Často používame výraz „vedomie“, ale asi málokomu je jasné o čo ide. V našej Tradícii to špecifikujeme ako „uvedomenie si Znania“. Pretože je dôležité vedieť, čo to vlastne vedomie je a ako zapadá do našej návykovej schémy vecí, môžeme si ho – skôr vedecky – zadefinovať aj ako kapacitu systému reagovať na stimuly.
Spomenutý systém môže byť aj nervový systém, a to bez ohľadu na to, aký je jednoduchý. Predpokladajme, že stimulujeme atóm pôsobením ultrafialového, alebo nejakého iného elektromagnetického žiarenia. Jeden alebo viac elektrónov môže byť nabudený a reagovať vyskočením do vyššej obežnej dráhy ďalej od jadra. Keď odstránime tento stimul, tak tieto elektróny môžu klesnúť späť na svoje predchádzajúce dráhy a emitujú fotóny určitej energie alebo frekvencie v tomto procese. Vybudením iného stimulu môžeme dosiahnuť inú reakciu tohto systému.
V ďalšom môžeme vziať a stimulovať vírus. Ten bude reagovať množstvom iných odoziev. Ak budeme pokračovať napríklad s baktériou, dostaneme ešte väčší počet reakcií než u vírusu. Teda čím vyšší a zložitejší je organizmus, tým viac a rôznejších reakcií môžeme zaznamenať na stimul. Keď nakoniec dôjdeme k cicavcom, či až ku človeku, tak množstvo možných reakcií sa rapídne zvyšuje. Takže tento počet reakcií si môžeme zadefinovať ako kvantitu vedomia. Hoci to môže vyzerať nezvyklo, ale predpokladajme, že počet odoziev systému sa môže rovnať „vedomiu“.
Spočiatku môžeme mať problém si predstaviť atóm alebo kameň ako živú vec, pretože notoricky asociujeme vedomie so životom. Ale toto je iba človečenské obmedzenie. Atóm má vedomie, pretože reaguje na stimuly. Až doteraz sme predpokladali, že „živá bytosť“ sa musí reprodukovať a prejavovať známky metabolizmu.
Existuje určitý vzťah medzi počtom reakcií na stimul, či inak kvantitou vedomia a hladinou (úrovňou) vedomia ako kvalitou vedomia. Kvalitu vedomia vyjadrime v termínoch frekvenčnej odozvy. Čím je vyššia kvalita vedomia, tým vyšší je frekvenčný rozsah systému.
Kvalita vedomia definuje stupeň takejto odozvy a jej pásmo. Môžeme to vyjadriť ako inteligenciu odozvy.
Toto všetko si môžeme vyjadriť diagramom (na začiatku článku). Na vodorovnej čiare zaznamenávame kvantitu vedomia a na zvislej jeho kvalitu. Vezmime atóm ako základnú jednotku vedomia a označme ho na vodorovnej čiare ako prvú položku. Zároveň mu priraďujeme frekvenciu odozvy f1 na zvislej osi. Potom nasleduje vírus f2; rastlina f3; pes f4; až nakoniec človek f5. Zároveň umiestnime vysokovyvinutého človeka s vysokou inteligenciou na f6. Rozpätie medzi f5 a f6 predstavuje odozvy nervového systému človeka na všetky možné podnety (stimuly) zasahujúce jeho zmysly.
KVANTITA VEDOMIA
Daná v počte odoziev, kde systém je schopný reagovať na stimul;
KVALITA VEDOMIA
Stupeň vydelenia alebo inteligencie takýchto odoziev a ich pásmo vyjadrené ako frekvencia odoziev. Každý frekvenčný rozsah sa vzťahuje na určité realitné pásmo;
RELATÍVNE REALITY
Všetky reality pod Absolútom;
ABSOLÚT
Súhrn všetkých vedomí vo Všehomíre;
KRIVKY ENERGETICKEJ VÝMENY
Tieto krivky znázorňujú rozsah energetickej výmeny medzi entitou a jej prostredím. Maximálna energetická výmena alebo interakcie človečenských bytostí s prostredím sa odohrávajú na vrchole krivky. Je to náš rezonančný bod s prostredím.
Rozsah odozvy humanoidného systému môžeme poľahky pochopiť napríklad na umeleckom obraze. Niekto uvidí praženicu a iný západ slnka. Frekvenčné pásmo medzi f5 a f6 vyjadruje odozvy humanoidného nervového systému na možné stimuly. Systém kóduje informáciu cez systém zmyslov. Môžeme zhrnúť, že tu máme do činenia so skutočne rozdielnymi realitami, s vyššou a nižšou, ktorá je závislá na stupni evolúcie matérie vo Všehomíre.
