Svet Slovienov je dnes aktuálna téma. Veľa sa o ňom hovorí, ale môžeme skôr povedať, že aj fantazíruje. Ak sa však má prakticky – ako Svet – uchytiť, musí sa nevyhnutne skonsolidovať.

Svet Slovienov by mal byť živým, aktívnym účastníkom procesu zjednocovania všetkých Slovienov, či ako je to dnes niektorým pochopiteľnejšie – Slovanov. Musí sa stať stelesnením, príkladom toho, čo chce dosiahnuť.

Dnes je však najčastejšie odpojený od reality. Väčšinou si totiž každý buduje svoju predstavu Slovienstva (Slovanstva), a to ako v reálnom živote tak aj v písaní kníh. Toto je však cesta nikde, preto nám treba začať pracovať v móde Tu A Teraz – čo si môžeme (náhodou?) skrátiť aj ako TAT!

Dnes nejeden človek sklamane uteká pred ťarchou každodenného života práve tým spôsobom, že sa chytá „Slovanstva“. Ale ono – Slovienstvo – by malo človeku pomáhať lepšie nájsť samého seba v tejto spoločnosti – TAT. Keď však niekto uteká pred životom, práve tým, že sa ako topiaci chytá slamky v podobe „Slovanstva“, tak to je nielen nekonštruktívne, to je priam neužitočné, či až deštruktívne. Veď vatra je sama osebe dobrá vec, ale ak zahorí na koberci v obývačke, tak vznikol veľký problém. Veci sú v poriadku totiž iba vtedy, ak sú na svojom mieste.

Védické Znanie čo do svojho rozsahu a hĺbky informačnej databázy umožňuje každému človeku nájsť seba samého, čo však predpokladá poznávanie. A poznanie vždy znamená prechod nekomfortnou zónou, čo je nie vždy a nie každý ochotný podstúpiť.

Jestvuje však vektor nevyhnutných zmien vo Svete Slovienov, a ten je každému človeku našich Národov nevyhnutne potrebné aktivizovať.

Vektor nevyhnutnej zmeny Sveta Slovienov jednou svojou zložkou smeruje na socializáciu nášho prístupu. Tento Svet sa nemôže oddeľovať od reálneho sveta – spoločnosti – ako čosi abstraktné, t.j. nemôžeme sa neustále porovnávať štýlom „u nás je to tak a u nich inak“. Je potrebné hľadať spoločné body tak, aby sme Znanie – ktoré nám zanechali naši Prѣdkovia – použili na to, aby sme našli sami seba v tomto svete. Forma „nájdenia samého seba“ predpokladá schopnosť dosahovania pozitívnych výsledkov v bežnom živote.

Každý človek samozrejme dosahuje vo svojom živote konkrétne úspechy, t.j. konkrétne životné pozície. Nie je to ani zlé, ani dobré, je to proste konkrétny fakt. Ale keď sa po tom, ako sa oboznámi s védickým dedičstvom následkom toho jeho úspešnosť viditeľne zvýši či skvalitní, tak to samo osebe už zadá príčinu pre jeho okolie na zamyslenie. Vynorí sa otázka „ako je to možné?“. Veď predtým bol približne na takej úrovni ako ja, a tu zrazu vyrástol.

Ale ak človek síce nevyrástol, ale napriek tomu sa snaží iným zo svojho okolia hustiť do hlavy niečo v štýle „aká fantastická je Kultúra Slovienov“, tak to jediné, čo ako reakcia môže z toho vyrásť je úplne opačná odozva okolia. Takto sa spúšťa nie proces evolúcie, ale opačne – involúcie, t.j. degradácie.

Slovienstvo (Slovanstvo) nemá budúcnosť, ak sa nebude aktívne zjednocovať so spoločnosťou. Inak to ostane iba ako akási dobre že nie ilegálna hŕstka či skupinky nadšencov ukrývajúcich sa pred spoločnosťou, pred systémom. A takýmto spôsobom Slovienstvo nezvládne prechod do režimu Starovercov, teda kvalitatívny skok sa stane nereálnym.

Celkovo Svet Slovienov dnes vykazuje vysoký stupeň nejednotnosti. A tu samotný fakt, že prežil do dnešných dní je už v podstate ukážkou zázraku. To všetko preto, lebo je izolovaný a ešte aj fragmentovaný (rozdrobený). Tieto dve vlastnosti – izolácia a rozdrobenosť – sú aktuálne veľkým problémom. Tu sa môžeme pozrieť na svet Cigánov – a čo uvidíme? Ich svet je tiež izolovaný od spoločnosti, ale sú tak zjednotení, že tvoria doslovne jednoliaty monolit od Ďalekého Východu až po Anglicko. Ba môžeme doslovne povedať, že tvoria ilegálny syndikát! Vytvárajú dojem, že je ich málo, ale v skutočnosti ich je veľmi veľa.

