Otázku jazyka a jeho vplyvu na jednotu či nejednotu Slovanov nemožno v žiadnom prípade bagatelizovať. V žiadnom prípade nejde o akúsi módu aký font sa nám páči a aký nie, tu ide o tie najhlbšie korene našej podstaty, nášho bytia či nebytia ako takého.
Už v Povesti Vremennych Liet sa môžeme dočítať, že „jazyk ruský a sloviensky jedno jest“. Rovnako vieme, že naši Prѣdkovia považovali výrazy „Národ“ a „Jazyk“ za ekvivalentné. Pomiešanie jazykov – známy Biblický projekt – nebol realizovaný len tak, náhodne a už vôbec nie diletantmi. Máme však – samozrejme – na mysli „expertov“ z druhej strany energetického spektra.
Pred ďalším pokračovaním si pripomeňme, že výraz dnešnej ruštiny „один“ pôvodne – v predkresťanských časoch – mal význam mena: Один. Staroslovienčina pozná číslovku ѥдинъ-ѥдьна-ѥдьно (jeden-jedna-jedno). Takže slovenský výraz „jeden“ je oproti ruštine starší, teda pôvodný. Ktosi sa postaral, aby slovo v ruštine zmenilo význam – a tým aj energiu.
Ale ani ruština, ani slovenčina nie sú v plnom dnešnom rozsahu pôvodné jazyky! Preto sa vo vývodoch neunáhľujme.
Treba hneď dodať, že svoj diel Znania – v staroslovienčine Vieďania – je uložený v každom z jazykov, ktoré vedci označili ako indoeurópsku jazykovú skupinu. Je tu však jedna výnimka – a to maďarčina. Ide o to, že drvivá väčšina obyvateľov Maďarska nie sú žiadni Aziati v dnešnom ponímaní slova. Ako ukázali analýzy DNK, sme čo do podstaty jeden národ. Ale práve tu jezuitský projekt pomiešania jazykov dosiahol svoju maximálnu špičku – tomuto jazyku sa nepodobá žiaden slovanský jazyk. Ale tiež nečiňme unáhlené závery. Princíp štruktúry tvorby slov pri odvádzaní následných výrazov od základných slovných koreňov je veľmi blízky slovenčine. Problém je v tom, že im „dodali“ úplne „nové“ korene slov.
Akým spôsobom nám dokázali uštedriť takúto zdrvujúcu porážku v minulosti už je v podstate známe, ale túto tému sme ešte celkom nezverejnili. Bude to uvedené v niektorom z ďalších pokračovaní nášho cyklu Pád Tartarie.
Len podotknime, že Kollárovo prehlásenie „někdy kolébka, nyní národu mého rakev“ je postavené na reálnych udalostiach z minulosti, avšak v úplne iných súvislostiach, než nás dnes učia. Ale k tomuto aspektu sa vrátime v sľúbenom pokračovaní uvedeného cyklu.
V súvislosti s Kollárom však spomeňme, že jeho pohľad na otázky národnej existencie vrátane dôležitosti jeho jazyka vychádzal z prác Nemca Johanna Gottfrieda Herdera. Preto nezaškodí sa na niektoré základné črty Herderovho ponímania jazyka a národa mrknúť.
Podľa Herdera je „jazyk orgánom myslenia“, teda jazyk určuje spôsob myslenia (ducha myslenia). Jazyk národa je prostriedkom aj vyjadrením tvorivej kapacity človeka v tom zmysle, aby myslel spolu s ostatnými členmi svojho národa. Znamená to, že každé myslenie je myslením v určitom konkrétnom jazyku (teda jeho koncepcii) – ako dodal Wilhelm von Humbolt.
Jazyk a kultúrne tradície sú väzby, ktoré vytvárajú národ. Po rozdelení jazykov sa do každého z nich dostala určitá časť kedysi spoločného Svetoponímania, ktorú dnes môžeme nazývať špecifickým svetonázorom. Humbolt prikladal mimoriadnu dôležitosť tandemu národ-vlastenectvo:
„Kto stratil vlasteneckého ducha, ten stratil seba aj všetky svoje svety“.
Herder tvrdil – s čím môžeme iba súhlasiť – že existuje iba národ, teda aj panovník je iba členom národa. Zároveň však tvrdí, že národy ani tak nerozdeľujú od seba hory a moria, ako práve jazyky.
Každý národ obsahuje vnútri seba svoje centrum šťastia, čo je čosi ako vnútorné gravitačné centrum vlastného sveta. Takto každý národ nesie v sebe svoj štandard dokonalosti, ktorý je úplne nezávislý od štandardov iných národov. Každý národ má svoju literatúru, poéziu, obyčaje, chute, pravidlá posudzovania a najmä jazyk. Toto tvrdenie Herdela je veľmi cenné, pretože z neho mu vychádza – s čím opäť môžeme iba súhlasiť – že každé náboženstvo je samostatným národom.
