Určite ste si všimli, že na našej stránke sme sa už neraz vyjadrovali proti umelo zavádzanému fiktívneho názvu SLOVEN, ktorým sa rôzne subjekty u nás snažia zameniť náš vlastný názov našich Predkov, ktorí vždy boli SLOVIENI.
Dlho to vyzeralo, že ide iba o individuálne ambície ľudí, ktorí sú ochotní použiť všetko možné, len nie študovať našu vlastnú, Slovansko-Árijskú minulosť a naše vlastné dedičstvo Predkov, t.j. naše zdroje. To, čo o nás píšu cudzinci už však rozumným ľuďom nestačí. Nastupuje nový Vek, Vek Vlka.
Ak cudzinci, ktorí dlhodobo dusia nás, Slovanov začínajú dnes nervóznieť, je to normálne. Tisícročie používaná taktika nášho zotročenia začína dostávať čoraz väčšie a väčšie trhliny. Do našej poroby investovali už veľmi veľa, a na našej otrockej poddanosti postavili svoje šťastie tak, ako každý otrokár stavia na otrokoch. Samozrejme, že najlepšie sa ovláda ten otrok, ktorý ani nevie že je zotročený. Objavujú sa nové a nové dôkaz toho, že minulosť bola iná, ako nám oficiálne podsúvajú. No keď sa objaví akýkoľvek nový dôkaz, ktorý vyvracia cudzincami nanútenú schému, tým horšie pre dôkaz. Ale tak či onak, všade už je cítiť, že zmena je predo dvermi.
Problém dneška nie je v tom, že nepriateľ je silný, problém je v tom, že my sme stále slabí. No sila je Poznanie, bez poznania sa človek rýchlo zmení na poslušného biorobota. Tu nie je miesto na dôkladné vysvetlenie pôvodu slov jazykovej skupiny, ktorú dnes nazývame indoeurópska, túto tému dostatočne podrobne preberáme na kurzoch Staroslovienskej Bukvice. Vyberme si však jeden príklad, ktorý za použitia obrazového myslenia možno pri dobrej vôli pochopiť aj bez kurzu. V minulosti naše Rody používali Starosloviensku Bukvicu, stopy koreňov nášho prajazyka nájdeme vo všetkých jazykoch indoeurópskej jazykovej skupiny. Ostatne aj oficiálnou vedou uznávaný Nestor píše, že „sloviensky jazyk a ruský jedno jest“. Najviac síce v slovanských jazykoch, ale stopy ostali aj v tak stroho preformátovanom jazyku ako je angličtina. Ten, kto koná podľa prastarej Viery, koná podľa prastarého Poznania. Poznanie je moc, ten kto vie je vždy vo výhode oproti tomu, kto nevie. Ak teda konáme podľa Viery (Poznania), môžeme to v staroslovienčine vyjadriť že konáme „поВҍре“. Tento zvrat je v angličtine dodnes zachovaný ako „power“. Ten istý slovný základ je aj v našich slovách „povedať“ alebo „povera“. Povedať je vyjadriť rečou to, čo má v sebe Múdrosť Predkov, teda hlboké, prastaré Pravdy. „Povera“ ako slovo má tú istú podstatu ako anglické „power“. No za tisíc rokov sa postarali, aby sme pôvodný význam slov zabudli. Nie je to však náhoda. Jedno platí v každom čase – kto má poznanie, ten má moc. A naši Judáši stále zapredávajú Poznanie Predkov za misku šošovice… no my cudzincom za misku šošovice slúžiť viac nebudeme.
Dňa 24. mája 2015 mal v Poprade prednášku Dr. Hromník, jedna z ikon Matice Slovenskej. Prečo to môžeme takto označiť? Prednášky sme sa zúčastnili preto, aby sme vedeli posúdiť, čo to vlastne pán doktor medzinárodného významu SLOVENOM priniesol, keď už to bolo u nás doma.
