Tento článok možno budú niektorí ponímať ako „odvetu“ za iný článok, ktorý mal za cieľ nás akýmsi spôsobom „odhaliť“. Sčasti síce môže plniť takúto funkciu, ale hlavný dôvod jeho existencie je upozornenie našich čitateľov na úplne iný jav, ktorý sa zámerne – pod zámienkou starostlivosti o akýchsi „pravoslávnych védistov“ – rozširuje. Spomínaný článok vznikol – ako aj mnoho ďalších vecí – spoluprácou niekoľkých subjektov, z ktorých okrem tej stránky, ktorá ho „zostavila“ a ďalšej (pravdepodobne ďalších), ktorých úlohou je takéto verzie rozširovať, je aj jeden podarený párik z južného Slovenska. Trochu nižšie vyjasníme aj ich „zásluhy“, ale najskôr si predstavíme veľký Obraz.
V prvom rade by sme chceli našich čitateľom odporúčať na jeden z našich starých článkov (z r. 2011), s názvom Projekt „Démon Slovanstva“. Hoci druhá polovica jeho obsahu bola aktuálna skôr v čase jeho vzniku, prvá nič na svojej aktuálnosti nestratila. Tento projekt tajných služieb stále beží, ale – ako všetky takéto projekty – má, alebo nadobúda niekoľko fáz. Tá posledná – momentálne naberajúca obrátky – je už postavená na snahe vytvoriť tzv. „slovanské náboženstvo“. Nuž a kto je v ňom (nie zadarmo) zúčastnený, ten prikladá svoju ruku k „dielu“.
Pred tým ako pokročíme sa ukazuje užitočným si pripomenúť dielo už zosnulej francúzskej akademičky Alexandry David Néelovej (1868-1969). Táto pani venovala svoj život výskumu východných kultúr, v rámci čoho prežila cca 40 rokov na Východe, z čoho 14 rokov vo vtedajšom Tibete. Bol to ešte ten Tibet, ktorý opísal vo svojich knihách Tuesday Robsang Rampa, ktorého knihy – najmä Tretie oko – sa stali celosvetovými bestsellermi. Tento Tibet skončil svoju existenciu krutou a násilnou inváziou Číňanov v 50-tych rokoch minulého storočia.
Alexandra Dadid Néelová navštívila Tibet za predchádzajúceho dalajlámu, ktorý zomrel ešte pred krutou čínskou inváziou. Už český autor Břetislav Kafka v knihe Nové základy experimentálnej psychológie (13. vydanie vyšlo ešte v roku 1948) spomína Alexandru ako príklad práce s J/S, ktorou si bola schopná mentálnymi technikami vytvoriť (materializovať) lámu-pomocníka, ktorý ju sprevádzal neľahkým putovaním drsným Tibetom.
V knihách sa venovala aj problematike Čiernej a Bielej mágie tak, ako sa s týmito fenoménmi stretla počas svojho pobytu v Tibete.
Vážnym záujemcom jej knihy samozrejme odporúčame, ale my sa v našom článku sústredíme iba na niektoré vývody, ktoré z jej kníh (aj kníh L. T. Rampu) vyplývajú.
V tých časoch ešte Tibet riadili v podstate Bieli Lámovia. Budeme ich takto volať zámerne preto, lebo je to niečo úplne odlišné od toho, čo je ako budhizmus rozširované dnes. Alexandra sa zmieňuje o čiernych mágoch – šamanoch – ktorí bojovali proti lámaistickému budhizmu v Tibete. Šamani vyznávali staré náboženstvo Bon-Po, čo je vlastne efektívna prax založená na Čiernej mágii.
Bieli lámovia ostali v Tibete od tých čias, keď z Európy a Ruskej roviny schádzali do Industanu Árijci, aby vykorenili čiernu mágiu Dravidov a Nagov. Keď prechádzali oblasťou Tibetu, tak tam zanechali časť svojho Znania, teda Znania našich Prҍdkov. Vzhľadom na neprístupnosť Tibetu sa toto pôvodne naše učenie tam udržalo dlho a v nezmenenej podobe, a to až do čínskej invázie v polovici minulého storočia. Lobsang Rampa opisuje v knihe Tretie oko aj návštevu jaskyne, kde boli uchovávané pozostatky obrovských Árijcov dávnych čias.