Vidíme, že v Prírode jestvuje spektrum realít – danej reálnosti – pričom každá je obsadená určitým slojom populácie s určitou úrovňou vedomia. Ale celé toto spektrum realít danej reálnosti by sme nemali chápať ako niečo s ostro vymedzenými hranicami, ale skôr sa to podobá elektromagnetickému vyžarovaniu pásma, ktoré nazývame vizuálne spektrum. To obsahuje vyžarovanie medzi približne 4 000 až 8 000 angstromov (1 angstrom = 10-10 metra).
Ak sa pozrieme na diagram ako na celok vidíme, že vzťah medzi kvalitou a kvantitou vedomia vyjadruje krivka. Krivka je však skoro rovnobežná s vodorovnou čiarou v hornej časti, ktorý nazývame „Absolútom“. Všimnime si, že pre každý skok z jednej reality do ďalšej vyššej – povedzme z f2 do f3 – je potrebné relatívne malé zvýšenie kvantity vedomia; zatiaľ čo vo vyšších realitách – povedzme z f10 do f11 – je zvýšenie kvantity vedomia veľmi veľké. V skutočnosti toto zvýšenie sa stáva skoro nekonečne veľké keď sa krivka približuje k Absolútovi. Môžeme teda povedať, že „Absolút“ obsahuje všetky existujúce vedomia vo Všehomíre. Je zdrojom všetkých vedomí.
Zvislá šípka Evolúcie napravo smeruje k Absolútovi. To znamená, že všetka matéria Všehomíru – počínajúc atómom – smeruje nahor v úrovniach vedomí podliehajúcim silám Evolúcie až kým nedosiahne Absolúta. Znamená to aj to, že matéria sa kombinuje a stáva sa čoraz viac a viac zložitejšou, formujúc zložitejšie nervové systémy v priebehu vývoja, pričom tieto nervové systémy sú schopné vzájomne pôsobiť s Prírodou v čoraz zložitejších vzorcoch. Inými slovami, kvalita týchto vedomí narastá.
Ako vystupujeme nahor po našich evolučných stupienkoch, vzájomné pôsobenie s našim prostredím postupne narastá. Na najvyšších úrovniach to znamená ovládanie prostredia Prírody.
Niekedy si myslíme, že kdesi nad nami je realita, ktorú považujeme za snovú realitu. Krivka našej energetickej výmeny túto realitu dosahuje, ba ide aj za ňu. Krivka energetickej výmeny, ktorú môžeme nazývať – ak použijeme metafyzické názvoslovie – „astrálnou“ úrovňou, je vyššie ako naša. Astrálna krivka zasahuje nadol do našej reality ba až pod ňu, a to až po realitu minerálov. Znamená to, že už úroveň vedomí minerálnej ríše môže dosť podstatne ovplyvniť našu realitu úrovne človeka.
Dôležité si je všimnúť, že vrchol ich krivky energeticko-informačnej výmeny je vyššie ako našej, čo znamená, že dokážu vzájomne pôsobiť s ich prostredím a s Prírodou vo všeobecnosti silnejšie ako my. Všimnime si, že úroveň nad astrálom – f8 – teda krivka energetickej výmeny je stále vyššie, takže ich vzájomné pôsobenie s Prírodou, a teda výsledné ovládanie Prírody, je vyššie. Túto úroveň nazývame „mentálnou“ – v súlade so zavedenou metafyzickou, či ezoterickou literatúrou. Úroveň nad ňou je intuitívna (príčinná), ktorá opäť preukazuje vyššiu interakciu energií a väčšie navýšenie v kvantite vedomí na rozsah relativity.
Čím vyššie vystupujeme po stupnici Evolúcie, tým viac stretávame tzv. duchovné reality. Tieto pokračujú až nahor, do Absolúta. Všimnite si veľmi vysokú krivku energetickej výmeny najvyššej, t.j. duchovnej úrovne. Tá zahŕňa úplnú kontrolu Prírody.
Kontinuálne spektrum realít narastá vďaka schopnosti matérie obsahovať vedomie. Kameň obsiahne menej vedomia ako rastlina či pes. Kameň má teda menšiu mieru kontroly nad svojim prostredím, menej možných rekcií, a teda menej slobodnej vôle. Ale nesmieme zabúdať, že aj človek má – v celkovom kontexte – tiež iba obmedzený stupeň slobodnej vôle. Čím vyššie stúpame po stupnici Evolúcie, tým vyšší je stupeň slobodnej vôle, a teda vyššia naša schopnosť ovládať či vytvárať naše vlastné prostredie.
