Odpoveďou na takúto otázku je zvyčajne uvedenie toho, či tej entity, ktorá má moc. A dnes už naozaj ide najmä o moc. Možno že v doteraz neočakávaných súvislostiach, ale doba sa rýchlo mení. V novej dobe môžu ostať len tí, ktorí vedia v novej dobe žiť.
Doteraz mnohí našinci žili v tom, že politika a výkon moci v našej krajine je niečo, čím sa netreba zaoberať. Dospelo to dokonca tak ďaleko, že nejedna skupina, väčšia či menšia, jedna či viac rodín odišli do oblastí vzdialenejších od civilizácie a „budovali si svoj život“.
Ale ako vidíme, dnes už nič nie je dostatočne vzdialené od toho, aby na nás mocipáni nemali dosah, teda takýmto spôsobom sa nijako ochrániť proste nedá. V tejto súvislosti hovoríme o politických štruktúrach, ktoré nás dnes vohnali do takej situácie, že naozaj nie je jasné, čo s nami bude.
Teda presnejšie nebolo by to jasné, pokiaľ by sme neboli v Ráne Svaroga a nemali už potrebné znalosti.
Kto si myslí, že dnes si môže „žiť svoj život“ a nezaoberať sa otázkou, kto má nad nami moc, ten hodne zaostal v ponímaní reality.
Nuž, nový Vek – hovoríme konkrétne o Zlatom Veku – si vyžaduje, aby sme jasne pochopili aj to, že musíme prebrať aj moc nad našou vlastnou krajinou. Nemôžeme chcieť žiť v jedných energiách a nechať iných, aby nám formátovali náš životný priestor v iných energiách. Ako zvyčajne, hovoríme o práci v Jemnohmotnom Svete. Musíme si tam vybojovať moc nad našou vlasťou, ale musíme byť aj pripravení ju niesť, teda vykonávať moc a správu. A k tomu musí byť aj patričné Znanie, teda znalosti o tom, čo chceme a potrebujeme dosiahnuť, aj čo nepatrí k našej Kultúre.
Vari ani netreba hovoriť, že k možnosti jestvovať vo Svete Javi jednoznačne patrí zodpovedajúce materiálne zabezpečenie, vlastná kontrola nad verejnými záležitosťami, zdravotníctvom, školstvom, bezpečnosťou a podobne. Dnes je táto moc na nás (t.j. proti nám) uplatňovaná cez – či to chceme alebo nie – peniaze. Teda – pokiaľ neprebehnú úplne všetky zmeny – musíme si v Jemnohmotnom Svete žiadať aj kontrolu nad finančnými tokmi v našom Národe, nad takými inštitúciami, ako je Národná banka a podobne. Tieto inštitúcie sme im dovolili vybudovať, týmito inštitúciami sme im dovolili nad nami vládnuť, teda realizovať moc nad Človekmi, na ktorú nemajú v skutočnosti – hovoríme zase o Svete príčin, t.j. o Jemnohmotnom Svete – vôbec žiadne právo, vôbec žiadne zodpovedajúce prístupy, teda potenciál.
Tu si musíme pár slov povedať aj o nástrojoch, ktorými môžeme dosiahnuť stav prebratia moci nad nami samými a našimi vlastnými záležitosťami.
Možno pre tých, ktorí už neslúžili v armáde a neučili sa ruský jazyk bude niečo takéto asi prekvapením, ale už sme neraz varovali, že našim najväčším nebezpečenstvom dnes je naivita a dôverčivosť. Chceme-nechceme – je to tak.
Každá krajina má nejaké ozbrojené zložky, najčastejšie ide o Políciu a Armádu, v niektorých krajinách je namiesto armády iba Národná garda, v iných zase majú jedno aj druhé. Či je armáda v priamom nasadení do bojových operácií alebo nie, tak či onak je vybavená zbraňami. Ak by teda – pozrime sa na tento stav ako na principiálnu situáciu – nastala situácia, že buď niektorí občania, alebo aj celý národ bol v ohrození, tak ozbrojené zložky sú schopné použiť zbrane, ktoré tak či onak majú.
