie mentálnych polí. Keď osoba opustí fyzickú rovinu v tejto zóne, špeciálna satelitná sieť a pozemné pasce zachytia jej jemnohmotné telá a po vymazaní pamäte ju nasmerujú do automatizovaného reinkarnátorského dopravníka umiestneného v tých istých priestoroch.

Kętrzyn

Oba uzly sú diaľkovo ovládané Drakonmi z Thubanu (Alpha Draconis), aby udržali inverznú kupolu nad touto časťou kontinentu. Základne generujú vlnové pole, ktoré úplne invertuje (prevracia) vysokofrekvenčné kozmické kódy. Prechodom cez túto čiapku sa transformujú na 3D vibrácie strachu, viny, agresie a smädu po pomste, ktoré sa potom používajú na involúciu masového vedomia.

To posilňuje mentálnu hypnózu, ktorá bráni človekom počuť signály Svetelných prstencov. Obyvateľstvo je zneužívané ako „batéria“. Zhoršovaním historických tráum Temné prstence extrahujú gavach, čím pripravujú krajinu ako baranidlo proti jej západným a východným susedom. Proces je pod dohľadom anglosaského krídla prostredníctvom štruktúr NATO a spravodajských aliancií, ktoré sú úzko integrované s miestnym radikálno-nacionalistickým egregorom. Je ukotvené vo Varšave (digitálne a veliteľské centrá), Rzeszówe (hlavné logistické centrum), Mazurských jazerách a starobylých teutónskych hradoch (psychotronické rezonátory), ako aj v superhustej sieti vojenských základní, radarových staníc protiraketovej obrany/protivzdušnej obrany a dátových centier prepojených s vesmírnou konšteláciou USA/NATO.

Centrum Rzeszów

ČESKO

Neexistujú tu žiadne základne Svetelného kruhu. Mentálnu rovinu krajiny úplne ovládajú NAA prostredníctvom nemecko-rakúskych skupín, ktoré sú v súčasnosti agresívne vytláčané digitálnym krídlom globalistov. V Sudetách, na hranici s Nemeckom, sa nachádza rozsiahly podzemný komplex Insektoidov a Drakonov. Toto je centrum kybernetickej kontroly, algoritmov umelej inteligencie a riadenia bankových a informačných sietí strednej Európy. Staré podzemné továrne boli prestavané na výrobu biodigitálnych rozhraní.

NAA a ich elita tiež využívajú obrovský systém podzemných tunelov a úkrytov z posledných epoch, nedávnych aj vzdialených. Česká republika je dôležitým uzlom v stredoeurópskom subsystéme, kde sa nachádzajú podzemné uzly pre vysokorýchlostný tranzit a synchronizáciu údajov, ktoré zabezpečujú prevádzku globálnej siete.

Běchovice

Pod týmto východným predmestím Prahy sa nachádza „Oppidum“ – záložné strategické veliteľstvo a kryt s rozlohou viac ako 30 000 metrov štvorcových, určené na 10 rokov autonómneho prežitia elity v prípade globálnej katastrofy. Zariadenie je vybavené pokročilým systémom radiačnej a chemickej filtrácie a autonómnym zdrojom energie. NAA jednotky využívajú viacúrovňové tunely na upevnenie magnetickej siete a ako vlnové kanály.

Folimanka a Jalta

Bunker civilnej obrany Folimanka z čias studenej vojny a suterénne úrovne butikového hotela Jalta nemajú východy mimo pražského metra. Temné kruhy ich používajú ako frekvenčné kotvy pre nižšiu astrálnu rovinu. Nachádzajú sa pod kľúčovými oblasťami s hustou premávkou v hlavnom meste. Formálne sú to múzeá, ale na éterickej rovine slúžia ako miesta zadržiavania, kde sa neustále udržiava ťažká, viskózna frekvencia 3D Matrixu (strach súvisiaci s vojnou, úplná kontrola, potlačenie vôle). NAA riadia túto frekvenciu, aby saturovali a ovládali mentálne pole Prahy.

České podzemie

Mišov

V tejto dedine 73 km juhozápadne od Prahy sa nachádza podzemný bunker Javor 51, tiež prerobený na múzeum, kde boli uskladnené staré jadrové hlavice pre taktické rakety. Miestne tranzitné tunely spájajú zariadenie so sieťou pod pohorím Brdy, 60 km od hlavného mesta a zostávajú aktívnou súčasťou európskej podzemnej štruktúry.

Mišov leží na tektonickej križovatke a funguje ako kvantový akumulátor, prepojený prostredníctvom synchronizácie vĺn s hlavnou základňou Insectoidov v Sudetoch (pozri vyššie). Múzejná časť zaberá iba vrchnú vrstvu. Spodné, zablokované úrovne a drenážne systémy stále používajú NAA na zhromažďovanie a distribúciu nízkofrekvenčnej energie pozdĺž celej osi Sudety.

K-S 5 „U Potoka“

Pevnosť na hranici s Poľskom, v okolí Dolnej Moravy. Je to stredne ťažká pechotná kasemata postavená medzi rokmi 1935 a 1938 na ochranu krajiny pred nemeckou alebo maďarskou inváziou. Tunely vedú k rozsiahlej sieti pevností vrátane Boudy na severe a Hůrky na východe Českej republiky. Mnohé chodby sú utesnené betónovými blokmi alebo zaplavené, no slúžia ako éterické vlnovody. Hmyzoidy v Sudetoch a Siví v Poľsku používajú tieto podzemné potrubia na čerpanie energie a frekvenčných signálov.

K-S 5 “U Potoka”

Znojmo

Katakomby a podzemné chodby pod mestom Znojmo, na juhu Česka neďaleko rakúskych hraníc, tvoria jednu z najstarších aktívnych sietí v strednej Európe. Pozostáva z 27 km viacúrovňových tunelov, vetracích šácht a pascí, ktoré sa rozprestierajú na štyroch úrovniach. Spodné, čiastočne zaplavené a zablokované úrovne sa napájajú na priechodnú diaľnicu vedúcu do Rakúska (Viedeň) a Maďarska, cez ktorú (cez K-S 5 „U Potoka“) vysiela centrum Sudetských hmyzích tvorov svoje smernice do susedných krajín.

SLOVENSKO

Zóna pevnej parity a schizmy. Svetelné kruhy udržiavajú základne v Tatrách, ktoré prevádzkujú Andromeďania, 8D-9D Nordici (z Plejád, Lýry a Vegy) a zakladajúce kozmické Rasy Hyperborey (Tartária), ktoré si zachovávajú referenčnú frekvenciu svojho genofondu na Zemi a pamäť Prѣdkov.

