Nový premiér Grécka je presvedčený, že v ukrajinskej vláde sú pravicoví radikáli a neonacisti. Toto povedal v rozhovore s predsedom Európskeho parlamentu Schulzom. Na Ciprasovej stránke je uvedené, že pri rozhovore vyzval prehodnotiť politiku EÚ v časti vzťahov s Ruskou federáciou. V súvislosti s neofašistickou vládou na Ukrajine pripomenul, že keď sa pred rokmi do vlády v Rakúsku dostal J. Heider, tak EÚ zaviedla voči Rakúsku sankcie. Berlín je zmeneným stanoviskom Atén „šokovaný“…
Prvým oficiálnym aktom A. Ciprasa na poste premiéra Grécka – ktorý vykonal hneď v pondelok po voľbách – bola návšteva memoriálu na mieste, kde zahynulo 200 gréckych povstalcov, ktorých zabili nacisti r. 1944. Nuž nacisti nazývali všetkých bojovníkov za slobodu krajín, ktoré si chceli podmaniť – vrátane povstalcov na Slovensku – teroristami. Toto sa nezmenilo dodnes.
No Berlín mal byť ďalším krokom nového gréckeho premiéra šokovaný ešte viac.Prvým zahraničným diplomatom, s ktorým sa nový grécky premiér stretol bol veľvyslanec Ruskej federácie.
Zatiaľ čo oficiálny predstavitelia EÚ sú „šokovaní“, na území bývalej Ukrajiny neľútostný ukrowehrmacht nemilosrdne zabíja ľudí. V bojových operáciách sa mu nedarí – armáda Novoruska vyhráva – ale zato robí to, čo je vlastné fašistom: zabíja nevinných. Z pohľadu medzinárodného práva ukrajinská neonacistická vláda pácha genocídu ruskohovoriaceho obyvateľstva. Jedinou ich vinou je, že sú Slovania.
Už je zbytočné hovoriť o tisíckach mŕtvych civilov zabitých ukrowehrmachtom, ktorí nikoho neohrozovali a nedržali v rukách zbraň. Mnohí z nich sa nádejali, že ak sa oni nestarajú do Kyjeva a vojny, tak ani vojna sa nebude starať o nich. Ale to je – v prípade, že protivníci sú obyčajní fašisti – osudný omyl.
Zámerom našej stránky nie je podávať vojenské spravodajstvo, ale niektoré veci sa jednoducho nedajú obísť. Okrem iného aj preto, lebo na tragédii u nich sa dá dobre vidieť, čo sa chystá aj u nás. No kto má oči by mal vidieť, kto má uši by mal počuť. No tak či onak, fašistické zverstvá nesmú ostať nepotrestané.
Priveďme si len niekoľko malých „príkladov“ vojnových zločinov ukrowehrmachtu, ktorého hlavným veliteľom je kamoš nášho Kisku.
Počas vojny na Donbase už stihli fašisti povraždiť viac ako 200 detí, pričom viac ako 300 ďalších potrebuje nevyhnutne operáciu.
Podľa splnomocnenca ruského prezidenta pre práva detí P. Aschatova polovica týchto detí utrpela zranenia pri delostreleckých obstreloch, výbuchoch mín, mnohé z nich majú amputované končatiny. Koncom decembra 2014 sa iba v Luganskej národnej republike nachádzalo 5 138 detí invalidov. Tieto deti zúfalo potrebujú trvalú opateru a starostlivosť. Hlavným ich problémom však je, že mnohým deťom sa pomôcť nedá, lebo sú siroty a teda nemôžu byť vyvezené z Ukrajiny.
