Poslednú dobu sa nám často stáva, že dostávame maily s otázkami alebo argumentmi, ktoré sme preberali už dávno – neraz ešte v počiatkoch existencie našej stránky. Dôvody sú principiálne dvoch druhov. Prvý a častejší je ten, že nás objavili noví čitatelia, ktorí nás nesledovali od počiatku, druhý je ten, že nás „objavili“ rozličné bioprodukty dnešnej virtuálnej reality často rozmýšľajúci iba na úrovni sociálnych sietí.
Aby sme veci uviedli do správneho rámca – sociálne siete ako také sú iba nástrojom. V gramotných rukách sú dobrým zdrojom poznania, v matrixovom vedomí však vytvárajú roviny, ktoré sú veľmi ďaleko od reality – vo virtuálnej realite. Nedostatok životných skúseností u niektorých jednotlivcov vytvára dojem, že pomocou „lajkov“ postavených na emóciách sa dostali kdesi ďaleko nad úroveň Einsteina… ale realita ostáva realitou nezávisle od ich úrovne ponímania. Dôležité je a ostáva iba to, kde je nasmerovaná naša pozornosť a kto to v pozadí dokáže režírovať.
Problém s nebadaným, ale reálne hroziacim prenesením vedomia do stavu „ako Einstein“ si môžeme priblížiť asi takto. Žijeme v spotrebiteľskej spoločnosti, kde množstvo subjektov drancuje Prírodu a chce predávať čo najviac a čo najrýchlejšie – bez ohľadu na Prírodu. Pretože však takých ako oni je veľa, tak na predaj svojej produkcie potrebujú efektívnu reklamu. Slovo reklama ostalo v slovanských jazykoch dobre zachované – pozostáva zo slov RE+KLAM – a teda ho ľahko dešifrujeme pomocou pravidiel používaných v Staroslovienskej Bukvici. „Re“ znamená opakovanie alebo jedno z, klam je klam, t.j. klamstvo. Reklama teda znamená opakované klamanie. Veď aj jeden z pracovníkov firmy Benetton kedysi povedal, že „reklama je navoňaná zdochlina“.
Kto sa dokáže pozrieť z nadhľadu na proces nasadzovania reklamy poľahky zistí, že reklama sa umiestňuje tam, kde treba rozbehnúť či podporiť predaj. Čím častejšie začne byť opakovaná, tým väčšia šanca, že spotrebiteľ si reklamovaný produkt kúpi. Ale opakovaním reklamy sa vlastnosti výrobku nemenia – mení sa iba ponímanie daného produktu cieľovým spotrebiteľom, jeho vedomím. Čím viac reklamy, tým lepší vplyv na myseľ spotrebiteľa.
Ak sa pozrieme na tento istý proces z pohľadu propagandy zistíme, že ide o dávno zvládnutú a používanú psychotechniku. Už Göbbels povedal, že „stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou“. Princíp spotrebiteľa je rovnaký, akurát že produktom je podsúvanie vhodne spracovanej informácie.
Aby sme sa nestali obeťami klamu, naši Predkovia nám zanechali techniku, ako sa pred niečím takým chrániť. Nazývame ju ZDRAVOMYSLIE. V zmysle Zdravomyslia treba dodržiavať tri princípy – jednou z nich je osobná skúsenosť. Ak chýba čo i len jedna zložka z troch, je veľmi veľká šanca, že upadneme do klamu. A aj Tibeťania hovoria, že netreba ničomu a nikomu nič veriť len preto, lebo tomu verí veľa ľudí hoci aj tisícročia – všetko treba preveriť osobnou skúsenosťou a nežrať aj s navijakom.
Ale dnes mnohí prijímajú nevedno kým podsúvané informácie úplne nekriticky – z pohľadu filozofie môžeme povedať „predskúsenostne“ (a priori). V skutočnosti je to iba sofistikovaná forma agentúry JPP – teda nevedomosť. Nie nadarmo dnes už vedci poznajú diagnózu „digitálna demencia“. Ale o tom inde. Z védického pohľadu je nevedomosť najväčším hriechom – je totiž matkou všetkých problémov, všetkého zla.
Aby sme túto myšlienku dokončili, vysvetlíme ju na jednom z mailov, ktoré sme dostali. Takýto druh mailov z času na čas dostávame – ale všetky majú rovnaký podtón – a ktorý si vysvetlíme.
