V minulej časti sme si vysvetlili, že všetko, čo konáme vynucuje reakciu – takto funguje Vesmír. Teraz prichádza logicky ďalšia otázka: čo máme robiť, aby sme žili tak, že naozaj žijeme a neslúžime iba ako chovná farma pre GP? Veď svet ponúka toľko „správnych“ a „overených“ receptov správneho života, tak ako máme vedieť, čo z toho je naozaj správne?
Už neraz sme hovorili, že ak niečo robia všetci to ešte neznamená, že to je správne. Tibeťania idú ešte dôraznejšie ďalej a tvrdia, že netreba veriť tomu, čo robí väčšina nech to robí hoci aj tisícročia. Ba práve naopak – tlupa ide zásadne podľa programu pastiera. Každé stádo má predsa pastiera. Inak nemožno zaručiť, že bude robiť to, čo chce pastier.
My už sme neraz písali že to, čo nazývame Duchovný vývoj má tri zložky. Jednou z nich je POZNANIE KONOV VESMÍRU. V Slavianskom Svetoponímaní je Kon akýsi základný kameň – teda jeden zo základných kameňov – ktorými Stvoriteľ stvoril Vesmír. Pretože ho stanovil Stvoriteľ Vesmíru, tak je nemenný a nepodlieha v žiadnej dobe žiadnej móde. To však neznamená, že nízke Duše ho nebudú porušovať. Jedno však musí byť jasné – Stvoriteľ NEMÔŽE tolerovať porušenie ani jedného jediného Konu. Pretože Kony tvoria samotný základ existencie Vesmíru, tak ich porušenie by neodvratne priviedlo k pádu základu – teda zničeniu Vesmíru. A niečo také STVORITEĽ NEDOPUSTÍ.
Teda za KAŽDÉ PORUŠENIE KONU – ako konkrétnej akcie – prichádza trest, t.j. úplne banálna reakcia. Okrem toho, čo hovorí Francúz v treťom diele Matrixu, máme na to aj dostatok prísloví:
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva;
Ako si ustelieš, tak budeš spať;
Čo zaseješ, to zožneš;
Aká práca taká pláca;
Kto druhému jamu kope – sám do nej padne…
Tieto príslovia nemajú konkrétneho autora – nemôžeme zistiť meno a adresu ich pôvodcu. Je to proste naša tradícia, t.j. konkrétna projekcia Kultúry do daného času, priestoru a podmienok. Nikto však nikoho nenúti, že sa musí ich držať. Na to už treba Múdrosť, t.j. informáciu druhého druhu. Informovanosť nestačí. Tá je síce nutnou, ale nepostačujúcou podmienkou.
A kde možno nájsť tieto „KONY“? Nuž veru – na mnohých miestach.
V knihe SLAVIANSTVO máme uverejnené pomerne najkompletnejšiu zbierku Konov našich Predkov. Hovoríme „pomerne“, pretože je to obrovský skok oproti skoro ničomu, čo tu bolo predtým, ale musí byť jasné, že nikdy nebude existovať jedna kniha alebo jeden zdroj, kde by sa dali nájsť všetky Kony. Je to aj z toho dôvodu, že by to bolo veľmi jednoduché a nič by nás nenútilo k neustálemu zdokonaľovaniu sa. Teda ani tento zoznam Konov – v našej Tradícii ich voláme Zápovede Bohov – nie je kompletný.
Ale Vyšní Bohovia – v astrálnom ekvivalente Éter – nedopustia, aby sa informácia, ktorá nie je vhodná pre konkrétneho jednotlivca k nemu aj dostala. Jedna vec je, že ju nemáme poskytovať takým, pre ktorých nie je určená, druhá vec je to, že nedostatočne vyvinutej Duši bude aj tak nanič…
Zalistujme si v knihe Slavianstvo:
Najvyššia Nebeská Istina sa stáva dostupnou a pochopiteľnou iba tým z ľudí, ktorí sa snažia dosiahnuť výšiny tvorenia, stúpajúc po Zlatej Púti Duchovného a Duševného zdokonaľovania.
Zápoveď Ladaada
Chráňte, ľudia, Najvyššiu Nebeskú Istinu pred Temnými silami a pred neznalými ľuďmi so spiacimi Dušami a zatuchnutými srdcami. Lebo ak ovládnu poznanie o Najvyššej Istine, zvrátia túto Istinu a ukryjú ju pred zrakmi tých, ktorí hľadajú Zlatú Púť Duchovného a Duševného zdokonaľovania.
