Pre viacerých bolo prekvapením zistiť, že ešte nie tak dávno – presnejšie v r. 1906 – bola všeobecne zemepisne známa Uhorská Rus. Samozrejme, že dnes automaticky štartuje Matrix a hlási, že „UHORSKO“ má vzťah jedine k Maďarom – a hotovo. Ale nie tak rýchlo!
Ak si prepíšeme „populárny“ názov Uhorsko do Bukvice (nie azbuky), tak dostaneme УГОРСКЪ. Pre „materiálne“ živých človekov hneď dodávame, že staré, pôvodné písomné systémy – minimálne naše – nepoznali veľké a malé písmená. Runy sú len veľké, Samskrit je len veľký, a aj naša Bukvica je len veľká. Kto trochu zaloví v pamäti a rozpomenie sa na sakrálnu grafiku – tomu sa hneď vyjasní prečo…
УГОРСКЪ je toponym a ide o zloženie niekoľkých koreňov: У ГОР СК Ъ. V dnešnej, Hattalom dokatovanej slovenčine to preložíme takto: Skýt pod Horami. Teda môžeme hovoriť o Podhorskej Rusi. Skýt je osídlenie (dedina) v horách, v ktorej je aj chrám, t.j. miesto Sily. Kapište alebo Svätilište. Teda UHORSKO je v pôvodnom význame Podhorská Rus tvorená skifmi, keďže v ruštine dodnes používajú (foneticky) „SKIF“. Prečo? Pretože v Bukvici sa takáto osada písala s bukvicou Fita (v Karune môže byť použitá aj forma „Vita“) – СКӀӨЪ. Našu bukvicu Fita (Obraz Príroda) Gréci prebrali ako Téta. Preto aj táto hatalaninovská skomolenina patrí do známej „chybovej“ skupiny, v ktorej si jezuiti dodnes mýlia okrem F-T aj B-V či P-R.
Bukvicu Jero (Ъ) zmenil iba na tvrdý znak boľševik Lunačarský pri vytvorení socialistickej abecedy známej ako Azbuka. V Bukvici to je neprízvučné „O“, teda vypúšťa sa pri skloňovaní (mozog-mozgu a pod.).
Keďže ide o „O“, tak УГОРСКЪ môžeme smelo čítať ako UHORSKO, ale to nemá absolútne NIČ SPOLOČNÉ S MAĎARMI(!). Je to proste náš starý názov, a to v SLOVIENČINE, nie hatlanine.
Rovnako vznikol aj názov SLOVIENSKO – zo СЛԜVЕNСКЪ – teda ide o Skýt (Skif) Slovienov (použili sme OM, JESM a IŽICU). Keďže na konci je tiež neprízvučné „O“, tak to rovnako môžeme čítať ako SLOVIENSKO. Teda doslovne – v našej Kultúre – znamená Slovienov žijúcich v skifoch.
V roku 1906 bola v Petrohrade vydaná Imperátorskou Akadémiou Vied Etnografická mapa Uhorskej Rusi. Teda ide o oficiálny, bežne dohľadateľný dokument. Síce pre slovenov nepríjemný, ale zato reálny.
Mapa je vo veľkom rozlíšení, možno sa nespustí na každom počítači.
Ide o etnografickú mapu, nie o celú Karpatskú Rus. To je však teraz vedľajšie. Uhorskú Rus nájdete aj na Wikipedii.
Nájdete tam aj položku Podkarpatská Rus;
Teraz nie je dôležité, ako oni vysvetľujú tieto topografické reálnosti či akú rozlohu zatiaľ prisudzujú pôvodnej Rusi. Dôležité je, že existuje písomná pamiatka na našu Pravlasť. Mimochodom, v r. 1906 bola etnografická štruktúra Rusínov/Slovákov približne taká istá ako dnes. Všetko sa odohralo – z pohľadu dejín – naozaj iba nedávno. Najťažšie likvidačné kroky proti našim Prѣdkom boli zrealizované medzi rokmi 1848 až 1867. Všetko mali dobre a detailne pripravené – a my sme doplatili na to, že iných súdime podľa seba. Kto sa z toho nezobudí a miesto adekvátnosti chce „preciťovať“, čo nevidieť dopadne tak isto. Dnes je najdôležitejšie navrátiť si a udržať kontrolu nad vlastnou mysľou, vlastným vedomím.
V Povesti Vremennych Liet Rurik prišiel ku Slovienom, ktorých neskôr PVL nazýva aj Rusi a Rusíni. Rus mohla byť len tam, kde sú tieto etnonymy dodnes známe, teda presnejšie živé. A to je iba u nás – neplatí to ani pre Rusko, ani pre Ukrajinu. Slováci sú pokresťančení Slovieni, t.j. Rusíni.
Téme sa samozrejme budeme venovať podobnejšie. Ale mapu Uhorskej Rusi si môžete stiahnuť a študovať už odteraz.
08.09.2023
