Sme veľmi radi, že v našom Národe sa už vyformovalo a drží Naše Prastaré Znanie. Sú síce aj takí, ktorí sa iba navonok snažia predstierať, že idú Púťou Prѣdkov, ale to už je súčasťou filtračného procesu, a je to normálne. Vari iba okrajovo poznamenajme, že ide buď o tých, ktorí by si takto chceli realizovať svoje ambície, alebo o tých, ktorí si myslia, že sú viac ako Náš Národ a zaoberajú sa iba klasickou, jezuitskou infiltráciou. Teda radi by sa dostali čo najbližšie k „vedeniu“, a potom všetko radi prebrali a nejakým spôsobom neutralizovali.
Nedá sa to, ak „vedenie“ je každý sebe sám, ale s jasným Znaním o MY NÁROD.
Zopakujme si tiež, že tí, ktorí sa snažia realizovať vlastné ambície sa principiálne takto snažia riešiť vlastné komplexy menejcennosti. Sú to vždy spojené nádoby.
Úsmevné sú aj pokusy „objednávkovo“ bojovať proti Nášmu Znaniu v domnení, že sme si to všetko iba vymysleli na ich úkor. Ako problém vidia to, že sme im ich turboslovanstvo s ovečkami, tričkami či výšivkami „ukradli“. Bola to ich „Trademark“ a očividne dobrý business… materiálny aj s „duchovnom“ (presnejšie duchovným materializmom).
Sú známe prípady, že „objednaný“ kanál múdrosti je postavený na tvorbe videí proti nám, či už na osobnej, menovitej úrovni, alebo na subjekt našej činnosti. Majú vlastne šťastie, lebo ak by sme neexistovali – v jednej aj druhej rovine – tak by sa nemali na čom zviditeľňovať. Ťažko sa totiž montujú „fakty“ v prázdnom priestore.
Toto všetko však píšeme iba ako odvetu, plniac Odinovu Zápoveď o nutnosti neprehliadať Zlo.
Pre ostatných bude určite zaujímavé, že hoci Tartaria „zmizla“ z jezuitmi schváleného rozsahu slobody informácií (v štýle proagresívneho slovenska), stále existujú aj „HISTORICKÉ“, teda nimi samými uznávané zdroje. Jedným z nich je kniha BELLUM TARTARICUM (Dobytie Čínskej Ríše), vydanej v Londýne v r. 1654. Opisuje vojny Tartarie s Čínou:
V knihe je priložená aj mapa:
Takže o reálnom objekte opísanom v reálnej knihe niet žiadnych pochýb. Určite nejde o žiaden omyl. Iba ak v tom, že Inkvizícii zase niečo „uniklo“.
Pre nás si doplňme ešte jeden zdroj, a to je krátky článok z ruského časopisu ОГОНЕКЪ, č. 13 z roku 1900. Uprostred stánky vidno článok КИТАЙСКАЯ СТҌНА, opisujúci veľkú čínsku stenu s tým, že bola postavená preto, aby ich chránila pred napadnutím „Ta(r)tarov“. Ríša ruských cárov bola kresťanskou ríšou a systematicky montovala Biblický projekt, v ktorom Tartaria neexistuje. Veď preto aj mala úspech boľševická revolúcia. Kresťanstvo je principiálne neľútostná teokracia.
Všetko je práca s informáciami, t.j. so Živlom Vody. Tá môže byť ŽIVÁ, t.j. vedúca k Zdrojom Života, alebo MŔTVA, t.j. vedúca k Biblickému projektu, a teda ku Smrti. Takto to mal na mysli aj slobodomurár Jefimov z Leningradskej Univerzity v Petrohrade. Neznalosť neospravedlňuje.
Znanie je však neľahká vec. V zmysle našej Tradície vždy musí prejsť vyhňou overenia. Musí byť vystavené ohňu pece, položené na nákovu a kuté ťažkým kladivom a vybité až do čistého zlata. Až potom ho niekto môže nosiť ako „ornament“. Inými slovami Ѩ prechádza vyhňou Ѭ až dovtedy, kým z neho nie je Ѯ. Inak to nejde. Teda aspoň nie v našej Kultúre. Inými slovami, „ornament“ môže byť iba a výlučne informácia druhého druhu.
A veď ak sa venujeme Bukviciam tak vieme, že symboly sú síce dôležité, ale vždy majú svoju štruktúru!
Niekto namiesto vyhne a kutia v peci ako „sebaoverenie“ používa posvätné knihy, alternatívne internetové stránky, grafy a diagramy, matematické kalkulácie, ezoterické formulácie, fundamentálne náboženstvá či viery, hĺbkovú psychológiu, regresné hypnózy či akékoľvek iné mechanizmy. Ale akonáhle začne vyhodnocovať vlastné znanie porovnávajúc ho s akýmkoľvek iným, je to duchovný materializmus. Spravidla to vyjadruje v štýle: „Toto robím, pretože chcem dosiahnuť špecifický stav vedomia, okúsiť špecifický stav bytia…,“ čím sa však automaticky separuje od reality, v ktorej žije.
Ale realita nič také netoleruje (veď preto sme v tejto Reálnosti Slnka Jarila). Jednoducho si takto vytvára mentálny obchod, najčastejšie so starožitnosťami.
03.08.2024