Zápoveď Ladaada
Neodvrhujte neznáme a neobjasnené, ale usilujte sa neznáme spoznať a neobjasnené objasniť, lebo Bohovia pomáhajú tým, ktorí sa snažia o poznanie Múdrosti.
Zápoveď Svaroga
Takže tak – vieme, že Zápovede nemožno porušovať bez reakcie na porušovanie, t.j. bez trestu. „Kde iní vidia náhodu, ja vidím dôsledok“.
Pokročme teda ďalej – prečo je také dôležité, či poznáme Kony, t.j. Pravidlá, podľa ktorých funguje Vesmír? Nuž minimálne preto, lebo platia aj pre nás. Neznalosť neospravedlňuje.
Najskôr si priblížme problematiku Živlov. Púť do astrálnych priestorov začína určite niekde tu.
So Živlami to je dnes všelijako. Jeden ich vysvetľuje tak, iný zase inak. Na mnohých miestach sa miešajú pojmy s dojmami, výmysly s realitou, či hrany Živlov s elementmi stavby hmoty. Hoci jedno s druhým vždy súvisí, nie je to tak, že každý si môže vymyslieť všetko, čo sa mu len zachce. Teda môže – ale reakcia nemilosrdne príde. Tá totiž prichádza vždy. Tak to stanovil Stvoriteľ. Len on to môže zmeniť. Ale ak by potreboval niečo meniť znamenalo by to, že nie je dokonalý, pretože stvoril nedokonalosť. A to proste nemôže byť.
Zo Živlov je zostavený Svet okolo nás. Nielen Javný, ale aj jemnohmotný. Ten Jemnohmotný dnes nazývame astrálom. A astrál môže byť Svetlý a Temný – ostaňme teda pri tejto terminológii.
V prvom rade nezabudnime na Obrazový spôsob myslenia – princíp sme vysvetlili napríklad v knihe Staroslovienska Bukvica. Istina má mnoho Hrán, Pravda je Hrana Istiny. Platí, že Pravda je projekciou Istiny do daného času, podmienok a priestoru. Ako jedna bukvica má do 49 Hrán (Obrazov), tak aj Živly Vesmíru majú svoju absolútnu (Istinnú) podstatu a nízkorozmerné projekcie.
Rozorávame štyri základné Živly: Oheň, Vzduch, Voda a Zem. Umiestnili sme ich do platnej hierarchie, takto sú – zhora nadol – „umiestnené“ v našom tele. Zdalo by sa, že všetko je jednoduché – Živly sú štyri a hotovo. Ale s tým môžeme súhlasiť – nízkym Dušiam takáto informácia postačuje. My však ideme ďalej.
V rôznej literatúre nájdete rôzne odporúčania ohľadom toho, akej polarity je ten či onen Živel. Nebudeme zavádzať a rovno povieme, že každý Živel má obe polarity – kladnú aj zápornú. Nie je celkom namieste používať termíny „dobrú a zlú“, možno skôr bude vhodnejšie použiť termíny „tvorivú a deštrukčnú“. Všetko čo vzniklo raz musí zaniknúť, ale nie tak, ako si mnohí myslia. Nič vzniknuté – materiálne manifestované – už nemôže zaniknúť, môže však meniť formu svojej existencie. A tak je to aj v živote. Ak na mieste zrúcaním chceme postaviť nový dom, tak zvyšky starého musíme odstrániť – zničiť. Aj Diabol plní deštrukčnú funkciu – ale nezabúdajme že pre Stvoriteľa. Aby Ten mohol na uvoľnenom mieste tvoriť nové prejavy.
Hoci Živly sú v princípe štyri – to, čo poznáme my v Javi sú projekcie Vesmírnych Živlov (ich Hrany) do nášho priestoru, času a podmienok. Platí predsa „ako hore tak dole“. V skutočnosti ich tiež nemožno len tak zamieňať. Pozrime sa na to prečo.
Nám známy oheň je projekciou Vesmírneho Živlu Ohňa. Ale pretože Živly majú vždy polarity, tak existujú dve oblasti ich pôsobenia. Oheň môžeme použiť na prípravu jedla, ohriatie našich príbytkov, ako pomocníka pri spracovávaní kovov a podobne. Tento jeho prejav môžeme považovať za pozitívnu polaritu. Jestvuje však Oheň, ktorý všetko ničí – devastačný požiar, láva a pod. Môže ho „ociachovať“ ako „deštruktívny“ prejav.
