Už sme priniesli niekoľko pohľadov na miesto, kde všetci žijeme – našu Zem. V našej tradícii ju nazývame Midgard-Zem. Dnes si spojíme tieto pohľady a porovnáme ich s tými, ktorými nás už od detstva kŕmia. Ako zvyčajne, tieto riadky nie sú určené pre odporcov slovanskej Kultúry – ale oni nás z nejakého dôvodu tak či onak čítajú.
Tieto veci sú ťažko pochopiteľné aj Slovenom a Hospodárom, ale to neznamená, že tí, ktorí pokročili ďalej ako oni by sa mali riadiť pohľadom stáda. Tu je opäť namieste ono známe Žiškovo „na množstvo nehľaďte!“. Čo sa týka množstva – bude proti nám vždy presila. Až do konca aktuálnej epizódy kozmického rozmeru…
Z analýzy starých textov vyplýva niekoľko možných variantov predstavy o Zemi ako takej. My už vieme, že hovoriť o doslovných opisoch v starých textoch jednoducho nemôžeme. Už keď pre nič iné tak preto, lebo situácia sa dlhú dobu nevyvíjala v prospech našej Kultúry. Pozrime sa okolo seba a hneď ľahko zbadáme, že ani dnes vatikánsko-jezuitská piata kolóna nie je priateľsky naklonená pôvodnej, domácej Kultúre našej krajiny – pohanstvu – veď ho nejedno storočie fyzicky likvidovali a očierňovali a hľa – ono je späť. Tu treba mať na pamäti aj to, že POHANSTVO nie je JAZYČNÍCTVO, pretože to druhé je aj tak z kuchyne GP. Teda vatikánsko-jezuitské „špecifikácie“ pohanstva nie sú naše, védické, ale je to iba a výlučne ich pohľad.
Slavianstvo je o vlastnom Rode, o vlastných Predkoch. Ak chce dnes niekto z vatikánskej, alebo hoci aj dnes panujúcej BL kolóny hovoriť o vlastenectve, tak sotva bude pre znalých Slavianov presvedčivý, ak sa bude odvolávať na „hodnoty“, ktoré dostal v minulosti najmä z Vatikánu (pápež), Izraela (Ježiš), Grécka (Cyril a Metod), či dnes aktuálnejšie z Bruselu, Londýna či Washingtonu. Oni všetci majú svoju pravdu – je to ich právo. Len to nie je naša Pravda. Patrí aj jedno z tzv. Murphyho pravidiel: „Odborník je vždy človek z iného m(i)esta“. Takto funguje technológia „rozdeľ a panuj“ v časoch vyvrcholenia etapy „biblický projekt“. Teda všetko možné, len nič z vlastnej, domácej dielne. Každá líška svoj chvost chváli a kresťansko-jezuitsko-bruselsko-americká nie je naša.
Na druhej strane ani prenesenie celej problematiky výlučne do oblasti ekonomiky, politiky, sociálnej sféry a podobne – napríklad rabín Piakin – nie je Slavianstvo. Je to síce hra na aktuálnych kozmických energiách, ale inak je navrhnutá na obsadenie ľudskej pamäte a výpočtovej kapacity mozgu oblasťou ekonomiky, politiky a podobných „životne nevyhnutne potrebných“ objektov s cieľom neponechať žiadnu voľnú výpočtovú kapacitu mozgu na výstup nahor – do oblasti, kde sa Živatma stáva mobilnou. Táto hra je veľmi stará, zmenili sa iba rekvizity. Kto sa doteraz nepoučil, teraz je už najskôr neskoro.
Teda vykročme. Priniesli sme dve zásadné interpretácie pohľadu na Midgard-Zem, a to formu existencie vnútri dutej Zeme (Sféry vplyvu) a na povrchu jednej, omnoho väčšej planéty s obrovským množstvom plástových segmentov, z ktorých každý predstavuje samostatnú Zem – pravdaže tiež pod ochrannou kupolou (Červená tabletka) a pokračovanie (Plochá Zem).
