Určite sa vám už neraz stalo, že ak sa preli s nejakým kresťanom, tak – ak sa už naozaj nedala poprieť neprávosť, ktorú kresťanská cirkev pácha – tak vám, ako poslednú líniu obrany, povedal, že (kresťanská) cirkev je dobrá, len niektorí ľudia v nej sú zlí… alebo niečo podobné. To potom stavia celú kresťanskú cirkev do pozície, že tak či onak robí všetko dobre – veď v zmysle ich vlastného práva je neomylná – len tých niekoľko ľudí sem-tam čosi vyparatí. Oni sa však dodatočne vyspovedajú – a všetko bude v poriadku. Škody, ktoré napáchali sa akosi „vyparia“.
Tu je vidno zásadný rozdiel medzi Starou Vierou a kresťanskou vierou. Správny život v našej kultúre je život podľa Svedomia, t.j. to, čo v našich Chrámoch slávime (Svätilištiach či Kapištiach) aj v živote konáme. Vláda Svedomia je vždy rovnaká bez ohľadu na „módne“ trendy. No a pre kresťanov – ako ostatne pre náboženstvo celkovo – platí zásada, že jedna „fazóna“ platí pre „teóriu“, t.j. to, čo počujú v kostole, a druhá – úplne odlišná – platí pre „civilný“ život. A všetko majú pekne „v ažurite“. Akurát spôsobujú vzťahovú katastrofu v spoločnosti a ekologickú v Prírode – ale to ich ani najmenej netrápi. Veď sa z toho vyspovedajú.
Na obrázku na začiatku článku je odfotený lesný hrebeň tak, ako ho je možné vidieť – bohužiaľ nie je jediný – na jednej túre v Slovenskom Raji. Ak sa vnímavo pozriete, nemôže uniknúť vašej pozornosti, že horský hrebeň je niekde uprostred záberu sprava zalesnený – ako by lesy v Národnom parku určite mali byť, zatiaľ čo z druhej strany je úplne dohola vyrúbaný. Nemilosrdne vyrúbané lesy – Národné parky nevynímajúc – sú typickou črtou lesov, ktoré patria Cirkvi. Nielenže nemilosrdne rúbu všetko dohola, oni ani nesadia nové stromčeky, ako im to prikazuje zákon. Pred nejakým rokom vyhrala Cirkev ďalší súd na lesy v oblasti Glac nad Kyseľom, čo je vari najväčšie srdce Slovenského Raja. Nuž a začali aj tam – bez ohľadu na Národný park – rúbať hlava-nehlava. Ak sa poznáte s nejakými pracovníkmi Národných parkov či ochranármi zistíte, že aj so štátom – ktorý sa nijako nerozpakuje rúbať lesy dohola tiež – sa ešte po vzájomnej argumentácii dá dohodnúť, ale s Cirkevnými lesmi ani náhodou. Žiadny cit, žiadna láska k Prírode. Jediná láska, ktorú na „starostlivosti“ o lesy demonštrujú je láska k peniazom. Ak by ste išli na výlet do Spišskej Teplice k lesom uvidíte na vlastné oči, aký je rozdiel medzi lesmi Urbára a Cirkevnými lesmi. Zatiaľ čo v jedných sa týčia stromy, v cirkevných lesoch nájdete iba holé, vyrúbané stráne, a to – samozrejme – bez nasadených stromčekov. Neplatia dane, štát ich podporuje, nuž asi sa im vidí „prirodzené“, že nakoniec za nich všetci „zatiahnene“ aj výsadbu nových stromčekov.
Ak niekedy pôjdete po ceste smerom z Popradu na obec Hranovnica a ďalej uvidíte holé kopce, na ktorých nijaký cirkevník nič nevysadil – iba všetko vyrúbal. Denne z tej oblasti vyvážajú desiatky plne naložených nákladných áut guľatiny do svojej vlastnej, „požehnanej“, cirkevnej píly v Kežmarku. Neplatí pre nich Národný park, neplatí pre nich zimný odpočinok zvierat, neplatia pre nich oblasti hniezdenia vtáctva. Nič, len peniaze a peniaze za drancovanie našej Prírody. Iste, boli aj kalamity, ale tie už boli dávno vyťažené. Vynára sa jedna z mnohých otázok: načo vlastne máme štát? Aby privieral oči nad cirkevným – aj keď čo sa týka lesov nie iba cirkevným – drancovaním? Načo vlastne máme Národné parky? Ochrana Prírody, t.j. zákony, platia pre všetkých okrem tých, pre ktorých neplatia?