Mesačná šachta

Legendárna Mesačná šachta, ktorá sa nachádza neďaleko obce Lubovňa vo Vysokých Tatrách, je viacrozmerný portál Svetelných prstencov, ktorý vytvorili andromedánski inžinieri. Komplex je plne konzervovaný na kvantovej úrovni, aby sa zabránilo tomu, aby sa technológia dostala do rúk NAA. Siví z Poľska sa opakovane pokúšali prelomiť tento uzol pomocou frekvenčných vrtákov, ale bez úspechu. V súčasnosti Mesačná šachta funguje v pasívnom režime a vyžaruje vlny, ktoré stabilizujú DNK tatranskej populácie proti mentálnej degradácii.

Slovenské podzemie

Demänovské jaskyne

V tomto rozsiahlom jaskynnom systéme (viac ako 40 km) v Nízkych Tatrách si Plejádski Nordici zriadili základňu v hustotách 5D/6D a využívajú toto prírodné miesto, jeho podzemné vody a komory ako rezonátor. Programujú prúdy, ktoré absorbujú vysokofrekvenčné kozmické kódy, ktoré po vynorení sa ako pramene a rieky čistia éterickú matricu Slovenska. Toto je primárny filter, ktorý odstraňuje mentálny smog pumpovaný Sivými z Poľska.

Bratislava

Temné prstene používajú Bratislavský hrad a celé pohraničné pásmo s Rakúskom ako svoje operačné predmostie. Prostredníctvom éterickej základne nachádzajúcej sa nad touto oblasťou sa európska čierna šľachta snaží potlačiť impulzy Svetla prichádzajúce z Tatier a prehĺbiť rozkol v spoločnosti. V rozľahlých tuneloch pod Hradom a kaštieľom v Rusovciach na južnom okraji hlavného mesta rozmiestnili Temné prstene éterické serverové uzly. Prostredníctvom týchto zariadení NAA koordinujú digitalizáciu na Slovensku, rušia impulzy Svetla z Tatier a využívajú ich ako veliteľské stanovište pre mentálne hackovanie a podmanenie si Slovenska. Práve tu bol naplánovaný a koordinovaný rituálny atentát na Roberta Fica 15. mája 2024.

Bratislavský hrad

Devínska Kobyla

Je to najvyšší bod Bratislavy, ktorý sa nachádza medzi mestskými časťami Devínska Nová Ves, Devín a Dúbravka, blízko hraníc s Rakúskom. Je to bod fyzicky zachytený NAA (NATO/Hmyzoidi), ale na éterickej úrovni riadený Svetelnými prstencami.

V minulosti sa na vrchole nachádzala tajná základňa protilietadlových rakiet (teraz uzavretá). Pod ňou, v hlbokých krasových jaskyniach, umiestnili NAA psychotronický vysielač, ktorý vysiela potláčajúcu energiu smerom k Rakúsku a Maďarsku. Hlboká geológia Devínskej Kobyly je však spojená s alpsko-karpatským tektonickým zlomom. Svetelné prstence využívajú spodné úrovne na vybíjanie astrálneho napätia Dunaja, čím bránia tomu, aby sa táto výška úplne premenila na žiarič chaosu.

V súčasnosti Slovensko drží líniu v Tatrách (Demänovské jaskyne, Mesačná baňa) proti avatarom Čiernej šľachty postupujúcim z Bratislavy a Poľska.

MAĎARSKO

Dnes je táto krajina pod ochranou Svetelných prstencov. Na Jemnej rovine navrhli a udržiavajú obranu Maďarska 8D-9D severskí vojaci na základe princípov posvätnej geometrie. NAA nemajú na maďarskom území žiadne fyzické pevnosti. Fungujú výlučne zvonku – prostredníctvom frekvenčných prenosov z Bruselu/Viedne a snažia sa implantovať mentálne vírusy prostredníctvom informačného poľa.

Pohorie Pili

Toto je kľúčový uzol v strednej Európe, kde sa pretínajú najsilnejšie ley línie tokov prány. Pohorie tvorí fraktálnu projekciu súhvezdia Orion (v jeho svetelnom aspekte). Slúži ako riadiace centrum pre celú ochrannú kupolu nad Maďarskom.

Pohorie Pili

Severskí kurátori používajú Pilis na vysielanie frekvencií harmónie a mentálnej imunity. Práve odtiaľto pochádza vysokofrekvenčná energia, ktorá robí Maďarov odolnými voči digitálnym vírusom NAA. V Pilisi je ukrytá Koruna svätého Štefana, ktorá na jemnohmotnej rovine funguje ako fyzický kryštálový prenos vplyvu Bielej šľachty v tejto krajine.

Jazero Hévíz

Biomedicínska základňa pre Plejáďanov a Síriánov. Toto najväčšie termálne jazero v Európe s jeho jedinečným chemickým a rádioaktívnym zložením vody využívajú na kvantové čistenie tiel od deštruktívnych kódov 3D Matrixu. Kúpajúci sa v jazere sa podrobujú frekvenčnému čisteniu na jemnohmotnej rovine od žiarenia 5G/6G veží a mentálneho smogu. Slúži ako silný zdroj podpory života pre región.

Hortobagy-Puszta

Andromeďania používajú tento národný park, ktorý sa nachádza na rozsiahlej stepnej rovine (Puszta) vo východnej časti krajiny, ako priestorový izolátor a horizontálny stabilizátor. Pôda tu má veľmi vysokú hustotu éterického poľa. Keď sa Temné kruhy pokúsia spustiť silný psychotronický alebo klimatický úder na Maďarsko (napríklad zo základní NATO v Rumunsku a Poľsku), obrovská rovina absorbuje deštruktívnu frekvenciu a rozptýli ju do hlbokých vrstiev zemskej kôry, čím neutralizuje mentálne útoky. Je to „airbag“ pre maďarský národ.

Vyšegrad

Hradné mesto severne od Budapešti v ohybe Dunaja. Miesto stretnutia 15. februára 1991 medzi vodcami vtedajšieho Československa, Poľska a Maďarska, ktorí založili Vyšehradskú skupinu. Dnes hrad a ohyb rieky, kde sú aktívne silné vývody prány a jej víry, slúžia ako vstupná brána pre kódy 8D-9D z podzemných éterických základní Severanov, ktoré sa tu nachádzajú.

Visegrád

Jadrová elektráreň Paks

Jediná prevádzkovaná jadrová elektráreň v Maďarsku. Nachádza sa na brehu Dunaja, 100 kilometrov od Budapešti a 5 kilometrov od mesta Paks. Vyrába viac ako 50 % elektriny vyrobenej v krajine. Z energetických blokov vychádzajú vedenia vysokého napätia, ktoré prechádzajú celým Maďarskom a sú pripojené k národnej rozvodnej sieti. Svetelné kruhy využívajú tento komplexný systém transformátorových staníc, stožiarov a drôtov s rôznym napätím ako fyzickú kotvu, ktorá premieňa jemnú energiu na stabilitu materiálnej roviny.