To, že majú zbrane ešte neznamená, že ich majú používať svojvoľne či nevyhnutne, ale v každom prípade ich musia udržiavať v prevádzkyschopnom stave a musia s mini aj vedieť patrične zaobchádzať. Samozrejme, že nasadenie zbrane v ostrom konflikte je už iná záležitosť. Ale ak by ani Polícia ani Armáda nemala zbrane – lebo „veď je mier“, či „kto by na nás útočil“ a podobné pacifistické magorizmy – tak by to už nebola Polícia či Armáda.
My bojujeme v Jemnohmotnom Svete, našou najúčinnejšou zbraňou – ktorá je však dlhodobo používaná proti nám – je preklínanie. A tu akosi niektorí usúdili, že veď už nemáme preklínať, už sa máme iba zaraďovať medzi Budovateľov a je po všetkom. Asi sa nedostatočne poobzerali vôkol seba…
A ešte ďalej do tejto paradoxnej situácie nás vohnalo nepochopenie významu slov a názvov. Už nechceme byť „Víťazi“ – lebo priťahujeme na seba odvetný útok – ale chceme byť iba Budovateľmi – a iba privolávať na pomoc a boj za nás Kon Všehomíra.
Nuž, popremýšľajme. V našom jazyku ostalo slovo „víťaz“, ktoré podľa našich zvyklostí označuje toho, kto vyhral nejaký boj či zápolenie. V ruštine tomu zodpovedá výraz „победитель“. Pretože nám ponechali v našom jazyku jedno slovo a Rusom nechali druhé, mnohí nadobudli presvedčenie, že je to významovo jedna k jednej. Ale nie je to tak.
Aj my máme výraz „bieda“, ktorý presne tak isto vyslovia aj Rusi v slove „беда“. V ruštine je v tomto prípade viac zachovaný „tieň“ samskritu, v ktorom sa dodnes síce píše spoluhláska, ale vždy sa číta aj spolu so samohláskou. Teda (použijeme latinku, na Devanagari nie sme navyknutí), ak v samskrite napíšeme „t“, tak to vždy čítame ako „ta“. Takto napríklad „tt“ (akože píšeme v Devanagari) čítame ako „tata“. Nuž a takto (podobne) to je (svojim spôsobom) aj v ruštine s čítaním obyčajného „e“ – číta sa proste vždy ako „je“ (preto Словен vždy čítame ako Slovien). Teda „bieda“ po slovensky sa aj rusky dodnes vysloví (foneticky) ako „bieda“. Len dodajme, že napríklad „r“ je „ra“ (ale tu vystupuje aj problém „ostrého r“; napr. vrt, krpce, škrt, krk, krt…), ktoré v našom jazyku ostalo, ale ktoré už napríklad nemčina či angličtina nepozná, a preto „ra“ zmenili na „ri“… Viac o tomto môžete nájsť v knihe Slovieni a Jozef II.
Teda výraz „pobieda“ (pôvodom starosloviensky) vyjadruje stav, že najskôr sme sa dostali do „biedy“, a „po biede“ nastala výhra (v boji). Nie sama osebe, len tak.
Staroslovienčina má však aj druhé slovo – „víťazstvo“. Tento termín označuje stav výhry nad nepriateľom v boji bez toho, aby sme najskôr zakúsili biedu. Hoci na konci jednej aj druhej aktivity je „výhra“, nie je jedno, či Národ najskôr upadne do biedy, okupácie, perzekúcie a podobne, alebo či bojaschopná armáda tento stav ani nedopustí a hneď v boji nepriateľa porazí.
V kastovom systéme však máme tradičnú kastu „Víťazov“, nie „Pobiediteľov“(!), pretože ide o dve úplne odlišné veci.
