Staré slovo „DEVA“ má od prvopočiatkov úplne iný význam ako je dnes zaužívaný. Presnejšie, ako nám ho „naservíroval“ jazykovedný ústav jezuitov pôsobiaci systematicky na báze nám už známej hatlaniny.
V podstate správny odtieň jeho štruktúry možno nájsť v indických Védach, ale tu naskakuje hneď prvý problém. Angličtina nepozná zvuk „ď“, takže akonáhle sa presúvame do oblasti indických Véd, tak okamžite „ponúkajú“ tvrdú výslovnosť (t.j. bez ď) ako „deva“, niekde až formou „déva“.
Reč je o tom istom subjekte, ktorý je opísaný v indických Védach, len jeho podstata poväčšine uniká. Takže začneme tým, že budeme používať vyslovene „mäkkú“ verziu, teda foneticky zapísanú ako „ĎEVA“ (česky „DĚVA“). Samozrejme – keďže ide o mäkkú dvojhlásku – že nám úplne postačí používať bežnú formu zápisu v tvare „DEVA“, pričom čítame – samozrejme – MÄKKO.
Všehomír je tvorený zvukmi, ale zvukové Obrazy sú zapisované v našej Kultúre Bukvicami. Teda rozdiel medzi mäkkým a tvrdým zápisom môžeme vyjadriť bukvicovým zápisom napríklad takto: ДѢVA (použili sme Bukvicu „Harmonický Rozvoj“ – ktorý chceme zdôrazniť) a ДѤVA (tvrdá forma, teda bez „ď“).
Tématiku však treba vysvetliť trochu zo širšieho uhla pohľadu.
Priestor za hranicou nášho Všehomíru tradične označujeme ako Tmavá Matéria. Z pohľadu nášho elektromagnetického, hmotného Sveta môžeme tento priestor chápať aj ako mohutné Nič – t.j. Prav.
V Pravi (Tmavej Matérii) nás v tomto prípade zaujímajú dve charakteristiky. Je to číre Vedomie, ale zároveň to je aj všetok existujúci Potenciál, vo vyjadrenom aj nevyjadrenom stave. Je to nekonečná Tvorivá Energia v potenciálnom, alebo inak kľudovom, nevibrujúcom stave. Aby sa mohla objaviť matéria – a neskôr aj jej rôzne formy – je nevyhnutné zaviesť do Tmavej Matérie vibračný pohyb.
Pod vibráciou máme na mysli pohyb čohokoľvek medzi dvomi bodmi zvratu, ako je napríklad kyvadlo, ktoré v krajnom bode zastaví a zmení smer. Inými slovami čokoľvek, čo vibruje medzi dvomi krajnými bodmi (v skutočnosti „kmitá“ po špirálovitej dráhe).
Pohyb kyvadla si možno predstaviť ako vlnu v tvare sínusovky. Maximum a minimum sínusovky sú krajné body, v ktorých sa kyvadlo zastaví a zmení smer pohybu.
Ak je rýchlosť pohybu nekonečná, tak dostať sa do ktorejkoľvek polohy nevyžaduje žiaden čas, t.j. lúč kyvadla je všade v každom okamihu, je všadeprítomný, t.j. (paradoxne) v stave totálneho pokoja.
Pre ilustráciu vibrácií si pomôžeme názorným príkladom. Predstavme si, že sedíme vo zvukotesnej miestnosti – všade je absolútne ticho. Teraz švihnime obyčajnou plácačkou na muchy. Švihnutím skrz vzduch dôjde ku stlačeniu vzduchu pred plácačkou a k zriedeniu vzduchu za ňou. Tento čin vytvorí dva nové stavy alebo inak stav duality vo vzduchu, ktorý bol dovtedy tichý: vznikol vzduch stlačený a menej stlačený, t.j. zriedený. Stlačený aj zriedený vzduch sa presúva preč od zdroja, t.j. od plácačky a v koncentrických vlnách napĺňa izbu. Keď sa vzduch mení medzi týmito dvomi stavmi, zasahuje naše uši a počujeme zvuk.