Gellértov vrch

Malý vrch (235 m) na západnom brehu Dunaja v okrese Buda, nachádzajúci sa medzi mostami Alžbety a Slobody v Budapešti. Je ústredným bodom najintenzívnejšej, skrytej konfrontácie medzi Bielou šľachtou a jej Čiernymi rovesníkmi. Toto je ich frontová línia v hlavnom meste. Pod kopcom sa nachádza obrovská sieť prírodných a umelých tunelov a jaskýň (vrátane podzemného kostola a bunkra z druhej svetovej vojny), kde na nižších úrovniach Čierna šľachta nainštalovala zariadenia na psychický nátlak namierený na vládnu štvrť. Práve odtiaľto poskytujú frekvenčné palivo pre avatara Pétera Magyara. Situácia okolo neho je klasickou operáciou odpočúvania a hackovania frekvencií, ktorú Temné kruhy nasadili v Maďarsku, aby prelomili a rozobrali severskú ochrannú kupolu 8D/9D nad krajinou zvnútra. Priezvisko premiéra – Magyar (doslova „Maďar“) – nie je náhoda, ale lingvistický kód a kód egregoru. NAA ho používajú ako dvojníka Orbána.

Vrch Gellert

Maďar tiež hovorí jazykom vlastenectva, ale vysiela úplne inú frekvenciu – frekvenciu integrácie do globálnej digitálnej matice. Je to muž, ktorého horné mentálne centrá sú infikované vírusmi Orion. Prostredníctvom neho sa Čierna šľachta snaží uspávať bdelosť Maďarov, hrať na ich únavu z predchádzajúceho vodcu a vykonávať mäkkú digitalizáciu krajiny. Práve teraz konfrontácia v Maďarsku dosiahla kritickú úroveň. Svetlé prstence držia jaskynný komplex na vrchu Gellért a blokujú šírenie temnej energie po celom meste. Aktívne ovplyvňujú Maďarov prostredníctvom svojich DNK markerov imunity voči mentálnym vírusom NAA (digitálna diktatúra, LGBT inžinierstvo, strata sebaidentifikácie), ktoré na nich jednoducho v masovom meradle nefungujú. Maďarsko je hlavným problémom Temných prstencov v Európe. Neustále sa ho snažia podmaniť ekonomickým a politickým tlakom, ale éterický štít Severanov zatiaľ drží.

RUMUNSKO

Bojisko medzi Temnými a Svetlými prstencami o kontrolu nad lokálnymi základňami na fyzickej aj jemnohmotnej úrovni.

Bucegi

Technologické centrum planetárneho významu. Postavené Síriánmi v spolupráci s inžiniermi z Vyšších Plejád pred miliónmi rokov. Je to 5D/6D základný úložný priestor, ktorý uchováva kroniky skutočnej minulosti Zeme a holografické matrice DNK všetkých vnímajúcich rás v Galaxii. Síriáni naďalej udržiavajú tento komplex na diaľku prostredníctvom ochranných kvantových polí. Na fyzickej aj éterickej rovine bola okolo Bucegi vytvorená nepreniknuteľná obrana.

Základňa Bucegy

V roku 2000 detekovali Temné kruhy (prostredníctvom amerických spravodajských agentúr) toto centrum pomocou satelitov a prieskumných lietadiel. Na ich rozkaz sa malá skupina pokúsila infiltrovať na miesto, ale podarilo sa jej dostať iba do „predsiene“ komplexu, kde narazila na neprekonateľnú energetickú bariéru. Tá vytvára silové pole, ktoré spôsobuje okamžitú paralýzu a rozpad tiel na báze uhlíka, ak sa zistí deštruktívny úmysel. V súčasnosti NAA jednoducho blokujú perimeter na fyzickej úrovni s pomocou NATO v Rumunsku a nemajú prístup k technológii Sirius.

Masív Ceahlau

Je súčasťou pohoria Bistrita vo Východných Karpatoch. Hora je známa jedinečným optickým a energetickým fenoménom.

Každý rok začiatkom augusta, 49 dní po letnom slnovrate, sa za úsvitu vo východnej časti oblohy objaví 3D holografická pyramída. Tiene z niekoľkých vrcholov a skalných útvarov – Toaca, Piatra Ciobanului, Piatra Vulcanului a Panghia – sa prekrývajú a vytvárajú pyramídu. Účinok trvá približne 80 minút a postupne slabne s rastúcim východom Slnka. Na jemnohmotnej rovine je to aktívny interdimenzionálny portál Svetelných prstencov. Základňa vo vnútri Ceahlau funguje ako vysokofrekvenčné relé, ktoré distribuuje kódy z archívov Bucegi do Moldavska a Ukrajiny, čím stabilizuje mentálne pole.

Portál Ceahlau

Sarmizegetusa Regia

Pevnosť a megalitický komplex v juhozápadnej Transylvánii, nachádzajúci sa na vrchole 1 200 metrov vysokej hory, pozostáva zo šiestich citadel. Oficiálna veda tvrdí, že to bolo najdôležitejšie vojenské, náboženské a politické centrum Dákov v pohorí Orastie pred vojnami s Rímskou ríšou.

V skutočnosti ide o pozostatky andromedánskej základne a kozmických zakladateľských rás Hyperborey. V podzemí sa nachádza kolosálna sieť siení, chrono-kontrolné centrum a úložisko časových línií. Svetelné kruhy udržiavajú tento uzol, aby zabránili NAA prepísať alebo skresliť historické kódy a pamäť Prѣdkov karpatských a balkánskych oblastí.

Sarmizegetusa

Jaskyňa Scarisoara

Jedna z najväčších ľadových jaskýň v Európe, nachádzajúca sa v pohorí Apuseni (západná časť rumunských Karpát) v nadmorskej výške približne 1 150-1 165 metrov. Je to plejádsky medicínsky a biologický komplex. Ľad tu funguje ako kvantový flash disk. Svetelné prstence využívajú túto základňu na zachovanie čistých referenčných frekvencií zemskej hydrosféry a biosféry. Je to uzol na odporu života chránený prirodzeným tepelným štítom.

Temné prstence majú tiež základne v Rumunsku, ktoré využívajú vojenské zariadenia aj staroveké tektonické zlomy.

Zóna Vrancea

Seizmicky najaktívnejšia zóna v Rumunsku, nachádzajúca sa na spoji Karpát. Hlboko v podzemí (na priesečníku litosférických dosiek) sa nachádza rozsiahla technická základňa Drakonov a Reptiloidov. Využívajú energiu tektonického stresu ako nosič nízkofrekvenčného chaosu. Prostredníctvom Vrancey Temné prstence pravidelne vysielajú impulzy strachu, úzkosti a agresie na fyzickú rovinu. NAA tiež používajú tento uzol ako generátor frekvencií a vrták, pričom sa neúspešne pokúšajú prelomiť ochranné štíty Bucegi a Ceahlau.