Číňania – im vlastnými, krutými metódami – sa časti našich Znaní zmocnili, ale rozhodne sa nedostali ku všetkému. Prídu časy – a nie sú už ďaleko – keď čínska, krutá dominancia zanikne a my sa navrátime k nášmu Znaniu úplne.
Alexandra opisuje aj to, ako šamani Bon-Po likvidovali svojich nepriateľov, resp. aj tých, ktorých likvidáciu si u nich niekto objednal. Mentálnymi technikami vytvorili čierny šíp (alebo aj viac) a vyslali ho ku svojej obeti. Šíp prenikol cez bioenergetický obal obete a nakoniec ju usmrtil. Pre zaujímavosť poznamenáme, že takúto „technológiu“ používajú aj jezuiti… podobnosť čisto náhodná?
Bieli lámovia však pre šamanov predstavovali hrozbu, ktorú neboli schopní prekonať. Tí sa totiž vyznačovali zlatou aurou, ktorá bola pre šamanov nakoniec signálom nebezpečenstva. Ak totiž takýto svoj „šíp“ vyslali proti čistému človeku – bielemu lámovi – tak tento sa odrazil, jeho sila bola mnohonásobne znásobená a vrátil sa k tomu šamanovi, ktorý ho vyslal. Ako dôsledok sa stávalo, že títo čierni mágovia (šamani) boli usmrtení. Teda ich vlastná mágia im spôsobila – na základe ich magickej činnosti – smrť.
Tento jav odporúčame do pozornosti našim čitateľom, lebo pri technikách čistiek, meditácií a preklínaní môžu využívať aj toto.
Čínska invázia totálne zlikvidovala lámaistický budhizmus v Tibete aj s bielymi lámami. Mnohým sa síce podarilo z krajiny ujsť a dodnes žijú v exile v rôznych krajinách, ale domov sa zatiaľ vrátiť nemôžu. No a Číňania dnes rozširujú „budhizmus“ (Čiernu mágiu Bon-Po) do celého sveta ako „pravú tibetskú kultúru“. Takéto kláštory (centrá čiernej mágie) existujú aj na území Ruska. Mnohí si ich mýlia – z nevedomosti – s lámaistickým budhizmom a navštevujú ich, ale s pôvodným lámaizmom bielych lámov niekdajšieho Tibetu nemajú už nič spoločné. A práve meditačné techniky Bon-Po (akože budhizmus) sú dnes – za podpory čínskej vlády a putinovského režimu – šírené po svete (ale najmä slovanských krajinách) ako „skutočný budhizmus“. Preto bol v Rusku aj budhizmus prijatý ako jedno z oficiálnych náboženstiev, preto na území Ruska dovolili putinovci stavať takéto kláštory. Kláštory, kde vyučujú čiernu mágiu, teda inými slovami bojovú mágiu spočívajúcu v technikách, pomocou ktorým možno zabíjať človekov.
Ostáva len podotknúť, že práve meditačné techniky šamanov Bon-Po (čiernych mágov) boli prevzaté aj zakladateľom krišnaizmu a rozšírené ešte viac. Dôrazne varujeme všetkých našincov, aby tieto techniky nepodceňovali, sú naozaj efektívne. Ale naše meditácie a čistky bez problémov prekonávajú aj túto mágiu.
Teda možno povedať, že od 50-tych rokov minulého storočia už v podstate neexistuje čierna a biela mágia, ale oba komponenty môžeme smelo nazývať „mágia“. Ide o technológiu práce s J/S pomocou metód šamanov, teda nám, bielym človekom nepriateľskú. Ale z opisu Alexandry vidno, že prítomnosť Vedomia (Živatmy) vo vysokých rozmernostiach – nedostupných šamanom – je viac ako efektívna obrana.
