Je veľmi zaujímavé, ako to, čo majú všetci na očiach môže byť neznáme. V každom prípade to je už prastará taktika, ako niečo skryť. Pretože to je všetkým na očiach, nikto to nepodozrieva.
Ako je možné, že deň narodenia sa „syna božieho“ – Ježiša Krista, t.j. 25. december je každému jasný, ale rok je zahalený nejasnosťami? Je to nejaký vtip kresťanského kléru, alebo je za tým skryté niečo oveľa závažnejšie?
Na obrázku k článku je fotografia amuletu, ktorého pôvod je oficiálnou vedou datovaný do 3. storočia pred n. l. Na amulete je jasne zobrazený ukrižovaný človek, ktorého by väčšina ľudí okamžite identifikovala ako Ježiša Krista. Má to však jeden háčik. Okrem veku amuletu je na ňom grécky nápis, ktorý hovorí, že na amulete je zobrazený Orfeus-Bakchus, jeden zo pseudonymov Osirisa-Dionýza.
O tejto problematike si môžete prečítať v článku od autorov Dmitrija Bajdu a Jeleny Ľubimovej, ktorý je preložený z ruštiny.
KTO SA NARODIL NA SVIATOK NARODENIA PÁNA?
25. decembra kresťania celého sveta disciplinovane oslavujú dôležitý náboženský sviatok – „Narodenie Pána (Krista)“. Všetci sme na obrazovkách televízorov videli, ako je u nich v ten čas krásne a veselo, rozsvecujú množstvo farebných svetielok, tí, ktorí ešte majú peniaze nakupujú darčeky a celkovo – ako sa hovorí – „veselí a raduje sa celý národ“. V televízii – najmä západnej kultúry – všeobecne všetko vyzerá oveľa lepšie, čistejšie a veselšie ako v živote. Veď preto aj vymysleli televíziu…
V Rusku sa do víťazstva júdodemokracie slávilo Narodenie Pána celkovo skromne a nenápadne. Len kňazi a silne veriaci si organizovali nejaké divadielko s obradmi, ale masa obyvateľstva tomu nevenovala pozornosť, pretože sa skôr mužne preberala z alkoholického opojenia voľných dní. Ale – v skutočnosti – aký to bol sviatok, ak všetky jeho dni neboli voľné? My všetci sme dlhý čas – ako všetci ostatní – žili v naivnej predstave, že sviatky sú vymyslené pre blaho ľudí, čo znamená, že čím viac sviatkov, tým lepšie…
KDE JE SVEDECTVO O NARODENÍ?
Len pred niekoľkými rokmi, začiatkom nového tisícročia, sme začali dôkladne študovať Bibliu a zaoberať sa prípravou na našu knihu BIBLICKÉ OBRÁZKY, ALEBO ČO TO JE „BOŽIE POŽEHNANIE“?. Vtedy sme sústredili pozornosť na akúsi skúposť informácii okolo „sviatkov narodenia“ – 25. decembra. Tento dátum sa objavil akosi odnikade. Nepodarilo sa nám nájsť nijaké svedectvá, ktoré by potvrdzovali „všeobecne prijímanú“ informáciu o tom, že Ježiš Kristus sa narodil presne v tento deň. A ešte sme nijako nemohli pochopiť ďalšiu vec: prečo je známy iba deň narodenia sa Božieho Syna, ale vôbec nie je známy rok jeho narodenia? A prečo napr. rímski katolíci za tento deň považujú 25. december, ale ortodoxní kresťania (pravoslávna kresťanská cirkev) neochvejne oslavujú tú istú udalosť 7. januára? Ako sa toto všetko zmiešava v jednom a tom istom náboženstve? Kde je teda pravda?
Hľadanie v hlavnom zdroji údajov – Biblii – nás nepriviedlo nikde. V nej sa celkovo s dátumami a menami zaobchádza veľmi zle. Presnejšie, veľmi dobre, natoľko dobre, že sa nič nedá ani overiť, ani dokázať, ani odvrhnúť. V nej sú faraóni a nejúdski králi bezmenní, ale na druhej strane, škrupulózne presne uvádza mená dokonca prostitútok, ak to boli Júdejky alebo Židom preukázali také služby, ako napríklad hriešnica Raab, ktorá zradila obyvateľov Jericha (Kniha Ježiša Navina, hlava 2).
