Deva Národa – Vedomie, ktoré nás spája
Prinášame ďalší článok z pera našej spolupracovníčky Janky. Vzhľadom na niektoré ohlasy na predchádzajúce články aj celkový charakter našej stránky a jej dlhodobý vývoj opakovane upozorňujeme na niekoľko základných faktov nepretržite spojených s našou Tradíciou.
Pri strete s AKOUKOĽVEK informáciou zásadne používame Zdravomyslie. To pozostáva z troch principiálnych krokov. Môžeme si ich v krátkosti zopakovať asi takto:
- Najprv informáciu porovnáme s Tradíciou našich Prѣdkov. V našom prípade to sú naše povesti, rozprávky, Sloviensko-Árijské Védy, Velesova Kniha, základy Občiny a podobné zdroje. Sčasti tu zahŕňame aj indické Védy, ale tu opäť treba podotknúť, že bez Znania – iba strohé čítanie – je to niečo ÚPLNE iné ako vnímanie vložených Obrazov. K Obrazom (nie obrázkom!) patria aj údaje zachované v textoch formou vložených číselných kombinácií, t.j. používame aj filter Číslova.
- Druhým bodom Zdravomyslia je osobná skúsenosť. Teda nie motorické preberanie toho, čo hovoria iní – hoci ich môže byť aj väčšina – ale vlastná, osobná analýza založená na individuálnom spoznaní obsahu, jeho analýze a takto získaným výstupom. Tu človek použije všetky jemu dostupné „overovacie testy“ hlavne bez ohľadu na to, čo hovoria iní či verejná mienka. Vrátane jemnohmotných zmyslov.
- Porovnanie získaného výstupu z prvých dvoch názorom odborníka v danej oblasti. Zdôrazňujeme že v danej oblasti, keďže tento princíp by mal principiálne zahŕňať každú oblasť nášho života.
Ak všetky tri zdroje súhlasia, tak hovoríme, že Istina stojí na troch nohách, t.j. pevne na každom podklade. Ak čo i len jedna „noha“ chýba, Istiny nieto.
Hoci ešte len pripravujeme na publikáciu novú knihu o princípoch Občiny, niečo z toho môžeme hneď pripojiť. V našej Tradícii je pozemská občina iba jednou z častí, keďže celá Občina zahŕňa aj tých, ktorí sú vo Všehomíre. Inak Občina nemôže byť skutočná. No a ďalším – asi menej populárnym – „parametrom“ je, že do Občiny ZÁSADNE nemožno prijímať nikoho, kto konzumuje alkohol, fajčí a používa oplzlé výrazy. To je prastará Tradícia. Prečo alkohol a fajčenie sme už vysvetlili, nuž a oplzlé výrazy v bežnej – inak nevynútenej – komunikácii pôsobia degeneratívne na štruktúry DNK. To je jedným z overených výsledkov výskumu ruského vedca Gariajeva.
A aby sme tento predhovor uzavreli aktuálnym prvkom, tak spomeňme ešte teóriu riadenia procesov. Každá informácia v reálnom svete obsahuje informačný obsah a informačný šum. Hlavnou úlohou pre dosiahnutie a udržanie stabilného procesu je odfiltrovať informačný šum a vyextrahovať informačný obsah. Inak – t.j. predskúsenostne – môžeme „vyliať so špinavou vodou z vaničky aj dieťa“…
A takto – Zdravomyslím – vyzbrojení sa môžeme smelo oboznamovať s akoukoľvek informáciu, pričom proces odfiltrovania šumu máme v mysli nepretržite zapnutý. Veď o tom hovorí aj nám dobre známa kombinácia Ѩ-Ѭ-Ѯ.
Sme z Mnohých Jedno, nie vedení jedným či jednou!
Národ má svoju silu vtedy, keď si uvedomí, kým je, odkiaľ vychádza a čo chce vytvoriť. Nestačí poznať vlastné meno, územie či niekoľko udalostí z minulosti. Sila sa začína v okamihu, keď jednotlivci prestanú vnímať seba ako oddelené časti a začnú svoje Vedomie, schopnosti, prácu, jazyk, Pamäť i vzťah k Zemi vnímať ako súčasti jedného väčšieho celku. Z mnohých častí totiž nevzniká iba súčet. Ich vzájomným pôsobením vzniká nová kvalita – spoločné Vedomie, ktoré môžeme nazvať Devou Národa.