Možno ešte doplniť, že šamanská (čierna) mágia bola „obohatená“, či presnejšie vytvorila syntézu s Kabbalou, čo je arzenál toho, čo používajú proti nám dnes. V rámci kurzov Staroslovienskej Bukvice preberáme aj metódu, ako eliminovať čiernu mágiu nasadenú proti nám pomocou Obrazov Bukvice. Pre takúto mágiu je typické aj využívanie tarotových Obrazov (odvodených z ich písomného systému), pričom špecifické cifry vyvolávajú špecifické entity. Napríklad číslo „29“ vyvolávajú, keď pracujú na smrti (alebo aspoň ťažkej chorobe) cieľovej osoby – ale to už vieme. Dnes je vysoko aktuálne ďalšie kabbalistické číslo, a to je „19“ (Lucifer, Satan). Je to – teraz už celosvetové – privolávanie Satana. To je to skutočné číslo, ktoré spomínajú Zjavenia Jána. V skutočnosti číslo „666“ síce označuje z ich pohľadu nepriateľa, ale zároveň oni tak označujú nás, človekov. No a „19“ je energia, ktorú proti nám vyvolávajú.
Takže potiaľto (aspoň v krátkosti) objasnenie, odkiaľ sa berú zakladatelia slovanského náboženstva, resp. aký je cieľ ich činností. Teraz sa prizrime niektorým aspektom článku akejsi Alenky z ríše divov, ktorá ho napísala (a nás „odhalila“) na „podnet“ už spomenutého páriku z južného Slovenska.
Trochu nás zamrzelo, že prvé „informácie“ o ňom nám prišli vo veľmi primitívnej forme. Pod tým máme na mysli, že prišlo niekoľko mailov, v ktorých bola iba linka na spomínaný článok a nič viac. Zaujímavé je vidieť, aké pohnútky majú takýto preposielači. Buď nám chcú povedať niečo v štýle „a teraz ste odhalení“, alebo „prečítajte a dajte mi vedieť“. Ako sme už vysvetlili v minulosti, my nečerpáme žiadne informácie z iných článkov, a pokiaľ sa stane, že článok preberieme, tak uvedieme zdroj. Okrem toho tých, ktorí systematicky robia proti znovuzrodeniu Slovanstva a zjednoteniu všetkých našich Národov je veľmi veľa a sú aj oficiálne podporovaní, takže sledovať čo a kto o nás napíše je iba boj proti veterným mlynom. A nech sa nikto nehnevá, ale len kvôli nejakej ďalšej fantazmagórii nebudeme všetok tento humus čítať.
Potom však prišli aj maily, ktorých autori nám síce tiež poslali informáciu o tejto čarodejnici, ale zároveň už vyjadrili aj svoj postoj voči nemu. A to už je úplne iná kategória, to už sú tí, ktorí sa vedia sami zorientovať v dezinformáciách a nedajú sa oklamať. Takýto postoj nás už napĺňa radosťou, pretože vidíme, že to čo robíme (aj napriek všakovakým párikom a Alenkám z ríše divov) má význam. A preto sa nakoniec k tomuto článku vyjadríme. To nie preto, že sme sa zľakli „odhalenia“ ale ako radosť z tých, ktorí nám už v súvislosti s týmto pamfletom vyjadrili podporu a neuverili ďalším dezinformáciám.
Jeden z našich čitateľov to zhodnotil naozaj výstižne: „Kedysi to bola stránka o Duchovne, dnes je to stránka o duchhovne“. To už nepotrebuje ďalší komentár.
Napriek tomu všetkému sme článok celý nečítali, toľko nezmyslov na jednom mieste by zabilo aj vola. Ale niekoľko „detailov“ pláva tak jasne na povrchu, že sa nedajú prehliadnuť. Oni všetci majú v podstate rovnaký rukopis…
Keďže táto Alenka z ríše divov sa pustila do problematiky, ktorá je celoslovanského, zjednocujúceho charakteru, nevyhla sa čerpaniu podkladov z ruskojazyčného prostredia. A akože inak – a tento jav už poznáme – pustila sa s „vervou“ do ruštiny, akurát že cez anglický Google. Už sme písali o „odbornom“ (t.j. googlovom) preklade materiálu o Karune, za ktorou stojí tiež jeden z takýchto spolupracovníkov (aj už spomínaného páriku) na tom istom projekte.