Rovnako nájdeme dve polarity Vody, Vzduchu či Zeme. Bez vody nemožno žiť, ale množstvo vody (napr. cunami) je proste devastačné. Nuž a rovnako tornáda či zemetrasenia.
Ak sa pozrieme na dve polarity každého Živlu poľahky zistíme, že nie vždy nám obe „vyhovujú“. Presnejšie teda takto: ak evokujeme napríklad Živelníkov (bytosti Živlov), tak nám nie je jedno či do kuchyne voláme oheň na prípravu jedla alebo devastačný požiar, na záhradu vlahu alebo povodeň a pod. Môžeme teda s kľudom povedať, že každý Živel má dve ipostázy – a nie je jedno, ktorú privolávame. Ak sa na to pozrieme zo zorného uhla našej tradície, tak môžeme hovoriť nie o štyroch, ale ôsmych samostatných Živloch.
Z určitého bodu pohľadu je zrejmé, že rozlišovať osem Živlov má praktický význam. Ak jasne oddelíme metódy privolávania pozitívneho aj negatívneho prejavu každého Živlu vidíme, že má zmysel hovoriť o ÔSMYCH Živloch.
Ale ak by sme ostali iba pri ôsmych Živloch, tak to je skoro to isté ako zredukovať ich na štyri – a to už je hrubá nevedomosť. Prečo? Pomôžme si sovietskym „Znakom kvality“:
Pamätníci vedia, že týmto znakom – ktorý sa nazýva „Znak kvality“ – boli v ZSSR označované výrobky, ktoré sa vyznačovali mimoriadnou kvalitou. Ale v ZSSR – rovnako ako aj u nás – sa rozpad začal vnútornou „úpravou“ širokej verejnosti antipropagandou. A tak vznikol vtip, ktorého pointa spočívala v tom, že výrobok je vyrobený s rukami, s nohami, ale bez hlavy.
Využime túto symboliku ako príklad. Ak má niečo „ruky“ a „nohy“ ale nie „hlavu“ znamená to, že mu chýba to hlavné. Už sme hovorili, že Vesmírny Živel – ktorýkoľvek – nie je celkom ten, ktorý poznáme my. Teda napríklad náš oheň je hranou Vesmírneho Ohňa – čo ako princíp platí pre všetky Živly. Teda v pozemských podmienkach poznáme hrany vesmírneho Ohňa, Vzduchu, Vody aj Zeme.
Tieto Živly nájdeme vôkol seba, ba dokonca aj naše vnútorné orgány môžeme s nimi zjednotiť. Ale máme jeden „komponent“, ktorý sa nijako nedá stotožniť so žiadnym zo spomenutých Živlov. O čo ide? Predsa o MYSEĽ. Myseľ ako priestor, v ktorom sa nachádzajú MYŠLIENKY. Myšlienky a proces myslenia vôbec umožňujú torzné polia, tie však majú diametrálne odlišné vlastnosti od vlastností všetkých Živlov. Ide teda o úplne odlišnú kvalitu Živlu.
V našej tradícii sa tento Živel nazýva ÉTER alebo aj AKAŠI. Éter je manifestáciou Boha a nemá polarity v zmysle Živlov, teda je iba JEDEN JEDINÝ. Takto poľahky dôjdeme k tomu, prečo naši Predkovia používali systém deviatich Živlov.
Len podotknime, že z neznalosti vymyslený systém štyroch Živlov nezahŕňa kvalitu MYSLE, t.j. rozmýšľania ako takého.
Ďalším dôsledkom tohto systému poznatkov je, že každý z nás musí v rámci vývoja počas inkarnácie v Javi prejsť kombináciami všetkých druhov kozmických žiarení a Živlov. Vplyvy kozmických žiarení nám personifikuje systém Čertogov Svarožieho Kruhu. Prechod každou z tejto kombinácie vytvára to, čo nazývame KRUH ŽIVOTA. Šestnásť Čertogov prechádzajúcich deviatimi Živlami dáva spolu 144 rokov. A prechod 12 súhvezdiami Zvieratníka cez štyri Živly vytvára kompletný KRUH ŽIVOTA 12×4 = (iba) 48 rokov. Pri takom stave poznania aký poskytuje Civilizácia toto rozpätie bežnému človeku jednoducho nestačí. A to ešte nezabúdajme, že to Stvoriteľ nám dal tento systém Kruhu Života. No a kresťania ho upravili na to, čo poznáme dnes.