Najčastejšie zobrazovaný variant plochej Zeme ako samostatný disk vo Vesmíre považujeme za naivný a neadekvátny. Takéto „riešenie“ by sotva vydržalo bez prelomenia:
Rovnako stredovekú interpretáciu nemožno považovať za doslovný variant, ale určite ako Obraz hovorí veľmi veľa:
Mnohým sa obe nami opísané pohľady zdajú neadekvátne – veď predsa už v škole učia ako vyzerá Zem „naozaj“. Nebudeme sa s nimi sporiť, len sa pozrime na niekoľko detailov toho, čo vlastne tvrdia. Je to podobne ako s kresťanmi – kostoly sú preplnené, ale Bibliu nikto nečíta. Takže začnime.
Najskôr sa pozrime na rotáciu Zeme ako kozmického telesa viac-menej guľového tvaru. Podľa oficiálnych údajov pariacich k oficiálnej verzii teórie guľatej, rotujúcej Zeme, táto rotuje okolo vlastnej osi rýchlosťou cca 1 600 km/hod za 24 hodín. Teda toto je rýchlosť – oficiálne – niekde v blízkosti rovníka.
Hovoria nám, že vplyvom gravitácie a atmosféry tento rotačný pohyb necítime, a teda ak napríklad vyskočíme, tak počas nášho výskoku sa zem „neposunie“. Dobre, ale pri rýchlosti 1 600 km/hod vzniká – podľa oficiálne uznávaných fyzikálnych zákonov – odstredivá sila. Odstredivú silu ako takú dobre poznáme aj v bežnom živote. Ako potom možno vysvetliť, že voda na povrchu našej Zeme nie je skoncentrovaná na rovníku – kde by podľa všetkých platných fyzikálnych zákonov mala byť – ale je dokonca aj na póloch? Akým fyzikálnym zákonom na guľatej Zemi a silnej odstredivej sile sa niečo takže dá vysvetliť? Hneď aj odpovieme – žiadnym.
Ďalším zaujímavým javom je navigácia lietadla pri lete vysoko nad zemou a vysokou rýchlosťou. V letectve sa používa prístroj nazývaný gyroskop, čo je zariadenie, ktoré udržiava stabilnú orientáciu, t.j. akýkoľvek vopred nastavený smer. Pre lepšiu predstavu si môžete princíp pozrieť na videu:
Gyroskop zachováva moment hybnosti, jeho hlavnou súčiastkou je vysokou rýchlosťou rotujúci zotrvačník diskovitého tvaru. Je upevnený na oske v krúžku, a celý krúžok je zase upevnený cez otočné kĺby na ďalšom krúžku. Takto sa teleso zotrvačníka môže voľne pohybovať v akomkoľvek smere. Preto si gyroskop – pri rotujúcom zotrvačníku – udržiava stále ten istý smer bez ohľadu na to, ako sú otočené krúžky, resp. celý jeho obal. Teda lietadlo či už je vo veľkej výške alebo aj v oblakoch nestráca cieľ svojho letu.
Vo vojenských lietadlách zariadenie na báze gyroskopu tvorí princíp zameriavača zbrane na cieľ. Pilot nastaví napríklad presný cieľ na zemi pre zhodenie bômb a gyroskop udržiava smer na cieľ bez ohľadu na to, ako lietadlo ďalej manévruje. Podobne funguje aj zacielenie na nepriateľské lietadlo vo vzdušnom boji.
A teraz k veci. Let reaktívneho lietadla vysoko nad zemou je navádzaný gyroskopom. Je to síce o niečo zložitejší prístroj ako amatérska ukážka na videu, ale princíp je ten istý – gyroskop. Ak by lietadlo letelo vysoko nad povrchom guľatej Zeme, tak by bolo potrebné cca každých 5 minút „skláňať“ nos lietadla nadol – inak by vyletelo po priamej dráhe rovno do Vesmíru. Predstava je jednoduchá – priamy let okolo gule (modrá šípka) sa musí zmeniť na let po kruhovej dráhe (červené šípky). V skutočnosti však nikto nikdy takú korekciu nerobí. Ak by bola aj akýmsi záhadným spôsobom „automatická“, tak nevyhnutne by muselo v pravidelnom časovom intervale dochádzať k aktivácii výškoviek počas letu, čo by si piloti museli všimnúť. Opýtajte sa nejakého pilota, či o niečom podobnom vie…
Skutočný gyroskop pre letecký priemysel vyzerá asi takto:
Ale dôkazov je oveľa viac. Delostrelci či raketové vojská vždy nastavujú koordináty cieľa len v rámci zemskej roviny a balistickej dráhy strely. Rovnaké výpočty používajú bombardéry pri zhadzovaní bômb. Ak je teda Zem guľatá, tak prečo sa to neberie do úvahy pri výpočtoch? Predsa potom nie je istota spoľahlivého zásahu cieľa.