Keďže Cirkev vlastní cca 30% všetkej pôdy na Slovensku, tak môžeme čakať, že cca 30% Slovenska sa pomaly, ale neúprosne zmení na púšť. Napríklad v zmienenej oblasti Slovenského raja sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytvorí široký pás vydrancovaného lesa, a to až po Kráľovu Hoľu. Nikomu to nevadí?
Na túrach v Slovenskom Raji už vôbec nie je problém vidieť vyťažené stromy pripravené na odvoz do „požehnanej“ píly. Za „krutého“ socializmu to vidno nebolo.
Napríklad na snímku dole vidno, že tam ešte nedávno ležalo oveľa viac stromov:
Pro Populo oficiálne podsúva tvrdenie, že ťažia najmä kalamitné drevo – hoci na kopci ešte vidno (už roky) kalamitné drevo, dole vždy pribúda a odváža sa stále nové drevo. Táto fotografia bola urobená len niekoľko minút po odchode plne naloženého nákladného auta s guľatinou, t.j. novými stromami:
Ak prídete do Kežmarku, tak môžete vidieť na vlastné oči, koľko „božieho požehnania“ denne spôsobia:
Ale aby sme neboli celkom nespravodliví, tak mesačná krajina po pôvodných lesoch už vnikla aj v časti bývalého vojenského pásma Javorina, a tu je „majiteľom“ evanjelická cirkev.
Celkovo príklady drancovania lesov nájdeme na každom kroku. Napríklad v oblasti 5. stupňa ochrany, opäť v Slovenskom Raji. Tento snímok bol urobený 2. decembra 2011. Odvtedy sa tam kopy narúbaných stromov objavili už niekoľkokrát:
Ak by ste sa chceli pozrieť na značku vzadu, ktorá bola vyvalená častým skladovaním porúbaných stromov v Národnom parku Slovenský Raj s 5. stupňom ochrany, tu je detail:
Načo vlastne máme zákony? Načo dávame prázdne sľuby Bruselu o tom, ako budeme chrániť výnimočné prírodné lokality a ohrozených živočíchov, v tomto prípade vtáctvo?
Ďalší „príspevok“ je z ďalšieho národného parku, tentoraz Nízke Tatry, Jánska dolina. Nasnímané 12. decembra 2011:
Takže toto je holý fakt. Nech idete na Slovensku kdekoľvek, vždy nájdete besniace rúbanie stromov. V prípade cirkví to však je o to horšie, že rúbu to, čo im nepatrí, a to už hodne dlho. Trochu sa pri tomto tvrdení pozastavíme, aby sme pochopili rozsah klamstva, ktoré používa kresťanská cirkev – hoci najviac lesy drancuje katolícka, ani ostatné nezaháľajú. Necháme ich svojvoľne píliť konár, na ktorom sedíme my všetci?
Ako sa vlastne cirkev dostala k majetkom na Slovensku? Pripomeňme si udalosti príchodu kresťanstva na naše územie – písali sme o tom v nejednom článku. Import kresťanstva na naše územie bol sprevádzaný vyvraždením v podstate celej dospelej populácie do takej miery, že Stará Viera u nás ostala len v zlomkoch, napríklad povestiach, rozprávkach, ľudových krojoch a zvykoch, celiteľstve a podobne. Hoci sme vždy boli védickou kultúrou, Védy ako také boli spolu s ich nositeľmi neľútostne a systematicky vyhladené.
