Človek je spoločenský tvor. Tento fakt je prijímaný všeobecne. Ale aké spoločenstvo máme zvyčajne na mysli? Pretože práve to, o akú spoločnosť ide aj principiálne determinuje kvalitu človeka, či presnejšie a všeobecnejšie humanoida.
Existuje Národ a existuje dav. Ten sa akosi „nebadane“ objavuje uprostred každého Národa. Zvyčajne si žiada radikálne riešenia. V časoch francúzskej revolúcie si žiadal hlavy panovníkov a celkovo všetkých, ktorí nezodpovedali požiadavkám davu. Je veľkou chybou si mýliť Národ a dav. Nikdy to nie je to isté.
Dav nevzniká nikdy náhodou a spontánne, ale naivným a dôverčivým humanoidom sa to zvyčajne tak javí. Veď aj u nás vypatlané mozgy na vlne davovej psychózy umožnili atentát na nášho premiéra a vôbec žiadajú moc pre seba, hoci Národ im DVA RAZY a RÁZNE povedal NIE. Dnes je unikátna doba premien, dá sa vidieť – a teda aj pochopiť – ako s nami – Národom – manipulujú.
Dav a jeho psychóza nám často neumožňuje vidieť procesy a metódy používané na riadenie spoločnosti. Takéto procesy však nikdy nie sú spontánne, ba práve naopak. Na verejnosť prvé – oficiálne bagatelizované – správy presiakli kdesi v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy si jeden pracovník firmy Boeing kúpil opotrebovanú kopírku, v ktorej objavil zabudnuté dokumenty. Zaoberali sa základmi toho, čo dnes nazývame politická technológia. Materiál je známy ako „Silent weapons for quiet wars“. Jeho plný preklad sme uverejnili na našej stránke už dávnejšie. Dnes to je v podstate „klasika“, bez zvládnutia ktorej ako základu je ťažko pochopiť zákulisie globalistov a hlavne sionistov. A práve sionisti u nás donedávna – do posledných volieb – obsadzovali najdôležitejšie funkcie v riadení štátu. Ich prisluhovači sú však stále ako krtkovia zahrabaní v katakombách štátnej správy.
Dobrou správou je, že touto tématikou sa zaoberá aj francúzsky autor Gustave Le Bon (1841-1931). Môžeme ho teda použiť ako autorizovaný zdroj. To pre tých, ktorí by chceli hľadať v nasledujúcich riadkoch „extrémizmus“… Nuž, zalistujme si veľmi stručne v jeho knihe:
Civilizácia Národa spočíva na nepatrnom počte základných ideí. Z týchto ideí vyrastá jeho zriadenie, literatúra a umenie. Vznikajú veľmi pozvoľne, a rovnako pozvoľne aj zanikajú. Hoci vzdelanému duchu je ich omylnosť už dávno zrejmá, pre davy ostávajú nedotknuteľnými pravdami a naďalej pôsobia v širokých vrstvách národov. Ako je ťažké vnútiť novú ideu, práve tak ťažké je aj vykoreniť starú. Ľudstvo sa vždy kŕčovite a zúfalo pridržiavalo mŕtvych ideí a mŕtvych bohov.
Je to sotva poldruha storočia, čo filozofi – pramálo znajúci o prvotných dejinách človeka, o vývoji jeho duševnej štruktúry a o zákonoch dedičnosti – vrhli do sveta myšlienku o rovnosti jednotlivcov a rás. Pretože táto myšlienka je pre davy až veľmi zvodne príťažlivá, nakoniec pevne utkvela v ich mysliach a čoskoro priniesla svoje ovocie. Otriasla základmi starej spoločnosti, splodila najhroznejšie zo všetkých revolúcií a uvrhla západný svet do radu prudkých búrok, ktorých vyvrcholenie ani nie je možné predpovedať.