To, že v Biblii nie je uvedený ani jeden normálny dátum, nás dosť dlho prekvapovalo. Ale potom sme sa s tým zmierili, pretože s tým sa naozaj nedá nič robiť. Ale to, že táto, ako keby svätá kniha, tak skromne opisuje narodenie sa „Syna Božieho“ – ako ho nazývajú kňazi – je veľmi prekvapujúce a zvláštne. Ako to môže byť? Prečo takéto pohŕdanie? Prečo nie je zapísaný, prečo nie je zaznamenaný či vyrytý do kameňa každý detail takejto udalosti? Mohli by sme nadobudnúť dojem, že synovia judského boha Jehovu sa im rodili každý mesiac, a už boli jednoducho unavení ustavičným opisovaním narodenia každého takéhoto dieťaťa! Uvážte sami, v nasledujúcom uvádzame prakticky všetky informácie, ktoré sa týkajú narodenia sa Ježiša a sú uvedené v Novom Zákone Biblie.
Evanjelium podľa Matúša začína vymenovaním predkov muža Márie – Jozefa. Všetko sa uvádza ako rodokmeň Krista. Napriek tomu je v tom istom evanjeliu napísané, že keď sa Mária vydávala za Jozefa už bola tehotná: „…prv, ako sa zišli zistilo sa, že počala z Ducha Svätého…„ [Mt; 1:18]. Znamená to, že Jozef – potomok z kolena Dávidovho – nemá s týmto činom absolútne nič spoločné. O dátume príchodu na svet mládenca – na zrode ktorého ako keby boli zainteresované zvláštne osobnosti, ktoré vystupujú na Zemi ako bohovia – nie je nič povedané, ani jedno slovo!
V evanjeliu podľa Marka sa nehovorí ani slovo ani o počatí ani narodení sa Syna Božieho, a v tejto súvislosti ani Márii, ani o Jozefovi. Všetko sa začína akýmsi Jánom, ktorý krstil dobrovoľníkov vodou. Ježiš Kristus sa tam spomína iba vtedy, keď už bol dospelý a prišiel sa dať pokrstiť k Jánovi…
V evanjeliu podľa Lukáša sa už týmto „božským“ udalostiam dáva úplne iný rozmer. Akýsi anjel tam podal politickú informáciu priamo Márii, spolu s presnými inštrukciami: „…Hľa, počneš v živote a porodíš Syna a nazveš ho menom Ježiš…„[Lk; 1:31]. O procese narodenia sa mládenca sa tiež veľmi nerozvádzajú, ako keby sa nejakej fenke narodilo šteniatko, a nie Syn Boha, ako tvrdia autori Biblie…
Evanjelium podľa Jána sa začína veľmi zaujímavo: „… Na začiatku bolo Slovo, a Slovo bolo u Boha, a Slovo bolo Boh…“ [Jn; 1:1]. A myslite si čo chcete! Ale o toto nejde. Tu sa viac-menej spája zvestovanie s prorokom Jánom, ktorý krstil ľudí vodou. A potom sa už objavuje dospelý Kristus, ktorý sa tiež prišiel pokrstiť.
No a to je všetko! Nijaké dátumy, nijaké udalosti, o ktoré by sa dalo oprieť, aby sa aspoň čo-to dalo určiť. Vo všetkých evanjeliách, ktoré sa v Biblii označujú silným slovom „sväté blahozvesti“, sa o tej najväčšej udalosti – narodení sa Syna Božieho – píše pramálo. Ale čo je najprekvapujúcejšie, ani jeden dátum, ani jedno meno súčasnej historickej osobnosti alebo názvu osídlenia, podľa ktorého by sa dalo čo-to presne určiť. Vytvára sa už jasný obraz skutočnosti, že Biblia sa nepísala preto, aby o niečom vypovedala, ale preto, aby niečo ukryla! Nuž musíme sa na túto otázku pozrieť podrobnejšie a vážne.