Tento stav je vari už každému nášmu čitateľovi jasný, preto treba mať toto na pamäti, keď prekladáme z ruštiny. Ak vedma Nadežda povedala, že už netreba používať „pobiediteľ“, tým nepovedala, že netreba byť „Víťazom“. Sú to úplne odlišné veci. A preklínanie je efektívna zbraň Víťaza, pretože Víťaz je taký Človek, ktorého Vedomie je na úrovni minimálne 7-8-9 čakry. A pobiediteľ môže byť aj oveľa nižšie.
Nuž teda, preklínanie je naša najefektívnejšia zbraň v Jemnohmotnom Svete, ale treba ju používať ako Víťaz, nie ako pobiediteľ. A to vôbec nebráni sa pritom zajavovať aj ako Budovateľ. Víťaz (Človek s vedomím vo vyšších čakrách) vie ako správne používať zbrane. A dosahuje víťazstvo, nie pobiedu.
Tento jav (t.j. nečítame tupo iba hlásky) nevedome používame dodnes. Napríklad RTVS vyslovujeme ako „er té vé es“. Ak by sme to iba tupo foneticky vyhláskovali, tak by to bolo dosť divné. Ani si neuvedomujeme, ako veľa dedičstva Prѣdkov nám ostalo aj v našom jazyku (ako v každom slovanskom jazyku).
Ak by sme v našom dnešnom jazyku chceli tie dve kategórie jasne oddeliť, tak by sme mohli použiť namiesto pobiediteľa napríklad výraz „výherca“ (boja). Ale toto je dnes skôr spájané s nejakou lotériou či súťažou. Sloveso „vyhrať“ však na takýto jav používame, preto proste pobiediteľ prekladáme tiež ako víťaz. Ale v primitívnejšej slovenčine (oproti slovienčine) sa to inak rozpoznať proste nedá.
Druhou vecou však je, kto má v skutočnosti právo vládnuť Človekom. Nie náhodou sa téma Krvi dôrazne spomína aj v nám už dobre známom románe Majster a Margaréta, nie náhodou cisár Jozef II. v preambule zákona o pozemkových záznamoch zdôrazňuje svoj čistý pôvod. Je to v podstate dnes tá najdôležitejšia otázka. Pretože práve čistota Krvi (Kony Rita) umožňuje alebo neumožňuje znovunadobudnutie a návrat nášho potenciálu, a teda aj prístupy do Jemnohmotného Sveta.
Nuž, aká to vlastne je tá spojitosť medzi Krvou a potenciálom? Dnes tí, ktorí majú „čistú krv“ ju majú poväčšine na úrovni 30%. Tí dnes najviac prebudení – ktorí sa už dávajú sami do pohybu a aktívne pracujú na svojej Púti Duchovného Osvietenia – spravidla dosahujú pomer čistej, Človečej Krvi na úrovni okolo 40%. A to už je doslovne „nadštandard“. Zvýšenie nad túto úroveň – a dnes už možno dosahovať aj hodnoty okolo 90% – je možné jedine cez trvalú meditačnú prácu a čistky.
Pretože naša Zem je Zemou Svetlého Sveta, tak právo na nej vládnuť – a vládnuť Človekom – majú iba Svetlí Človekovia. S čistou Krvou, pretože to je „technická“ (nevyhnutná) požiadavka na „pripojenie sa“ k Vysokým energiám.