A ak chceme, aby bola naša Deva silná, nestačí o Národe hovoriť.
Musíme ju vedome vytvárať.
VEDOMIE JE ZAČIATOK
Všetko, čo sa má prejaviť navonok, musí najskôr vzniknúť ako zámer.
Najprv je predstava. Potom rozhodnutie. Potom pohyb. A až napokon prichádza výsledok, ktorý môžeme vidieť a uchopiť.
Rovnaký princíp platí aj pre Národ.
Ak chceme silný Národ, musíme najskôr vytvoriť jasné Vedomie o tom, čo vlastne budujeme. Nemôžeme vytvárať niečo, čo sami vo svojom vnútri nevidíme.
Preto prvou prácou nie je vonkajší boj.
Prvou prácou je ujasnenie vlastného Vedomia.
Potrebujeme vedieť, kto sme, čo je naše, čo sme prijali od Našich Prѣdkov, čo chceme zachovať a čo chceme ďalej rozvíjať. Potrebujeme rozlišovať medzi skutočným (po)Znaním a Obrazmi, ktoré sme si o sebe vytvorili bez vlastného skúmania.
Národ, ktorý nepozná sám seba, nemôže Vedome určovať svoj smer.
Národ, ktorý svoje korene pozná, môže z nich čerpať.
NAŠA SILA ZAČÍNA U KAŽDÉHO Z NÁS
Každý Človek vstupuje do väčšieho celku tým, čo si myslí, čo cíti, čo hovorí, čo robí a predovšetkým tým, s akým zámerom koná.
Jednotlivec môže mať pocit, že jeho slovo nič nemení, jeho rozhodnutie nič neovplyvňuje a jeho práca je iba jeho osobnou záležitosťou. Keď však rovnaký spôsob myslenia a konania začne v živote uplatňovať väčšie množstve Človekov, stáva sa vlastnosťou celku.
Preto sa Sila Národa vytvára každý deň.
V rodine.
V spôsobe, akým vychovávame deti.
V tom, akým jazykom hovoríme.
V tom, čo podporujeme.
V tom, čo vyrábame.
V tom, čo učíme.
V tom, čo kupujeme.
V tom, čo chránime.
V tom, čo odovzdávame ďalej.
Národná Sila teda nie je vzdialená od nášho každodenného života.
Je jeho súčtom a zároveň jeho vyššou kvalitou.
NAJPRV SI MUSÍME VYTVORIŤ JASNÝ SPOLOČNÝ ZÁMER
Súlad nevzniká tým, že všetci začnú myslieť rovnako.
Súlad vzniká vtedy, keď rozdielne schopnosti dokážu pôsobiť jedným smerom.
Potrebujeme preto nájsť to, čo je pre nás spoločné na hlbšej úrovni.
Chceme, aby náš jazyk žil.
Chceme, aby naše deti poznali svoje korene.
Chceme, aby naša krajina bola zdravá, obývaná a zveľaďovaná.
Chceme, aby z našich schopností vznikali diela, hodnoty a riešenia, ktoré posúvajú náš Národ vpred.
Chceme, aby sa u nás dobre žilo a aby sme dokázali vytvárať hodnoty vlastnými schopnosťami.
Chceme, aby to, čo dnes budujeme, malo zmysel aj pre tých, ktorí prídu po nás.
Toto je spoločný Zámer.
Tento spoločný Zámer umožňuje rozdielnym silám stretnúť sa bez toho, aby stratili svoju vlastnú jedinečnosť.
NUTNOSŤ VYČISTIŤ SLOVÁ A MYSLENIE
Národ, ktorý chce tvoriť vedome, musí vedieť pomenovať realitu – čisto a jasne.
Slovo nie je bezvýznamný zvuk.
Slovom dávame veciam meno, rozlišujeme ich a odovzdávame ich ďalej. Jazyk preto nie je iba nástroj na dorozumenie. Je jedným z nositeľov nášho Vedomia.