Uctime si pamiatku maličkej, 4 ročnej Poliny Sladkovej. Zabili ju:
Arsenij Dančenko, 5 rokov. Zabitý:
Maličký Vaňa Jermilov, zabitý:
A ďalšie prípady:
Ani ľudia na nasledujúcom obrázku už nie sú medzi živými:
20. januára 2015 v Kirovskom rajóne Donecka chceli Oľga a jej muž Dmitrij Uchanov využiť tíšinu medzi delostreleckými útokmi na ich sídlisko a s kočíkom, v ktorom mali ročnú dcérku Soňu, si vyšli na prechádzku. No zrazu tíšinu preťal zlovestný ryk rakety. Výbuch nastal na tej strane cesty, po ktorej sa prechádzali mladí rodičia s kočíkom. Mama Oľgy Natália videla na vlastné oči z druhej strany ulice, ako jej dcéra s mužom padli ako podťatí, pričom kočík s maličkou Soničkou minuli črepiny len o vlások:
V nemocnici, kde Soničku ošetrili ležal na vedľajšej izbe ranený ukrajinský „hrdina“. Doktor ju vzal na ruky a priniesol mu ju ukázať. Pozrite sa – povedal mu doktor – toto ste urobili vy.
Starší ukrajinský „hrdina“ začal plakať, pričom si tvár zakrýval dlaňami. Sonička hľadela na neho s úsmevom, do tváre mu pozerala svojimi veľkými, čistými očkami.
Odpustite, odpustite, ja som nevedel… ja mám vnuka v tomto veku. Ja som nevedel. Nám hovoria, že tu sú teroristi.
Raneného ukrajinského hrdloreza – ako jemnejšie nazvať človeka, ktorý zabíja civilov a deti – „teroristi“ vzali raneného do nemocnice. Že iba plnil rozkazy? Že iba strieľal z dela, raketometov či mínometov podľa rozkazu na koordináty, ktoré dostal? Môže nevedomosť niekoho ospravedlniť? Ale tu je aj príklad, ako dopadnú povstalci, ktorí sa dostanú do rúk ukrowehrmachtu:
Na fotke je umučený veliteľ oddielu P. G. Pavlov, ktorý padol do zajatia aj s dvomi spolubojovníkmi. Fašisti ich kruto umučili a ešte si to nahrávali na video, ktoré potom vyložili na sieť.
Na nasledujúcej fotke je 23 ročná Júlia Michajlová. Matka ju vychovával od dvoch rokov sama, no 3. júna 2011 zomrela. Júlia ostala s babkou, 73 ročnou Neľou.
22. januára 2015 cestovala v doneckom trolejbuse do práce. A o 8:30 ráno sa všetko zmenilo. Trolejbus zasiahlo ukrajinské delostrelectvo:
Júlia prežila… ale už nikdy nebude taká, ako predtým. Možno hovoriť o tom, že mala šťastie?
V Stachanove tiež 27. januára pochovávali matku s päťročným dievčatkom, obe zabila ukrajinská armáda o 8 hodine ráno, 21. januára. Je to fašistami obľúbený čas, kedy sa veľa ľudí ponáhľa do roboty a do školy a škôlky s deťmi. Pre ukrowehrmacht to je obľúbený čas pre útoky na civilné ciele.
Koľko slovanských matiek bude ešte počuť hroznú vetu: „Mamička, je mi hrozne?“
Oficiálny Kyjev obviňuje z týchto útokov povstalcov. Ale tu by sme sa mali pozrieť do vlastnej minulosti. V časoch Druhej svetovej vojny sa klérofašistický režim Slovenského štátu otvorene postavil na stranu fašistov. Nečudo, hlava štátu, prezident Tiso bol predsa priamy podriadený cudziemu riadeniu – ako každý katolícky pop mal šéfa mimo Slovenska, vo Vatikáne. Nerobilo mu problém vyslať slovenských vojakov pomáhať fašistom vo vojne proti Slovanom. A ako nazývali fašisti a ich domáci, klérofašistickí prisluhovači slovenských povstalcov proti fašizmu? Predsa teroristami. A tak sa aj voči našim Predkom chovali. Oficiálne údaje hovoria, že v Druhej svetovej vojne zahynulo 400 000 obyvateľov Československa. Hoci fašisti páchali zverstvá aj v Čechách, väčšina sú padlí v Slovenskom národnom povstaní. V tom čase malo Slovensko približne 3 milióny obyvateľov, Cigánov bolo iba niekoľko desiatok tisíc, nie milión ako dnes. A kto dnes prehliada fašistické besnenie na bývalej Ukrajine, ten pohŕda pamiatkou našich Predkov, ktorí padli v boji práve proti fašizmu. A to ešte nehovoriac o tých, ktorých banderovské bandy zabili na našom území už po vojne. No – čo je paradox – najviac zverstva napáchali fašisti na Poliakoch. V oblasti Volyne – hoci tieto údaje „oficiálna“ história veľmi nemusí – sa objavuje strašné číslo obetí – do 300 000 väčšinou zversky umučených civilov. Áno, najviac sa zversky zabávali na vyhladzovaní dedín, kde v časoch vojny väčšinou ostali iba ženy, deti a starí ľudia. To sú ukrajinskí „hrdinovia“, ktorých potomkovia robia dnes to isté na Donbase.