Pán doktor je jeden z tých, ktorí vehementne menia SLOVIENOV na SLOVENOV. Nuž, kto nemá – a očividne nechce mať – ani poňatia o Staroslovienskej Bukvici, ten nikdy nebude schopný pochopiť ostrý kontrast obrazov oboch názvov. Pán doktor sa narodil na Slovensku a vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. Hneď potom emigroval do USA – v roku 1968 – a neskôr sa presťahoval do Juhoafrickej republiky. Do rozpočtu Slovenskej republiky NIKDY NEPRINIESOL ANI CENT DANÍ, ale Matica Slovenská neľutuje používať prostriedky daňových poplatníkov na financovanie Juhoafričanov… presnejšie teší sa pozornosti aj ďalšieho subjektu, ktorý žije z našich daní – pán doktor prednáša aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Nuž, presne v duchu Murphyho zákona: „odborník je vždy človek z iného mesta“, v našom prípade z Južnej Afriky. Nato platia naši ľudia dane?
V priebehu prednášky vysvitlo, že pôvod názvu SLOVEN je logický iba pánovi doktorovi – vysvetlenie v štýle „vlasatý boh“ je veľmi svojrázne – ale na rozdiel od slovenskej „konkurencie“ nielenže netvrdí, že „JAŤ“ sa číta ako „E“ či „Ä“, on Starosloviensku Bukvicu, presnejšie žiadnu formu slovanskej písomnosti vrátane rún ani neberie do úvahy. Odvodenie názvu SLOVEN zo zle pochopeného českého SLOVĚN“ je viac ako svojrázne. Podľa toho môžeme vydedukovať, že pán doktor považuje časy, keď sa už na Slovensku aj v Čechách používala latinka a nie pôvodná Bukvica sa prvobytné. Nuž, dá sa to pochopiť, Anglosasi ani Juhoafričania môžu mať takýto pohľad na nás. Ale tu je kľúčové slovo ANGLOSASI. Pán doktor môže veľa o Slovanoch vedieť a veľa nevedieť, ale určite vie anglicky, keďže v takomto prostredí žije od r. 1968. Zanechajme teda „Vlasatého boha“ a „JAŤ = E“ a jednoducho otvorme anglický slovník. Čo v ňom nájdeme?
SLOVEN – neporiadnik, lajdák, čudák, šuchta, neporiadna ženská [AlibertoCaforio, Anglický slovník; II. Anglicko-slovenský; LOGOS Bratislava 1999]
SLOVEN – lajdák, lempl, nepořádník, šmudla, špondíra [Velký anglicko-český slovník, ACADEMIA, Nakladatelství Československé akademie věd 1981]
A môžeme siahnuť do zdrojov aj na internete:
Aká teda z toho vplýva rovnica, ktorú môžeme nazvať ak rovnicou Matice slovenskej? Napríklad takto:
MATICA SLOVENSKÁ: SLOVEN = NEPORIADNIK±LAJDÁK, no môže to byť aj horšie…
A to za peniaze slovenských daňových poplatníkov… Uznajte, keď už raz naši úradníci za naše peniaze podporujú cudzincov, mohli by aspoň ovládnuť cudzí jazyk.
Nuž tak. A toto veľkolepé vysvetlenie pán doktor publikuje aj v angličtine za podpory Matice slovenskej a našich entuziastov… mimochodom, čo si to o nás môžu Anglosasi myslieť – na základe „nášho“ vlastného, nevynúteného tvrdenia? A čo naši bratia SLOVENI? Staroslovienska Bukvica im je nezaujímavá… Ale u Anglosasov to určite ďaleko dotiahnu. Stačí, ak im vždy jasne a dôrazne vysvetlia, že sú SLOVENI.