Už sa dávno nedivíme, keď ruský výraz „Красная площадь“ v Moskve či „Красная поляна“ v Soči prekladajú googlomani cez angličtinu, na základe čoho im vychádza „Červené námestie“ (lebo v angličtine dostanú „Red Square“), či poľanu, na ktorej prebiehali zjazdové disciplíny Olympiády (t.j. na snehu) v Soči preložia ako „Červená poľana“. Existuje napríklad príslovie „Изба красна не угламы а пирогамы“. Ak to dáte do Google prekladača zažijete ďalší šok, ale to vysvetľuje, ako „profesionálne“ ovládajú nielen jazyk, ale aj slovanskú problematiku takéto Alenky (aj Alenkovia) z ríše divov. Príslovie sa dá do slovenčiny opisne preložiť ako „Chalúpka nie je krásna tým, že má povymetané rohy, ale že na stole je (nachystaný) koláč“.
V tejto súvislosti už ani neprekvapí, keď na televíznej obrazovke vo vedomostných súťažiach našej verejnoprávnej televízie druhý význam slova ako „krásny“ neuznávajú. „Krásny“ a „Červený“ je preto v starom jazyku takto úzko prepojený, lebo čistá Krv je červená, a pokiaľ je udržiavaná jej čistota (Kony Rita), tak to je naozaj krásne.
A tak naša Alenka si vygúglila meno synov Nadeždy ako „Yegor“ a „Ilyukha“. Potom výraz „тонкый план“ preložiť ako „jemný plán“ je už dosť aj na koňa. Tu nejde iba o neznalosť jazyka, tu ide o vyložene hrubú neznalosť problematiky. Nuž, to sa googlemaniakom stáva veľmi často. Nadežda tiež uvádza ako zdroj svojich znalostí „Starcov“ zo Školy v Jemnohmotnom Svete ale Alenka vygúglila „starších“…
Ďalšia neznalosť je už viac ako smiechotvorná. Afirmáciu „AZ Jesm“ pregúglila ako „AZ AM AZ I AM“. Ktovie kto jej nakukal, že ruština a angličtina sú jedno a to isté, ale takáto rana vedľa sa proste nedá prehliadnuť. No a potom pri preklade textu „poznám, odriekam sa, oslobodzujme sa“ dostať „VÍM, VÍM, VÍM“ spôsobí taký záchvat smiechu, ktorý už môže ohroziť život. Tu vám odporúčame si urobiť samostatný test googloprekladania. Skúste si doň dať vetu „zelená zeleň zelení zelenú zeleň“ a uvidíte, ako sa pobavíte na výsledku. A ak tam zadáte „slávme slávnu slávu Slávov slávnych“, tak sa na výsledku pobavíte ešte viac. Alenke asi nikto nepovedal, že aj čeština je oveľa zložitejší (a teda starší) jazyk ako angličtina. Nuž, aspoň vidno odkiaľ vietor fúka.
Keď takto zistíte, z akých „pevných bodov“ vychádza jej logika, tak už vás nič ďalej v článku neprekvapí. Ale vyskakujú tu aj ďalšie kuriozity. Alenka – asi to platí v jej ríši divov – akosi skalopevne vie, že každý vie, že vesmír je 9 rozmerný(?!). Tu ju zabudli jej pravé, „pravoslávno-védické“ zdroje (tak akosi sa prezentuje juhoslovenský párik) upozorniť na Knihu Svetla. Ona sama takto jasne vyjadrila, že jej Svet končí 9. rozmernosťou. O tom sa veru ani nedá pochybovať. Ambiciózni jednotlivci koncentrujúci sa na „JA“ nikdy nebudú mať právo vystúpiť do Tridesiateho cárstva, t.j. do Zlatého Veku, do tradičnej slovanskej rozmernosti „MY“, ktorá začína 10. rozmernostnou štruktúrou, na ktorú je napojená 10. čakra. Ostanú v delenej časti Hry, teda v rozmernostných štruktúrach maximálne do Trideviateho cárstva.