Ak sa pozriete do akýchkoľvek dobových materiálov z čias Slovenského národného povstania, NIKDE NENÁJDETE informáciu o tom, žeby slovenskí povstalci zabíjali slovenské obyvateľstvo, t.j. svojich vlastných ľudí, v mene slobody ktorých povstali proti fašizmu. Takže akékoľvek vyhlásenia oficiálneho Kyjeva o tom, že povstalci na Donbase zabíjajú vlastných ľudí je absolútny výmysel. A uveriť tomu už môžu iba bioroboti odchovaní na americkej Coca-Cole a hamburgeroch.
V súvislosti s podporu Západu ukrofašistiského režimu je potešujúce vidieť, že aj ľudia vo výslovne extrémne nepriateľsky protirusky naladených krajinách sa dokážu orientovať v skutočnej situácii. Takouto krajinou je určite Poľsko. Profesor Vroclavskej univerzity Boguslav Paž, ktorý je známy svojim odmietavým stanoviskom voči ukrajinskému nacionalizmu, pod video na sociálnych sieťach, ktoré ukazovalo zabitých ukrajinských vojakov napísal komentár: „Veľmi dobre, že banderovské mrchy dostali po hlave. No ako sa dá nemať rád Rusov? S touto zberbou, bohužiaľ, treba takto postupovať.“
Ak zoberieme do úvahy IBA vyššie opísané prípady, nedá sa nesúhlasiť s profesorom Pažom. Je veľmi dobre, že aj poľský národ má takýchto veľkých ľudí.
Komentár profesora Paža upútal pozornosť komisie vroclavskej univerzity pre etiku a disciplinárnu kontrolu. Podľa údajov poľských médií, keď tento komentár uvidel rektor Vroclavskej univerzity, tak sa obrátil na políciu. Prokuratúra mesta Vroclav začala vyšetrovanie profesora, čo už samo osebe spôsobilo škandál.
Ale „hrdinské činy“ ukrajinských „hrdinov banderovcov“ boli oveľa rozsiahlejšie. Napríklad po tom, ako im bolo umožnené – vďaka nemeckej okupácii – sa „slobodne“ venovať svojim „koníčkom“, tak napríklad len v Ľvove za jediný deň surovo pozabíjali vyše 3 000 Židov, väčšinou ich „lovili“ už priamo na uliciach. A aj takto sú „obľúbencami“ Obamu a aj Kisku. Alebo žeby práve preto? Zaujímavým faktom napríklad je, že Izrael sa dodnes NEPRIPOJIL k americkým sankciám proti Rusku. A to napriek tomu, že USA je jeho tradičným spojencom.
No protesty sú aj inde. Po celej Kanade prešiel dňa 24. januára 2015 pochod na podporu Donbasu. Boli tam heslá ako „Je Suis Vanya“ – „Ja som Vaňa“. Ide o toho Vaňu, ktorého fotku sme uviedli vyššie.