Potrebujeme hovoriť presne.
Potrebujeme vedieť, čo ktoré slovo znamená.
Potrebujeme sa vracať k starším významom vlastného jazyka.
Potrebujeme si všímať, čo sa zo slov stratilo a čo sa v nich zachovalo.
Potrebujeme chrániť schopnosť budovať vlastnú skúsenosť vlastnými slovami.
Keď dokážeme presne pomenovať svet, dokážeme o ňom aj presnejšie premýšľať.
Keď dokážeme presne premýšľať, môžeme presnejšie rozhodovať.
NÁŠ PÔVOD JE ZÁKLADOM TOHO, KÝM SME
Naša sila nestojí iba v súčasnosti.
Pred nami tu boli celé generácie Prѣdkov, ktoré niečo vytvárali, niečo chránili, niečo odovzdávali a niečím formovali priestor, v ktorom dnes žijeme.
Potrebujeme ich po/Znať.
Potrebujeme po/Znať mená, miesta, jazyk, staré označenia, tradície, spôsob života, prácu, kultúru, symboly aj územné súvislosti, ktoré sa v priebehu dejín menili.
Potrebujeme skúmať, nie slepo veriť.
Potrebujeme rozlišovať medzi tým, čo je doložené, čo je výklad a čo je ešte otvorená otázka.
Tak sa z Pamäti stáva Znanie.
A Znanie má tvorivú silu.
TARTÁRIA JE SÚČASŤOU NÁŠHO ŠIRŠIEHO PÔVODU
Keď sa pozeráme na svoj pôvod, nemôžeme ho vnímať iba cez dnešné hranice a dnešné pomenovania.
Tartária je súčasťou nášho širšieho pôvodu. Jej priestor, rozsah, dejiny a súvislosti, ktoré v sebe nesie, patria k Znaniu, ktoré nám umožňuje lepšie porozumieť tomu, odkiaľ vychádzame a aký priestor bol súčasťou nášho sveta.
Aký bol teda priestor, z ktorého sme vyrástli, aké pomenovania niesol a aké súvislosti nášho pôvodu dnes ešte máme spoznať?
Naša identita nie je uzavretá do dnešného označenia nášho územia. Náš pôvod má hlboké dejiny, ktoré máme právo skúmať.
Aj toto patrí k návratu nášho Vedomia.
Poznať svoje korene znamená vedieť, odkiaľ sme prišli ešte predtým, než si súčasnosť vytvorila vlastný Obraz o tom, kto sme.
ZEM, NA KTOREJ ŽIJEME, NIE JE CUDZÍ PRIESTOR
Náš vzťah k Zemi musí byť konkrétny.
Toto územie nie je iba miesto, na ktorom máme adresu.
Sú v ňom naše hory, vody, lesy, polia, sídla, cesty, silové a pamätné miesta, staré stavby, miesta práce i miesta, na ktorých žili generácie pred nami.
Ak chceme posilniť Devu Národa, musíme posilniť aj vzťah k tomuto priestoru.
Poznať ho.
Chodiť doň.
Objavovať jeho zabudnuté miesta.
Obnovovať, čo má hodnotu.
Chrániť to, čo je vzácne.
Budovať to, čo tu má zostať.
Človek, ktorý pozná svoju Zem, ju nevníma ako majetok.
Vníma ju ako súčasť vlastného sveta.
ÚMYSEL JE ROZHODUJÚCI
Pri všetkom, čo vytvárame, musíme poznať Zámer.
Nie je jedno, prečo niečo robíme.
Môžeme pracovať pre Národ preto, aby sme mu pomohli rásť.
Môžeme však pod rovnakými slovami sledovať vlastnú moc, uznanie alebo postavenie.
Navonok môže byť činnosť rovnaká.
Vnútorný obsah môže byť však úplne iný.
Preto potrebujeme pri každej významnej tvorbe položiť sami sebe jednoduchú otázku:
Čo týmto skutočne vytváram?
Nie čo o tom hovorím.
Nie ako to vyzerá navonok.
Ale čo tým svojím Zámerom vkladám do celku.
Čistý Zámer vytvára inú kvalitu než potreba ovládať.