Okrem iného „odhalila“ praktiky Nadeždy zo zostrihov jej seminára v Brne. Nuž, aj tu vidno, kto je ďalší napomáhač tejto skupinky. Zostrihať takýmto spôsobom seminár je buď znakom totálnej nevedomosti o meditáciácii, alebo úmyselná diverzia. Celý záznam semináru sa dá na našom kanály nájsť.
A ešte niečo k ďalšiemu, klasicky slovanskému postoju ohľadom tradičnej úlohy ženy v našej, slovanskej spoločnosti. Divotvorná Alenka nerozumie slovanskej tradícii ani za máčny mak, čo je typické pre tie ženy, ktoré zmagoriozval niektorý zo zahraničných „elitných rádov“. Dnes u nás fungujú všakovaké ženské rády štýlu kňažiek Avalonu a podobne. Už nejedna žena zanechala muža, ba neraz aj deti preto, lebo ona má „vyššie poslanie“, ktorú takí „primitívi“ (neraz aj ich deti), ako sú ich partneri nedokážu pochopiť.
Nuž my naozaj nevieme, aké úlohy majú samičky nečlovekov, ale u človečenstva je úloha ženy jasná. Žena sa rodí bez karmy. Jej úlohou je nájsť svoju súdenú polovičku – muža – a podporiť ho na jeho Duchovnej ceste tak, aby dokázal svoje predurčenie – kvôli ktorému sa tu reinkarnoval – v živote naplniť. Ak sa nejaká premúdra žena rozhodne, že žiť s mužom (alebo niekedy iba s jedným mužom) je pod jej úroveň, tak niekde ostal sám muž, s ktorým sa ešte pred narodením dohodli na spoločnom živote vo Svete Javi. Takýto muž nedostal šancu svoju úlohu naplniť, za čo je zodpovedná jeho síce predurčená, ale z nejakého dôvodu ho odvrhnuvšia žena. Žena sa rodí s oveľa vyvinutejšou energetikou preto, aby pripravila svojmu partnerovi (aj deťom) plán úspešného života v Jemnohmotnom Svete. Preto ju voláme beregiňa – od „oberegať“, t.j. chrániť. Keď je plán hotový vo Svete Príčin, tak muž ho môže materializovať v materiálnom Svete. Nech si už dávajú takéto ženy akékoľvek honosné sebahodnotenia, ak sú to človekovia, tak to jediné, čoho tu dosiahli zvrchovato sú osobné ambície, alebo inak frontálne zlyhanie ako beregine. Za zlyhanie bude potrebné sa zodpovedať, teda budú mať čo žehliť…
Ale Alenka z ríše divov možno nepatrí medzi človekov, takže možno si ona svoju úlohu vzorovo plní. Má to iba jedinú chybu – siahodlho sa vyjadrila ku Slovanstvu (resp. slovanskej metafyzike) ktorej rozumie asi ako divá sviňa riešeniu sústavy parciálnych diferenciálnych rovníc s okrajovými podmienkami.
A teraz už môžeme v krátkosti spomenúť náš párik z južného Slovenska. Prvý raz sa nám ukázali na jednom z úvodných seminárov o psychoenergolytike. Potom sa priplichtili na jeden z našich výletov na Arkonu, kde – a toto robili všade – si aktívne zozbierali všetky osobné kontakty od účastníkov. Bol to ten výlet, na ktorom sme boli spoločne s Rusmi a prebehol tam seminár vedmy Nadeždy. No a postupne s nimi začali „pracovať“. Začali im prichádzať všakovaké maily, začali pozývať na všakovaké akcie.