No pozrime sa aj na technické pozadie toho, ako je možné, že ukrowehrmacht tak často a tak presne zasahuje civilné objekty Donbasu. Máme na mysli detské škôlky, nemocnice, školy, miesta, kde dochádza k zhromažďovaniu ľudí – stanice verejnej dopravy obyvateľstva. Táto informácia môže byť do budúcnosti dôležitá aj pre našich ľudí na Slovensku.
Na uliciach miest Donbasu umiestňujú ozbrojenci fašistickej vlády samovybuchjúce bomby, ktoré detonujú do 3 až 40 hodín v závislosti od teploty vzduchu. Je to zbraň masovej likvidácie.
Všetky tieto systémy pracujú na základe údajov, ktoré hlásia tajne vyslaní koordinátori po vysielačkách alebo mobilných telefónoch. Koordináty hlásia ukrajinskému delostrelectvu. Takýchto agentov s úlohou koordinovať ukrajinské delostrelectvo vysiela ukrowehrmacht veľmi veľa. Nie náhodou sa tak presne triafajú do civilných objektov. Druhou metódou je umiestňovanie vysielacích „majáčikov“. Mnohí ľudia nemajú predstavu o tom, ako takéto prístroje vyzerajú. Môžu ležať na ceste a neznalý človek ich iba prekročí mysliac si, že to komusi čosi vypadlo z vrecka:
Sú to naozaj malé predmety. Kto ich nájde, treba ich okamžite zničiť. Hoci technicky môžu byť rôzne. Na Donbase používajú najmä RFID majáky. Na signál radaru odpovedajú oveľa lepšie, ako akýkoľvek iný odrážač. V praxi sa rozmiestnia takéto majáčiky – takto to urobili už v Srbsku – a potom použijú tzv. vysokopresné zbrane. Tieto sú navrhnuté práve na to, aby presne zasahovali miesta, odkiaľ vysielajú signály vopred umiestnené majáčiky. Nie náhodou práve tieto pýta Porošenko od Američanov.
No majáčiky umiestnené v priestoroch, kde sa zdržiava civilné, neozbrojené obyvateľstvo, nie sú jedinou „špecialitou“ ukrofašistov. Donecký chirurg, kardiológ, profesor Aleksander Kuznecov, počas teroristickej operácie Kyjeva proti svojim vlastným občanom zozbieral faktické dôkazy o tom, čo používa ukrajinská armáda. Nehovoriac o fosforových bombách, kazetových výbušných systémoch a ďalších medzinárodnými dohodami zakázaných spôsoboch vedenia vojny.
Chirurgom sa veľmi často pritrafilo vyťahovať z tiel povstalcov strely, ktoré sa podobajú na operenú ihlu.
Doktor Kuznecov nazbieral uč celú kolekciu tzv. Kvetov smrti“. Nazývajú sa expanzné guľky. Majú schopnosť sa rozširovať, zväčšovať svoj pôvodný priemer pri zásahu mäkkých tkanív ľudského organizmu.
Používanie takýchto guliek vo vojenských konfliktoch je zakázané z dôvodu ich „nezvyčajnej krutosti“. No toto očividne neplatí pre ukrowehrmacht.
Takéto guľky boli zakázané na základe deklarácie, ktorá bola prijatá prvý raz v Haagu ešte v roku 1899. Neskôr bol tento zákaz ešte zopakovaný r. 1907 Druhou Haagskou mierovou konvenciou. Ešte neskôr, r. 1979, na Medzinárodnej konferencii OSN bola prijatá rezolúcia, ktorá obsahovala žiadosť k všetkým krajinám sveta, aby pri návrhu systémov malokalibrových zbraní prejavovali v tomto smere ostražitosť. Rezolúcia sa obracia aj na špecialistov v oblasti ranovej balistiky, ktorým je odporúčané vypracovať štandardizovanú medzinárodnú metodiku kontroly a vyhodnocovania balistických parametrov, rovnako ako účinného efektu malokalibrových zbraní a vysokorýchlostných guliek. No očividne, pre ukrofašistov zákon neplatí.