Mail používame len ako príklad, je totiž dobrou ukážkou stavu „ako Einstein“. Problematika sa týka výrazu SVEDOMIE. Táto entita je neznáma národu, od ktorého pochádza to, čo dnes kresťania poznajú ako Biblia. V aramejskom jazyku NEXISTUJÚ výrazy pre Svedomie ani Česť. Ak niečo v nejakom jazyku neexistuje znamená to, že tento jazyk a národ dané kategórie nepozná. Nedajme sa pomýliť tým, že v dnešných slovenských prekladoch Biblie tieto výrazy môžete nájsť – v pôvodnom texte neexistujú.
Ďalej sme v minulosti neraz spomínali, že v „naj“ jazyku dneška – angličtine – existuje v podstate jeden výraz pre kategórie Svedomie a Vedomie. Presnejšie v angličtine je stav, že ten, kto vie čo Svedomie je ho rozozná, kto nevie, ten nie. Vzhľadom na špecifiká angličtiny – výslovnosť a gramatické súvislosti hovoríme o anglických slovách Conscience a Consciousness.
Z dejín vieme, že kmeň Izrael dostal svoju zasľúbenú zem – dnešný Izrael. Kmeň Levitov sa neobrezáva a rozložil sa medzi všetky národy sveta, kmeň Juda mal podľa proroctva dostať a aj dostal pod kontrolu veľký kontinent za oceánom v zmysle starého proroctva – dnešné USA a ostatné kmene sú národy, ktoré dnes obývajú oblasť Kaukazu. Všetky tieto kmene hovoria pôvodným jazykom, ktorý NEPOZNÁ VÝRAZY SVEDOMIE A ČESŤ. Ak sa tento jav premietne do angličtiny, tak sa niet čomu diviť.
V USA žijú aj bežní ľudia, ktorí majú geneticky danú schopnosť vedieť o Svedomí. Takýto človek vie o čo ide – ale nie je jednoduché to vysvetliť tomu, kto o Svedomí nemá ani potuchy – ale veď aj načo? Všetky pôvodné ľudské druhy: bieli, žltí, čierni aj červení majú poznanie Svedomia. Problém nastáva s hybridnými rasami, ale najmä s trojčakrovými.
Keď sa nám ešte v prvej polovici 90-tych rokov snažil jeden náš kamarát v Texase vysvetliť výraz „man with no conscience“, nevedeli sme, prečo to robí – mysleli sme si, že veď to predsa každý vie. Až neskôr sme pochopili, že bieli ľudia v USA majú sústavný problém s javom a stavom bez Svedomia okolo seba, pretože sú s tým vo svojej spoločnosti neustále konfrontovaní. Dnes už to je bežný stav aj u nás.
V angličtine existuje jav, keď sa nové slovo – nie úplne odlišného významu od pôvodného – vytvára pridaním prípony -ness; hard: hardness, stiff: stiffness a podobne. Takže človek, ktorý nemá poňatia o tom, čo to Svedomie je, jednoducho predpokladá, že má dočinenia iba s týmto gramatickým javom. Teda kto nevie, čo to Svedomie je jednoducho na nič „nepríde“. V slovanských jazykoch niečo také nemôže byť – čo sa týka výrazu. Ale to – samozrejme – nie je všetko. My dodnes poznáme výrazy Nebesia a Nebo, čo sú principiálne úplne protichodné výrazy. V angličtine nájdete iba „Heaven“, t.j. rozdiel nie je vyjadriteľný. Ďalej v našom jazyku existuje výraz pre CIT, ale poznáme aj emócie a pocity. Z védického pohľadu sú emócie viazané na prvé tri čakry, city sú naviazané na druhú trojicu čakier. Prekladové slovníky ponúkajú ako preklad pre cit napríklad „emotion“ alebo „feeling“. Ani jedno ani druhé CIT NIE JE! Ale ako to vysvetlíte Anglosasovi?
Už spomínaný mail nám „odborne“ poradil, že nie je pravda, že v angličtine neexistuje výraz pre Svedomie a tiež, že by sme nemali písať o niečom, ak neovládame hovorovú angličtinu. Keď sa dozvedel, že to nie je tak, reagoval iba niečo v zmysle „aha“ a odvolal sa na prekladač na Google, hoci pôvodne nás upozorňoval, že Google prekladač nie je spoľahlivý. Vysvitlo, že nám radil niekto, kto sám odborné znalosti nemá.