Argumenty o tom, že naše slová pochádzajú od Dravídov a Nagov sú rovnako svojrázne. Ak sú v dvoch jazykoch použité rovnaké slová to ešte neznamená, že prenos má práve tú formu jednosmernej ulice, ako predpokladá Juhoafrická teória. Prenos mohol prebehnúť – a aj prebehol – presne opačným smerom. Od Árijcov k Dravídoma nie naopak. Dravídi a Nagovia sú ČIERNE NÁRODY, bielu, resp. svetlejšiu farbu pokožky nadobudli až asimiláciou s dobyvateľmi, t.j. Árijcami. Dravíci a Nagovia boli v čase príchodu Árijcov vysluhovači kultu Kali-Ma, t.j. Čiernej Matky, ktorej prinášali aj ľudské obete. Pod tlakom Árijcov – ktorí tento neľudský, temný kult systematicky likvidovali – boli nútení ich čierni mágovia ujsť do Afriky. Jediní potomkovia Dravídov a Nagov, ktorí sa dostali na naše územie a to až pred tisíc rokmi sú Cigáni. Ako sa dá kultúrne obohatiť od nich si môže každý Sloven aj dnes overiť návštevou ich osád.
Súčasťou Juhoafrickej teórie je postulát, že na Sever – teda aj do Popradu či Prešova – sa chodilo zomierať, sú to teda akési „obľúbené“ miesta smrti. Do tejto kategórie patria ja predpoklady, že ak černosi dôjdu na sever, tak ich koža obelie… komentáre netreba. Cigáni sú u nás už tisíc rokov a očividne to nestačí.
Ak sme na tomto území – podľa DNA Genealógie – už 8 000 rokov, tak nijako nemôže prekvapiť, že tomu zodpovedá aj naša toponymika. Tejto problematike sme sa venovali už neraz, teda naozaj iba skratkovo. Mara ako názov je na našom území naozaj doma. Názov – ako všetky pôvodné slová – pozostáva zo skratiek, a je teda aj takto vysvetliteľný. Je to MAtkaRa, teda Moréna, sestra Boha Perúna. Tieto isté korene nie je ťažko vidieť aj v názve MATkaRA, čo nemá s Maďarmi naozaj nič spoločné. V tejto súvislosti sa pozrime aj na toponym GALMUS. Pri znalosti Staroslovienskej Bukvice hneď vidíme, že text sa nedá prepísať iba tak – kvôli primitívnosti latinky. Za „U“ máme k dispozícii ako náhradu buď bukvicu „UK“, ktorej obraz je priblíženie, alebo bukvicu „OUK“, ktorej obraz je Ustoj, teda nepísané pravidlo Vesmíru. Pri výklade – vzhľadom na množstvo obrazov každej bukvice – musíme brať do úvahy aj celú kultúru, ku ktorej sa analyzovaný termín vzťahuje, lebo dnes ani zďaleka nie všetky existujúce obrazy sú naše. Galmus je pohorie, v blízkosti ktorého sme robili tri posledné oslavy Letného dňa Perúna. Je to geoanomálna zóna, teda energeticky pozitívna zóna. Presne na takýchto miestach naši Predkovia v minulosti stavali Kapištia a Svätilištia. Teda takto:
GA je cesta alebo púť, môže byť duchovná alebo materiálna, no je nám jasné odkiaľ a kam. Slabiku nájdeme napr. v slove noGA (noha – orgán pohybu), dráGA (dráha), poGAn (pohan, t.j. idúci po našej vlastnej ceste duchovného vývoja, nie cudzej), GAra (hora, t.j. cesta k slnku) a pod. L – „Ľudia“, M – „myslite“, „OUK“ (USTOJ), „SLOVO“, pričom na konci predpokladáme „JERЬ“, ako ukončený prírodný výtvor nevytvorený človekom. Spojením obrazov dostaneme celý obraz hory, ktorý môžeme čítať ako „Duchovná cesta ľudí, ktorí myslia na základe nemenných Vesmírnych Konov vyjadrených Slovom“. Je to len jeden z obrazových výkladov, pričom sa teraz nebudeme zaoberať riadením obrazov, ktoré sa dešifruje čítaním sprava doľava. Hierarchia riadenia obrazov nám dá vedieť kde je počiatok opisovaného javu a čo má byť konečným výsledkom. V každom prípade vidíme, že tento vrch umožňoval našim Predkom v dávnej minulosti konať pokroky v duchovnom vývoji pomocou prastarých obradov, ktoré sa v tejto geopozitívnej zóne určite konali. Na kopec s takýmto názvom a zdrojom pozitívnej životnej energie sa určite nechodilo zomierať.