Tí, ktorí nám dnes vládnu – hovoríme o Sivých – nedosahujú ani 1 % čistej Krvi. Vládnuť teda – vzhľadom na Ráno Svaroga – už právo nemajú a dlho tam ostať nemôžu. Presnejšie to nedokážu, aj keď sa snažia zo všetkých síl. A vôbec, oni aj tento pomer dosiahli iba miešaním sa s našou Krvou, teda praxou inštitútu judských neviest (6 čakrové Chiméry), ktoré si brali Človekov, čím zlepšovali genofond svojho národa, ale už nikdy neporodili Človekov, ale aj tým, že Siví muži si brali biele ženy. Prečo robili aj toto? Trojčakrový muž môže pri pohlavnom akte „vyšplhať“ nahor po energetickej štruktúre bielej ženy a ukladať tam svoje programy. Teda ako keby ich robila žena so svojimi prístupmi do Jemnohmotného Sveta, ale bez jej vedomia. Cez sex s bielou ženou sa dostane nahor po čakrách (prístupoch) ženy a umiestňovať tam svoje programy proti Človekom. Takto biela žena výdatne pomáha trojčakrovému mužovi likvidovať Človekov a ešte mu aj rodí jemu podobných… čo na to povedať? A preto je tu dnes taká móda Tantry… a čo zlatokopky?
Tu si môžeme pripomenúť dnes populárne obrázky, ktorými sú ilustrované preklady indických Véd z dielne Krišnaitov. V nich sú bohovia zobrazovaní modrou farbou, čo nám bolo dlho podávané ako fakt, že oni žijú na Nebesiach, a preto majú farbu Nebies. O čo v skutočnosti ide?
Ako zvyčajne – paraziti nám „ponúkli“ veci tak, ako sa majú. Bohovia žijú v deväťrozmernom priestore, teda sú do 12-rozmernej Hry zapojení cez 9. čakru. Pretože práve oni v minulosti presunuli štruktúru Smrť z 15. rozmernosti do 8. rozmernosti, čím nadobudli aj nesmrteľnosť – oni sú o jednu rozmernosť vyššie ako je Smrť. Presnejšie, ako je Smrť dnes. Bohov vytvorili kedysi naši Žreci a dostali za úlohu držať pod kontrolou tvárne bytosti, t.j. našich sluhov. Keď sme my prepadli v Hre do najnižších rozmerností, tak nás naše výtvory (bohovia) začali riadiť, „dodali“ nám smrť, ale hlavne dosiahli nesmrteľnosť na náš úkor, odobraním nášho potenciálu. Veď Smrť si vždy prináša so sebou aj svoju vlastnú škálu. A na jej škále platí, že čím nižšia rozmernosť (priestor, v ktorom je umiestnené Vedomie), tým kratšia doba života. Je to v podstate jednoduché.
As je Človek s Vedomím v 16. rozmernosti, teda ak sa tam vrátime, tak Smrti nepodliehame.
Človek je vytvorený z Tmavej Matérie Jediným Rodom a Makošou (Tmavá znamená Vysoko koncentrovaná, prvobytná Matéria Najvyššieho Stvoriteľa, ktorého dvomi Ipostázami sú Jediný Rod a Makoš). Táto Tmavá Matéria pochádza z Priestoru ďaleko vyššie nad Priestorom tvorby Hier. Zdôrazňujeme, že nie Temná, ale Tmavá!