No situácia pre kyjevskú juntu nevyzerá nijako ružovo. Nám už známa skupina ukrajinských hackerov pod názvom Kyberberkut umiestnila na svojej stránke rozkaz veliteľa tzv. ATO na oblasti Doneckej a Luganskej republiky, generálporučíka Sergeja Popka, ktorým sa organizujú špeciálne oddiely, ktoré majú za úlohu likvidovať tých vlastných, t.j. ukrajinských vojakov, ktorí utekajú z bojov:
Nuž, čo dodať, toto je obyčajná tvár obyčajného fašizmu.
Nesmieme však zabúdať, že nič netrvá večne. Rovnako ani fašistický režim – hoci podporovaný silnými sponzormi – nebude trvať večne. V tejto súvislosti odporúčame si prezrieť Bielu knihu vojnových zločinov na Ukrajine, ktorú si aktualizovanú môžete stiahnuť zo stránky Ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie. Rovnako vám odporúčame si stiahnuť dobové materiály zo stránky Ministerstva obrany Ruskej federácie, Ministerstva obrany Ruskej federácie ktoré svedčia o zverskosti, ktorou sa vyznačovali fašisti napríklad v koncentračných táboroch. Tieto materiály boli len pre tento dôvod odtajnené a zverejnené. Prečo boli až doteraz utajené? Pretože opisujú fašistické zverstvá v takých detailoch, ktoré je ťažko bez ujmy poznávať ešte aj dnes, 70 rokov po Druhej svetovej vojne. V skutočnosti archívy Druhej svetovej vojny obsahujú viac ako 7 miliónov spisov, z ktorých bolo odtajnených len tých niekoľko exemplárov, ktoré si môžete stiahnuť a preštudovať zo stránky Ministerstva obrany Ruskej federácie.
A čo ďalej s tým všetkým? Žeby šlo iba o nejakú hru, ktorá sa bude odohrávať nanajvýš na obrazovkách našich televízorov? Súdiac podľa repertoáru našich demokratických médií, tak niet nič dôležitejšie ako rôzne sitcomy a kulinárske recepty, reality show a „odborné“ informácie našich reportérov, ktorí síce nikdy na Donbase neboli – čo svedčí o ich profesionálnej, žurnalistickej „nezávislosti“ – ale aj tak vedia, že „zlý Putin“ je vinný za všetky hriechy sveta…
Nechajme ich, len si pripomeňme jedno čínske príslovie: „Všetci ľudia sú múdri, niektorí predtým, iní potom“. Kde patrí každý z nás, to rozhoduje sám za seba.
Pozrime sa na niekoľko čísel. Za posledné obdobie sa zvýšil počet špionážnych letov – vrátane bezpilotných prístrojov – proti Ruskej federácii zo strany krajín NATO 7 (slovom sedem) násobne. Počet taktických letov vojenského letectva sa zdvojnásobil. Počet cvičných operácií vojenského námorníctva krajín NATO v tesnej blízkosti ruských teritoriálnych vôd sa zvýšil 15 (pätnásť) násobne. Žeby nešlo o nič?
USA oznámili, že od marca 2015 začínajú zvyšovať početnosť svojich vojenských jednotiek v Európe, t.j. na jednu z európskych základní USA začnú prichádzať oddiely brigády tretej pechotnej divízie armády USA. Túto skutočnosť oznámil novinárom veliteľ pozemných síl USA v Európe generálporučík Ben Hodges. Operácia prebehne v rámci „rotácie vojsk“. Podotknime, že rotácia vojsk je termín, v rámci ktorého je dohodnuté medzi NATO a Ruskou federáciou, že nesmie dochádzať k navyšovaniu vojenskej prítomnosti, iba v prípade „rotácie“, t.j. ich obmeny. No tento termín je dnes zo strany USA už iba teoretickým termínom. Generál doplnil, že v posledných rokoch došlo k dlhoročnému znižovaniu americkej vojenskej prítomnosti na európskom kontinente. Celá brigáda bude premiestnená na základne USA v Nemecku „alebo v inej krajine“ do konca roku. Brigáda má viac ako 200 tankov Abrams M-1, obrnené transportéry a 155 mm húfnice Paladin.