Toto isté sa deje v Tmavej Matérii, či inak v čírom Vedomí. Keď je premiešané niečím, čo ho zvlní, tak tieto vlny sa začnú šíriť vo forme elektromagnetického poľa. Keď sa toto zvlnené, vibrujúce Vedomie dostane do kontaktu so sietnicou nášho oka, tak sa nám môže javiť ako častica svetla, t.j. fotón. A fotón je malilinkým kúskom vibrujúcej Tmavej Matérie, či inak už elektromagnetickým poľom. Teda skrátene, toto vlnivé, vibrujúce Vedomie vytvára fyzickú hmotu. Z toho vyplýva, že čím je Vedomie rýchlejšie rozvibrované, tým viac hmoty, t.j. častíc rôznych druhov dostaneme.
Teda Vedomie v rozvibrovanom stave prezentuje seba ako nám známu hmotu, z ktorej je sformované všetko, čo vidíme vôkol seba – stôl, kvety, vôňu kvetov, naše telá. Toto všetko je sformované rýchlo vibrujúcim Vedomím.
Predstavme si atóm pozostávajúci z jadra v strede a jeho obal sformovaný obiehajúcimi elektrónmi. Kvôli rozmerovej predstave si vizualizujme atóm vodíka s priemerom 1 mm, t.j. niečo o veľkosti cca špendlíkovej hlavičky. Polomer dráhy elektrónu sa potom nachádza vo vzdialenosti cca 18 m od jadra. Všetok priestor medzi jadrom a elektrónom je Tmavá Matéria, teda môžeme z nášho pohľadu povedať vákuum. Teda atóm – tvorený zväčša vákuom (Tmavou Matériou) – je zároveň čírym Vedomím a čokoľvek, čo vibruje v atóme a je prejavené (elektrón a jadro), pozostáva z vibrujúcej Tmavej Matérie, či inak Vedomia. Je dosť dôležité si uvedomiť, že medzihviezdne médium – Tmavá Matéria medzi hviezdami, slnkami a galaxiami – je tá istá Tmavá Matéria (vákuum), ktorá vypĺňa atómy v našich telách. Je to to isté, kontinuálne médium.
Kedykoľvek sa pohneme, substancia Tmavej Matérie preteká cez naše telá. Napĺňa nás a sme od nej neoddeliteľní. Spôsob, akým sme štruktúrovaní na mikroúrovni je ten istý, ako sú veci štruktúrované na galaktickej makroúrovni. Tmavá Matéria je všade, je to matrica v ktorej všetko existuje a ktorá preniká všetkým.
A situácia je ešte „horšia“. Väčšina ľudí si myslí, že proces myslenia prebieha v mozgu. Nie je to celkom tak, ale predpokladajme, že hej. Už vieme, že naše mozgy sú vytvorené z vlniacich sa atómov. Ale tieto atómy sú zostavené – z prevažnej časti – Tmavou Matériou. Práve teraz sa váš mysliaci proces odohráva na pozadí medzihviezdnej Tmavej Matérie, ktorá vypĺňa váš mozog. Následne, vaše myslenie pozostáva z modifikácií vo vibračných procesoch Tmavej Matérie, či inak číreho Vedomia. Majte na pamäti, že táto Tmavá Matéria nie je vašou privátnou Tmavou Matériou. Každý a všetko je vytvorené z tejto vibrujúcej Tmavej Matérie – či už sa vám to páči alebo nie. Vaše mysliace procesy sa šíria a (často negatívne) ovplyvňujú všetko Stvorenie. Z tohto pohľadu neexistuje súkromie, a teda je už neskoro sa sťažovať.
Tu je dobré zdôrazniť, že nesporne sú metódy na odstraňovanie negatívu v tomto živote, čo značne mnohým uľahčí život po jeho odobraní. Ale to „nezahladí“ činy ani im predchádzajúce úmysly, ktorých sa očistení od negatívu voči Rodu dopustili. Všetky veci sú „Vyššej inštancii“ dobre známe. Čas ako reakcia na činy nemá vplyv na ich zahladenie. Očistený zradca či zradkyňa Rodu ostáva zradcom či zradkyňou Rodu.