Preskočme však niekoľko storočí a pozrime sa do časového obdobia bližšie k nám. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo sú staré katolícke kostoly – vrátane centier katolíckej moci – tak často obohnané obrannými múrmi? Napríklad Spišská Kapitula:
Alebo kostol v Spišských Vlachoch:
Ak by sme ostali na Spiši, tak si všimnite napríklad hlavný kostol v Kežmarku, starý kostol v centre Popradu, či kostoly v Poprade-Veľkej alebo Spišskej Sobote. Otázkou je, či vieme na čo pozerať a rozumieme tomu, čo vidíme. Prečo obranné múry? Tak v prvom rade, ak bolo už aj porobené obyvateľstvo také spokojné s „božími požehnaniami“ kresťanskej cirkvi, prečo sa táto ukrývala za obranné valy a neotvárala sa pohostinne všetkému obyvateľstvu? Jednoducho asi to so spokojnosťou pri poskytovaní služieb čiernej mágie nebolo až také ružové.
Hlavným dôvodom neskoršieho obdobia – už po zavedení kresťanstva – bola potreba chrániť nakradnutý majetok, ktorý cirkev a jej hodnostári nadobúdali v inkvizičných procesoch. Pri inkvizičných procesoch totiž nešlo len o fyzickú likvidáciu obyvateľstva, ale najmä o to, že „usvedčený kacír“ bol síce po umučení popravený, t.j. napríklad spálený na hranici – ale bol mu aj skonfiškovaný celý majetok. Preto sa neraz stávalo, že usvedčení bývali aj bohatí ľudia. Vynikajúcim príkladom takýchto procesov je starší československý film KLADIVO NA ČARODEJNICE. Vynikajúci český režisér O. Vávra ho nakrútil podľa záznamov skutočných inkvizičných procesov, ktoré ostali zadokumentované v archívoch. Všetkým vám odporúčame si ho pozrieť, je to naozaj veľmi poučné dielo, ktoré naozaj vychádza zo skutočných udalostí.
Okrem toho, že odhaľuje skutočnú podstatu cirkvi – aj keď nikdy nemožno poprieť, že v nej bývajú aj čestní ľudia, ktorí však svojou naivnou vierou a predstavami nič na hlavnom smerovaní nemôžu zmeniť – môžeme si tu všimnúť aj niekoľko veľmi dôležitých detailov. Nemilosrdné upaľovanie tých, ktorých predtým mučili je jedna vec. Vo filme je to dostatočne presvedčivo ukázané:
Nijaký rozumný človek nemôže takéto svedectvo hodiť za plece. Chceme vás však upozorniť na jeden veľmi dôležitý detail. Na jednej scéne pri výsluchu – samozrejme mučením – sa vyšetrovateľ pýta na celý, detailný zoznam démonov, ktorých mená bežný človek ani nikdy nepočul. A tu je ukázaná skutočná podstata cirkevnej organizácie. Naša, Biela hierarchia nám je dostatočne známa: poznáme našich Bohov, vieme o Javi, Navi, Pravi a Slavi, vieme o rôznych pomocných Duchoch nášho okolia (Domový, Záhradníčkovia, Lesní duchovia a pod.), ale nevieme skoro nič o démonickej hierarchii Temného Sveta. Prečo poznáme hierarchiu Svetlého Sveta a nepoznáme detailne hierarchiu Temných? Pretože náš pôvod je v Bielom Svete, a teda poznáme svoje – a to vďaka Védam dosť podrobne. Kto vlastne môže detailne poznať hierarchiu Temného Sveta? Odpoveď je tak blízko, až si ju neuvedomuje: predsa ten, kto do Temného Sveta patrí. Ak teda cirkevní hodnostári bez problémov „skúšali“ našich Predkov – bohužiaľ za strašných okolností – z démonickej hierarchie, tak to mohli jedine preto, lebo to je ICH VLASTNÁ HIERARCHIA! Niet asi jasnejšieho dôkazu na ukázanie démonickej podstaty kresťanstva.
Ak by sme sa chceli v zmysle Zdravomyslia zorientovať o čo v kresťanstve ide, musíme sa obrátiť na kompetentného človeka v tejto oblasti. Čo sa týka podania ich Predkov – to majú dostatočne jasne opísaní v Starom Zákone.