Nejde o to, čo ovládame či neovládame my, ale o to, že človek, ktorý sám cudzí jazyk neovláda nás kritizoval a neváhal nám dávať jazykové rady. Keď sa dozvedel, že s jazykom problém nemáme vysvitlo, že on neovláda nič – niekto mu iba dal „odbornú“ radu. A tu sme pri podstate tejto myšlienky. Ak by sme mali na stránke možnosť pridávať komentáre k našim článkom, už by nám pridal veľa „odborných“ poznámok, ktoré by „podporili“ podobní „experti“. Takto by sa v plnej miere prejavil SPOTREBITEĽSKÝ JAV – čím viac „lajkov“, tým jasnejšie že ide o pravdu… bez poznania pravdy. Zámerne používame poslovenčenú verziu „lajky“, aj keď ide o požitie anglického slova „like“. Celkovo dnes ľudia strácajú schopnosť vnímať súvislosti. Rusi si ako jeden z mála slovanských národov ešte zachovali zvyšky Bukvice vo forme Azbuky. Ale táto je stále vhodnejšia na komunikáciu medzi Slovanmi ako latinka. Napríklad zvuk „Ш“ už my musíme písať použitím latinského „S“ a mäkčeňa „ˇ“, teda ako „Š“. Angličania už musia použiť dve písmená (SH) a Nemci dokonca tri (SCH). U „Ч“ (naše Č) je situácia podobná. Angličania použijú „CH“ a Nemci dokonca „TSCH“. To je jeden z dôkazov, že ako angličtina tak nemčina sú mladšie jazyky, lebo na svoje zvuky si ešte nestihli vytvoriť samostatné znaky, hoci ich v hovorovej forme používajú. Ak v našom jazyku použijeme anglickú či nemeckú verziu je to krok nie vpred, ale veľmi ďaleko vzad. Napríklad МАША je MÁŠA, ЛЕВАШОВ je LEVAŠOV. Ak u nás niekto použije LevaSHov, tak je niekde veľmi, veľmi ďaleko…
Žijeme v prelomovej dobe, čo pre daný stav myslí našich ľudí v našej spoločnosti je nebezpečné. Ide o to, že už iba stredná generácia má vedomosť o tom, čo to je žiť podľa Svedomia a s dôrazom na „MY“, nie egoistické „JA“. Ale táto stredná generácia to vie iba preto, lebo ešte bola v takomto duchu vychovávaná. Mladá, nastupujúca generácia už existuje na princípe „JA“. My sme naozaj na pokraji zániku. Keď nastúpia Vysoké frekvencie, existencie fungujúce na nízkych skúšku „vysokým prúdom“ neprejdú. Tu totiž nejde o to, čo čítal alebo nadobudol onen „JA“ a koľko podobných „JA“ mu to odlajkovalo, tu ide o to, či prejdeme „MY“.
Jav prechodu „Vysokých frekvencií“ si môžeme priblížiť na nasledujúcom obrázku:
Čistý priestor Vedogonu – prierez biopoľa – je celý kruh. Ak je kompletne biely, priehľadný (vľavo), tak na naše biopole „formátovaný“ vysokofrekvenčný úder zhora prejde hladko celým prierezom, teda odpor bude minimálny a nedôjde k „vypáleniu poistky“. To, čo vidíme na obrázku vpravo je stav, kedy v našom biopoli máme „vložené“ všakovaké parazitujúce (navné) entity, ktoré na nás vyslal kdekto úmyselne aj neúmyselne. Pretože sú temné, nedokážu viesť „vysokofrekvenčný“ prúd a zmenšujú použiteľný, prechodový prierez. Ten istý prúd pretečie cez značne znížený prierez (musíme odpočítať temné plochy) a spôsobí prepálenie vodiča (ako poistka) – nastane koniec existencie v Javi, čo inak nazývame SMRŤ. Jej naozaj značne napomáha egoistické chovanie sa – nemá totiž nič spoločné so spoločným záujmom Rodu.
Je to – pre dnes kraľujúci prístup „JA“ – ťažko pochopiteľné. „MY“ je totiž frekvencia oveľa vyššia ako „JA“. A aby sme to pochopili, musíme najskôr pochopiť rozdiel medzi POHANOM a JAZYČNÍKOM.