Tvorba vytvára inú kvalitu než ničenie.
Služba celku vytvára inú kvalitu než používanie celku pre vlastný prospech.
NESTAČÍ IBA ČISTKA, MUSÍME TVORIŤ
Vnútorná práca má význam vtedy, keď vedie k premene.
Nestačí stále niečo odstraňovať, rozpúšťať, čistiť alebo uzatvárať.
Po uvoľnení priestoru musí prísť nová tvorba.
To je zásadné.
Ak chceme nový Obraz Národa, musíme ho začať vytvárať.
Ak chceme živý Jazyk, musíme ním hovoriť a písať.
Ak chceme živú Kultúru, musíme ju tvoriť.
Ak chceme zdravú Krajinu, musíme sa o ňu starať.
Ak chceme vzdelané deti, musíme vytvárať kvalitné vzdelávanie.
Ak chceme prosperitu, musíme vytvárať hodnoty.
Ak chceme súlad, musíme sa naučiť spolupracovať.
Priestor sa nestáva silným tým, že z neho niečo odstránime. Silným sa stáva tým, čo doň následne vložíme.
KAŽDÝ MUSÍ VLOŽIŤ SVOJU SCHOPNOSŤ
Národ nemusí mať jedného tvorcu.
Potrebuje veľké množstvo tvorcov.
Niekto vie budovať.
Niekto liečiť.
Niekto učiť.
Niekto pestovať.
Niekto skúmať.
Niekto písať.
Niekto tvoriť umenie.
Niekto podnikať.
Niekto viesť.
Niekto uchovávať staré znalosti.
Niekto vytvárať nové technológie.
Každá schopnosť má svoje miesto.
Sila vzniká vtedy, keď tieto schopnosti nezačnú medzi sebou zápasiť, ale začnú sa navzájom dopĺňať.
Tak ako jednotlivé časti tela neplnia rovnakú funkciu, ale spolu vytvárajú jeden organizmus, aj Národ potrebuje rozdielne schopnosti, ktoré sú usporiadané do funkčného celku.
Nie rovnakosť. SÚLAD.
Nie všetci musíme robiť to isté.
Potrebujeme však vedieť, na čom spolu pracujeme.
LÁSKA K NÁRODU SA MUSÍ PREJAVIŤ V KONANÍ
Láska nie je iba pocit.
Ak milujeme svoj Národ, prejaví sa to tým, čo preň robíme.
Budeme odovzdávať jazyk.
Budeme poznávať svoje dejiny.
Budeme chrániť krajinu.
Budeme vytvárať hodnotné veci.
Budeme podporovať tvorbu.
Budeme viesť deti k Znaniu ich pôvodu.
Budeme si vážiť prácu.
Budeme rešpektovať schopnosti druhých.
Budeme vedieť povedať pravdu aj vtedy, keď nie je pohodlná.
Budeme vedieť spolupracovať aj s Človekom, ktorý má inú cestu než my, pokiaľ smeruje k spoločnému cieľu.
Tak sa láska stáva tvorivou silou.
NAŠA DEVA SA TVORÍ MEDZI NAMI
Deva Národa nevzniká mimo nás.
Vzniká tým, čo sa medzi nami opakuje.
Ak sa opakovane stretáva Znanie, úcta, tvorivosť, spolupráca, zodpovednosť a dobrý zámer, postupne sa tým mení kvalita celku.
To je chvíľa, v ktorej sa jednotlivé časti začnú spájať do vyššej jednoty.
Každý z nás je jednou časťou.
Každý z nás však zároveň ovplyvňuje celok.
A celok potom spätne ovplyvňuje každého ďalšieho Človeka.
Preto je Devu Národa možné chápať ako súhrnné Vedomie, ktoré vzniká z nás, ale zároveň začína pôsobiť späť na nás.
Čím kvalitnejší je náš vnútorný vklad, tým kvalitnejší bude celok.
Čím kvalitnejší je celok, tým viac podporuje svojich jednotlivcov.
OD VEDOMIA K HMOTE
Tu sa ukazuje skutočný význam celej našej práce.
Nemáme zostať pri pocite.
Nemáme zostať pri myšlienke.
