Dnes vás chceme oboznámiť s vynikajúcim ruským filmom z roku 2018 – Prišelec. Film – už na prvý pohľad – ponúka zaujímavý sci-fi zážitok. Niet pochýb o tom, že väčšina divákov tak aj tento film poňala. Príbeh je z už nie tak ďalekej budúcnosti, ponúka ukážky moderných technológií, ale už na takom stupni, že sú dnešnému divákovi prístupné na pochopenie. Film však – podľa nášho názoru – ide oveľa ďalej.
Dejová línia je pomerne prostá – k Marsu sa blíži kozmická loď, ktorá by tam mala pristáť. V posednej chvíli – keď už začal pristávací manéver – sa rozpúta silná marťanská smršť, ktorá nielenže znemožňuje pristátie, ale ohrozuje životy celej posádky. V tejto situácii sa rozhodne veliteľ posádky, že prestúpi do pripojeného modulu, odpojí sa od kozmickej lode a sám pristane na Marse. Vzhľadom na poveternostné podmienky to vyzerá na sebaobetovanie s cieľom zachrániť zvyšok posádky pred katastrofou. Manéver sa podarí, modul tvrdo pristane na Marse, ale zníženie váhy kozmickej lode umožní motorom vyviesť loď nazad a odletieť späť na Zem.
Ale čoskoro sa ukáže, že hoci modul na Marse pristál tvrdo a väčšina je poškodená, ostala tam časť, ktorá je nepoškodená a veliteľ prežil. Má síce zásoby iba na 30 mesiacov, ale teoreticky to stačí na prežitie, aby mohli poň prísť.
Na ďalšom vývoji udalostí je ukázaná podstata dnešnej kapitalistickej spoločnosti. Z prišelca na Mars – v podstate stroskotanca – urobia mediálnu hviezdu, zavedú celosvetové vysielanie rozhovorov s hrdinom na Marse a rozpúta sa multimiliardový business.
Vo vedení kozmickej spoločnosti sa riaditeľ letového strediska – priateľ preživšieho kozmonauta na Marse – snaží nazbierať dostatok prostriedkov, aby mohli vyslať záchrannú misiu na Mars. Jeho nadriadený má však spolu s mediálnym magnátom iné plány. Obaja síce nechajú letového riaditeľa v presvedčení, že všetko robia pre zhromaždenie prostriedkov na nový let, ale v skutočnosti ich osud stroskotanca na Marse ani najmenej nezaujíma. Mediálny magnát len zarába miliardy, majiteľ kozmickej spoločnosti má ambície stať sa prezidentom.
Kozmonaut na Marse príde do kontaktu s mimozemskou inteligenciou, tá však je v úplne neočakávanej forme. Hoci jestvujú aj materiálne prejavy, v skutočnosti je to bytosť poľovej podstaty, ktorá najskôr skúma prišelca, ale dokáže nadviazať kontakt cez mentálny kanál. A kozmonaut postupne začína ponímať realitu vyšších rozmerností.
Keď sa pokúsi toto oznámiť letovému centru na Zemi, hneď ho začnú považovať za postihnutého všakovakými syndrómami a nasadia do komunikácie psychologičku, ktorá začne presviedčať kozmonauta, že má iba halucinácie. On – vidiac kam to smerujú – neodporuje, ale postupne sa zžíva s novou realitou, pričom na Zemi pokračuje boj o zisky a moc, ktorý naberá čoraz väčšie obrátky.
V snahe dosiahnuť svoje mocenské aj finančné ciele filmári začnú realizovať trikové prenosy, t.j. použijú mediálnu hviezdu, ktorého oblečú do špeciálneho odevu, na tento odev a pohyby tela „oblečú“ zovňajšok kozmonauta, ktorý „začne“ fungovať podľa pravidiel peňazí, reklamy a ovplyvňovania más. Skutočný kozmonaut sa už „nehodil“, keďže prešiel do akejsi nepochopiteľnej, duchovnej roviny, ktorá je očividne v úplne inej rozmernosti ako materiálny svet peňazí na Zemi.