A platba za odpustky/čistenie negatívu je dobrým obchodom pre tie, ktoré čistky vedú. To nie ony, ale „nákupcovia“ čistiek majú pretrvávajúci problém. A ten ostáva.
Teda zhrňme si to. Univerzálne Vedomie nadobúda dve formy: vibrujúcu, a teda prejavenú, ktorú voláme hmota a nevibrujúcu, a teda neprejavenú, ale obsahujúcu Všetko čo môže existovať v potenciálnom stave, slúžiacom ako technický výkres pre Matériu. Sú to dva rozdielne stavy Tmavej Matérie, či inak číreho Vedomia.
Teraz sa môžeme pozrieť na naše telo ako na vedomie v prejavenom stave a všimnime si jeho pôsobenie.
Môže sa stať, že niekto dostane úder do hlavy taký, že síce nie je ohrozený jeho život, ale upadne do bezvedomia. Čo sa v takom prípade deje? Človek stratí vedomie, ale jeho telo nie. Funguje ďalej v podstate celkom dobre, čo znamená, že má svoje vlastné vedomie schopné riadiť aktivity orgánov. Takéto vedomie môžeme nazvať rudimentárnym. Je to „múdrosť vnútorných častí“ tela.
Ak k úderu došlo povedzme následkom prepadu zlodeja, ktorý medzitým vyprázdnil vrecká nešťastníka, tak ten to zistí už po návrate vedomia. Rudimentárne vedomie sa nezaoberá stavom vrecák človeka, teda túto starosť má očividne iný druh vedomia. Znamená to, že človek má (minimálne) dva druhy vedomia umiestnené vo svojom tele. Jedno je vyššie vedomie – ktoré je pomerne ľahko možné dostať mimo tela jemným úderom, alebo napríklad anestéziou. Potom je tu ďalšie, rudimentárne vedomie, ktoré vie, ako udržiavať telo, a to dokonca aj vtedy, keď vyššie vedomie odíde.
Môžeme teda povedať, že sme zostavení z dvoch bytostí. Jednou je rudimentárne vedomie, ktoré je telom a vie o ňom všetko. Druhé vedomie je vyššie, obýva naše telo a využíva ho pre svoje potreby. Toto vedomie je inteligentnejšie, pôsobí ako „pozorovateľ“ a zahŕňa našu myseľ. Vyhodnocuje zmyslové vnemy a zážitky a dáva nám naše sebavedomie ako individualite. Z určitého pohľadu ho môžeme nazývať aj Duša.
Duša podlieha evolučnému vývoju a informácie takto získané z výukového procesu ukladá v sebe. Nakoniec tieto spracované a vyhodnotené informácie zredukuje do základov a niektoré z nich odošle vyššiemu aspektu Duše, ktorý môžeme nazvať Vyššie Ja. Nad Vyšším Ja je ďalšia zložka Duše, ktorú môžeme pracovne nazvať Najvyššie Ja, ale aj to má záujem o informácie pochádzajúce z fyzického tela.
Teraz môžeme aplikovať princíp dvoch druhov vedomia aj na ďalšie systémy. Napríklad našu Zem môžeme považovať za veľké telo, pozostávajúce z masy minerálov, organickej hmoty atď. Súhrnné vedomie jej atómov tvorí rudimentárne vedomie tohto tela – Bytosti, ktorá je fyzickou planétou. Môžeme povedať aj to, že niekto musí obývať takto veľké telo presne tak, ako naša Duša obýva naše telo. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Existuje vedomie – určite veľmi veľké – ktoré je vyšším vedomím, pozorovateľ alebo Duša planéty Zem.
My, človečenstvo, sme súčasťou tejto ohromnej Bytosti práve tak, ako všetky druhy zvierat a aj bytosti, ktoré nemajú fyzické telá.