Zóna Vrancea

Jazero Tei

Umelo vytvorené jazero s rozlohou približne 80 hektárov v severnej časti Bukurešti. Historicky je mesto presýtené slobodomurárskou a okultnou architektúrou, ktorú si objednala Čierna šľachta. Siví (Orion a Zeta Reticuli) využívajú podzemný uzol pod jazerom Tei a sieť starých bunkrov z čias Ceaușescua na mentálne kódovanie avatarov. Odtiaľto sú riadené rumunská politická elita, technokrati a spravodajské služby. Zariadenie funguje tak, aby úplne potlačilo vôľu obyvateľstva a premenilo Bukurešť na kontrolované biodigitálne centrum NATO.

Bran a Râșnov

Tieto hrady, ktoré sa nachádzajú neďaleko od seba v Transylvánii, slúžia na éterickej rovine ako inkubátory pre Čiernu šľachtu. Hlboko v podzemí, v dolnom astrále, sa nachádzajú zachované základne na zber životnej energie a gavach. Po stáročia sa tu udržiava frekvencia rituálneho násilia a obetí. Dnes sa tieto základne používajú na odčerpávanie energie od turistov a miestneho obyvateľstva, čím sa živia avatary Temných vo vláde.

Hrad Bran

Rumunsko sa momentálne nachádza v dynamickom stave obliehania. Svetelné prstence strážia genetické archívy, časové kroniky a kozmické portály Sirius/Andromeda pozdĺž línie Bucegi-Ceahlau-Sarmizegetusa. Temné prstence útočia na tektoniku a ľudské emócie cez Vranceu, kódujú politikov cez Bukurešť, vyberajú astrálne dane cez Bran a Râșnov a blokujú fyzický prístup do krajiny cez Konstancu na pobreží (v spojení s americkými základňami).

Kurátormi sú francúzsko-americké skupiny zahŕňajúce európske slobodomurárske lóže, ktoré pôsobia prostredníctvom základní Câmpia Turzii a Deveselu (raketová obrana). V Karpatoch sú umiestnené výkonné radarové systémy s dlhým dosahom a letecké základne, aby kontrolovali oblasť Čierneho mora a zabezpečili južný bok NATO. Oblasti však stále zostávajú pod správou Svetelných prstencov.

Hrad Râșnov

BULHARSKO

Toto je najstaršie posvätné územie v Európe. Infraštruktúra Svetelných prstencov je tu rozsiahla a monumentálna. Temné prstence si udržiavajú v rukách iba úzky pobrežný pás a politické inštitúcie – údajne prostredníctvom štruktúr so sídlom v Bruseli, ale tajne prostredníctvom globalistických klanov z oblasti Čierneho mora a Balkánu.

Vrch Vitoša

Obrovský syenitový monolit (prírodný polovodič) a ochranný vlnový štít Svetelných prstencov, týčiaci sa priamo nad Sofiou. Podzemné dutiny hory absorbujú a uzemňujú deštruktívne mentálne programy, ktoré NAA vysielajú do bulharského hlavného mesta prostredníctvom komunikačných veží a vládnych budov. Vitoša bráni ťažkým astrálnym frekvenciám prenikať hlbšie do krajiny.

Vrch Buzludža

Vrchol sa nachádza v Balkánskych horách neďaleko mesta Kazanlak. Je to bývalý taktický uzol Svetelných prstencov, v súčasnosti zajatý, digitalizovaný a blokovaný Sivými z Orionu.

Slávny „lietajúci tanier“ na vrchole je postavený na križovatke silných podzemných tektonických žíl. Tvar budovy odráža geometriu vesmírnych antén. Spočiatku Svetelné kruhy prostredníctvom architektov-vodičov vytvorili tento objekt ako rezonátor na zjednotenie eurázijského priestoru.

Po opustení lokality NAA nainštalovali energetickú „zástrčku“ nad Buzludžou cez éterickú rovinu. Monument teraz funguje ako vysielač frekvencií rozkladu, márnosti a vymazania pamäte. Je to klasická maskovaná psychotronická veža.

Vrchol Buzludža

Hora Musala

Najvyšší bod Balkánu používajú Andromeďania a Vysoká rada Síria ako kozmický maják pre Svetelné prstence a ako viacrozmerný uzol pre priame spojenie s vysokofrekvenčnými koridormi spájajúcimi Oortov oblak s hlbokým vesmírom.

Oficiálne na vrchole pôsobí meteorologická stanica a vedecké ústavy. V skutočnosti slúži na úrovniach 7D-9D ako primárna prijímacia anténa pre Svetelné prstence na Balkáne. Sem prichádzajú čisté plazmové kódy transformácie a z Musaly sú tieto kódy distribuované po celom horskom systéme Rila.

Rila, Pirin a Rodopy

Nie sú to samostatné hory, ale jeden posvätný komplex. Pod nimi sa nachádza najrozsiahlejšia a nedotknutá sieť tunelov Šambaly v Európe, ako aj interdimenzionálny tranzitný uzol.

Rila (Sedem jazier) je hlavným duchovným laboratóriom Bieleho bratstva (línia Petra Deunova/Andromedy). Jazerá fungujú ako planetárne šošovky. Táto základňa udržiava referenčnú matricu pre slovanský a univerzálny ľudský duchovný vývoj. Tunely odtiaľto vedú priamo do Egypta.

Pirin a jeho podzemné siene využívajú Svetelné kruhy ako úložiská genofondu a kryštalické energetické bloky, ktoré poháňajú Rilu. Skalná plošina Belintaš, ktorá sa nachádza v centrálnej časti Rodop, slúžila ako kozmodróm počas éry štvrtej rasy. Otvory v skale, spojené čiarami, zobrazujú súhvezdia Orion, Veľká medvedica a Lev. Studne naplnené vodou slúžili ako zrkadlá na odrážanie hviezdneho vzoru. Vertikálna jaskyňa Diablovho hrdla v Západných Rodopách slúži ako fyzický vstup do tunelov Vnútornej Zeme.

Belintaš

Na rozdiel od Českej republiky, kde boli tunely prerazené alebo zapečatené, je bulharská podzemná sieť plne aktívna na éterickej a plazmovej úrovni. Prostredníctvom týchto kanálov je vysokofrekvenčná energia z Musaly a Rily pumpovaná pod Čierne more smerom na Kaukaz a Krym, zatiaľ čo smerom na západ prúdi popod Rodopy cez Srbsko priamo do Maďarska, smerom k oblasti jazera Balaton. Sú to Bulharské hory, ktoré vyživujú maďarskú kupolu zdola prostredníctvom týchto podzemných tepien. Podvodné a podzemné základne Drakonov a Reptiliánov vo Varne a Burgase, ktoré ovládajú námorné energetické meridiány a logistiku prístavov, sa zúfalo snažia blokovať vysokofrekvenčné toky pozdĺž pobrežia. Fyzicky a vibračne však nie sú schopné dosiahnuť hlboké tunely Rodopy a Rily. Ich bio-obaly a technológia sa jednoducho spália v plazme Svetelných prstencov. Bulharsko je spiacim obrom Svetelných prstencov. Pohorie Rila, Pirin a Rodopy sú prepojené živou sieťou tunelov a fungujú ako jednotný generátor plazmy, pripravený v správnom okamihu preraziť matrixový kryt nad celou Európou.