ODKIAĽ SA VZAL DÁTUM 25. DECEMBRA?
Nájsť presný dátum narodenia sa Ježiša Krista sa nám nepodarilo. Zato však sa nám podarilo niečo dozvedieť o samotnom dátume 25. december. V americkom filme DUCH ČASU (ZEITGAIST) sme po prvý raz počuli informáciu, ktorá nás nielenže prekvapila, ale doslovne udivila. Ukázalo sa, že Ježiš Kristus mal niekoľko „osudových blížencov“, ktorí sa rovnako ako on narodili 25. decembra. Ale to ešte nie je všetko! Ukázalo sa, že niektorí z týchto „blížencov“ boli tiež ukrižovaní a všetci – rovnako ako on – vstali z mŕtvych! Niektorí dokonca presne o 3 dni! Tu je niekoľko príkladov:
- Hórus, Egypt, 3000 rokov pred n.l. Narodil sa 25. decembra panne Izide. Keď sa narodil, na východe sa rozhorela hviezda, pri pomoci ktorej 3 králi našli miesto narodenia sa Spasiteľa. Vo veku 12 rokov učil deti boháča. Vo veku 30 rokov prijal ducha posvätenia od človeka menom Anu. Mal 12 učeníkov, s ktorými konal zázraky – liečil a chodil po vode. Nazývali ho Pravda, Svetlo, Syn Boží, Pastier, Anjel, Pán a pod. Po zradení Tifónom bol Hórus ukrižovaný na kríži, pochovaný a po 3 dňoch vstal z mŕtvych.
- Attis, Frígia, 1200 rokov pred n.l. Narodený panne Nane 25. decembra. Ukrižovaný, vzkriesený 25. decembra.
- Mitra, Perzia, 1200 rokov pred n.l. Narodený panne 25. decembra. Mal 12 učeníkov. Konal zázraky. Po smrti pochovaný a vzkriesený po 3 dňoch. Volali ho Pravdou, Svetlom… Deň klaňania sa Mitrovi bola nedeľa.
- Krišna, India, 900 rokov pred n.l. Narodil sa panne Devaki. Príchod označovala hviezda na východe. Konal zázraky so svojimi učeníkmi. Po smrti vzkriesený.
- Dionýz, Grécko, 500 rokov pred n.l. Narodený panne 25. decembra. Cestoval a konal zázraky, napríklad menil vodu na víno. Volali ho Kráľom kráľov, Alfa a Omega a pod. Po smrti vzkriesený.
Nuž takého božské „pikošky“ možno nájsť. Koniec koncov, existuje aspoň aká-taká pravdepodobnosť, že všetci títo chlapíci sa narodili 25. decembra, že všetci boli bohmi, všetci boli zradení svojimi najbližšími, všetci boli zversky mučení neľútostnými nepriateľmi ukrižovaním a všetci po smrti vstali z mŕtvych. No, už len pravdepodobnosť šiestich takýchto náhod (vrátane biblického Ježiša) je taká malá, že pri serióznej analýze ju nemôžeme brať vážne.
Tu sa však odohrávali úplne iné udalosti. Na to, aby sme pochopili aké to boli udalosti, musíme pohľadať ešte doplnkové informácie, ktoré by nám umožnili nájsť a správne poskladať všetky kúsky mozaiky. Našťastie sú dnes už dostupné zdroje informácií, ktoré odkrývajú pravdu o minulosti našej civilizácie. Tieto zdroje nám umožnili poznať veľa z toho, o čom sme predtým nemali ani poňatia, a teda nemali nijaké podozrenia.