Muž – Stanislav – starostlivo dodržiava všetky vonkajšie atribúty Slovanstva. Škoda že len vonkajšie. Nosí bradu a dlhé vlasy, vídavať ho zásadne v ľanovom oblečení. Práve na jeho príklade je ideálne vidno, ako vonkajší zjav dokáže pobalamutiť naivných našincov. Obľúbeným argumentom tých, ktorí nosia ľanové oblečenie býva často to, že „toto nosili naši Prҍdkovia“. Tu sa dá súhlasiť, ale otázkou zostáva, prečo si vybrali práve to obdobie našej minulosti, keď sme boli na dne a začínali v podstate z nuly? Takí ako on si vytvorili skupinu akýchsi pravých „pravoslávnych védistov“. Nuž dobre, nič proti tomu nemáme. Ale „védisti“ by mali poznať Védy. Teda minimálne Sloviensko-Árijské. A až ich raz začnú čítať, tak sa dozvedia, že naši Prҍdkovia prileteli na Midgard-Zem na medzigalaktických kozmických lodiach už pred miliónmi rokov. Viete si predstaviť, žeby namiesto skafandrov a obsluhujúci oveľa zložitejšie a pokročilejšie technológie, ako sú povedzme dnešné lietadlá, chodili vtedy naši Prҍdkovia oblečení a zarastení práve tak, ako dnešní „pravoslávni védisti“? A videli ste napríklad ako vyzerá pilot nadzvukovej stíhačky (o kozmonautoch ani nehovoriac)? Nuž prečo nám teda niekto zaviedol taký Obraz našich Prҍdkov, v ktorom je táto a naša, vysoko-technologická minulosť nahradená oveľa primitívnejším obdobím, než v akom žijeme dokonca my dnes? Aká je to úcta k Prҍdkom? Alebo je za tým čísi zákerný plán? Alebo adresnejšie, prečo nám to nedochádza?
A to už nehovoríme o tom, že dnes sa na území Slovenska ľan nepestuje a nespracováva. Väčšina sa dováža z Francúzska a zvyšok z Litvy. Nuž koho Obraz a na akej úrovni to vlastne takýto „védisti“ naozaj prejavujú či kriesia?
Samozrejme, že nie všetci védisti sú takýto. Teraz však máme na mysli konkrétnu osobu a činnosť, ktorú spolu so svojou ženou robí.
Táto situácia si vyžaduje zahliadnutie do minulosti. Nie kvôli ambíciám, ale zosumarizovaniu niektorých faktov.
- Vidno už známu schému. V roku 2008 sme prvý raz navštívili pátra Dija a dohodli sa na tom, že preložíme a budeme šíriť Sloviensko-Árijské Védy. Dostali sme od neho aj pokyn, aby sme organizovali obrady a oslavy sviatkov. A teraz otázka: Ak by sme to vtedy neučinili, existovali by vôbec dnes na Slovensku nejakí dnešní praví „pravoslávni védisti“?
- Okrem toho sme tu pozvali aj Nikolaja Jemelina. Teda druhá otázka: A kto by o ňom dnes na Slovensku vedel, ak nie my?
- Tretia otázka: Pozvali sme na Slovensko Vedmu Nadeždu – vedel by inak o nej niekto u nás?
Kde by sme boli, ak by bol tento vývoj v rukách nejakého Stana s bradou a v ľanovom oblečení?
Toto sme vymenovali preto, lebo sú takí, ktorým sa prebúdzanie a zjednocovanie slovanských národov nijako nepozdáva. Nuž hľadajú spôsoby ako preniknúť dovnútra, nadobudnúť dôveru, potom prevziať aktivitu (vyšachovať tých, ktorí to robili dovtedy) a postupe všetko nechať upadnúť do zabudnutia. Nejde o nič menej ako takýto scenár. Je to scenár projektu Démon Slovanstva.
Akú dojemnú „starosť“ o našu činnosť a Nadeždu Tokarevu tento párik má sa môžete dočítať z jeho listu Alenke z ríše divov. Nezasväteným by sa mohlo zdať, že ide iba o skutočnú starosť, aby sa nešíril akýsi (z jeho pohľadu) blud… Ale zabudol spomenúť niekoľko ďalších detailov.
Napríklad zorganizovali „antiskupinu“, rozdelili si úlohy a napísal Nadežde „skromnú“ ponuku. Spočívala v tom, že on nahradí nás, sám sa stane jej koordinátorom, jeho žena hlavnou beregiňou, ale kým sa ňou stane, tak navrhol inú beregiňu zo Slovenska. Až keď neuspel, tak sa rozhodol napísať onen „pravdivý a nezaujatý“ list.