Ak používate fakultu myslenia, využívate slovanský systém Živlov, ak nepotrebujete myslieť, tak vám stačia aj štyri… Nezabúdajme ani na to, že zaoberanie sa oblasťou reakcií na pudové vnemy nie je myslenie v našom ponímaní.
Poďme však ďalej. Éter nemá polaritu, je manifestáciou Stvoriteľa. Jeho dominantnou vlastnosťou je absencia času a priestoru. Ak chceme mať myseľ „nafázovanú“ na Stvoriteľa, tak musíme fungovať ako On, teda v stave TU a TERAZ. Znamená to mimo času a priestoru. Tento stav zároveň NEUMOŽŇUJE pripojenie do Matrixu. Nič nie je náhoda.
Sféra Éteru má však aj ďalšie odlišnosti od ostatných Živlov. Ak zároveň vieme, že Éter je v Hierarchii Živlov najvyššie, tak si pamätajme aj to, že je to oblasť PRÍČIN. Čo „nastavíme“ vo sfére príčin, to sa skôr alebo neskôr odohrá – princíp akcie a reakcie – aj vo sfére dôsledkov. Najskôr v Ohni, potom vo Vzduchu, potom vo Vode a nakoniec v Zemi.
Ak budú čisté mysle ľudí, tak Svet sa tiež zmení na čistý…
Fluidom Ohňa je elektrika, fluidom Vody je magnetizmus. Elektromagnetizmus je základnou kvalitou nášho Sveta Javi. Hlavne vidíme to, že kladné priťahuje záporné a opačne. Toto však NEPLATÍ vo sfére PRÍČIN, teda v Éteri. Dve torzné polia rovnakej polarity sa priťahujú, opačnej odpudzujú. Znamená to, že akej kvality myšlienky „pestujeme“ v mysli, také dôsledky si priťahujeme vo sféry dôsledkov, teda v našom živote.
Sféra Mytológie je sférou Éteru, t.j. Mysle. Naša Mytológia je Rodobožie, v ktorom sa všetky Svetlé Sily navzájom dopĺňajú, naše vnútorné orgány navzájom spolupracujú. Mytológia Mnohobožstva zobrazuje riadiace sily v stave boja jednej proti druhej, športového sexu, klamania, ľsti, intríg, obetovania živých bytostí v temných obradoch, konzumáciu mäsa, alkoholu, narkotík… A tak ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Jednoduché – nie?
Nezabudnime – čo máme v mysli, to priťahujeme do svojho života. No a „z plnosti srdca hovoria ústa“. Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina…
Ak o týchto veciach a súvislostiach nevieme neznamená to, že neúčinkujú na naše životy a zdravie. A aby sme naozaj vedeli ako a čo je správne – teda vo sfére príčin – máme ZÁPOVEDE Svetlých Bohov. Môžeme alebo nemusíme sa nimi riadiť, ale ak ich porušujeme – vedome alebo nevedome – porušujeme Kony Stvoriteľa. To potom s ním – a nie akýmsi popom – treba vybaviť „amnestiu“. Vysokej Duši však už viac vysvetľovať netreba. A to že pop a Stvoriteľ nie je to isté hovorí aj evanjeliový Ježiš, keď popov priamo označuje za „zákonníkov a farizejov“. Veď aj v Biblii to je jasne vyšpecifikované. Ale bez myslenia to – ako vždy – nepôjde. Môžete ho však „odpojiť“ vylúčením Éteru, teda Boha zo systému vášho Svetonázoru. To však neznamená, že ste zrušili Boha…
Pre istotu poslednú vetu zopakujme ešte raz. Náš OSUD je „umiestnený“ vo sfére príčin, t.j. v Éteri (Akaši). Dostatočne vyspelí jedinci dokážu sebe aj iným meniť osud tým, že v Éteri dokážu „vymazať“ konkrétne príčiny a potom sa naozaj život konkrétnej osoby zmení. Ale NIKTO NEMÔŽE vymazať Božiu Prozreteľnosť, t.j. Stvoriteľa. Ak takýto odvážlivec odstráni príčinu a nenahraní ju niečím ekvivalentným, tak sa bude zodpovedať Stvoriteľovi. Principiálne to skončí tým, čo sme už opísali a nazvali ROZKÓDOVANIE DUŠE. Teda nemýľme si Osud a Stvoriteľa. Takáto chyba sa stáva už definitívnou.