Tu zdôrazňujeme, že keď hovoríme o Slovienoch, tak nemáme na mysli iba územie Československa, ale celý Slovanský Svet. Tento stav izolovanosti od „mainstreamovej“ línie spoločnosti je v každej slovanskej krajine a vzájomná rozdrobenosť našich v každej krajine je v podstate stále prítomným sprievodným javom. Teda úloha nášho zjednocovania sa je otázkou všetkých nás, ale samozrejme, každý musí pôsobiť na svojej rodnej zemi.

Zjednotenie Slovienskeho/Slovanského Sveta zahŕňa Okrem Čechov, Moravanov, Slovákov aj Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Poliakov, Srbov (aj Lužických), Chorvátov, Slovincov. Na mysli máme – samozrejme – normálnych človekov, nie nacistov a im podobných.

S tou otázkou sa už dávno boria aj v Rusku, ale zatiaľ bez valných výsledkov. Tým chceme zdôrazniť, že nečakajme rýchle a bezchybné riešenie. Ale cesta dlhá 1 000 míľ vždy začína prvým krokom.

Naša Rodovo-klanová tradícia umožňuje prenášať cez generácie jedny a tie isté princípy. Veď je nevyhnutné pochopiť čo robiť, ak sa nedarí naladiť kontakt s vlastnými človekmi.

ROD JE NEBESKÁ BUNKA POZOSTÁVAJÚCA ZO SKUPINY PRÍBUZNÝCH DUŠÍ, KTORÉ MAJÚ BLÍZKE ŽIVOTNÉ PREDURČENIE.

No v našich Rodoch síce narastá snaha o zjednocovanie, ale zatiaľ všetky pokusy o zjednotenie Slovanského Sveta stroskotali. Opakujeme, že dávame dôraz na zjednocovanie všetkých Slovienov, t.j. všetky biele Národy.

Zjednodušene môžeme povedať, že spájať sa môžu iba tí, ktorí vyznávajú rovnakú IDEOLÓGIU. Ideológia je síce dosť znevažované slovo, ale všetko pochopíme, ak si ho JASNE a ZRETEĽNE zadefinujeme:

IDEOLÓGIA JE SÚHRN HODNÔT, KTORÉ DANÁ SPOLOČENSKÁ SKUPINA VYZNÁVA

Hneď je očividné, že tu nejde o štátnu príslušnosť, ale o štruktúru MYSLE. Kto chodí do kresťanského kostola – je úplne jedno akej konfesie – vyznáva rabskú ideológiu. Pôjde teda k rabom. Tam sa celý život hlásil a jedného dňa sa jeho prosby nekompromisne naplnia.

S našimi kľúčovými slovami druhá strana často robí mentálne operácie s cieľom využiť neznalé a naivné osoby našich Rodov na svoje ciele. Príkladom takýchto informačných machinácií je organizácia „Rod“. Preto si trochu priblížme princíp týchto machinácií.

Vždy platí princíp Triglavu, pretože jedine plocha je zdrojom energie (bod sám to nemôže zabezpečiť, nech je akokoľvek vysoko).

Teda všeobecne platí, že vždy existuje nezávislá Realita (proces, predmet, jav), Obraz tejto Reality v Mysli a nakoniec jej vyjadrenie v jazyku (pomenovanie):

Jeden typ mentálnej manipulácie robia tak, že použijú naše pomenovanie (kľúčové slovo), ale naviažu ho na ich realitu:

A tak sa naivný (tiežlovan) chytí do pasce. V prípade „Rodu“ sľubovali mesačne nemalé peniaze. Toto síce doteraz nesplnili, ale zato sa im tam všetci „rodoradi“ podpísali. A vedia, čo vlastne podpísali..?

Takže kde sa naozaj nachádzajú – či už naivní, alebo aj chamtiví či oboje – „Rodovci“ pravdepodobne nevedia ani oni sami.

Ide o prirodzenú vlastnosť Matrice (Matrixu). Tá sa vždy skladá z troch hlavných zložiek: poľa Hry, podmienok vstupu do nej a jej sadou nástrojov. Pod „Hrou“ nerozumieme žiadnu zábavku pre nezáväzné potešenie, ale označenie časti časopriestoru s pravidlami. A tak sa každý účastník dostal do Hry, ktorej podmienky pravdepodobne nepozná.

Pole Hry je najčastejšie životná energia, Duša a podobne;

Podmienkou vstupu môže byť napríklad „neškodný“ podpis na papieri (ktorý sa môže tváriť ako neutrálna „prezenčka“);

No a ak Nástroje zahŕňajú napríklad aj súhlas s fyzickou likvidáciou podpísaného účastníka tak to znamená, že účastník si sám schválil svoju likvidáciu. Takže všetko sa udeje s jeho súhlasom.

Čo z toho si ziskuchtivý podpisovateľ vidiny ľahkých peňazí uvedomil, že odsúhlasil svojim podpisom?

Vráťme sa k otázke zjednotenia. K zjednoteniu nemôže dôjsť dovtedy, kým nebudú všeobecne jasné kritériá zjednotenia. Zatiaľ sa nikomu – vrátane Rusov – nepodarilo zostaviť všeobecné kritériá zjednotenia.