Tu je skôr na mieste otázka, kto môže takémuto „pravoslávnemu védistovi“ uveriť? Svojmu krúžku sa „skromne priznal“, že jedna z ruských beregíň mu pri predposlednej návšteve Nadeždy (koncom roku 2019) „darovala“ Nadeždin kanál výstupu do Jemnohmotného Sveta. Takýto nezmysel je naozaj ťažko už čo len vymyslieť. Ostáva sa len o to viac diviť tým, ktorí tomuto čiernemu mágovi naivne uverili.
Nečudo, že jedna z našich beregíň mu už dala výstižnú prezývku: „pasák beregíň“…
Ale on má „starosť“ ešte aj o ďalšie veci, ktoré praktizujeme. Jednu z nich však môžeme odporučiť všetkým. Keď idete na miesto Sily či vôbec do Prírody, tak najhodnotnejšia obeta pre duchov miesta je med rozpustený vo vodke. To preto, lebo vodka sa pôvodne vyrába z obilia a med komentár nepotrebuje. A na každé zrnko obilia dopadali slnečné lúče samostatne, takže skoncentrovaná slnečná energia je ohromná. To isté – samozrejme – platí aj o kvetoch, z ktorých včielky pozbierali nektár. Takáto dávka slnečnej energie je proste pre všetkých miestnych duchov neodolateľná, najlepšia pochúťka.
Stáva sa, že vnútorne nevysporiadaní minulí alkoholici sa nedokážu s otázkou alkoholu vyrovnať, a preto naň často reagujú napríklad takto…
Ak ste v okruhu záujmu oného „pravoslávneho védistu“, tak dostávate od neho aj všakovaké, dosť špecificky koncipované maily. V poslednej dobe napríklad rozosiela obrázky z maľovanky ďalšieho „védistu“ (čierneho mága), ktorý sa nás pokúšal rozožrať nejakú dobu pred ním. Aké programy môžu byť uložené v takýchto obrázkoch?
V energiách Rána Svaroga a za prítomnosti vlastného kanálu výstupu do J/S už pracujeme priamo s Obrazmi, takže podmienky prestávajú byť dôležité. Ba dokonca platí, že práve podmienky nás držia v nízkorozmerných štruktúrach. Ak vás niekto vtiahne do „meditácií“ napríklad v štýle: postavíte sa presne tu či tu, oblečení musíte byť presne takto a takto, vykročíte tou a tou nohou, pohyb zopakujete toľko a toľko krát a podobne, tak vedzte, že plnením týchto podmienok vstupujete do Matrice, ktorú pre vás zostavili. Oni si vopred zostavili plán, čo chcú dosiahnuť (pole Hry), potom zostavili podmienky, za ktorých matrica funguje a použili na to nástroje čiernej mágie. Všetko si nahovorili, zopakovali a „dodali“ naivným účastníkom. Keď súhlasíte s ich podmienkami, tak vstupuje do ich matrice a oberajú vás o to, čo si zaumienili bez ohľadu na to, čomu rozumiete a čomu nie.
Aj toto sú ich praktiky.
Nakoniec už iba poslednú poznámku na prebudenie zo sna. Celý projekt zostavili odborne. Jeden dal podnet, druhá to zverejnila, tretí to prebral. A tak vytvorili „dôkazový reťazec“, na ktorý sa môžu navzájom odvolávať – obyčajná technika trollingu.
Článok Alenky z ríše divov prebral portál tadesco. V minulosti prebrali aj náš článok. Akú skutočnú hodnotu má portál, ktorý raz preberie článok „za“ a druhý raz „proti“? Plus a mínus tvorí nulu – a to je skutočný informačný prínos takýchto zdrojov. Zahltí mozgovú kapacitu množstvom informácií tak, že neostane miesto na samostatné myslenie. Je to prínosná „informovanosť“? Uspokojuje to tadescomanov?
23.10.2020