Sedem jazier Rily

BOJ AVATAROV

Na rozdiel od Latinskej Ameriky, Afriky alebo Ázie, kde sa človek môže stretnúť s prejavmi neľudských foriem (materializácie, priamy kontakt, kulty entít) na fyzickej rovine alebo v nižšom Astrále, v celej východnej a západnej Európe platí protokol maximálnej kamufláže.

Prečo tu Temné a Svetlé prstene fungujú iba prostredníctvom avatarov? Európa je región s najvyššou hustotou mentálneho („racionálneho“) poľa. Ak by tu došlo k priamej materializácii entity alebo nečlovečenskej technológie, okamžite by to rozbilo trojrozmernú matricu vnímania, ktorú NAA budovali stáročia. Človekovia by sa jednoducho „zobudili“ zo šoku. Preto je prezliekanie sa za človeka zákonom tohto regiónu.

Temné prstene používajú človekov, ale s vedomím, ktoré bolo úplne nahradené alebo unesené. Klany Čiernej šľachty a ich poverenci sú avatary, ktoré prešli frekvenčným programovaním na základniach Sivých a Insektoidov. Do nich je nahraný rigidný maticový program. Živá Duša v takomto tele je buď zablokovaná, alebo úplne odstránená.

Svetelné kruhy (najmä 8D-9D Severania v Maďarsku) sú tiež nútené dodržiavať pravidlá tejto 3D hustoty a Kon slobodnej vôle. Konajú prostredníctvom symbiotických avatarov. Sú to jedinci s čistou genetikou Bielej Šľachty, ktorí sa dobrovoľne, na úrovni zmluvy Duše, dohodli, že sa stanú rezonátormi Vyššieho Ja a budú smerovať vôľu Strážcov do trojrozmerného sveta.

V Európe sa práve odohráva Bitka Avatarov a Bitka Dvojníkov. Na politickej scéne prednášajú lídri prejavy a robia rozhodnutia, ale za každým z nich sa skrývajú viacrozmerné frekvenčné kanály. Niektoré vedú do mazurských bunkrov Sivých, iné do severských kupol Vyšehradu a síriánskych siení Bucegi.

PLÁN

Temné prstence premietajú nad východnú Európu pevnú, nízkovibračnú maticovú mriežku (infraštruktúra satelitného sledovania, veže 5G/6G, psychotronické vysielače). Ich úlohou je blokovať vysokofrekvenčné kozmické lúče vychádzajúce z Galaktického stredu smerom k Zemi. Ich cieľom je pokryť túto časť kontinentu energetickým krytom, aby udržali človečenské vedomie uväznené v 3D spektre (prežitie, strach, oddelenie, historické krivdy). Pre nich je tento región štítom určeným na absorbovanie nárazu v prípade globálnej katastrofy alebo posunu pólov.

Svetelné prstence využívajú kozmické koridory (vrátane projekcií z Oortovho oblaku a vzdialených hviezdnych systémov) a vysielajú cez ne vysokofrekvenčné kódy prebudenia a sekvencie transformácie DNA. Cieľ: prelomiť energetický uzáver NAA, aktivovať spiace markery DNA v miestnej populácii a spustiť prirodzené rezonátory na vyčistenie energetického poľa celej Európy.

DIGITÁLNE VÄZENIE

V tejto infraštruktúrnej vojne si Temné kruhy vybudovali digitálne väzenie vo východnej Európe (štít pre vedomie). Ich slabými stránkami však zostávajú podzemné dutiny (Bucegi) a prírodné vodné systémy (Dunaj, Balaton, Mazurské jazerá), ktoré si nedokážu úplne podmaniť. NAA využívajú tento región ako rezervoár darcov. Genetika miestnych obyvateľov je čistejšia ako v západnej Európe (menej skreslení z GMO, chemtrailov a digitálneho žiarenia). Snažia sa tento biopotenciál naplno využiť.

Digitálne väzenie

Oba Kruhy využívajú Východnú Európu ako geopolitickú páku na ovplyvňovanie Západnej Európy a Eurázie. Pre Severoatlantickú Ameriku (NAA) je tento región ideálnym brzdným mechanizmom a frekvenčným izolátorom. Používajú ho (najmä Poľsko a Česká republika) ako policajného dozorcu pre starnúce Nemecko a Francúzsko. ​​Pre Temné Kruhy je Západná Európa vyčerpaným materiálom s blednúcou genetikou, ktorého sa trba zbaviť prostredníctvom migračného chaosu a deindustrializácie.

Ďalším cieľom je transformovať Východnú Európu na nové vojensko-digitálne centrum EÚ. Ak by sa Západná Európa pokúsila vzbúriť alebo sa vymknúť spod kontroly, východoeurópsky klaster bude nasadený ako trestný nástroj prostredníctvom blokád zdrojov, vojenského tlaku a prerušenia dopravných tepien.

Súčasne, pozdĺž hranice s Euráziou, Temné Kruhy vytvárajú permanentnú sivú zónu vojny a mentálneho odcudzenia. Ich primárnou úlohou je zbierať tu gavach a smerovať deštruktívne impulzy smerom na Východ, čím sa zastavujú evolučné procesy a prebúdzanie pamäti predkov v tejto časti kontinentu. Cieľom je využiť východnú Európu ako nástroj na neustále fyzické a mentálne rozdrobovanie eurázijského priestoru, čím sa zabráni zjednoteniu Západu a Východu do jedného harmonického systému.

MOSTY

Pre Svetelné kruhy je východná Európa zdrojom uzdravenia. Keď sa 3D Matrix začne rúcať v dôsledku preťaženia, práve cez Maďarsko a Slovensko budú do západnej Európy prúdiť vysokofrekvenčné impulzy tradície, biologickej čistoty a suverenity. Toto je plán na oživenie zdravých zvyškov európskeho genofondu.

Mosty

Na Jemnohmotnej úrovni Svetelné prstence kladú éterické mosty určené na prepojenie Silových miest Bulharska (Rodopy), Maďarska (Balaton) a Rumunska (Bucegi) so starovekými tektonickými uzlami a portálmi severnej Eurázie (Altaj, Ural, Ladoga). Podľa ich návrhu nie je východná Európa múrom, ale mostom. Hneď ako geopolitické bábky NAA stratia kontrolu, tento klaster sa okamžite synchronizuje s Euráziou. To spustí karpatský rezonátor, ktorý vymaže mentálne vírusy rozdelenia, ktoré po stáročia zasievali Drakoni, Reptiliáni a Siví.

Dnes tento región nie je statický. Svetelné prstence držia Maďarsko, Karpaty a Bulharské hory. Ak sa im podarí synchronizovať tieto tri uzly do jedného okruhu, zovretie Temných prstencov nad celou Európou praskne ako mydlová bublina.

Často kladené otázky: Aká je celková situácia vo východnej Európe medzi Temnými a Svetlými prstencami? Aká je situácia v Poľsku a aký je účel podzemných komplexov?