Z pohľadu metafyziky môžeme túto koncepciu vyjadriť jednoduchšie. Pôvodne celostný národ stojí na zjednotených jednotlivcoch – z ktorých každý (v Dŕžave) je napojený na svoj vlastný Rodový kanál. Vesmír teda komunikuje s každým jedným, univerzálnym jazykom, ktorý nepodlieha žiadnej zmene, pretože je od počiatku dokonalý, t.j. obsahuje všetko, čo len môže vo Vesmíre existovať. Preto naši Prѣdkovia považovali jazyk za posvätný.
Biblický projekt pomiešania jazykov spôsobil, že pôvodne jeden národ bol odpojený od tohto jediného centra – od Rodov – a podľa svojich plánov rozdelil geograficky oddialených členov pôvodne toho istého národa do samostatných egregorov. Každý egregor obsahuje svoj jazyk, pričom v každom takto vzniknutom „národe“ existujú ešte špeciálne jazykové inštitúty, ktoré sa trvalo snažia všetky jazyky (t.j. národy) od seba čo najviac oddialiť. Takýto jazykovedný ústav máme aj my.
Teda jedna z hlavných vecí, ktoré musíme vykonať je zničiť všetky egregory. Takto prejdeme od podriadenia sa programom jednotlivých egregorov (ktoré sú poprepletané s Matricami) naspäť, do stavu samostatnosti.
Tento proces už Astrál naštartoval, takže to treba chápať tak, že odporovanie tomuto trendu je odporovanie Vesmíru. Je to varovanie žreca – so všetkou zodpovednosťou.
Keď už sme pri téme princípov, tak – vzhľadom na otázky našich čitateľov – ešte niečo o preklínaní. Prebieha antikampaň, že preklínanie je neprípustné, že je to niečo veľmi zlé. Teda – ešte raz – sa k tejto téme vyjadríme.
Sú zdroje, kde sa dá dozvedieť, že „preklínanie je spôsob blokovania energie k životu“, alebo – podľa zdroja – môže ísť aj o nejaké iné znenie, ale spravidla v tomto istom význame. Cieľom všetkých takýchto „odporúčaní“ je primäť národ k tomu, aby NEPREKLÍNAL. Načo je niečo také dobré? Teda presnejšie: komu je to prospešné? Komu je výhodné, aby sme dobrovoľne nekládli odpor zlu, teda súhlasili s vlastnou likvidáciou?
Odpoveď leží v pochopení pozadia toho, s čím máme dočinenia. V princípe existujú dve základné metódy výchovy detí. Jedna vedie k tomu, aby dieťa bolo slobodné, samostatné, vedomé si svojej veľkosti a mohutnosti ako Človeka/Asa. Táto kategória zahŕňa aj výchovu Víťaza. Dieťa od počiatku programujeme pozitívne: ty si najlepší, ty všetko zvládneš, ty prekonáš všetky prekážky, ty máš pravdu, ty dokážeš obrániť svoju rodinu, svoju vlasť a podobne. Áno, takto vychovávame deti, z ktorých budú silní a nebojácni ochrancovia svojich Rodov aj vlasti. Samozrejme, že takto vychované deti predstavujú hrozbu pre tých, ktorí chcú na tieto nám po Prѣdkoch zdedené hodnoty siahnuť.
Druhá vedie k tomu, čo nazývame rabstvo. Rab nesmie zdvihnúť ruku proti svojmu Pánovi, čo je najlepšie viditeľné na kresťanstve. V evanjeliu sa dočítame, že máme blahoslaviť tých, ktorí nás preklínajú – a takéto kázania sú dnes na omšiach populárne. Preto – v zmysle evanjelia – ak nás niekto udrie po jednom líci, tak mu máme nastaviť aj druhé. Ak to je málo, tak ho ešte máme dobehnúť a dať sa aspoň kopnúť…
Kde by sme boli dnes, ak by sme takto – kresťansky správne – reagovali v Druhej svetovej vojne?
Výchova k rabstvu je odchov na jatky. Je to v podstate ekvivalent plošnej delostreleckej ofenzívy na fronte pred rozhodujúcim útokom pozemných vojsk.
Všetka činnosť vo svete Javi vyžaduje zdroj energie, teda preklínanie znamená obmedzenie dodávanej energie preklínanému subjektu. Ale hlavná otázka – ktorú si musí zodpovedať každý sa seba – je: komu je výhodné, aby sme sa nebránili keď na nás útočia, keď nás – a to už stáročia – likvidujú?
Nacistom sme sa v minulosti postavili a zbraňami sme ich zdolali. Dobrým slovom to jednoducho nešlo. Veď je známy aj citát legendárneho amerického mafiána Al Caponeho: „Dobrým slovom a pištoľou v ruke dosiahnete oveľa viac ako iba dobrým slovom“.
Teda akákoľvek zbraň – sama osebe, svojou podstatou – je neutrálna. Zodpovednosť za výsledok jej použitia nespočíva na tom, kto ju vyrobil, ale kto ju používa – presnejšie s akým cieľom ju používa.
Brániť seba, svoju rodinu a svoj národ pred násilnou agresiou nepriateľa je svätá povinnosť každého muža našich Rodov. Kto ak nie my?