Nejde – ako zvyčajne – iba o hru slov, ide o hĺbkovú podstatu. Pohan kráča cestou svojich Predkov, Jazyčník tieto súvislosti spravidla nechápe, aj keď sa často sám striktne dištancuje od kresťanstva. Vysvetlime si to pomocou Staroslovienskej Bukvice:
Za starých čias sme slovo JAZYK používali pre označenie jazyka ktorým hovorí národ aj samotný národ. Jazyk ako orgán je principiálne niečo odlišné, preto aj na zápis boli používané rozdielne bukvice. Dnes je zavedená nejednoznačnosť – podľa výslovnosti slova nemožno zistiť o čo ide.
Pre zápis slova „jazyk“ ako orgánu tela sme používali bukvicu AR, ktorej Obraz je „Jednorodá štruktúra“. Táto bukvica sa dnes nepoužíva, v ruskej Azbuke ju nahradilo „Я“. Aby to vedeli zobraziť všetky počítače, použijeme namiesto AR dnešnú ruskú bukvu „Я“ a z latinky „Z“:
ЯZЫКЪ
Ak prvú bukvicu zameníme za bukvicu Ѧ (v dnešnej Azbuke rovnako chýba) ktorá má význam Obraz, dostaneme nie jednorodú, ale mnohoobraznú štruktúru. Národ pozostáva z množstva individuálnych ľudí, jazyk ktorým hovoria je rovnako mnohoobrazný. Preto je použitá iná bukvica, ktorá vyjadruje práve tento jav. Tento výraz znamená národ aj jazyk ktorým daný národ hovorí vo všeobecnosti:
ѦZЫКЪ
Ak máme na mysli predstaviteľa národa, použijeme výraz:
ѦZЫЧѢ
Vyhnanca z národa – teda už nie jeho člena – nazývame:
ѦZЫЧѢNИКЪ
Národ, ktorý dobre poznáme, ktorý žije na nám dobre známych princípoch – vyjadríme použitím bukvice JOTA s Obrazom Poznanie:
ѨZЫКЪ
Predstaviteľ cudzieho, ale existujúceho národa (existujúci na nám nie známych princípoch):
ѦZЫКЬ
Predstaviteľ cudzieho národa (nevedno kým stvorený):
ѦZЫЧѢЬNИКЪ
Túto krátku exkurziu sme vykonali preto, aby bolo možné vidieť priepastný rozdiel medzi našim pôvodným a dnes rozšíreným ponímaním. POHAN je idúci po ceste svojich Predkov, JYZYČNÍK je buď vyhnanec z národa alebo cudzinec – v latinke to nevieme bližšie rozlíšiť. V každom prípade však nemá nič spoločné s Pohanom, t.j. so Starovercom.
Preto v duchu tradície je POHAN náš človek vyznávajúci VÉDIZMUS, t.j. môžeme hovoriť o Védickom Slovanstve, JAZYČNÍK védické hodnoty spravidla neuznáva, niekedy čiastočne… inokedy proti nim dokonca bojuje. Dnešní RODNOVERCI sú väčšinou Jazyčníci.
Rozpoznať to možno všelijako. Ak neberieme do úvahy priamo védické texty, dobre je si všimnúť niektoré detaily. Napríklad my Pohania máme jasné ponímanie Triglavov; Veľký Triglav Sveta Javi je Svarog-Perún-Sventovít. Jazyčníci tu „dopasovali“ kombináciu Svarog-Perún-Veles (napríklad). Neznamená to, že Veles nie je náš Svetlý Boh, ale ani to nie je pôvodná tradícia. Ktosi čosi „vhodne“ upravil. Začína to nepatrne a končí rozdelením a opanovaním.
Staroslovienska Bukvica je vyložene doménou Pohanov, Jazyčníci na ňu dôraz nedávajú… a tak ďalej. Nebudeme však ďalej vymenovávať čo „nie“, pozrime sa na to čo „hej“.
Hlavnou úlohou nášho života je Duchovný vývoj. Čo to je ostáva spravidla nejasné, aj keď výraz sa často používa a nielen nami. Vieme ho však vyjadriť v bodoch „špecifikácie“ aj grafickou formou. Duchovný vývoj možno vyjadriť v bodoch ako:
-
- DOBRO
- POZNANIE KONOV STAVBY SVETA
- OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY
DOBRO v ponímaní našej Tradície je život podľa Svedomia. Naša existencia sa vo Svete Javi skladá z Tela, Duše a Ducha. Svedomie pozostáva zo skráteného SpoločnéVEDOMIE.