Generál rovnako poznamenal, že ide o „uspokojenie“ spojencov v NATO v Európe v spojitosti s politikou Ruska voči Ukrajine. Spokojní by mali byť najmä Poľsko a pobaltské krajiny.
V nedávnej dobe došlo aj k zmene oficiálnej vojenskej doktríny Ruska. Nemožno čakať, že jedna strana bude robiť po svete čo len chce, a druhá sa musí prizerať, aj keď už Američania vchádzajú na jej dvor. V tejto súvislosti oznámil minister obrany Ruskej federácie S. Šojgu, že Rusko posilní zoskupenia svojich vojsk v strategických smeroch s cieľom nedopustiť dosiahnutie vojenskej prevahy nad Ruskou federáciou.
Jeden príklad za všetky. Zvýšená prítomnosť nielen pozemnej obrnenej techniky, ale aj útočného letectva NATO v Poľsku, Litve, Estónsku a čiastočne aj Lotyšsku vytvára nebezpečenstvo rýchleho leteckého úderu proti územiu Ruskej federácie, pretože na dosiahnutie vzdušného priestoru Ruskej federácie postačí iba niekoľko minút letu. No a USA majú v Európe umiestnených okolo 200 (dvesto) atómových bômb voľného pádu. Nezabúdajme, že aj Hitler začal útok na ZSSR bez vyhlásenia vojny. A metódy fašistov a USA sú bohužiaľ identické.
Samozrejme, že sú aj takí, ktorí si myslia, že Západ môže vyhrať vojnu proti Rusku a Číne bez veľkých problémov, a preto im nekriticky slúžia. Ostáva len dúfať, že zožnú ovocie toho, čo sejú, ale bolo by dobre, keby iba oni. Nemôžeme tvrdiť, že napríklad proroctvá Vangy sú absolútne platné v tom zmysle, ako ich zatiaľ poznáme, no pripomeňme si, čo povedala ešte v deväťdesiatych rokoch o tretej svetovej vojne. Začne ju Západ – doslovne spomína ako začiatok útok na Sýriu – a proti Rusku. Potom hovorí, že v r. 2016 už „vidí Európu pustú“, pričom na Rusi bude dostatok aj – doslovne spomína – vody, ktorá sa už stala strategickou komoditou. Američania potrebujú Ukrajinu bez Ukrajincov, takže následne je veľmi pravdepodobné, že budú potrebovať slovenskú vodu bez Slovákov-Slovenov, lebo kresťania Svedomie nemajú a iní Slovania ich nezaujímajú. To je typický prístup anglosaskej vojenskej doktríny. Tá nemenuje nepriateľov, iba národné záujmy. A to často vyvoláva u ich prisluhovačov dojem, že vždy budú v obľube. No spotrebný prístup je preto spotrebný, lebo funguje spotrebne. Použité baterky sa vždy odhadzujú.
1. februára 2015 Obama otvorene v interview pre CNN priznal, že USA pôsobili ako „sprostredkovateľ“ pri zmene moci na Ukrajine. Nuž, divadielko pre debilov. Pri štátnych prevratoch jednoducho neexistujú sprostredkovatelia. Pripomeňme si iba, že 21.2.2014 v Kyjeve došlo k podpisu zmluvy medzi vtedajším prezidentom Ukrajiny Janukovičom a majdanovou opozíciou. Svedkami tejto dohody boli zástupcovia Nemecka, Poľska a Francúzska. USA vtedy vyhlasovali, že všetko bude dodržané, len nech Janukovič nedá rozkaz na silové riešenie. Nedal, preto na druhý deň všetko porušili a Janukovič ušiel. Ďalej je verejnosti dobre známy zápis telefonického rozhovoru medzi americkou diplomatkou Nuland a veľvyslancom USA v Kyjeve. Ide o ten známy rozhovor, kde Nuland použila zvrat „…fuck the EU…“ no ako vidíme, Merkelovej to nevadilo a nevadí dodnes. V tomto rozhovore sa už vtedy spomínali konkrétne mená a pozície, ktoré majú obsadiť. To oni, USA, obsadzovali tieto miesta…
V podstate EÚ vôbec nevadí, že ukrofašisti zasypávajú Doneck a Lugansk delostreleckými a raketovými náložami. Veď ak by im to vadilo, tak by vydali aspoň jednu výzvu k ukrajinskej vláde – ich obľúbenej – aby útoky proti civilnému obyvateľstvu zastavili. No oni naopak, žiadajú, aby povstalci prestali delostrelecky ostreľovať samých seba… naozaj dojemná žiadosť.