Riaditeľ letovej prevádzky nakoniec pochopí, že jeho priateľa sa nikto nechystá zachrániť. Jeho šéf však v ambicióznej snahe stať sa prezidentom Ruska prekročí mieru a silový aparát zasiahne proti nemu a celej „komunikácii“ s Marsom. Špeciálne jednotky vtrhnú do letového centra a všetko ukončia, oficiálne vyhlásia, že žiaden let na Mars neexistoval – a teda neexistuje ani žiaden stroskotaný kozmonaut na Marse – že to všetko bola iba vykonštruovaná fikcia zameraná na dosiahnutie celosvetovej popularity s cieľom obsadiť prezidentský úrad a podobne.
Riaditeľ letovej prevádzky sa rozhodne povedať svojmu priateľovi na Marse pravdu, ale už vo vchode ho zastaví kukláč zo Specnazu a ohrozuje pištoľou. Ten však – ako bývalý príslušník Specnazu – sa nakoniec dostane dovnútra bez toho, aby niekoho zabil, aj keď ranený, ale spojenie nadviaže. Na druhej strane sa ukáže jeho priateľ, ale už očividne v úplne inom stave vedomia. On už dávno pochopil skutočný stav vecí dole, na matériou posadnutej Zemi a rozhodol sa nasledovať cestu Ducha.
Kozmonaut sám ukončí spojenie a vyhodí do vzduchu kozmický modul. Pešo, v skafandri putuje k hore, na vrchole ktorej dôjde k jeho prechodu do toho, čo by sme my nazvali Zlatý Vek. Podľa nášho názoru to tvorcovia filmu zvládli výborne, aj keď – ide o nemateriálne roviny informácie – to každý divák určite pochopí po svojom – podľa miery rozšírenia Vedomia. My sme videli Obraz „rozplynutia“ sa dôležitosti materiálnych aspektov a výstup Živatmy nahor, po Púti Duchovného vývoja.
Každému však odporúčame aby tieto Obrazy – vo filme ich je veľa – prehodnotil samostatne. Vari jednu poznámku ohľadom hlavného hrdinu – kozmonauta na Marse – film vyšiel do kín až po jeho tragickej smrti.
Ak by sme mali charakterizovať súčasnú situáciu vo svete, povedali by sme to asi tak. Sily ovládajúce Zem – hoci iba „zbytkové“ ale o to nebezpečnejšie – sa snažia zopakovať totálny blackout, t.j. reset a reštart spred cca 180 rokov. Vtedy zlikvidovali našu Kultúru, pozabíjali obrovské množstvo človekov, vytvorili egregory a matrice, ciránom vymazali u pozostalých dlhodobú pamäť a „dodali“ nám „staré“ knihy v latinčine, nemčine, maďarčine a podobne. V takomto virtuálnom svete sme žili doteraz, ale Vysoké Energie Rána Svagora ich Biblický projekt v podstate zlikvidovali. Teda jeho „programovú“, t.j. riadiacu časť v Astrále. Po likvidácii programov je už iba otázkou času, kedy sa dôsledky prevalia do Sveta Javi. Ich vedenie to pochopilo a ušlo, zvyšok sa chce silou-mocou zachrániť. Ale to, či budú alebo nebudú úspešní už nie je v ich rukách, ale v našich. Ak prevezmeme kontrolu nad sebou a Zemou.
Treba si uvedomiť, že Svet sa mení našim konaním, nie našimi názoromi. Alebo aj nezmení. Veľa názorov neumožní koncentráciu výsledku do jedného, cieľového Obrazu, čo je aj cieľom tejto ich informačnej zbrane. Ale tu rozhoduje každý za seba, no s plnou zodpovednosťou za výsledok. A vyúčtovanie nie je za horami.