Ani námorné mapy a vôbec celé nastavovanie kurzov pre morskú plavbu nikdy nezapočítava faktor guľatosti Zeme, ale do cieľa doplávajú.
Na internete nájdete množstvo ďalších zaujímavých informácií v tomto smere. Samozrejme ako vždy odporúčame používať Zdravomyslie, pretože ako vo všetkom aj tu sa nájde mnoho naivných alebo aj úmyselných nezmyslov. A my sa posuňme zase vpred…
Oficiálna doktrína hovorí, že naša Zem nielenže rotuje okolo vlastnej osi rýchlosťou cca 1 600 km/hod, ale ešte rotuje aj okolo Slnka. Predstava je – zase – zvykovo notorická. A my už dobre vieme, že ak chceme vidieť iné veci ako stádo Slovenov a Hospodárov, tak musíme zamerať svoj pohľad iným smerom. Učiňme tak teda zas.
„Oficiálne“ okolo Slnka obiehajú – viac menej po kruhovej dráhe – ešte aj ďalšie planéty. Bolo ich síce ešte nedávno pôvodne deväť, ale astronómovia si na konferencii v Prahe pred pár rokmi odhlasovali, že Pluto k nim nepatrí. Už toto je pekná ukážka vzťahu Zákonu a Konu. Akási záujmová skupinka rozhoduje o štruktúre Vesmíru a vydá Zákon, že Kon neplatí…
Takže sa môžeme pozrieť na oficiálne schválenú (zákonom povolenú) verziu Slnečnej sústavy:
Možno si ešte zo školy pamätáte, že pre pravidlá pohybu telies v Slnečnej sústave platia tri Keplerove zákony. Tieto zákony na základe astronomických pozorovaní sformuloval Johannes Kepler. Ako tieto zákony platia pre planéty v oči Slnku, tak aj pre mesiace voči planétam.
Keplerove zákony použil ako východisko pre svoju prácu Isaac Newton pri formulovaní zákonov gravitácie. Z Newtonovho gravitačného zákona je zase možné pomocou diferenciálneho počtu odvodiť všetky tri Keplerove zákony. A Kepler zase vychádzal z pozorovaní Tycha de Braheho.
Teda tak. Všetko pekne do seba zapadá… až na jeden zásadný problém. Všetko je totiž inak. A dokonca to nájdete aj v oficiálnych zdrojoch a na internete. Že o čom hovoríme?
Všetky výpočty pre našu Slnečnú sústavu vychádzajú z predpokladu, že planéty obiehajú okolo statického Slnka. Ale oficiálna veda tiež hovorí, že celá naša Slnečná sústava obieha okolo centra (našej) Galaxie Mliečna dráha, pričom jeden obeh našej Slnečnej sústavy – aj s planétami okolo Slnka – trvá približne 250 miliónov rokov. Naša Slnečná sústava teda sama osebe letí ohromnou rýchlosťou – encyklopédie udávajú rýchlosť od 828 do 850 000 kilometrov za hodinu. Pre istotu to slovne prepíšme: 828 až 850 TISÍC KILOMETROV ZA HODINU.