A teraz sa prenesme do inej roviny a predstavme si situáciu, že niekto si nás chce podriadiť pomocou čiernej mágie. Dnešnému materialistovi sa zdá, že slovo je nič. No pozrime sa na problém z pohľadu našej, védickej, slovanskej Kultúry. Slová sú magické symboly rezonujúce s prvobytnými koreňmi človeka. Skupina ruských vedcov pod vedením biofyzika a molekulárneho biológa, prezidenta Inštitútu kvantovej genetiky, P. P. Gariajeva spojila úsilie lingvistov a genetikov a vykonala neobyčajný výskum zameraný na vplyv zvukových frekvencií a slov na ľudskú DNK. Jeden z výsledkov výskumu potvrdil, že živá ľudská DNK môže byť zmenená a upravovaná vyslovovaním slov a fráz. Teda to čo hovoríme hneď v reálnom čase formátuje našu DNK. Poďme ďalej, G. I. CAESAR:
NIET SILNEJŠEJ MÁGIE AKO MÁGIA SLOV
Takéto niečo sa voči nám koná už veľmi dávno; byzantský patriarcha Fótius, 860 pred n. l.:
NÁRODU, KTORÝ JE OBĽÚBENCOM BOŽÍM A BOHOM VYVOLENÝ SA NETREBA SPOLIEHAŤ NA SILU SVOJICH RÚK… ALE TREBA MU OVLÁDNUŤ A PODMANIŤ SI RUSOV S POMOCOU NAJVYŠŠIEHO.
Len pre pripomenutie, naša zem sa volala v minulosti Maličká Rus alebo Maličká Tartaria. Slovanské knieža Samo dal jednému zo svojich synov – ktorý bol veľmi múdry – meno Rus.
My sme Slovieni a budeme sa riadiť radami našich Predkov, Volch VELIMUDR:
CUDZÍM UMOM ŽIVOT NESPOZNÁŠ A MÚDREJŠÍM SA NESTANEŠ.
A použijeme poznatok, ktorý je ako KON, t.j. ako Večné a nemenné Pravidlo platné v celej našej Galaxii; Kniha SVETLA, Charatia 4:
NIČ VO VESMÍRE NEMÔŽE ZABRÁNIŤ VÝSTUPU DUCHA NAHOR OKREM JEHO SAMÉHO.
Nič vo Vesmíre nemá takú moc, aby nám dokázalo zabrániť v Duchovnom vývoji – okrem nás samých. Ak nám teda niečo bráni znamená to, že sme na to – hoci z nevedomosti – predtým sami museli dať povolenie. Takéto povolenie získavajú ľsťou a klamom, ale na vine nie sú oni ale naša NEVEDOMOSŤ. Na tú niet ospravedlnenie – a už vôbec nie na posmrtnom súde.
V praxi to funguje tak – čo je už našim čitateľom známe – že ak nám chce niekto odoberať životnú energiu alebo Dušu, musí nám to oznámiť. Ak sa nepostavíme proti, postup schvaľujeme. To stačí na to, aby démonické sily NEKARMOVALI. Splnili si svoju úlohu bez viny. Je to ich úloha. Karmu naberáme my.
Ako sa to napríklad dá urobiť? Povedzme zahrňme do procesu citát Jonáša Záborského – inak veľmi poučný:
Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.
Vyvolia si za vyslanca koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady?
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!