V súvislosti so Živlami a spôsobom Ponímania Sveta v našej tradícii nevyhnutne narazíme na termín „DURAK“, t.j. v našom kultúrnom okruhu „POPOLVÁR“. Je to príklad správania sa zásadného významu, nie rozprávková fantazmagória. Naši Predkovia nám v tomto spôsobe správania zanechali Obraz práce s nehmotnou substanciou – sférou príčin. Ako?
Pred odpoveďou by sme vás ešte radi „naviedli“ na etymologický rozbor slova „popolvár“, teda významového ekvivalentu „duraka“. Máme na mysli hľadanie Obrazov v texte podľa princípu opísaného v knihe Staroslovienska Bukvica.
Durak je v dnešnej ruštine ponímaný ako nejaký idiot. V staroslovienčine mal názov tvar DURA, a to rovnako pre ženu aj muža. Prípona –k bola doplnená neskôr kresťanmi.
„DU“ ako slabika má Obraz „dva a viac“, „RA“ má Obraz „Svetlo“. Analogicky DURA je ten, kto vníma realitu a žije v dvoch alebo aj viacerých rovinách, teda nie iba na úrovni materiálneho Sveta Javi.
„Človek rozumný“ – ktorý sa sám nanominoval za „korunu tvorstva“ – teda človek civilizácie je človekom, ktorý vyhodnocuje všetko okolo seba iba a výlučne na základe zmyslov. Zmysly síce sú nenahraditeľnými senzormi na zber údajov z materiálneho sveta, ale naozaj najmä z materiálneho sveta. Ak človek civilizácie na základe zmyslov dáva samého seba nad úroveň zvierat, tak tu už niečo hrubo nesedí. Môžeme sa totiž vyvyšovať nad zvieratá iba vtedy, ak naše zmysly sú ďaleko dokonalejšie ako zmysly príslušníkov zvieracej ríše. A tu si každý dokáže odpovedať už sám. Máme dokonalejší zrak ako zvieratá? Máme vari dokonalejší sluch…? Určite netreba pokračovať. Ani jeden z našich zmyslov nie je dokonalejší ako u zástupcov zvieracej ríše. Takže zabíjame a jeme vyspelejšie bytosti…
Z védického pohľadu rozlišujeme UM, RAZUM (Rozum) a INTELEKT. Každá táto entita predstavuje jedno z našich jemnohmotných tiel. Telo Umu zbiera všetky informácie z našich zmyslov. Telo Razumu (t.j. „raz um“) vyberá z každej množiny informácií tú, ktorá je pre celú skupinu charakteristická a Telo Intelektu obsahuje súhrn výberov, t.j. Razumov.
A aké druhy informácii sme nazbierali? V zmysle „rozdeľ a panuj“. Každý dostal iný konglomerát informácií v škôlke, škole, práci, rodine a pod. Nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými vstupmi informácií, čo je vynikajúca prevencia pred zjednotením sa Slovanov. Ak sa povymýšľajú rôzne varianty slovanstva, tak nejednotnosť je garantovaná.
Durak však postupuje inak. Z rozprávok naozaj vieme, že nemá štipku „umu“ či „rozumu“. To v obraznej rovine znamená, že sa nespolieha pri hľadaní Pravdy na zmysly – lebo um-razum-intelekt sú postavené iba a výlučne na zmyslovom, materiálnom vnímaní. Jednoducho zmyslové vnímanie obíde. Durak (popolvár) použije INTUÍCIU a JASNOVIDECTVO – teda entity nám prístupné a spájajúce nás so Živlom Éter – a problém vyrieši.
Je tu opísaná jedna z ciest ako sa dostať do stavu Tu a Teraz. Komu je dané, ten už pochopil.
Čo sa týka nášho názvu predpokladáme, že ide o spojenie Obrazov po-pol-V-AR. „Po“ a „pol“ je jasné aj dnes, „V“ má Obraz hlbokú Múdrosť (VIEDI), vedenie. A –AR je prípona označujúca uchovávanie toho, čo je v slove pred ňou (lek-ÁR, pek-ÁR, such-ÁR…).
Priblížili sme si ďalšie základné body slovanského Svetoponímania. V ďalšej časti budeme stavať na Zápovediach.
19.04.2018