A aké sa nám tu núkajú uzávery? Hneď prvý je ten, že Zem a všetky ďalšie planéty – podľa oficiálne „povolených“ údajov – v ŽIADNOM PRÍPADE NEOBIEHAJÚ PO KRUHOVEJ DRÁHE okolo Slnka. Dráha našej Zeme a aj ostatných kozmických telies okolo nás – prebieha po ŠPIRÁLE. Špirála je dráha vývoja, je to dráha ŽIVOTA. Je otvorená a neustále stúpa nahor – je to dráha EVOLÚCIE. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Kruh zase je – v tomto prípade – opäť symbolický prvok. Kruhová dráha je sama v sebe uzamknutá a teda nieto z nej východiska (bludný kruh). Je to skrátka – v tomto druhu symboliky v porovnaní so špirálou – SMRŤ. Ten, kto pre nás „skomponoval“ tento Obraz nemohol nám nezanechať informáciu – inak by porušil Vesmírny Kon. A my už dobre vieme, že toto si skutoční Temní v žiadnom prípade nedovolia. Inak by boli nemilosrdne rozkódovaní…
Slnko síce je najťažším objektom našej Slnečnej sústavy (oficiálne), ale nijakovsky okolo neho neobiehame. Všetci sa totiž ženieme rovnakou rýchlosťou vpred či nahor po špirálovitej dráhe. Najskôr to teda môžeme pripodobniť tomu, ako ťažký kamión veľkou rýchlosťou po ceste dvíha prúdom vzduchu spadnuté listy a „ťahá“ ich za sebou. Neletia samé od seba, ale ani neobiehajú okolo kamiónu. Mechanizmus – ak by to bola pravda – by bol úplne iný. Opakujeme, že stále sme na pôde oficiálnej vedy.
Jeden z logických uzáverov je, že žiadne „strašné explózie“ na Slnku nám nemôžu uškodiť. Slnko síce môže vygenerovať silnú explóziu žeravej hmoty, ale tá by sa k nám dostala iba vtedy, ak by sme stáli na mieste, teda obiehali staticky okolo Slnka po kruhovej dráhe (Smrti). Akonáhle totiž Slnko vychrlí akúkoľvek strašnú masu plazmy – alebo čohokoľvek iného – tá za nami zaostane rýchlosťou minimálne 828 000 km/h – takou rýchlosťou sa totiž rútime všetci vpred.
Ďalšou „čerešničkou na torte“ sú tzv. kozmické lety. Ak kozmonaut – za oficiálneho stavu vecí – opustí kozmickú loď a ocitne sa v kozmickom priestore okolo lode, tak v tom okamihu sa začne od nej vzďaľovať rýchlosťou 828 000 km/h. Nemôže sa teda iba spokojne vznášať nad loďou, ako nám to ukazujú vo filmoch. A ak by posádka chcela zachrániť takéhoto kozmonauta, tak kozmická loď by musela letieť za ním, a potom – rýchlosťou značne prevyšujúcou 828 000 km/h – by sa musela vrátiť nazad nad Zem. Na niečo také by jednak nemali energiu, jednak nevieme dosiahnuť takú rýchlosť… A lety na Mesiac? Ale veď Mesiac tiež letí spolu s našou Zemou rýchlosťou minimálne 828 000 km/h, teda kozmická loď vo voľnom kozmickom priestore letiaca medzi Zemou a Mesiacom by musela letieť po špirále ďaleko vyššou rýchlosťou, aby navždy nezaostala v prázdnom, nekonečnom priestore…
Záber z filmu Saľut 7
Odporcovia teórie guľatej Zeme napríklad uvádzajú ako dôkaz fotografiu, ktorá „prekĺzla“ na verejnosť pri lete kozmickej lode Sajuz a bola urobená v r. 1969. Horizont Zeme je na nej rovný:
Takto teda vyzerá Zem pri pohľade z obežnej dráhy bez špeciálneho objektívu „rybie oko“. Takýchto záberov však existuje viac – napríklad záznam Felixa Baumgartnera z roku 2012. Je známy svojim zoskokom na Zem z héliového balóna v stratosfére dňa 14. októbra 2012:
Na záberoch – ktoré počas tejto akcie zosnímal – je tiež vidno, že horizont je absolútne rovný.