Nuž čím sme zjednotení a čím sa líšime? Kým nenaformulujeme jednoznačné kritériá nevieme ako sa zjednotiť. Pre zavŕšenie akéhokoľvek diela je vždy nevyhnutné poznať kritériá dosiahnutia cieľa. Inak proste nevieme, ši sme cieľ dosiahli alebo nie.

Len ak poznáme cieľ procesu môžeme naformulovať kritériá jeho dosiahnutia.

Chceme sa dostať do Svetlej budúcnosti – napr. Zlatého Veku – ale aké sú kritériá dosiahnutia Zlatého Veku? Vari sa to „Samo sa to“?

Pripomeňme si známy paradox Zenóna s Achillom a korytnačkou. Problém s jeho pochopením je v tom, že väčšina ho poníma ako priestorovú – vzdialenostnú – štruktúru. Ale pointa je oveľa jednoduchšia. Nemožno porovnávať fyzickú vzdialenosť a dimenzionálnu úroveň vedomia človeka. Ide proste o neporovnateľné fenomény. Ale kým nie je všetko v mysli jasné, žiadne fyzické úsilie pochopenie nenahradí. Ale – samozrejme – treba jedno aj druhé, ale – samozrejme – jedno druhé nedokáže nahradiť.

Teda ako to je s úrovňou zjednotenia? Fyzické úsilie nestačí, musí sa to vyriešiť najmä Mysľou.

Ale tu si treba uvedomiť aj druhú stranu mince. Ak niekto neustále opakuje „treba sa nám zjednotiť“ spolu s „robme aspoň niečo“ znamená to, že jeho podvedomie okamžité hlási: „Nie sme jednotní!“ čo znamená aj „Nič pre to nerobíme!“.

Nuž, je pôda na zjednotenie už pripravená? A veď z praxe vieme, že najťažšie býva neraz položiť základ.

Tu musí každý sám začať s vlastným predsavzatím. Tým dáme podvedomiu vedieť, čo chceme dosiahnuť. V tom momente sa služobní duchovia dozvedia – dáme im to jasným predsavzatím najavo – čo vlastne chceme. A vtedy nás spoja so Silami Roda. Toto je postup aktivizácie Duchovného Sveta.

Ale zásadnou podmienkou je udržiavanie Mysle v rovnováhe, t.j. zotrvávať v stave TAT.

Neslobodno sa koncentrovať na to, čo nechceme, pretože to znamená presun Mysle dozadu, do špekulatívneho módu. Čokoľvek z neho vyplynie, bude to vždy skok do módu ilúzií. To sú nám už známe veci.

Ak nemáme vedomie v pozícii TAT, tak pomocní duchovia nevedia, čo chceme. Nedostali jasný príkaz, t.j. nie je možné spustiť žiaden obslužný psychoprogram.

Prvým princípom ako pracovať s Duchovným Svetom je jasne vedieť čo chceme.

Ak človek nevie čo chce, tak mu spoločenský systém najčastejšie veľmi prekáža. Ale ak človek vie presne čo chce, neraz zistí, že systém mu v mnohom môže pomôcť. Ak existuje vektor je jasné, čo robiť. Ale ak vektor neexistuje, tak potom ide o boj s veternými mlynmi. Tak sa nedá pripojiť pomoc v podobe v podstate neohraničenej moci našich Rodov. Aj tu prichádza na um Martinko Klingáč. Sily Rodov sa pripoja jedine vtedy, ak máme cieľ. Teda ak ho vieme pomenovať.

Môžeme začať tak, že si naformulujeme vlastné ciele, vlastné predsavzatia:

A potom sa už konkrétne osoby ľahšie dohodnú. Aplikáciou vlastných cieľov s ostanými môžeme porovnať, dohodnúť a nakoniec všetko zladiť. Všetko konkrétne. Tu sa však treba vyhnúť vzájomným zvadám a uprednostniť tvorivosť.

Cesta k zjednoteniu vedie cez odstránenie umelo vytvorených prekážok.

Zostavenie kritérií je neľahký a zdĺhavý proces. Ale na osobnej úrovni a následne na úrovni jedného Národa netreba čakať na globálne osvietenie, ale začať konať. Lebo ideálny stav nepríde sám, k nemu sa dá približovať iba postupne. V matematike existujú metódy numerických výpočtov vzorcov, ktoré nie je možné teoreticky vypočítať. Volajú sa iteračné metódy výpočtov. Je to postup – iterácia – tým spôsobom, že sa najskôr vypočíta prvé priblíženie, ktoré sa nazýva PREDIKTOR. Ďalším krokom je „posunúť“ prediktor o krok vpred, čo sa nazýva KOREKTOR. A tento postup – PREDIKTOR-KOREKTOR – sa opakuje dovtedy, kým nedosiahneme požadované priblíženie k výsledku, t.j. k ideálnemu stavu. Preto každý „Prediktor“ je iba nepresná predpoveď, ktorú VŽDY nakoniec skoriguje KOREKTOR! Teraz je náš Čas, je Čas pre KOREKTOR!

09.11.2026