Už žijeme v samostatnom štáte a môžeme sa slobodne rozhodnúť, už je prístupné aj poznanie Predkov. Máme teda voľné ruky. A čo si s nimi urobíme? Odpoveď je v citáte. Teda platí to na SLOVENOV. Slovieni túto možnosť využívajú. Ak by tomu tak nebolo, tak by nič nebránilo uvádzať aj iný citát toho istého Jonáša Záborského – ale očividne tento „odsúhlasovať“ netreba; Dejiny kráľovstva Uhorského, 1875:
Poneváč užívali nemotorné runy, usporiadal pre nich o. r. 855 písmo, zo všetkých potomných najdokonalejšie, duchu slovančiny najprimerenejšie.
Dávno pred Staroslovienskou Bukvicou sme písali Runami aj podľa svedectva Jonáša Záborského.
Takto funguje metodika zvaná „fragmentácia spoločnosti“, keďže v minulosti už prebehla fragmentácia kedysi jediného národa. Ide o politické technológie, ktoré tak zručne ovládajú práve Anglosasi. Rozdeľ a podrob si. No aj toto nám – v zmysle Vesmírneho Konu – museli dať vopred vedieť; George ORWELL:
Kto kontroluje minulosť, ovláda budúcnosť. Kto kontroluje prítomnosť, ovláda minulosť.
Ak vhodným vzdelávaním preformátujeme dnešnú mládež – zo SLOVIENOV urobíme SLOVENOV – tak v prítomnosti modifikujeme minulosť. Dá sa takto vytvoriť druh ľudí, ktorí už nikdy nebudú poznať čo sa naozaj v minulosti dialo. Pozrime sa na Ukrajincov a kam ich doviedli…
Obraz SlovEn je obrazom človeka, ktorého kompletný svetonázor a ponímanie sveta a vesmíru vychádza iba z materializmu. SlovIEn je duchovne sa vyvíjajúci človek, lebo frekvencia jeho názvu prepája Nebesia a Zem – ako mantra. Detaily sme uviedli už v iných článkoch.
Celý postup by sa dal zjednodušiť do týchto krokov:
- Napojiť čo najviac ľudí na anglosaský egregor – zavedením slova SLOVEN. Keďže to nie je naše slovo, náš egregor ho „neeviduje“;
- Transfer vybraných informácií a zavedenie potrebného psychoprogramu do podvedomia SLOVENA;
- Zadefinovanie cieľa, napr. „poskytnutím“ básničky od Jonáša Záborského so stádovým podtónom. Môže sa napr. uviesť v knihe (všimnite si, že ďalší citát Záborského o Runách pred Staroslovienskou Bukvicou nie je uvádzaný);
- SLOVEN začne postupne fungovať autonómne tak, ako chce administrátor systému a ani netuší čo prebehlo.
Tu si pripomeňme niekoľko veršov od Puškina:
Паситесь, мирные народы!
Вас не разбудит чести клич.
К чему стадам дары свободы?
Их должно резать или стричь.
Наследство их из рода в роды
Ярмо с гремушками да бич.
Teda uzavrime to. Nehovoríme, že SLOVENI neexistujú. No tento výraz nepatrí do našej Kultúry. Je pevne zakotvený v anglosaskom egregore, teda vyvoláva ich obrazy. Tieto v takto želanom smere preprogramovávajú DNK – každý deň. Kto by to chcel technokraticky – materialistky – zmerať, nemôžeme poslúžiť. Je to niečo podobné, ako keď rastie dieťa. Koľko narastie za jeden deň? Nevieme, ale jedného dňa bude veľké a bude na výchovu neskoro. A takto to bude aj s vplyvom mena SLOVEN na psychiku jeho nositeľov. Význam SLOVEN je samozrejme zacielený na lenivosť Ducha, aby sa nezobudil. Fyzická práca a životná energia otrokov je potrebná.
Slovieni tu boli, sú a budú a ctili a budú si ctiť svojich Predkov. Svojich Svetlých Bohov a Predkov.