Ďalšou zaujímavosťou je video záznam, ktorý bol nasnímaný v roku 2016 počas návštevy bývalého amerického prezidenta G. Busha staršieho v NASA. V jednom momente je na zázname v pozadí Busha vidieť obrazovku so zobrazenou mriežkou:
Takýto program sa používa vo filmovom priemysle na zostavovania grafiky – teda trikových filmových záberov. A aké vizuálne efekty potrebuje zostavovať NASA?
Niektorým odborníkom to nedalo a zamerali sa na astronauta na obrázku pred modrou plochou s bielou mriežkou. A nakoniec našli vysvetlenie – NASA odvysielala „priamy prenos“ z kozmickej stanice, na ktorej sa ten istý astronaut hrá s kvapkou vody:
Zábery sa zhodli so 100% presnosťou…
Na internete naozaj nájdete veľa zaujímavých materiálov. Napríklad youtube video kanál s názvom александр свободный ponúka zaujímavý pohľad:
https://www.youtube.com/watch?v=zrr2WONE_IQ
Ako ďaleko je zdroj svetelného žiarenia nad Zemou, ak jednoducho predĺžime priamky svetelných lúčov k zdroju..?
Vráťme sa teda k Obrazom Midgard-Zeme, ktoré sme už opísali v minulých článkoch. Ak tieto informácie chápeme ako Obrazy, tak sa všetko dostane na správne miesta. Či už sme uzavretí vnútri Midgard Zeme a nad nami sú krištáľové sféry, alebo sme na povrchu gigantickej planéty a aj tak je nad nami krištáľová kupola – je to v podstate to isté. Obraz nám podáva informáciu, že sme uzavretí vnútri Systému, aj keď to nebolo vždy tak. Informácie podávané v starých védických textoch sú VŽDY Obrazy. Za dlhé obdobie mal GP dosť času na ich skreslenie, ale to nikdy nemôže urobiť tak, aby tam neostala stopa. Védické informácie sú oproti biblickým reliktné – pochádzajú tak či onak z pradávnych čias. Ak teda – hoci sme uzavretí vnútri Systému (Matrixu) a nad hlavou vidíme hoci aj projekciu oblohy, teda Nebo – ani jeden obraz na sfére nebude bez skutočných súvislostí či významu. Či už tam je zachytený stav okolitého Vesmíru v čase zostavenia Systému alebo naopak, ukazuje čas, kedy sa všetko skončí, je to v podstate jedno. Pozorovaním týchto konštelácií a braním do úvahy kozmických cyklov môžeme nadobudnúť potrebné informácie v čase Noci Svaroga.
Ďalšou otázkou je, ako dlho sme uzavretí v Systéme – o tom prečo existuje už vieme. Z článku o lesoch na Zemi vieme aj to, že pôvodné lesy a zvieratá na Zemi boli zničené. Kedy sa tak stalo? Máme Letopočet od veľkého ochladenia – teraz je Leto 13026. Môžeme teda predpokladať, že tu je ukrytá informácia o čase nášho uzavretia do Matrixu. Vieme však aj to, že Tartaria prežila oveľa dlhšie a naši Predkovia sa ešte dlho nevzdávali. Nakoniec však urobili nejakú chybu, ktorá dala GP právo – v tomto Paralelnom Vesmíre – zničiť Tartariu úplne.
Uzáver z toho je, že existuje spôsob, ako žiť a prežiť aj v uzavretom Systéme – pretože naši Predkovia to nielenže dokázali, oni aj v boji porážali nepriateľov. Tu je dôležitou podmienkou Kvalita Poznania – a to sa nám navracia.
Vieme aj to, že pôvodný stav existencie našej plástovej bunky – alebo dutého vnútra sférickej Zeme – je trvalé, slnečné počasie, teda žiadne ročné obdobia a striedanie leta a zimy a deň na noc v priebehu roka. Tento jav nastal až vyrobením sfér a „inštalovaním“ Sĺnk a Lún (Mesiaca).