Môžeme pokračovať slnečným systémom. Slnko je ohromná masa horúcich plynov. Táto masa mnohonásobne presahuje hmotu všetkých planét dokopy. Takže je veľkým telom vedomia.
Jeho rudimentárne vedomie pozostáva z rudimentárnych vedomí všetkých planét práve tak, ako naše telá obsahujú rudimentárne vedomia všetkých našich orgánov. Toto väčšie telo je obývané vyšším vedomím, ktoré používa ako dočasné sústredenie či garáž.
Meno dané bytosti, ktorá je rudimentárnym vedomím akejkoľvek štruktúry je Deva. Existuje Deva stromu, hory, chleba… Tieto bytosti dokážu niektorí jednotlivci vidieť.
Masa vody či vzduchu obsahuje množstvo molekúl. Súhrn všetkých molekúl je Deva, teda bytosť. Devu hory tvoria vedomia hmoty z ktorých pozostáva. Zaujímavosťou je, že s Devami sa dá hovoriť. Devy Stvorenia sú ženského rodu. Dohodou s Devou oceána možno odvrátiť búrku.
Alebo napríklad mravce. Je to inteligentná, organizovaná komunita ale ak preskúmame nervový systém mravca zistíme, že je veľmi jednoduchý. Ako sa teda môžu takto inteligentne organizovať? Jeden mravec nie je veľmi bystrý, ale všetka inteligencia mravcov ich kolónie je Deva, teda súhrnné vedomie miliónov mravcov. Ak napríklad mravce „napadnú“ vašu obľúbenú bonboniéru ponechanú na stole, môžete požiadať Devu, aby odsunula svoje telo (t.j. mravce) preč od nej. Pri vyjednávaní podmienok odchodu mravcov s ňou používate menu, ktorá sa volá láska (nie ľúbosť). Ak pošlete Deve dávku lásky, tá podporí jej evolúciu. Dokonca aj Devy potrebujú lásku, aby mohli lepšie spoznávať Stvoriteľa. V Prírode je menou láska, nie peniaze…
Vráťme sa k veľkému Obrazu. Máme Devu Slnka, či inak vedomie jeho formy a pozorovateľa, teda vyššie vedomie Slnka, ktoré ovláda slnečnú sústavu. Súhrn hviezd a sĺnk tvorí galaxiu, obsahujúcu už stovky miliárd hviezd. Je to samozrejme ohromná bytosť, ale môžeme si byť istí, že má svoju Devu. No a takáto Deva má určite poriadnu prácu.
Devy tú teritoriálne tvory, viac či menej naviazané veľkosťou na formu alebo teritórium, ktoré obývajú. Je to niečo podobné, ako keď si zvieratá chránia svoje teritóriá, neraz aj žiarlivo – podobne aj Devy. V okamihu, keď sa priblížite k ich územiu sa prejavia a začnú zadávať otázky ohľadom vašich úmyslov, niekedy aj nie veľmi priateľsky.
Povedzme rozšírite svoje vedomie na slnečnú sústavu, tak keď sa tam dostanete, pokračujete v nafukovaní seba až kým neobsiahnete veľa hviezd. Ďalej pokračujete až kým neobsiahnete celú našu galaxiu. Aby ste to dosiahli, musíte precítiť svoje vedomie ako vákuum, prázdnotu (Tmavú Matériu) a hviezdy navnímate ako špendlíkové hlavičky na vašom tele. Nemáte nič na žiadnej hviezde vo vašom tele, ale preciťujete to, pozorujete to a máte to radi (= láska ku stvorenému Svetu).
Keď ste rozšírili vaše vedomie do veľkosti galaxie, tak ste sa v skutočnosti stali galaxiou. Zavlňte, zavrťte svojim telom. To spôsobí vyrušenie, vibráciu, ktorá sa rozšíri po galaxii (ako mucha chytená do pavučiny). Deva galaxie sa objaví okamžite, vyzerajúc znepokojene a povie niečo ako „čo chceš?“, alebo „kto si?“.