Celé stvorenie je v neustálom a trvalom kontakte na najvyššej vesmírnej úrovni Všehomíru, pričom niektoré subjekty sú si toho vedomé viac a iné menej. Znamená to, že krivka energetickej výmeny nikdy nedosahuje nulovú úroveň. Vždy existuje nejaká úroveň vzájomného pôsobenia prechádzajúca cez všetky úrovne.
Tu nie je priestor na podrobnejšie rozoberanie každej reality – od reality atómu po všetky nad ňou – iba vezmeme do úvahy že Reálnosť tvorí množstvo realít. Jednou z nich je astrálna.
Všimnime si, že všetky spomenuté nižšie reality sa prejavujú na astrálnej úrovni. Astrál je ohromná realita, slúžiaca ako premostenie spájajúce všetky „fyzické“ reality – minerálne, rastlinné, zvieracie a človečenské s alebo bez fyzických tiel. V tomto priestore zvyčajne nepôsobíme počas nášho bdelého stavu, ale sú takí, ktorí sa dokážu dostať do astrálnej reality aj v bdelom stave na základe vlastného vôľového rozhodnutia.
Prečo nás Príroda núti fungovať v astrálnej rovine počas spánku? Už vieme, že šípka Evolúcie ukazuje smerom nahor, t.j. z fyzickej do astrálnej úrovne. Na našom diagrame vidíme, že všetka matéria sa premiestňuje cez všetky úrovne pod tlakom Evolúcie. Príroda nám jednoducho počas spánku ponúka „ukážku nadchádzajúcich udalostí“ – niečo ako týždenník v kine pred hlavným filmom. Takto nás Ona sama postupne oboznamuje s pôsobením na ďalšej úrovni s cieľom predísť šoku z okamžitého prechodu, keď sa tam už raz nakoniec presunieme na dlhší pobyt, po takzvanej smrti. Ďalší obrázok ukazuje zväčšenú časť prvého obrázku. Tu neberieme do úvahy bytosti, ktoré sa posúvajú oveľa rýchlejšie ako priemer po evolučnej púti, keďže nasadzujú duchovné praktiky. Zobrazuje priemerného človeka s rozsahom minimálne tri úrovne vedomia, t.j. fyzickým, astrálnym a mentálnym. Každá slučka v špirále predstavuje veľa cyklov „život/smrť“:
Osoba začínajúca na spodnej úrovni vlastní (ešte) z evolučného pohľadu nevyvinutý nervový systém, s tomu zodpovedajúcou (ne)schopnosťou interakcie na vyšších úrovniach. Inými slovami – ide o číreho materialistu. Keď táto osoba zomrie, tak sa objaví na tomu zodpovedajúcej úrovni astrálnej roviny. Je to taká „chudobná štvrť“ astrálnej oblasti, ktorá je najbližšie čo do frekvenčného pásma; zodpovedajúca fyzickej oblasti. Znamená to, že interakcia s fyzickou úrovňou je ľahká.
V ďalšom človečenská jednotka vedomia sa – v čo dúfame – znovu narodí na vyššej úrovni každého závitu špirály Evolúcie. Dôležitou poznámkou je, že v astrálnej relativite je človek schopný manipulovať s časom.
Existuje veľa meditatívnych techník, ktoré umožňujú prístup so astrálnej oblasti, ale človek by mal byť veľmi opatrný pri vstupovaní tam. Ako už bolo uvedené vyššie, hraničná oblasť medzi fyzickým a astrálnym svetom je obsadená tvormi najnižšieho druhu: zločinci, alkoholici, násilníci a pod. Takýto tam síce nemajú fyzické telo, ale byť „mŕtvymi“ nemení ich osobnosť alebo inteligenciu. Na neočakávaného „turistu“ zaútočia, takže toto je potrebné zvážiť pri astrálnom cestovaní a zabezpečiť si obranu a ochranu. Inak sa môže stať všeličo.
No a nezabúdajme, že všetkých – vrátane zvierat – koho pri takýchto „cestách“ či aj v spánku vidíme, sú reálne v astrálnej oblasti tiež. Veď práve preto ich tam stretávame. A toto treba mať na pamäti.
Na dôvažok zopakujeme starú zásadu našich Prѣdkov – ak niečo nepoznáme alebo tomu nerozumieme, sme potravou alebo obeťou.
03.09.2026