Na úrovni základnej existencie to je Spoločné Vedomie základnej bunky spoločnosti – RODINY. Život podľa Svedomia nemôže byť rozbíjanie Rodiny. Pretože Rod žije v Prírode, t.j. PriRode, tak Svedomie zahŕňa aj zvieratá a Prírodu celkovo. Kto zabíja zvieratá či drancuje lesy pre PENIAZE Svedomie NEMÁ. Je úplne jedno, čo inak o sebe tvrdí sám.
Na úrovni Duše je to Spoločné Vedomie na energetickej úrovni – členovia nášho Rodu žijú aj na iných Zemiach Sveta Javi.
Na úrovni Ducha to je Spoločné Vedomie so Svetom Bohov – Svetom Pravi.
Svedomie je základným meradlom všetkého. Dnes máme na Slovensku aj kozákov, ktorí učia, že napríklad pre vojaka nie je Svedomie potrebné – údajne ho je viac druhov. Čo znamená vojak bez Svedomia? Keď mu je výhodné bojuje po vašom boku, keď mu niekto zaplatí, tak vás prekole od chrbta.
Na báze Svedomia sa však možno chovať iba k tým, ktorí patria do kategórie ѨZЫКЪ, teda k tým, ktorí tiež žijú na princípe Svedomia. Pri kontaktoch s tými, ktorí Svedomie nepoužívajú máme konať v zmysle Svarogovej Zápovede:
AKO SA ĽUDIA CHOVAJÚ K VÁM, TAK SA CHOVAJTE VY K NIM, LEBO KAŽDÝ ČIN SA MERIA SVOJOU MIEROU.
Nebuďme teda naivní. To je iba cesta k vlastnej likvidácii.
POZNANIE KONOV STAVBY SVETA znamená vedieť o Pravidlách Stavby Sveta, ktoré nás obklopujú. Tu je namieste zopakovať, že tieto nie sú čierne a biele, sú iba jedny. To však v žiadnom prípade neznamená, že Biela a Čierna mágia je to isté! Kto vyvoláva Bytosti Temnej Navi ten v ŽIADNOM PRÍPADE nekoná dobré veci – v zmysle DOBRO.
OCHOTA PREKONÁVAŤ VNÚTORNÉ BARIÉRY je ochota a odhodlanie na sebe pracovať. Nestačí si iba niečo prečítať alebo – v prípade PSYCHOENERGOLYTIKY – raz zacvičiť. Stabilita je STAV DYNAMICKÝ! Duchovný vývoj predpokladá neustály pohyb, vývoj.
Všetky tri body spolu je to, čo nazývame ideál Pohana, t.j. Staroverca. Ak niekto spĺňa iba 1. bod, je síce dobrý, ale naivný a teda zväčša obeť. Výlučne druhý bod je najčastejšie schizofrenik a tretí neraz typ „aktívneho blbca“. Čierny mág je kombinácia 2. a 3. bodu. Vždy, keď je vylúčené Svedomie nemá to nič spoločné s našou Tradíciou – teda najčastejšie to smeruje k Čiernej mágii.
Prejdime ku grafickej interpretácii Duchovného vývoja. Na začiatok trochu geometrie. Bod je bezrozmerný, priamka je jednorozmerná, plocha je dvojrozmerná a objemový útvar trojrozmerný. Nebudeme zachádzať ďalej a pre náš účel zatiaľ postačia tieto geometrické kategórie:
Ak sa pozrieme na plochu nášho Vedogonu – ktorý má za normálnych okolností kruhový prierez – tak vidíme, že ide o kruh, t.j. o geometrický útvar. Kruh má nekonečný počet bodov, pretože bod je bezrozmerná entita.
To, čo nazývame Duchovný vývoj je z „technického pohľadu“ výstup Živatmy nahor, po energetickom kanály od čakry Istok cez všetky ostatné, pričom najvyššie na našom tele máme Rodnik. Ako sme už preberali v inom článku, každá čakra v stĺpci (7 nad sebou) vytvára svoju rozmernostnú rovinu, ktorých je v našom Vedogone 12. Ostatné rozmernosti – u väčšiny z našich ľudí 16 – sú lokalizované už mimo našej „dvanásťrozmernostnej hry“.
Tieto rozmernostné štruktúry sú uložené jedna na druhej tak, že roviny ich styku si môžeme predstaviť ako zrkadlá. Živatma pri ceste nahor môže postupovať IBA a VÝLUČNE skrz stredový kanál, teda v jednom jedinom bode. Všetky ostatné miesta – body – ju budú ako zrkadlo odrážať nazad.