Kto môže byť kompetentnejší ako samotný Kristus? Nevenujme teraz pozornosť tomu, že Kristus neprišiel na Zem zakladať kresťanstvo. Jednoducho sa pozrime na jeho citáty v Novom Zákone, čo je jeho časť ako písomného diela. V podstate v Novom Zákone nachádzame niekoľko druhov informácií. Okrem citátov „zakladateľa“ – síce podsúvaných do iných súvislostí, ale predsa len existujúcich – tam nájdeme aj historické opisy udalostí a najmä veľa neskorších dodatkov.
Nuž tak či onak, ak niečo povedal „zakladateľ“ – a je to dodnes zapísané v Písme – tak to predsa musí mať celú váhu toho, kto to povedal… a či nie? Samozrejme, že evanjeliá boli už neraz upravené, takže tam nájdete aj navzájom si odporujúce tvrdenia – ale to už proste patrí k čiernym mágom a ich praktikám. Príkladom môže byť [Mt 15,5], kde Ježiš výslovne zakazuje šíriť jeho učenie čo aj len na severe Izraela – lebo tam stále bývali Samotní Árijci (Samárijci), ale neskoršie „upgrade“ už nabáda na šírenie kresťanstva po celej Zemi…
Teda niekoľko citátov kompetentného človeka v zmysle Zdravomyslia:
„Alebo vypestujete strom dobrý, a aj jeho ovocie bude dobré; alebo strom zlý, a aj jeho ovocie bude zlé; strom totiž poznať po ovocí. Plemeno vreteníc, ako môžete hovoriť dobré veci, keď sami ste zlí?“
[Mt 12, 33-34]
„Nie je to dobrý strom, čo rodí zlé ovocie, ani zlý strom nerodí dobré ovocie. Každý strom totiž poznať po jeho ovocí. Lebo z tŕnia nezbierajú figy, ani z bodľačia neoberajú hrozno. Dobrý človek z dobrej zásoby svojho srdca vynáša dobré, a zlý človek zo zlej [zásoby] vynáša zlé; veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa!“
[Lk 6, 43-45]
Treba vysvetľovať spojitosti? Zdravomysliaci človek už odpoveď našiel, a tá je o to cennejšia, že pochádza od naozaj kompetentného človeka.
Keďže dobrý strom neprináša zlé ovocie, tak už nás ani neprekvapí, že cirkev ide tak nekompromisne po majetku, t.j. bohatstve. Ale čo o bohatstve hovorí najkompetentnejšia osoba?
Ježišovo stanovisko k hrabaniu majetku je celkom – a neprekvapivo – jednoznačne jasné:
„Ježiš mu odpovedal: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom sa vráť a nasleduj ma!“
[Mt 19, 21-22]
„Takto teda ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, nemôže byť mojim učeníkom.“
[Lk 14, 33]
„Bratia moji, nehľaďte na osoby, veď veríte v Pána nášho Ježiša Krista, (Pána) slávy! Do vášho zhromaždenia prichádza boháč so zlatými prsteňmi na rukách a vo skvostnom rúchu, a prichádza aj bedár v chatrnom odeve, a hovoríte (mu): „Ráč sa sem posadiť!“, ale bedárovi poviete: „Staň si tamto!“ alebo: „Sadni si ku mojej podnožke!“ – či nerobíte rozdiely medzi sebou a neusudzujete podľa iných zásad?“
[Jk 2, 1-4]
„A znova vám hovorím: Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly ako boháčovi sa dostať do Kráľovstva nebeského.“
[Mt 19, 24]
„Nikto nemôže dvom pánom slúžiť, pretože alebo jedného bude mať v nenávisti a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridržiavať a tým druhým opovrhovať. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“
[Mt 6, 24]
„Nijaký služobník nemôže slúžiť dvom pánom, keďže alebo jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť i Bohu i mamone.“
[Lk 16, 13]
„Nezhromažďujte si poklady na tomto svete, kde moľ a hrdza ich kazia a kde sa môžu vlámať zlodeji a ukradnúť ich!“
[Mt 6, 19]