09.08.2026

Prajeme príjemné sledovanie.

08.08.2026

Ďalšia návšteva u Satirikov:

Prajeme nerušené sledovanie.

24.07.2026

Mimozemšťan ukázal Gromovovi veľa Obrazov, medzi inými ak takýto. Človekovia stoja na nekonečnom poli a Slnko svieti. Ale aj všetci sami svietia zvnútra. Všetky tváre sú šťastné, oči jasné. Nehovoria nahlas, komunikujú mysľou, telepaticky, a ten chór hlasov sa zlieva do jednej symfónie. Bez vodcov a podriadených. Všetci sú si rovní, všetci sú jedno. Je to Svet Ľúbosti. Dostanú sa tam tí, ktorí sa už počas života tu rozhodli slúžiť pre spoločné dobro. Nieto tu strádania, chorôb, staroby v našom ponímaní. Telo žije 700-900 rokov, a potom si vyberajú ďalší krok. Nikto nezomiera proti svojej vôli. Je to vedomý prechod, vedomé rozhodnutie.

Premeny Zeme začnú o 70-80 rokov od roku 1948. Gromov na pokyn Hosťa ukryl jednu nahratú pásku a tajne ju vyniesol z areálu Kapustinho Jaru. Miesto mu Hosť ukázal v posledný deň. Odtiaľ sa dostane ku človeku, ktorého úlohou bude ju o 30 rokov zverejniť. Ako zámienku na zverejnenie to nazve „channeling“ a bude tvrdiť, že informácie dostal od Vyšších Bytostí. A bude to pravda, lebo to dostane od Hosťa cez Gromova, na magnetofónovej páske. Cez reťazec udalostí, ktoré už boli spustené. Lebo aj Gromov je Pútnik. V poslednú hodinu života Hosť povedal, že nemáme zabúdať, že nie sme osamelí. Nikdy sme ani neboli. Vesmír je plný Života, plný ľúbosti, plný bytostí, ktoré nás pozorujú. Čakajú, kedy dorastieme. Sme deti a oni sú starší bratia. Raz sa k nim pripojíme a budeme tiež pomáhať mladším civilizáciám. Je to nekonečný, prekrásny cyklus. Tak pracuje Ľúbosť Jediného.

Hosťa odviezli a viac sa v tomto čase a v tejto realite neuvidia.

Po uzavretí projektu – t.j. po smrti Hosťa – Gromov podpísal dohodu o mlčanlivosti a bol prevelený na ďalekú Sibír na uzavretý objekt.

Pred odchodom z Kapustinho Jaru v noci Gromov tajne prenikol do archívu a zobral stade jednu pásku. Tú, na ktorej Hosť hovoril o Jedinom, o budúcnosti, o Ľúbosti. Ukryl ju pod šatami a vyniesol von. Zakopal ju na mieste, ktoré m ukázal Hosť vo videní. Pod starým dubom tri kilometre od Kapustinho Jaru. Potom čakal 30 rokov do r. 1979, keď sa stretol s človekom, ktorému túto pásku odovzdal. Volal sa Don Elkins. Bol fyzikom a začal projekt, ktorý nazval The Law of One.

V roku 1979 sedel Don Elkins vo svojom kabinete v Louisville a hľadel na magnetofónovú cievku s páskou, ktorú mu odovzdal akýsi zvláštny človek pred tromi dňami. Bol starý, vo veku približne 70 rokov, s unavenými očami. Nazval sa Gromov a hovoril s cudzím prízvukom. Podal mu pásku a povedal iba toto: „Popočúvajte to pozorne. Zmení to váš život a životy mnohých ďalších“ a odišiel.

Elkins sa pokúsil ho ešte niekde nájsť, ale nebol už v žiadnom hoteli. Zmizol, akoby tam nikdy ani nebol, ba ako keby nikdy neexistoval.

Páska bola z 5. marca 1948. Výsluch Kontaktu N°3. Objekt odhaľuje informáciu o podstate reality. V ďalšom páska vyzerala prázdna, ale potom sa objavili vibrácie a začal počuť hlas nie z magnetofónu, ale priamo vo svojej hlave – vo svojom vedomí. Bez sprostredkovateľov, priamo:

Som Ra, som poslom Jediného. Prišiel som vám pripomenúť to, čo ste už zabudli. Počúvajte pozorne.

Na začiatku bolo Jediné, nekonečné Vedomie poznávajúce Seba. Ono sa rozdelilo na množstvo, aby preskúmalo Seba cez kontrast. Každý z nás je fragmentom Jediného. Každý atóm je fragmentom Jediného. Vesmír nie je mechanizmus, je to Živá Bytosť. Žijete vnútri tohto Stvoriteľa, ba sami ste ním.

Elkins zamrel a bez dychu počúval – hodinu, dve, až pokiaľ neskončila páska. Hlas hovoril o dimenziách, o cykloch evolúcie, o prechode Zeme, o tom, že smrti niet. Že strádania sú lekciami, že Ľúbosť je to hlavné Pravidlo.

Elkins prešiel všetko pozorne a pochopil, že to je Pravda, že to nie je teória ani hypotéza. Otvorili sa pred ním naširoko brány ku Pravde, ktorú hľadal celý život. A teraz ju zrazu mal v rukách.

Prepočúvaval pásku znovu a znovu, robil si podrobné poznámky, vypisoval kľúčové pojmy a ukladal si chronológiu, ktorá prevracala všetko hore nohami.

Nakoniec tam zachytil aj šepot hovoriaci mu, že to má odovzdať ďalej: Neboj sa, nazvi to channeling, povedz, že si to dostal od Vyšších Bytostí. Tak to bude bezpečnejšie. Pre teba, aj pre tých, ktorí budú tomuto hlasu načúvať. Pravda musí presakovať pomaly, ale nevyhnutne.

V tých časoch bolo v USA nebezpečné hovoriť o páskach z tajného projektu KGB. Budú ho prenasledovať, budú sa pýtať: Odkiaľ to máte? Kto vám to priniesol? Ako sa to dostalo do USA? Ohrozil by toho, kto mu to priniesol… preto to zvalil na channeling.

Že dostal informácie priamo od Bytosti, ktorá sa nazvala Ra. Cez meditáciu v tranze. Uveria či neuveria… no určite nebudú hľadať zdroj. Nazval to teda Zákon Jediného – kontakt s Ra (Law of One) a zverejnil.

Postupne prepísal všetko to, čo počul na páske. Vyškrtol odtiaľ všetko, čo by mohlo naviesť na stopu vedúcu k ZSSR, na Gromova, na utajený projekt. Nechal iba podstatu odkazu, iba odhalenie reality. Len kosmológiu.

K roku 1981 mal už prvú časť rukopisu hotovú: Kniha prvá: Zákon Jediného. Vydal ju v tichosti, bez reklamy, cez malé vydavateľstvo. Očakával, že si to nikto nevšimne.