Židia mali svojho Krista! Naozaj u Júdejcov žil prorok menom Džošua (do slovenčiny prekladáme ako Ježiš). Skutočne bol Júdejcom a žil pred dvetisíc rokmi. Jeho žena naozaj bola júdejka Mária, ktorá mala sestru Martu a brata Lazara. Všetko je presne tak ako v Biblii, ktorá bola napísaná v stredoveku. Ale život tohto Ježiša poslúžil ako nástroj, pomocou ktorého sa viac ako 900 rokov skrývalo meno, osud a skutky vykonané človekom, veľkého Učiteľa a Svetlého Boha. Hovoríme o Radomírovi – synovi Bieleho Volchva (Bieleho Zasvätenca vysokej úrovne) a veduni Márii, ktorý sa narodil v 11. storočí n.l., ktorý však nemal nijaký vzťah k Židom.
Poslali ho spasiť Júdejcov od Temných Síl, ktoré ich zotročujú – od kniežat Pekelného Sveta. To jeho zversky potrestali v Konštantínopole na sviatok svojej paschy v r. 1086 n.l. To jeho život a boj kňazi ukryli a zamaskovali tak, že mu priradili život málo známeho judského proroka, ktorý sa čímsi sprotivil Levitom pred dvetisíc rokmi. O tomto všetkom po prvý raz veľmi zaujímavo a pravdivo napísala Svetlana Levašova vo svojej vynikajúcej knihe ZJAVENIE…
Nuž, takéto neočakávané a šokujúce poznatky môžete nájsť ak hľadáte nástojčivo, hľadáte neupravované informácie a čítate knihy čestných a smelých autorov, ktorí sa neboja poznávať a napísať pravdu, kvôli ktorej už padlo mnoho životov, najlepších životov!
Vráťme sa k nášmu výskumu pôvodu sviatku Narodenia Pána 25. decembra. Vidíme, že tu ani zďaleka nie je všetko jednoduché a jasné ako by sa zdalo obyčajnému človeku, proste človeku, ktorý „žerie“ judskú stravu a nesnaží sa vniknúť do sféry presnosti a podrobností. Všetko má servírované špeciálne upravené a zauzlené už oddávna, ale dôkladne a majstrovsky! Je teda dôvod sa na to pokúsiť pozrieť podrobnejšie…
ŽIVOTNÝ PRÍBEH RADOMÍRA
Vidíme, že už nastal čas odhaľovať tajomstvá, ktoré ukrývali pred ľuďmi po mnoho storočí. Nie je to tak dávno, čo nám dovolili poznať, že Zem nie je plochá, že má tvar, ktorý je veľmi podobný sférickému. Potom sme zistili, že Zem nie je centrom stavby Sveta, ale že existujú ďalšie planéty, hviezdy, galaxie, vesmíry… ale to najhlavnejšie sa pred nami snažia utajiť všetkými možnými spôsobmi. To najhlavnejšie je, že Ľudstvo nie je jediné vo Vesmíre! O tom sa pokúsil hovoriť už Giordano Bruno, ktorý bol za to potrestaný pápežskými banditami. Ešte v 16. storočí sa pokúsil ľuďom povedať, že Vesmír je nekonečný, že v ňom existuje obrovské množstvo obývaných svetov. A práve za to zhorel na hranici pápežskej inkvizície. A do vedomia ľudí sa starostlivo vbíjala idea o tom, že Zem je jedinečná planéta, a že ľudstvo je unikátnym a neopakovateľným výtvorom akéhosi Boha…
V skutočnosti vo „… Vesmíre existujú miliardy civilizácií…“, v ktorých žije nevyčísliteľné množstvo úplne rozdielnych bytostí, na rozličných evolučných stupňoch a v rozličných podmienkach, v rozličný čas, rôznymi spôsobmi a pod. A toto všetko existuje nie 6 000 rokov, ako tvrdia ortodoxní cirkevníci, ale miliardy a miliardy rokov. Medzi rôznymi civilizáciami a ich spojeniami periodicky vznikajú vojny, ktoré neraz trvajú milióny rokov. Toto sú skutočné „Hviezdne vojny“, ale vedú sa úplne inak a s úplne inými cieľmi ako nám ukazujú holywoodské scenáre a ich špecialisti na tvorbu lží a klamu. Civilizácie, ktoré žijú na princípe tvorenia a budovania nazývame Svetlými Silami. Ale civilizácie, ktoré sa nesnažia budovať, ale odoberať to, čo vytvorili iní, t.j. parazitovať, nazývame Temné Sily. A tieto sily bojujú medzi sebou nie na život, ale na smrť. Prví nechcú byť potravou parazitov, a tí druhí nemôžu a nechcú žiť inak…