Ak pôvodný stav našej Midgard Zeme je bez ročných období a striedania dňa a noci, tak tento stav je umelo zavedený a závisí od GP. A tu sa núka ďalší zaujímavý uzáver – tradičné slovanské sviatky. Naše najväčšie sviatky sú Sviatok Boha Kupalu a Letný Deň Boha Perúna. Ani jeden nie je spojený so Slnovratom ale práve Slnovrat slávia všetci mágovia a jazyčníci – teda tiežslovania. Jav SLNOVRATU je však stavom, ktorý bol dosiahnutý zničením pôvodnej konštelácie Midgard-Zeme a nie je pre ňu prirodzený. Návod na „tradičné“ oslavy najmä letného Slnovratu nájdete v podstate v každej lepšej knihe o Mágii – ale tu máme skôr na mysli Čiernu Mágiu. Bieli Mágovia slávia reliktné, t.j. staršie sviatky, ktoré tu boli dávno pred „inštaláciou“ Slnovratov.
Ďalšou informáciou vyplývajúcou z Obrazov je, že východ z tohto položenia nie je možný „letom do Vesmíru“ – pretože sa tam vlastne nedá dostať nikde. V každom prípade narazíme na krištalickú zábranu. Zo systému vyjdeme iba cestou Duchovného vývoja, ale do vedľajších Čertogov sa dá dostať podzemnými chodbami. Tie sú pod celou Zemou a aj pod oceánmi. Nemôže ich však navštíviť a používať len tak hocikto…
A aby sme nezabudli, teória „dutej Zeme“ (môžeme hovoriť o sférach) nie je ani nová ani produktom primitívov. V anglickej Kráľovskej akadémii vied visí portrét osemdesiatročného kráľovského astronóma Edmonda Halleyho (1656-1742) po ktorom je nazvaná kométa, od maliara Michaela Dahla (1659-1743). Dôležitý je obrázok, ktorý drží v rukách – je na ňom model dutej Zeme.
Túto tému jednoducho nemožno plne vyčerpať, ale dôležité je začať samostatne rozmýšľať. Ak máme v mysli predstavu, že žijeme na povrchu zemegule a že nad nami začína nekonečný Vesmír – to je pohľad, v ktorom sme akosi nepodstatní v nekonečnom kozmickom oceáne. Ale ak sme v uzavretom priestore – ako dobytok na poľnohospodárskom družstve – je to zase čosi úplne iné.
Ak „slovanskí Bohovia“ na vzor gréckych medzi sebou zápolia, závidia si a navzájom sa všakovako podvádzajú – to je jeden pohľad, cudzí, jazyčnícky. Ale ak sú všetci súčasťou jedného celku – Rodobožia – to je zase úplne iná rovina, rovina Pohanstva. Ako hore, tak dole, ako vnútri, tak navonok. Slovenom veľa netreba, ale je ich oveľa viac ako Veliteľov či Učiteľov. V stáde však nieto Istiny, pretože to je stádo. A stádu – ako hovorí Puškin – netreba dary slobody. Ich treba iba rezať a strihať – veď preto a nato sú stádom. A tu môžeme smelo citovať: „Nehádžte perly sviniam…“.
Nikto vám nedá odpoveď na to, čo je správne a čo nie. Takúto odpoveď môžete dostať iba „interne“ – z hĺbok vlastnej mysle. A pri takýchto „neštandardných“ informáciách – aké obsahuje aj tento článok – si dávajte pozor aj na to, aby ste sa nedostali do informačnej pasce, ktorá spočíva v tom, že namiesto hľadania cesty nahor sa horizontálne zacyklujete v množstve inak hodnotných faktov – ako napríklad „ponúka“ aj rabín Piakin. Ale INFORMOVANOSŤ – z védického pohľadu – nie je ešte MÚDROSŤ. Tá sa získava IBA a JEDINE osobnou skúsenosťou. Teda nie čo – hoci aj výborne – hovoria iní, ale kam som dospel(a) „JA“ vlastnou snahou.
Obrazy ležia pred vami, otvára sa široká cesta Poznania – tá je však „súkromná“. Od vás a iba od vás záleží, či zaujmete pozíciu švába v počítači alebo začnete stúpať po špirále Duchovného zdokonaľovania a Poznania nahor. Hore však nieto davov a stád, tam je iba Poznanie. Je to ale Poznanie našich Predkov, a teda aj cesta k Nim.
18.02.2018