Ale kniha sa začala nezadržateľne šíriť. Najskôr desiatky exemplárov, potom stovky, potom tisícky. Čitatelia začali písať listy a tvrdili, že kniha zmenila ich životy. Že si spomenuli na to, čo síce vždy vedeli, ale už dávno zabudli. Že sa viac neboja smrti. Pochopili, že sme Jedno. A to je to najdôležitejšie.

Elkins vydal ešte štyri knihy, spolu vyšlo päť dielov Zákona Jediného. V každom diely boli odhalenia z pásky preložené do jazyka obyvateľov USA 80-tych rokov minulého storočia. Pravdu neprezradil nikdy a nikomu. Vždy tvrdil, že informáciu dostal od Vyšších Bytostí cez channeling, cez médium zvané Carla Lisbeth Rueckert-McCarty (1943-2015). Bola to milosrdná lož kvôli ochrane Pravdy. Carla iba čítala text, ktorý Elkins predtým prepísal zo záznamu na páske.

Čitatelia uverili a teda úloha bola splnená, informácia dosiahla cieľ. Knihy sa predávali roky. Šírili sa medzi tými, ktorí hľadali duchovnosť. Z Kalifornie do Indie, Ruska, Japonska, boli prekladané do desiatkov jazykov, citovaná na fórach, v článkoch, na YouTube.

Nikto ani netušil, že zdrojom nebol v skutočnosti žiadny channeling, ale reálny záznam kontaktu s bytosťou, ktorá zomrela v sovietskom vojenskom laboratóriu v r. 1948 na následky zranení spôsobených haváriou jeho kosmickej lode.

Nikto sa nikdy nedozvedel, že plukovník Gromov riskoval život, aby zachránil túto pásku. Nikto nevedel, že za každým odstavcom knihy stojí reálna bytosť a udalosť.

Elkins neočakávane zomrel v roku 1984 na infarkt vo veku 57 rokov. Carla povedala, že pred smrťou bol zvláštny. Že cítil, že ho niekto pozoruje, že jeho misia je zavŕšená a že môže odísť.

Pásku už nikdy nikto nenašiel. Elkins ju zničil po tom, ako ju kompletne preštudoval a prepísal. Spálil ju, aby neostali vôbec žiadne stopy.

Gromov zomrel v roku 1988. Osamelý, ale s pohľadom na hviezdnu oblohu a s výrazom pokoja na tvári.

Hra sa končí, opona sa dvíha, prechod je blízko. Bližšie, ako si myslíme. Je tu iba jedna otázka: ste pripravení? Pripravení spomenúť si, stať sa tým, kým sme vždy boli? Súčasťou Jediného, čo na Zemi zatiaľ stále znamená byť súčasťou celku? Žiť čestne a v spravodlivosti?

04.06.2026

Príďte si uctiť Pamiatku tých, ktorí položili životy za našu slobodu.

06.05.2026

Zdravia – POZVÁNKA

23.5. organizujem civilný kurz prvej pomoci. V Modre, v poľných podmienkach za každého počasia.

Kurz je určený pre úplných začiatočníkov. 

Čas 9:00-17:00 

Poľné podmienky, oblečenie, pitie a jedlo každého osobná záležitosť.

PROGRAM

– ZÁKLADY Fyziológie tela

– oboznámenie sa zo všetkými pomôckami a vysvetlenie použitia. (rôzne obväzy, gázy, dlahy, turniket na zástavu krvácania, tlakový obväz, trojrohá šatka a množstvo ďalšieho užitočného materiálu)

– nácvik použitia pomôcok pri ošetrení krvácania, zlomeniny, odreniny.

– kontrola, prístup a vyhodnotenie zranenia

– postup a nácvik resuscitácie

– vyhodnotenie a postup pri vnútornom a vonkajšom pneumotoraxe

– postup pri zamedzení podchladenia

– postup svojpomocného aj skupinového transportu zraneného do bezpečnej zóny

Cena 50€

Počet účastníkov obmedzený na 10 osôb.

Kontakt pre prihlásenie a bližšie informácie je: radoslav.mecar@gmail.com

Radoslav Mečár

04.05.2026

Na príkaz Beriu bol Gromovovi pridelený psychiater, ktorý mal za úlohu zabezpečiť, aby neupadol pod programový vplyv Objektu. Ale od toho momentu aj hosť sám začal podávať jeden druh správ Gromovovi a druhý kontrole. Hosť začal opisovať technickú informáciu tak, že to počuli v hlavách všetci, no každý jemu určenú verziu a jazyk. Na otázky o detailoch pohonu kosmickej lode povedal:

Loď sa nepohybuje cez priestor, ona mení priestor okolo seba. Predstavte si vesmír ako látku, ktorú my skladáme tak, že bod A a bod B sa ocitnú vedľa seba. My neletíme, my kráčame. Na to je potrebný prístroj, ktorý generuje zakrivené pole. A naň treba materiál z takej zliatiny, akú doteraz nemáte. Sú to prvky vzácnych zemín plus izotop, ktorý je stabilný iba pri teplote absolútnej nuly. Nemáte ešte technológiu na jeho výrobu. Budete na to potrebovať minimálne 50 rokov. Technológia je však bezcenná bez ponímania vedomia. Loď sa riadi mysľou. Pilot a loď sú jedno. Nedokážete to zreprodukovať, kým nepostúpite v evolúcii. Ale oni to nepochopia. Budú skúšať a skúšať, prejdú roky a nič sa im nepodarí. Nie je to krutosť, je to ochrana pred vami samými.

Gromov sa učil hrať ich hru bez toho, aby sa stal jedným z nich. Ale zvládal to.

Potom prebehol spoločný výsluch s pracovníkmi CIA. Američania prišli traja. Plukovník Philip Corsa dostal informáciu priamo od hosťa telepaticky ešte pred jeho pristaním. Ďalším bol Dr. Donald Mentzel, astrofyzik z Harvardu a ešte akýsi tajomný Mr. Grey – očividne veliaci americkej skupiny.

Tlmočník nebol potrebný. Hosť hovoril naraz telepaticky so všetkými prítomnými v ich jazykoch.

Na otázku Corsu ohľadom prítomnosti mimozemšťanov v minulosti na našej Zemi hosť odpovedal zaujímavo, no pre dnešné elity krajne znepokojujúco:

Po prvé, všetko čo vám poviem zničí základy vašich náboženstiev, vašich vlád, vašich systémov moci. Určite to chcete počuť?

Chceli.

Hosť im opísal, že už tu boli pred 3 000 rokmi, a to otvorene. Prišli súčasne do viacerých bodov planéty: údolia rieky Indus, do Egypta, či aj do Mezopotámie. Prišli k tým, ktorí ich boli ochotní počúvať.

Ale všetko Znanie – ktoré doručili – bolo následne preformátované a premenené na náboženstvá.