Veci sa vždy dajú chápať ako hrany Istiny alebo samostatné, nezávislé Pravdy. Minule sme v článku ukázali jednu z možností implementácie čipov na kontrolu živých bytostí, ktorú nám zaslali naši priatelia z Ruska. Našli sa takí, ktorí celý problém zviedli k tomu, že ide o prípravky pre zvieratá. Je to síce pravda – veď to je aj na obale napísané – ale tu ide o veľký Obraz, nie jednu jeho hranu. Podstata pripravovanej implementácie je rovnaká. Nezabúdajme ani na to, že pre nás majú nachystané už úplne iné technológie – napríklad implementáciu čipov z tekutých krištáľov.
Aby sme to viac priblížili, uvedieme jeden prípad konkrétneho človeka zo Slovenska – viac detailov ohľadom identity uvádzať nebudeme. Dlhodobo sa mu zhoršuje zdravotný stav, hoci lekári nemohli na nič prísť. Už to s ním dnes naozaj nevyzerá ružovo. Nakoniec ho poslali na vyšetrenie počítačovou tomografiou – CT-čkom. A tu nastalo prekvapenie. V stene čreva mu tomograf našiel akési maličké teliesko, ktoré by tam nemalo byť. Keď sa naň skoncentrovali a obraz maximálne zväčšili, objavila sa mikroelektronická štruktúra. Je to ozaj miniatúrny elektronický prístroj, ktorý sa skrz tráviaci trakt dostal do čriev a „zabudoval“ do steny čreva. Odtiaľ už desaťročia postupne robí na cieľovej osobe, čo dnes už vyzerá na definitívny koniec. Podľa jeho vyjadrenia, všetko začalo vtedy, keď ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia mu bol v Bratislave ponúknutý džús. Objekt sa – vzhľadom na jeho umiestnenie – údajne nedá vyoperovať, resp. operácia by nezaručila prežitie pacienta.
Keďže existuje materiálny dôkaz, tak bolo začaté aj trestné stíhanie – čo už samo osebe je veľmi nezvyčajný precedens pravdepodobne celosvetového významu.
Dôležité je vedieť, že takéto technológie – ovplyvňovania zdravia aj chovania sa človeka – sú známe minimálne od Druhej svetovej vojny. Nič nového pod slnkom.
Prečo to všetko? Aby sme my, človekovia vedeli a nepodliehali ilúziám. V meditáciách sa odpisujte od cudzej moci nad vami a nad vašimi rodinami. Od všetkých dohôd so smrťou, a to za seba, za svojich blízkych, za svoje Rody. Ak existuje konkrétny dátum vašej smrti, tak je to výsledok nami uzavretej dohody, teda psychoprogramu.
Človek má právo sa dobrovoľne s niekým podeliť svojimi rokmi života, svojim potenciálom, mocou, prístupmi do Jemnohmotného Sveta za podmienky, že sám a z dobrej vôle niečo dá, alebo sa s niekým o to podelí. Preto v meditáciách skúmajte situácie, pri ktorých ste dali povolenie na odovzdanie niečoho, a to nielen v Javi, ale aj v priestoroch spánku a priestoroch medzi spánkom a Javou. Toto všetko rozhodne rušte, rušte všetko, čo ste iným dali či poskytli.
Pripomíname, že vôkol nás je mnoho matríc. Každá matrica má svoje pole pôsobnosti, podmienky svojho pôsobenia a nástroje, ktorými pôsobí. Pri použití – bez prinútenia – určitej sekvencie kódových slov vstupujeme do danej matrice a ona svojimi nástrojmi robí to, na čo je zostavená. Pri tej, ktorá nám odoberá čas nášho života a posúva ho iným, je podmienkou jej spustenia tiež konkrétne slovo. Vyhýbajte sa všetkým slovám typu: „nemám čas“, „čas sú peniaze“, „venoval som čas“, „darovať (niekomu) váš čas“… a podobne. Tým všetkým darujete váš čas parazitom. Dobrovoľne, a teda pre nich beztrestne.
25.06.2020