Nemáme zostať pri obradoch, slovách ani predstavách.
To všetko je začiatok.
Konečným cieľom je PREJAV – PRE-JAV.
Potrebujeme teda vytvárať školy.
Domovy.
Podniky.
Kultúru.
Technológie.
Knihy.
Umenie.
Poľnohospodárstvo.
Výrobky.
Nové pracovné miesta.
Kvalitné vzdelanie.
Silné rodiny.
Živú krajinu.
Čo nedokážeme z Vedomia preniesť do reality, to sme ešte úplne nevytvorili.
Preto sila Národa musí byť viditeľná v tom, čo po nás zostáva.
NAŠA ÚLOHA NIE JE IBA ZACHOVAŤ. NAŠA ÚLOHA JE ROZVINÚŤ.
Naši Prѣdkovia nám neodovzdali hotový svet.
Odovzdali nám základy a Múdrosť na ktorej môžeme stavať.
My ho preberáme.
A spolu s ním preberáme zodpovednosť.
Nemáme kopírovať všetko, čo bolo.
Máme pochopiť, čo malo hodnotu.
To zachovať.
To, čo potrebuje nový život, rozvinúť.
To, čo bolo nedokonalé, zmeniť.
A k tomu všetkému pridať vlastnú tvorbu.
Tak funguje živý Národ.
Nie ako pozostatok minulosti.
Ale ako organizmus, ktorý prijíma, zVedomuje, tvorí a odovzdáva ďalej.
SILA NÁRODA JE SÚSTREDENÁ ENERGIA
Máme obrovské množstvo schopností.
Potrebujeme ich sústrediť.
Nie všetko naraz.
Nie do stoviek nesúvisiacich smerov.
Potrebujeme si určiť, čo je podstatné.
Najskôr Vedomie.
Potom po/Znanie.
Potom spoločný Zámer.
Potom spolupráca.
Potom tvorba.
Potom konkrétny výsledok.
A z výsledku sa rodí ďalšia sila.
Tak sa energia nestráca!
Tak sa kumuluje!
Tak vzniká rast!
TAK VZNIKÁ SILA NÁRODA!
Sila Národa nie je niečo, čo nám niekto prinesie.
Nevzniká rozhodnutím jedného Človeka.
Nevzniká politikou.
Nevzniká len samotným poznaním minulosti.
Vzniká z veľkého množstva Vedomých krokov, ktoré sa postupne spoja do jedného smeru.
Keď poznáme svoj pôvod, máme korene.
Keď poznáme svoj jazyk, máme nástroj pomenovania.
Keď poznáme svoju Zem, máme priestor.
Keď spoznáme svoje schopnosti, máme potenciál.
Keď máme spoločný Zámer, máme smer.
Keď dokážeme spolupracovať, máme silu.
Keď svoju predstavu dokážeme zhmotniť, máme výsledok.
A keď sa všetky tieto časti začnú navzájom podporovať, vzniká väčší celok, ktorý už nie je iba súčtom jednotlivcov.
Vzniká DEVA NÁRODA
Deva, ktorú nevytvára niekto mimo nás.
Deva, ktorú vytvárame svojím Vedomím, svojimi úmyslami, svojím jazykom, svojou prácou, svojím vzťahom k Zemi, Pamäťou Národa a predovšetkým tým, čo sme ochotní vytvoriť pre tých, ktorí prídu po nás.
Preto dnes nestojíme pred otázkou, či náš Národ silu má.
Stojíme pred otázkou, akú silu doň vložíme my.
Naša odpoveď nemá zostať v slovách.
Má byť viditeľná v tom, čo vieme vytvoriť.
Poznajme svoj pôvod.
Pozdvihnime svoju pamäť.
Chráňme svoj jazyk.
Ctíme svoju Zem.
Spájajme svoje schopnosti.
Tvorme s čistým Zámerom.
A všetko, čo pochopíme, premieňajme na živú skutočnosť.
Tak sa Národ stáva Vedomým celkom.
Tak sa jeho časti začnú navzájom posilňovať.
Tak sa rodí
DEVA NÁRODA = VEDOMIE, KTORÉ NÁS SPÁJA.
. Autorka: Jana Z.
24.09.2026