Okrem Človeka sú – ako vieme – v 12-rozmernej Hre aj bytosti v nej vytvorené, a to z Matérie inej kvality. Ľuď (ľudia) – sú bytosti vytvorené vnútri 12-rozmernej Hry za pomoci božích substancií. Bohovia vytvárali ľudí z veľmi dobrého materiálu, príťažlivých, krásnych a obdarených pokušením, s otvorenou sexuálnou čakrou nato, aby človečenskí muži aj ženy upadali do pokušenia a mohli byť zvedení tou krásou. Všetci paraziti sa už rodia so znalosťou mechanizmu odoberania potenciálu a energie od Človekov. Tvorivú zložku má iba Človek, Človečenstvo. Tvoriť a budovať čokoľvek v tomto Svete dokážu iba vysokorozvinuté energeticko-informačné štruktúry, t.j. Človek, ktorý v sebe má Dušu, Ducha a Živatmu. Iba Duša, Duch a Živatma majú právo preberať informáciu a používať databázu Vyšších rozmernostných štruktúr. Ľudia v lepšom prípade môžu mať Dušu, a to sublimovanú, vytvorenú vnútri 12-rozmernej Hry. Boli časy, keď aj Človekom, narodeným s Dušou, Duchom a Živatmou zamieňali vysokorozmernú Dušu za podobnú, sublimovanú štruktúru, vytvorenú vnútri 12-rozmernej Hry. Človek sa pritom cítil ako stratený, ako keby nebol sám sebou. V takom prípade – keď dochádzalo k zámene Duše – tak skutočnú Dušu mohli prevziať bohovia, t.j. božie štruktúry a použiť ju vo funkcii donora, ako akúsi batériu pre nejaké svoje konkrétne ciele. Duša, to je mohutný, silný potenciál, s ktorým Človek prichádza na túto Zem nato, aby vyplnil svoje osobné predurčenie. Predurčenie však nemôže byť splnené, ak Duša bola prevzatá alebo zamenená Temnou alebo Svetlou Javou a Navou. Vtedy Človek postupuje do druhého, tretieho kruhu reinkarnácie, aby dopracoval svoje predurčenie. Je to veľmi ťažký, patologický prípad. Najlepšie je mať svoju vlastnú, Vysokorozmernú Dušu, využívať ten svoj potenciál, ktorý prichádza s Dušou, pri ktorom Človek splní svoje vlastné predurčenie.
V tradičnom podaní za ľudinu považujeme mladého Človeka, ktorému ešte nepracujú vyššie čakry (dieťa sa rodí iba s 3 aktívnymi čakrami), ale to je iba dočasný stav. Dnes, v Ráne Svaroga je už potrebné používať Znanie, nie Vieru.
Do nízkych rozmerností nás zasúvali všakovakými spôsobmi, jedným z nich je aj „vkladanie (mentálneho) železa“ do našich Jemnohmotných štruktúr. Mentálne železo sú konštrukcie vytvorené v Jemnohmotnom Svete obsahujúce vlastnosti železa, ktoré implementujú do Človekov a Človečenstva nato, aby naše Jemnohmotné telá, Duša, Duch a Živatma oťaželi, s cieľom vytvoriť prekážku v meditačnom stave pri výstupe do svojho vlastného predurčenia. Mentálne železo odstraňujeme počas čistiek a meditácií.
Môžeme si krátko povedať aj niečo o Makoši. Makoš je jedna z najvyšších hierarchických štruktúr v Jemnohmotnom Svete spolu s Jediným Rodom. Jediný Rod má Mužskú Ipostázu a Makoš Ženskú. Je to jeden z názvov Ženy-Matky, Priadky, ktorá spriada celý Všehomír, v ktorom sa nachádzame a hráme. Podľa slovanskej mytológie Makoš pradie zlatú niť osudu. V skutočnosti Makoš spriada celý Všehomír, v ktorom Jediný Rod zostavuje vzájomné vzťahy medzi rôznymi štruktúrami, vrátane Človeka, Človečenstva. My žijeme vo Všehomíre, ktorý spriadla Makoš. Makoši pripisujú ešte aj božskú štruktúru, ale to je v skutočnosti veľká provokácia vo vzťahu k čistej energii Makoše, pretože bohovia, božie štruktúry sa nachádzajú v 9. rozmernostnej štruktúre, a možno že ešte aj v nejakých ďalších rozmernostných Hrách, ale bohovia vždy majú nejakú motivačnú zložku, t.j. nejaké vlastnosti, charakter a smerovanie, a všetko toto sú príznaky nejakej rozmernostnej Hry. Makoš je celkovo bezrozmerná (t.j. je nad všetkými rozmernosťami) a obsahuje všetky vlastnosti celého Všehomíra. A to je oveľa vyššie, väčšie a významnejšie než akákoľvek božia štruktúra. Všetci bohovia a tvorcovia sú nižšie ako čistá energia Makoše.