Môžete sa napríklad ospravedlniť za spôsobené narušenie a vysvetliť, že ste iba niečo ako zvedavý cestovateľ prechádzajúci okolo a nechcete nikomu uškodiť.
Vtedy sa postoj Devy zmení na priateľský. Veď každý má právo (ba dokonca povinnosť) spoznávať.
Takto postupujúc sa nakoniec môžete dostať k Stvoriteľovi Všehomíru. Ten obsahuje všetko čo existuje vo Všehomíre, a teda si vyžaduje seriózny prístup.
Pánom Všehomíru je Stvoriteľ a jeho činnosťou je „prevádzkovať“ Všehomír. Opísať proces tvorenia komukoľvek znamená opísať všetko, čo sa stalo ešte predtým, ako bol stvorený. Tu nám stačí povedať, že nech sa čokoľvek stane kdekoľvek, je to vložené do „hologramu“, teda do Vesmírnej Mysle.
Stvoritelia sú ohromné Bytosti, majú obrovské Vedomie a zjavujú sa v troch formách:
- Neprejavenej, objavujúcej sa iba ako mohutný Zdroj Svetla;
- Prejavenej, rozvinutej forme, ktorou je forma aktívneho fyzického Vesmíru;
- Príležitostne v približujúcej sa človečenskej forme. To vtedy, keď považujú za potrebné komunikovať s človekmi.
Stvoriteľ môže Seba prejaviť naraz vo všetkých troch formách.
Otázkou ešte zostáva, prečo sú v procese stvorenia opisované mužské a ženské aspekty. Aby sa aktivizoval proces evolúcie, musí sa Stvoriteľ rozdeliť na dva protiľahlé póly kosmickej štruktúry. Dynamika Stvoriteľa je založená na vzájomnom vzťahu kladnej a zápornej polarity. Akonáhle sa oddelia, snažia sa znovu spojiť, preto sa opačné polarity navzájom priťahujú.
Oddelením sa Devy od Stvoriteľa On sám „preberá“ mužský Princíp, ale v skutočnosti je Stvoriteľ zároveň Oba princípy. Ale po oddelení ženského, „Zvyšok“ zaujíma mužskú funkciu. V Tmavej Matérii sú Oba spoločné, nedelené.
Mužský Princíp Stvoriteľa je aktívny, zahŕňajúci evolúciu vedomia. Ženský Princíp Stvoriteľa je Matka Príroda, teda Deva vo všetkých existenčných formách. Všetky prirodzené Devy – galaxie, slnečné systémy a zeme/planéty pochádzajú z jej Tela. To Ona projektuje všetko existujúce – viditeľné aj neviditeľné – do Bytia. Ona je Zemou, formou planéty. Projektuje svetadiely, ostrovy, hory, stromy, či dokonca menšie a menšie Devy kvetov či buniek, a to až po atóm.
V našej Tradícii má ženský aspekt Tvorenia meno MAKOŠ. Princíp je ľahko pochopiteľný analýzou Bukvíc, z ktorých Meno pozostáva.
Čo praktické by mohlo vyplynúť z informácie v tomto článku? Výstup nahor do vysokých dimenzií nie je „patentom“ žiadnej konkrétnej skupiny, a už vôbec nemôže byť žiadnej, ktorá „pretláča“ iba jednopólový princíp. Štruktúra Tmavej Matérie prevláda už v atómoch človeka, takže meditatívnou cestou – môžeme povedať aj silne vyvinutou schopnosťou Obrazotvornosti – umožňuje „cestovať“ veľmi vysoko, ale pritom – paradoxne – ostávame vo svojom „vlastnom“ vedomí. No a princíp práce s Devami je rovnako jasný. A my – Slovienorusi-Rusíni pod našimi horami nazývajúci sa aj Sarmati – sme aj podľa anglojazyčného zdroja považovaní za (pravdepodobne posledné) zvyšky obyvateľstva Tartarie v Strednej Európe. Určite nejde „čiernobielo“ iba o Slovákov na Slovensku, ale o Uhorskú Rus.
Nezraďme Našich vlastných Prѣdkov!
13.08.2026