Pretože bod – ako vieme z geometrie – je bezrozmerný a Živatma musí „trafiť“ iba jeden jediný bod, existuje nekonečné množstvo miest, kadiaľ sa nahor nedostane. Aká tu môže byť štatistická pravdepodobnosť? V prípade troch spodných čakier je napríklad podliehanie emóciám 100% garancia, že z prvých troch rozmerností (troch čakier) sa nikdy nahor nedostaneme. Hľadanie cesty pre výstup nahor teda môže trvať – iba v jedinej rozmernostnej štruktúre – viac ako celý život. Vyzerá to ako neriešiteľná úloha. Ako teda z toho von?
Naši Predkovia nám zanechali návod ako konať tak, aby sme po ceste Duchovného vývoja mohli stúpať nahor. Naša myseľ musí byť „naladená“ na frekvenciu, ktorá presne zodpovedá bodu vertikály hlavnej energetickej osi nášho Vedogonu. Tento stav – stav vysokej frekvencie – nazývame Svedomie. Presnejšie Svedomie a Česť. Z predchádzajúceho príkladu však už vieme, že Svedomie je iba jedna z troch podmienok – ostáva ešte poznanie Konov stavby Sveta a odhodlanie na sebe pracovať a prekonávať vnútorné prekážky.
Živatma má tú vlastnosť, že akonáhle je umiestnená v správnom bode a odstránime všetky „pasce“ a „návnady“, ktoré jej bránia vo výstupe, tak začne sama stúpať nahor. Vo filme PRÍŤAŽLIVOSŤ – ktorý sme nedávno odporúčali – veliteľ na schôdzi Rady obrany štátu vysvetľoval, že informácie, ktoré dostal pri stretnutí s mimozemšťanom pred havarovanou kozmickou loďou boli BEZ EMÓCIÍ. Je to veľmi dôležitá veta, aj keď väčšina divákov si ju pravdepodobne ani nevšimne. Kto sa kyvadlovo zmieta v rôznej hustote emócií URČITE NEPREKROČIL úroveň tretej čakry. A to bez ohľadu na to, či si maľuje na čelo čakru ČELO (Tretie oko) alebo nie. Oblúk dráhy kyvadla totiž tiež pozostáva z nekonečného počtu bodov.
Aby sme si vedeli názorne predstaviť v akom stave existencie sa teraz nachádzame, pomôžme si nasledujúcim obrázkom:
Čierny kruh zahŕňajúci prvé tri rozmernostné roviny (prvé tri čakry stĺpca) je priestor emócií. Je to „domáce prostredie“ náboženstiev. Tu pevne sedí kresťanstvo. Ako (nedosiahnuteľný) cieľ mu „nainštalovali“ LÁSKU, t.j. štvrtú čakru. Pri štandardnej 9 čakrovej štruktúre Slovana alebo Árijca ide o ZNAČNÝ pán nadol.
Priestor okrovej farby je priestor PRAVOSLÁVIA, t.j. Slovanstvo také, ako si ho pamätáme, ako bolo ešte pred 1 000 rokmi. Druhé tri čakrové rozmernostné roviny sú charakteristické CITMI. City a emócie sú kvalitatívne úplne odlišné entity! Na tejto úrovni môžeme hovoriť o stave „VNUCI BOHOV“. POZNANIE Pravi je značne obmedzené, ale ako tak spojenie existuje. Napríklad stav „VNUCI DAŽĎOGA“ patria tu. Ale koľko je dnes reálne ľudí s takto rozvinutou psychikou..?
Tretí, žltý kruh pre priestor POCITOV, teda toho, čo nasleduje po citoch. V skutočnosti si už nepamätáme existenciu na úrovni horných troch rozmerností – je to však stav, v ktorom sme mali PRÁVO sa nazývať DETI BOHOV.
Kto dokáže „umiestniť“ Živatmu – v rámci svojho Vedogonu – do rozmerností 10 až 12, ten je BOH, teda presnejšie SVETLÝ BOH. Takýto sme boli pôvodne. Iba zopakujeme, že to sú už KOLEKTÍVNE ROZMERNOSTI. Tu individualistický egoista „JA“ nemôže v žiadnom prípade existovať.
Majme na pamäti tieto súvislosti, lebo situácia nie je nijako ružová. Určitá časť národa dnes balancuje kdesi na úrovni BOŽÍCH VNUKOV, ale vôbec nie je isté, či sa stanú DEŤMI BOHOV, alebo prepadnú do egoistického náboženstva.
Držte sa, VNUCI SVAROGA!
10.04.2017