Naša planéta sa dostala do sféry vojenských operácií pred asi 100 000 rokmi. Odvtedy na Zemi trvalo prebiehajú udalosti, ktoré sú spojené s touto vojnou. Mnohí autori sa pokúšajú vysvetliť tieto udalosti, ale v podstate úplná neznalosť poznatkov o tejto téme a nepoznanie ďalších základných informácií, základov, ktoré by umožnili na sebe budovať konštrukciu správneho poznávania neumožňujú sa ani len priblížiť k pravde. Jeden z prvých začal písať pravdu akademik Nikolaj Levašov, ktorý r. 2007 vydal knihu RUSKO V KRIVÝCH ZRKADLÁCH. V tejto knihe podal fundamentálne poznatky o tom, kto vlastne sme, prečo sme prišli na túto planétu, čo sa s nami dialo v minulosti a čo sa deje teraz (toto je myslené ako kniha pre širokú verejnosť; v Rusku od r. 1991 vychádzajú prastaré preklady Slovansko-Árijských Véd, ktoré však prevažne slúžia potrebám prastarej, predkresťanskej Cirkvi Pravoslávnych Starovercov, Inglingov, a z ktorých vychádza aj akademik Levašov – pozn. prekladateľa). Týmto podal základné poznanie, na ktorom je už ľahko skladať dovedna kúsky historickej mozaiky života našej civilizácie. Zatiaľ sa táto informácia, ktorá bola stáročia ukrývaná pred verejnosťou, objavila v jeho knihách a knihe jeho manželky, Svetlane de Rogan-Levašovej (Svetlana Levašová bola v novembri minulého roku zavraždená – pozn. prekladateľa).
Biely Žrec Radomír, ktorého neskôr nazvali Ježišom Kristom, žil a bojoval s Temnými Silami na Zemi tak, ako mnohé, premnohé ďalšie Biele Bytosti, o ktorých sú svedectvá tiež zamlčiavané parazitmi. Radomír mal rodného brata – Radana, Radomír bol ženatý s vedmou Máriou Magdalénou, mali dve deti a jeho priamy potomkovia dodnes žijú medzi nami! Ale o tomto vám nikto z kresťanských kňazov nikdy nepovie. A to nie vždy len preto, lebo o tom nevedia. Mnohí z nich poznajú pravdu aspoň čiastočne, ale mlčia, pretože veľmi dobre vedia, komu v samej podstate slúžia, a proti komu po celý svoj život bojoval Radomír.
Ale pravdu naozaj nemožno zničiť! V tomto konkrétnom prípade si našla cestu von takým neočakávaným spôsobom, že nepriatelia si to nevedeli ani predstaviť. Aj preto môžete dnes čítať tieto riadky, hoci to bolo ukryté pre ľudskými očami stáročia. Nuž, predstavujeme vám fragmenty opisu skutočného života Radomíra (Ježiša Krista), prevzaté z 1. dielu knihy Svetlany Levašovej, ZJAVENIE…
Hľa, aká je pravda! Určite je skutočne dôležitá, zaujímavá, celostná a krajšia než výmysly judokresťanov, spomínané v Biblii mnohokrát a silou vnucované celému svetu. Pravda o takýchto Bytostiach nielen elektrizuje, ona nám umožňuje pochopiť, kým sme v skutočnosti, dáva nám možnosť pocítiť, že sme skutoční Ľudia – potomkovia veľkých Slovano-Árijcov, ktorí kolonizovali Zem pred mnohými rokmi, a ktorí nesklonili hlavu pred nebezpečenstvom a nájazdmi parazitov – Temných Síl. Taká pravda oduchovňuje a odkrýva! Ukazuje čo musíme robiť! Vyzýva nás neskláňať hlavu a neodvracať pohľad, ale smelo hľadieť do očí nebezpečenstvu preto, aby sme zastavili nepriateľa a nedovolili mu pokoriť a zničiť náš slovanský národ, našu Vlasť, našu planétu.