„… Boh mu však povedal: „Blázon, ešte túto noc požiadajú dušu od teba. A čo si prihotovil, čie bude?“ Tak (bude s tým) čo si zháňa poklady a pred Bohom nie je bohatý.“
[Lk 12, 20-21]
„Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“
[Mt 6, 21]
„A povedal im: „Dajte si pozor a chráňte sa lakomstva! Lebo i keď niekto (niečim) oplýva, jeho život nezávisí od jeho majetku.“
[Lk 12, 15]
„No beda vám, boháčom, lebo máte svoju útechu!“
[Lk 6, 24]
Citátov na tému bohatstva nájdeme v evanjeliách ešte viac, ale tie, čo sme tu uviedli určite postačia. Kresťania vám dnes povedia, že „toto“ platilo kedysi, že dnes už sú veci inak, a teda majú právo aj zhromažďovať majetky a aj byť v súlade s výrokmi ich „zakladateľa“? Žeby Kristus dačo nepochopil? Alebo inak, ak to nezmenil on, tak kto teda? A tiež je dôležité, kedy to zmenil? Ako dlho to už neplatí, 1 000 rokov? 500 rokov? 100 rokov? Od minulého roku? Alebo to v skutočnosti v „pravom“ kresťanstve neplatilo nikdy? Ak im „nestačia“ priame, jasné, nedvojzmyslené výroky ich „zakladateľa“, tak čoho sa vlastne držia?
Nemusíme sa viac zaoberať touto otázkou, cirkev skrátka aj proti svojmu vlastnému „návodu na použitie“ kradne a drancuje – minimálne to vidno na našich lesoch. Ale je to také beznádejné? A má vlastne na toto cirkev právny nárok?
Ukazuje sa, že CIRKEV NEMALA A NEMÁ NA REŠTITÚCIE PRÁVNY NÁROK.
Najskôr sa pozrime na úvodnú stránku katolíckeho Pro Populo:
„spoločnosť PRO POPULO Poprad, s.r.o. bola založená v roku 1991 za účelom spravovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve Rímskokatolíckeho biskupstva vo Spišskom Podhradí.
Rímskokatolícke biskupstvo v Spišskom Podhradí vlastnilo v minulosti lesné a poľnohospodárske pozemky, ktoré samostatne spravovalo. V povojnových rokoch, uplatnením pozemkovej reformy v rokoch 1947 – 1948, boli lesy, poľnohospodárske pozemky a väčšina objektov skonfiškované. Schválením zákona o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam v roku 1992 bola časť lesov a iných nehnuteľností cirkvi vrátená“.
Na prvý pohľad je všetko – čo sa týka vlastníckych vzťahov rímskokatolíckej cirkvi v úplnom poriadku… Ale teraz nazrime do článku, ktorý bol uverejnený v českých Literárních novinách č. 45/ 2011, zo dňa 10. novembra 2011 s názvom „CÍRKEV NEMÁ NA RESTITUCE PRÁVNÍ NÁROK“, autorky Lenky Procházkovej.
Vychádzajúc z článku si môžeme zhrnúť niekoľko zásadných faktov. Vo Vatikáne sídli pápež, ktorý pre všetkých katolíkov na celej zemi zastupuje Boha vo „forme“ Ježiša Krista. Podľa kanonického práva stojí pápež na čele absolutistickej monarchie a jeho rozhodnutia nepotrebujú žiadne potvrdenie a nedá sa proti ním odvolať. Práve tento bod – pápež sa „de jure“ stal Bohom – viedol k rozkolu Západnej a Východnej cirkvi r. 1054. Oproti Českej republike sme my vložili „hlavu do chomúta“ ešte viac – podpísali sme s Vatikánom konkordát, t.j. zaviazali sme sa k nadštandardnému „otroctvu“.
Podľa kanonického práva má rímskokatolícka cirkev vrodené právo nezávisle na civilnej moci nadobúdať, držať, spravovať a prevádzať majetok. Najvyšší dohľad nad celým rímskokatolíckym majetkom má pápež. Ale toto bolo v Rakúsko-Uhorsku zrušené osvieteným panovníkom, rakúskym cisárom Jozefom II. Nebuďte prekvapení, ak sa na Wikipédii nedozviete o tomto cisárovi všetko – „nepotrebné“ informácie nám jednoducho „netreba“ podávať. „Splendid isolation“ je super vec – bioroboti sa ľahšie držia pod kontrolou. Ale skutočnosť je úplne iná.