Merkelová kŕmi naivnú európsku verejnosť vyhláseniami, že Nemecko nesúhlasí s dodávkami zbraní pre Kyjev, no USA už vyhlásili, že je rozhodnuté dodávať zbrane ukrofašistom. Rozsah ich podpory má byť vyšpecifikovaný pri Kerryho návšteve Kyjeva 5. februára 2015…
Anglosasi do začiatku 20. storočia 16 krát poštvali Turecko proti Rusku. V 20. storočí 2 krát poštvali proti Rusku Nemcov. Naivní európsky demokrati si stále neuvedomujú to, čo sme už neraz spomínali. Nikde v oficiálnej doktríne Anglosasov nenájdete vyšpecifikované, kto je ich nepriateľ. No skutočný nepriateľ je každý, kto prekáža ich ekonomickým záujmom, teda zajtra ním môže byť aj dnešný spojenec. Ak sa dobre pozriete do dejín – nie nimi prepísanej histórie – zistíte, že Anglosasi – v minulosti Angličania, dnes Američania – viedli všetky vojny VYLOŽENE kvôli svojim ekonomickým záujmom, vrátane dvoch ópiových vojen proti Číne, ktorá keď bola ešte slabá, musela od Británie kupovať drogy… Číňania to Anglosasom nikdy nezabudli.
Vanga hovorí vo svojich proroctvách o Rusi – a aj my sme sa v minulosti nazývali Maličká Rus, alebo aj Maličká Tartaria. Je predpoklad, že aj názov Tatry je len skomoleninou Tartary. Maličkú Rus však obývali Slovieni, t.j. Rusi. O tom svedčí – okrem našej vlastnej tradície – nielen Velesova kniha, ale aj Mauro Orbini. Nehovoria to iba materiály našich nepriateľov. A ak sa my, dnešní obyvatelia našej zeme nehlásime k dedičstvu Predkov, t.j. Slovienov, tak kto potom sme. Žeby Anglosasi? Necháme im našu zem – ktorá je nasiaknutá krvou a potom našich Predkov cudzincom – za misku šošovice?
A na záver načrime do našej tradície. Všetky pôvodné slová vznikli systémovo, t.j. žiadne slovo neexistuje len tak, so osebe. Pozrime sa na názvy svetových strán. Sever pochádza z „SѢ VѢRA“, pretože pochádzame zo Severu, tam je naša Pravlasť, Daaria. Názov Juh – na základe grafiky bukvíc „Juň“ a „Glagoli“ hovorí o tom, že ide o dianie mimo hlavného toku našej Kultúry. Ide teda o niečo, čo nemá k nám priamy vzťah. My sme Severania. A Východ sa ešte aj dnes v ruštine povie VOSTOK. Slovo pochádza z V-OS-TOK, t.j. vstup energetického toku do našej osi, alebo inak aj označenie, odkiaľ prichádza energetický tok života, t.j. od Jarila-Slnka. No a Západ je iba skratka „ZA PÁDom“. Koho životnou filozofiou je snaha o definitívny pád, ten nech sa teda naďalej spolieha na Západ. No problém nie je v tom, že takíto ľudia si obľúbil Západ, problém je v tom, že im je jedno, že Západ systematicky vyvražďuje Slovanov.