Práve preto ukrývajú pravdu nepriatelia ľudstva. Práve preto upravujú a ničia všetko, na čo nedosiahnu ich špinavé, lepkavé, koristnícke ruky. Ale pravdy sa boja veľmi. Neskutočne sa boja toho, že ľudia spoznajú pravdu o nich, o ich zločinoch, o ich dnešných plánoch na zničenie v podstate všetkého obyvateľstva Zeme. Boja sa všetkého a v tomto strachu žijú celý svoj život! Niet im čo závidieť, ale to ich neospravedlňuje. Boja sa, preto ukrývajú, menia a snažia sa zničiť akúkoľvek informáciu, ktorá vrhá svetlo na skutočné udalosti odohrávajúce sa na Zemi a aj za jej hranicami. Jednako, ich čas sa skončil! Nepodarilo sa im zavŕšiť krvavý plán Temných Síl na Zemi počas poslednej Noci Svaroga a, po druhé, utrpeli porážku v tejto dlhej, nekompromisnej bitke. Ale pravdu v skutočnosti zničiť nemožno. Len úplní nevedomci sa snažia o niečo také.
SKUTOČNÉHO KRISTA ZAVRAŽDILI PRED 900 ROKMI!
Naše hľadanie skutočného dátumu narodenia Radomíra (Ježiša Krista) nás zatiaľ nepriviedli k úspechu. Ale zato sme našli dátum jeho vraždy. Odohralo sa to nie pred 2 000 rokmi, ale 16. februára 1086 n.l. Takto možno v skutočnosti aj vypočítať dátum jeho narodenia, ak použijeme informáciu z Biblie, že sa dožil 33 rokov. Ale my už dávno neveríme ani jednému slovu tejto lživej knihy. Najskôr je to tak, že k dátumu 25. decembra nemá nijaký vzťah. Hľa, čo napísal o čase vraždy Radomíra akademik Nikolaj Levašov v časti 2.3, druhej hlavy 1. dielu knihy RUSKO V KRIVÝCH ZRKADLÁCH:
„… UKRIŽOVANIE Ježiša Krista sa odohralo v skorú jar, keď ešte jeho sila bola na minime, a on nebol schopný blokovať účinky psychotechník judských prenasledovateľov na masy národa, o čom sa podrobne píše v novom zákone…“
Jaroslav Kesler po prečítaní anglojazyčnej verzie Biblie objavil existujúce rozdiely oproti ruskej verzii. Takto mohol vyjadriť dôveryhodné prehlásenie o mieste trestu Ježiša, ktorý sa odohral v Konštantínopole, a nie tam, kde je dnes umiestnený Jeruzalem.
A Nikolaj Levašov vysvetľuje akým spôsobom sa cirkevníkom darilo tak šikovne klamať všetkých počas dlhých vekov. Ukazuje sa, že príčina je v tom, že nemáme podstatné poznatky a svedectvá. Predtým sme jednoducho nevedeli, že pred desiatimi storočiami sa Jeruzalemom nenazývalo nejaké konkrétne mesto (ako dnes), ale to mesto, kde sa nachádza sídlo veľkňaza. Ak sa sídlo hlavného kňaza premiestnilo, tak Jeruzalemom zase nazývali to mesto, kde sa nachádzal. Analógom termínu „jeruzalem“ je výraz „hlavné mesto“ – mesto, v ktorom sa nachádza vládca (vláda) krajiny. Ak vláda prejde do druhého mesta, tak to nové mesto sa začne nazývať hlavným.
Nuž hľa, nevedomosť o takejto jednoduchej skutočnosti umožnilo našim nepriateľom postaviť všetko na hlavu a to na veľmi dlhý čas. Nuž, pravda sa ukázala! Hoci zatiaľ iba v hrubých črtách, ale podstata sa našla! Už sme našli správny základ, na ktorý teraz môžeme ľahko budovať všetky ostatné bloky poznania…
Dmitrij Bajda
Jelena Ľubimová
© Vedy február 2011