Cisár Jozef II.
Tento cisár sa počas „čakania“ na vládnutie vybral na vlastné oči pozrieť, ako žijú ľudia v jeho ríši. Chcel na vlastné oči vidieť aj to, či francúzski encyklopedisti majú pravdu ohľadom opisov chamtivosti cirkevných hodnostárov voči bežnému obyvateľstvu – a zistil, že áno. Jozef II. pri cestách po „svojich“ zemiach písal matke svoje postrehy, v ktorých podráždene konštatoval: „…sedmina všetkej zeme patrí cirkvi a na Morave ešte viac (na Slovensku to je dnes 1/3). Cez 8 miliónov majú len na nadáciách…“ Po návrate do Viedne zamietol námietky matky, cisárovnej Márie Terézie a v sérii rýchlych reforiem zrušil nevoľníctvo, čím prispel k vytvoreniu občianskej triedy.
Zákonom tiež zaručil všetkým obyvateľom ríše slobodu vyznania, zrušil cenzúru tlače aj orgány, ktoré sa touto činnosťou zaoberali, t.j. náboženské komisie, ktoré „pátrali“ po nevhodných knihách. Zhrozené duchovenstvo podalo sťažnosť pápežovi, ale Jozef II. sa nezľakol a v reformách pokračoval. Zrušil aj tie cirkevné rehoľné rády, ktoré sa nevenovali charite ani vzdelávaniu, pretože ich pokladal za neužitočné. Takto uvoľnené kláštory prebudoval pre štátne účely – kasárne, nemocnice, úrady. Hoci sa duchovenstvo zhrozilo, prostí veriaci sa nemali na čo sťažovať, skôr naopak. Panovník dal postaviť stovky nových farností na miestach, ktoré neboli pre cirkev „atraktívne“. Jeho heslo bolo, že nijaký veriaci nesmie mať viac ako 1 hodinu na cestu do kostola. Majetok cirkvi zoštátnil, ale cirkev ho dostala naďalej k dispozícii na používanie. Už im teda majetok nepatril, mali ho len k dispozícii na správu. Platy duchovenstva išli zo štátneho rozpočtu z fondu, ktorý vznikol po rozpredaji niektorých zrušených kláštorov a ďalších nehnuteľností. Tento právny stav trval až DO VZNIKU ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY.
V roku 1919 sa v rámci pozemkovej reformy rozhodol Parlament ČSR rozdeliť aj pôdu, ktorú dovtedy spravovala cirkev medzi drobných roľníkov a bezzemkov, ktorí na nej pracovali. Časť majetku, hlavne stavby cirkev spravovala naďalej, ale UŽ NIKDY NENADOBUDLA VLASTNÍCKE PRÁVO. Ak chcela čokoľvek predať, musel jej to štát odsúhlasiť (už od hodnoty 200 korún). Platy duchovenstva a charitatívnu a vzdelávaciu činnosť hradil naďalej štát. Prezident T. G. Masaryk odmietol uzavrieť zmluvu s Apoštolskou stolicou. Jeho veľkým snom bola odluka cirkvi od štátu.
Po roku 1945 pri sčítaní majetku sa katolícka cirkev pokúsila využiť povojnový chaos a zmätok v archívoch a rýchlo požiadala o navrátenie pozemkov, ktoré jej nepatrili. Politické zmeny súvisiace s nástupom komunistickej moci však tieto plány zhatili. Ale tak či onak, po februárových udalostiach nenastalo ŽIADNE ZNÁRODNENIE CIRKEVNÝCH MAJETKOV, pretože cirkev jednoducho nijaké majetky nemala. Ale – ak sa pozrieme do evanjelií – ich „zakladateľ“ mal v otázke nadobúdania majetku úplne jasno. Cirkev prišla akurát o slobodu slova a bola obmedzená aj jej pastoračná činnosť a celkovo postavenie v spoločnosti.