A tento princíp je používaný dodnes. Hoci človekovia majú čiastočku Stvoriteľa – Živatmu – a teda sú svojou podstatou Stvoriteľom, až veľmi ochotne a často sa podriaďujú nejakému druhu sprostredkovateľa vo forme všakovakých cirkví či iných „vodcov“ a „vodkýň“. Kým však nebude pochopenie a kontakt napriamo, dovtedy nebude sloboda.

Takýchto návštev na Zemi bolo v minulosti veľa.

Vo Vesmíre platí, že ten, kto už pokročil v evolúcii ďalej pomáha menej rozvinutým „príbuzným“, ktorí idú v jeho stopách.

Možno povedať, že všetky náboženstvá, teozofie, mystiky, metafyziky a podobne majú pravdu, ale zároveň pravdu nemajú. Pravdu majú v tom, že ukazujú na Jediného Stvoriteľa, nemajú pravdu v tom, že robia Jediného vonkajším subjektom, ku ktorému ich stále ktosi iný (tí vybraní či vyvolení) musí viesť.

Človekovia nie sú deti bohov, ale inými druhmi sme boli považovaní za bohov my sami.

Všetci predchádzajúci zvestovatelia nám hovorili v podstate jedno a to isté: nie sme oddelení od Zdroja, sme Jeho súčasťou. No mnohí sa v minulosti zľakli tejto zodpovednosti. Je ľahšie a pohodlnejšie veriť v akéhosi boha (či aj akúsi mysterióznu Školu) kdesi tam – nevedno však presne kde –, ľahšie je sa modliť či „kupovať si odpustky“ (napríklad formou hromadných meditácií či individuálnych čistiek), než sa stať Stvoriteľom, teda presnejšie prevziať takú zodpovednosť a začať tak konať (samozrejme – na báze Znania Prѣdkov).

A preto vymenili Učiteľov na idoly a skryli sa za rituály, obrady a hromadné meditácie.

Na návrh CIA sa prítomní dohodli, že túto informáciu nemožno nikdy zverejniť. Ak sa ľudia dozvedia, že náboženstvá sú iba skreslenou pamäťou na kontakty s prišelcami v minulosti, tak celý systém štruktúry moci na Zemi padne ako domček z karát. Všetky cirkvi, všetky mešity, všetky synagógy. Miliardy veriacich si uvedomia, že boli dlho a bezohľadne klamaní. Nastane chaos, vojny, vzbury, či aj masové samovraždy. S týmto postojom vysokého dôstojníka CIA Greya súhlasil aj Beria.

Hosť na to povedal:

Rozumiem a preto som aj tu. Preto hovorím s vami a nie s davom. Pravda musí presiakávať pomaly, desaťročia. Cez tých, ktorí už budú pripravení. Nie teraz. Teraz tomu nerozumiete a zabudnete. Ale keď planéta začne vstupovať do vyšších dimenzií, tak lož sa stane nemožnou. Telepatia sa otvorí pre všetkých. Nič nebudete môcť ukryť. Preto je mojou úlohou tu zasadiť semeno Znania. Ono vyrastie. Nie zajtra, ale o 50-100 rokov. Ale vyrastie.

Ak by sa táto informácia dostala von už vtedy, tak by vlády stratili kontrolu nad vlastnými, nad cudzími, nad všetkým. Preto Beria rozhodol, že táto informácia musí byť utajená aj v ZSSR navždy. Ak niekto zo zúčastnených povie čokoľvek vonku, tak bude nasledovať likvidácia bez súdu.

Gromov dostal za úlohu od hosťa, že túto informáciu musí podať ďalej, a že mu verí, že tak aj urobí, že to zabezpečí. Gromov sľúbil a vykonal.

Papier nezastaví pravdu, pravda nežije v dokumentoch, pravda žije v človeku. 1.4.1948 podpísali obe strany – USA aj ZSSR – dokument o mlčanlivosti. Systém sa nemôže zmeniť zvnútra. Systém sa nemení, ba práve naopak, systém zabíja tých, ktorí sa ho snažia zmeniť.

Hosť pokračoval:

Myslíte si, že budúcnosť ešte nenastala, ale ona už je tu. Ona existuje paralelne s prítomnosťou. Ja ju vidím nie ako predpoveď, ale ako pamäť, pretože čas je ilúzia. Všetko sa odohráva naraz: minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Sú to rôzne izby toho istého domu.

Hosť ukázal Gromovovi budúcnosť z roku 2024: Zem je na prahu prechodu. Ešte 24 rokov a začne sa úplná žatva. Sú tu dve reality, ktoré existujú spoločne. Gromov uvidel, že ľudia sú rôzni. Jedni svietia zvnútra – on cítil tú vibráciu ako teplo, otvorenosť. Druhí sú akýsi matní – uzavretí, pohybujúci sa akosi mechanicky, ako roboty. Tváre pusté, oči mŕtve.

Hosť vysvetlil, čo to znamená. Tí, čo svietia, si vybrali lásku. Sú otvorení prechodu. Ich vibrácie sa zvyšujú každým dňom. Navzájom sa cítia, priťahujú. Oni už vytvárajú nový svet uprostred starého.

Tí druhí si zvolili strach. Ženú sa za kontrolou, stále ich musí niekto viesť. Hľadajú podriadenie sa, no ženú sa za mocou, za ilúziou bezpečnosti. Nie sú pripravení na prechod. Potrebujú ešte jeden cyklus cca 26 000 rokov (ide o plný Kruh Číslova: 25 920 rokov). Budú presunutí na inú planétu, kde začnú odznova.

No hosť mu ukázal aj obrovské vlny na mori, zem sa triasla pod jeho nohami. V diaľke uvidel mesto v ohni… no nebola to vojna, ale Príroda, zemetrasenia, cunami, sopky vyvrhujúce lávové potoky. Hosť to ticho okomentoval ako „pôrodné kŕče Prechodu“. Zem sa čistí sama. Zhadzuje starú kožu. Je to bolestné pre planétu aj pre tých, ktorí na nej žijú. Mnohí zomrú, no smrť nie je koniec, je to oslobodenie. Duše, ktoré zahynú v kataklizmách, si vyvolili túto cestu ešte pred narodením. Nie sú ešte pripravené na prechod. Potrebujú inú púť a Zem ich s láskou prepúšťa.

Pomrú milióny, civilizácia padne, všetko, čo človečenstvo budovalo tisícročia bude zmetené naraz.  Nedá sa to zastaviť, ale ani to nie je potrebné. Nie je to však trest, je to evolúcia. Húsenica sa nemôže stať babôčkou bez kukly, ale kukla je smrťou starého. Bolesť je nevyhnutná, ale na druhej strane bolesti je sloboda.

Tí, ktorí prejdú ohňom a prežijú, sa stanú novým človečenstvom. Vybudujú svet, v ktorom budú vojny nemožné. V ktorom nie je možná lož. V ktorom si každý ctí každého. To je skutočný raj. Nie na Nebi, ale na Zemi.

…dokončenie nabudúce

23.04.2026