Krišnaiti chcú modrou farbou bohov zdôrazniť, že sú to bytosti z Nebies, ale Nebesia (Svarga) začínajú 256. rozmernosťou. 9. rozmerní bohovia sú ešte nižšie ako As (16. rozmernosť), takže niet čo riešiť.
V skutočnosti nejde o modrú, ale sivú farbu a tak vidíme metodiku, akým spôsobom sa Siví stali našimi pánmi… to pre tých, ktorí ich ctia, ktorí slúžia bohom.
Na Zemi sa už dali po pohybu podmienky, ktoré umožnia vládnuť iba Človeku, nie parazitom, nech majú koľko len chcú peňazí. Už sme opísali udalosti, ktoré sa v minulosti odohrali na našom území – a súvisia aj s nálezom „egyptskej hrobky“ v Dedinke na juhu Slovenska a tématikou faraónov.
V dobe, keď našu Zem naposledy ovládli mimozemšťania (pred cca 12 000 rokmi Anunaki opisovaní Z. Sitchinom), sa Človečenstvo zachránilo útekom do podzemia. Po odchode mimozemšťanov naši Prѣdkovia síce vyšli na zemský povrch, ale väčšina ostala pod zemou dodnes. To je oná „bájna ríša“ Šambala, ktorá sa zachovala v spisoch tibetských bielych lámov (ktorých Číňania začiatkom 50-tych rokov minulého storočia pri anexii Tibetu vyvraždili a vyhnali). Okrem Šambaly poznáme aj tradíciu Agarty, teda podzemnej vlády Temných Síl, čo sú zvyšky reptiliánov, ktorých sme v minulosti porazili, zničili im ich kozmické lode, a preto museli ujsť do podzemia a tam žijú dodnes. Tieto ríše sú navzájom nepriateľské.
Našou úlohou je zvyšovať náš vlastný podiel človečenskej Krvi, teda vystupovať nahor po Púti Duchovného Osvietenia. Najpravdepodobnejší variant je ten, že musíme pripravovať pôdu pre nástup vlády čistej Rasy, teda tej, ktorá ostala pod zemou až doteraz. Oni sa vyhli genetickým zmenám, ktoré u nás nastali tým, že sme dlhodobo žili medzi parazitmi, ktorých bioenergetické polia a krv je úplne odlišná od našej, ktorí nás začali očkovať a dodávať nám všakovakú potravu. Takto, pod ich nadvládou a pri našej nevedomosti, sme sa postupne zmenili na čosi, čo síce (u tých, ktorí ostali čistí) nie je parazit, ale ani čistý Človek. Podľa prastarej legendy v poslednom boji medzi Svetlými a Temnými Silami na Zemi vystúpia na strane Svetlých Síl aj Sily Šambaly, čím bude definitívne zničená moc Temných na Zemi.
Ak ľudia vzývajú bohov je to prirodzené – sú to ich tvorcovia. Ale Človek As je ďaleko nad bohmi. Našim veľkým nepriateľom je najmä nevedomosť, naivita a dôverčivosť. A práve analýza slova „dôvera“ nám môže veľa napovedať. Nesie v sebe svedectvo vyjadrené časťou „do“ (predložka) a koreňom „viera“ („vera“ vzniklo nekompetentným, najpravdepodobnejšie úmyselným prekladom z „вера“ – pozri hore). Teda jasne vidíme – informáciu pred nami ani neskrývajú – že jeden energeticko-informačný priestor bol v čase „do viery“, a iný je vo „viere“. My to dnes vieme vyjadriť aj presnejšie. V minulosti bolo Znanie, dnes je tu Viera. A to je rozdiel medzi Nocou a Ránom Svaroga, teda medzi „verím“ (t.j. Viera) a „viem“ (t.j. Znanie). A my už vieme.
V tomto článku sme plánovali sa zaoberať otázkami nášho riadenia v spojitosti s našimi orgánmi a genetiky, ale keďže sme už dosiahli veľa strán, v tému budeme pokračovať v samostatnom článku.
07.12.2020