Niektoré nerovnosti medzi jednotlivcami a medzi rasami boli však až tak očividne zrejmé, že naozaj nemohli byť popierané; ale ľudia sa rýchlo chytili predpokladu, že tieto nerovnosti sú len dôsledkom rozdielov a výchovy, že všetci ľudia sa rodia rovnako rozumní a dobrí, že iba zriadenie ich mohlo pokaziť. Proti tomu bol teda veľmi jednoduchý prostriedok: opraviť zriadenie tak, aby poskytlo všetkým ľuďom rovnaké vzdelanie. A tak sa stalo zriadenie a vzdelanie nakoniec univerzálnym liekom pre súčasné demokracie, prostriedkom na vyhojenie nerovností urážajúcich nesmrteľné princípy, ktoré sú za našich čias najvyšším božstvom.
Pokrok vedy rozhodne dokázal nesprávnosť teórie rovnosti a ukázal, že duševná priepasť vytvorená v minulosti medzi jednotlivcami a rasami mohla byť vytvorená jedine pomalým dedičným nahromaďovaním. Moderná psychológia po trpkých skúsenostiach dokázala, že zriadenie a výchova, ktorá svedčí niektorým jednotlivcom a niektorým národom sú pre iné veľmi škodlivé. Ale filozofi nie sú nikdy schopní sa rýchlo zbaviť myšlienok vrhnutých do sveta, aj keď zistia, že ide o bludy. Ako rozvodnená rieka, ktorú už nemôže zadržať žiadna hrádza, tak sa valí aj myšlienka naďalej pustošiaca, ktorej prúd nemôže nič zmierniť…
Prírodovedci používajú klasifikáciu druhov založenú na tom, že stanovujú určité anatomické znaky, ktoré sa dedením pravidelne a stále opakujú. Dnes je známe, že tieto znaky sa pretvárajú dedičným hromadením nepozorovateľných zmien; ak berieme do úvahy iba krátku dobu historických časov, môžeme povedať, že druhy sú nemenné.
Ak použijeme klasifikačnú metodiku prírodovedcov na človeka, tak môžeme stanoviť určitý počet typov, ktoré sú dokonale ohraničené. Na základe zreteľných anatomických znakov – ako sú farba pleti, tvar a objem lebky – bolo možné stanoviť, že ľudské pokolenie obsahuje niekoľko zreteľne oddelených druhov a – ako možno temer s istotou stanoviť – pôvodu veľmi rozdielneho. Učenci rešpektujúci náboženské tradície považujú tieto druhy proste za rasy. Ale – ako už bolo povedané – ak by černoch a príslušník kaukazskej rasy boli slimákmi, tak všetci zoológovia by jednohlasne tvrdili, že tvoria dokonalé druhy, a že v žiadnom prípade nemohli vzniknúť z jedného páru, od ktorého by sa postupne odchýlili.
Základy triedenia, ktoré nemôže poskytnúť anatómia, jazyk, prostredie, či politické zoskupenia nám poskytuje psychológia. Tá ukazuje, že za zriadením, umením, názormi, politickými prevratmi každého národa väzia isté charakteristické morálne a intelektuálne znaky, a že z nich vyplýva jeho vývoj. Sú to charakteristické znaky, ktoré tvoria to, čo môžeme nazvať Dušou rasy. Každá rasa má pevnú duševnú štruktúru tak, ako má pevnú anatomickú štruktúru.
Morálne a intelektuálne znaky – ktorých súhrn tvorí Dušu nejakého národa – sú súhrnom celej jeho minulosti, dedičstvom po všetkých jeho Prѣdkoch, pohnútkami jeho chovania. Z tohto agregátu psychologických prvkov, ktoré je možné pozorovať u všetkých jednotlivcov jednej rasy, sa skladá to, čo sa právom nazýva národným charakterom. Všetky dohromady tvoria jeden typ, podľa ktorého je možné definovať národ.
Na pár vetách nie je možné priblížiť obsah celej knihy, ale umožní nám to vidieť to podstatné. Každý národ má právo na svoju existenciu, na Dedičstvo vlastných Prѣdkov. Žiaden iný národ nemá právo mu niečo nanucovať – a toto demokracia riadená sionistami neustále robí. A práve preto môžeme iba zdôrazniť onen známy citát – hoci pochádza od Lenina:
ZNANIE JE SILA!
Nevedomý dav sa ľahko riadi. Národ znalý Dedičstva vlastných Prѣdkov nie. Každý si teda musí vybrať sám, na ktorej strane stojí. A tu sa často ukazuje onen známy Buridanov osol…
03.07.2024