Prišiel však rok 1989 a situácia sa zopakovala. Katolícka cirkev si celý rok nepretržitým vymývaním mozgov začala budovať virtuálny kredit – ktorý NIKDY NEMALA. Na Slovensku sa jej nakoniec podarilo dostať aj k majetkom – ktoré sú naše. Cirkev teda veľkou rýchlosťou začala žiadať o svoje „vlastnícke práva“ sloganom „Čo nám komunisti ukradli, to musí byť vrátené!“; avšak komunistický režim síce zatváral kláštory, ale majetok cirkvi vyvlastniť nemohol, pretože tento bol zoštátnený Jozefovou reformou ešte v 18. storočí. Tvrdenie, že majetky dostali späť reformou v r. 1919 je obyčajný PODVOD!
V Čechách bola vypracovaná právna expertíza Právnickej fakulty Karlovej Univerzity, a to docentom V. Kindlom a V. Mikulom. Táto expertíza potvrdzuje, že katolíckej cirkvi majetok nepatril od jozefínskej doby a že ho mala iba v prenájme od štátu. Cirkev v Čechách však chcela aj tak tieto majetky a známy je napríklad súdny spor, ktorý skončil na Najvyššom súde ČR o vlastníctvo chrámu sv. Víta v Prahe. Najvyšší súd r. 2009 definitívne rozhodol, že katedrála bola, je a zostane v rukách štátu.
Cirkev samozrejme vytvára ilúziu, že je dobrým hospodárom. Akým je hospodárom môžeme ľahko vidieť na vlastné oči podľa plodov ich práce – teda môže vlastne dobrý strom prinášať zlé ovocie? Žeby sa zase ich „zakladateľ“ pomýlil? Dúfajme, že sa nám podarí získať naspäť národný majetok, že sa podarí aj odluka cirkvi od štátu. Veď dnes „berú podporu“ od štátu, ktorú však mali v minulosti preto, lebo spravovali štátny majetok, ale z podnikania na naše náklady a v náš neprospech neplatia ŽIADNU DAŇ – teda drancujú čo chcú a kde chcú.
Nuž aké „prirodzené“ právo na slovenské pozemky má cirkev? Pred 1 000 rokmi sa krvavým „podnikaním“ zmocnili základu. Ďalším „podnikaním“ cez inkvizičné procesy zrealizovali „druhú vlnu krvavej privatizácie“. Postup Inkvizície bol vždy rovnaký. Najskôr mučili nevinných a vymáhali priznanie, potom ich kruto popravili. „Usvedčeným zločincom“ následne skonfiškovali majetok, pričom ten hnuteľný zhromažďovali v miestnom kostole. Práve kvôli týmto konfiškátom obohnávali kostoly obrannými múrmi a strážili ozbrojencami. Nakoniec si lup rozdelili a išli ďalej… Ak súdime podľa množstva pozostatkov obranných múrov okolo našich kostolov, tak toto zverstvo malo v našej zemi obrovské rozmery. Podľa dnešných meradiel je kresťanská cirkev úplne „normálna“ teroristická organizácia s preukázateľnou kriminálnou minulosťou, pričom je to stále ten istý subjekt.
Potom im štát nakradnutý majetok odňal, ale užívať ho mohli a ešte dostávali podporu od štátu. Po sieťovej operácii s kódovým názvom „zamatová revolúcia“ to vyhrali na celej čiare. Dali sme im majetky, na ktorých je krv našich Predkov a ešte ich aj platíme z našich daní. Okrem toho všetko, čo zarobia je nezdanené, sú najväčším majiteľom nehnuteľností. Katolícka cirkev je inak celosvetovo najväčším majiteľom nehnuteľností… očividne nečítali Nový Zákon.
Možno to znie „divne“, ale Slovensko bolo súčasťou toho istého Rakúsko-Uhorska ako Čechy. Rovnako sme boli súčasťou toho istého Československa ako Čechy. Takže u nás platili tie isté zákony ako u našich západných susedov, a teda nikto nemá právo rozdávať majetok našich Predkov čiernym mágom. V skutočnosti však kresťanská cirkev je – od svojho začiatku – odlúčená od Boha.