Akosi sme pozabudli, že vojna prebieha v materiálnom svete iba v poslednej fáze. Mágovia vždy najskôr naprogramujú celý postup – vrátane svojho definitívneho víťazstva, teda nášho prekliatia, lebo všetci nás preklínajú už veľmi dlho – v Astrále. Veľmi názorne je tento problém priblížený v scéne záverečného boja filmu Belly of the beast so Stevenom Seagalom (už sme to uvádzali):
Protivník Seagala mal silného čierneho mága z Indie, ktorý ho preklínal. Ak by za Seagalom (vo filme, samozrejme) nestáli budhistickí mnísi a preklínaním nezabili silného čierneho mága, tak Seagal by boj prehral. Iba pôsobenie v materiálnej rovine nestačí.
A práve na toto sme akosi „zabudli“. Rabskou výchovou nám vštepili do myslí postoj raba – vrátane materiálneho, ale najmä jemnohmotného nepôsobenia pri vlastnej obrane. Preklínanie je proste zbraň v Jemnohmotnom Svete. Ale nie hocijaká zbraň. Kým bežný útok je niečo na úrovni noža, tak preklínanie je ťažký guľomet. Je dobre ísť do boja proti guľometu nožom? Veď druhá strana nemá žiadne zľutovanie… oni nás preklínajú už veľmi dlho. Len nechcú, aby sme im vzdorovali.
Problém majú v tom, že naše prístupy do jemnohmotného Sveta – nás Slovienov – sú oveľa vyššie ako ich, spravidla dosahujúce maximálne 6. čakru. Kony Stavby Sveta platia a Slovien je As, teda Človek s mysľou v šestnástej rozmernostnej a čakrovej štruktúre (na obrázku vpravo hore nad bukvicou Jesm). Na Asa proste šesťčakrový útočník nemá žiadny dosah. Dokonca ani žiaden deväťrozmerný Boh.
Ako to teda doteraz robili? „Prestavovali“ naše mysle do priestorov rabov: do 1.-2.-3. čakrálnej a priestorovej rozmernosti formou náboženských prikázaní. A odtiaľ je aj ono „neprekľaješ“, ale ak ťa niekto prekľaje, tak ho blahoslav. Teda inými slovami „dobrovoľne choď na jatky“. Aktívne prekliatie na astrálnej úrovni má za následok fyzickú likvidáciu v materiálnom svete. Obyčajná kauzálna reťaz.
V okamihu keď sa dostatočný počet Človekov preberie skončí ich vláda na Zemi – bez zbraní na fyzickej úrovni. My vyberáme, či chceme vojnu a násilie alebo nenásilný prechod. Zmena však nastane bez ohľadu na chcenie či nechcenie nevedomých.
Ale musíme zopakovať varovanie žreca: máte v rukách najsilnejšiu zbraň – guľomet v Astrálnom Svete. Sama osebe je neutrálna. A proti komu ju použijete je vaša zodpovednosť. Použitie tejto zbrane proti bytostiam so Živatmou je zakázané – pokiaľ to nie je odveta na už vykonaný útok. V takom prípade je už jedno kto je útočník. Kto zaútočil je nepriateľ. Máte právo – presnejšie povinnosť – na odvetu.
Možno nebude na škodu si pripomenúť Kony vyjadrené formou Zápovedí Prѣdkov:
Kto nepotrestá zlo je zodpovedný za jeho ďalšie šírenie.
Odin
Ako sa ľudia chovajú k vám, tak sa chovajte vy k nim, lebo každý čin sa meria svojou mierou.
Svarog
V tomto to celé totiž je. Sme časticou Najvyššieho Stvoriteľa nášho Systému Svetov a Vesmírov – máme Jeho Živatmu. Preto v Jeho mene máme povinnosť navádzať poriadok a harmóniu. Ako? Samostatne! Bez alibizmu. Preto preklínanie, najlepšie v skupinách a s Pečaťou Moci Slovienov. V žiadnom prípade sa nedajte vyprovokovať do akéhokoľvek fyzického násilia. Majú nato všade hromadu protiextrémistických zákonov a rýchlo by s vami skoncovali. V podstate toto by urobili najradšej.
Žiadne náhody neexistujú a to platí aj pre náš písomný systém. Staroslovienska Bukvica na obrázku je už Bukvica Rána Svaroga. Systém Znania (Vѣdenie) našich Prѣdkov je nie náhodou uložený v systéme Matrice 7×7. Ale musíme brať do úvahy, že v minulosti bolo všetko, čo sa nám zachovalo upravované, teda žiadnu zložku nášho Dedičstva Prѣdkov nemožno považovať za 100% spoľahlivú. Platí to pre Runy, Bukvicu, sakrálne Symboly (t.j. Svastiky) a podobne, oblečenie a obyčaje nevynímajúc. Môžeme povedať, že 10-15% komponentov je cudzorodých, teda nám nepriateľských. Už nebudeme opakovať príklad s tuhou zimou a teplou jarou, považujeme tento prístup za čitateľom známy. Preto sa pozrieme na našu Bukvicu z iného zorného uhla.
V prvom rade celá matrica 7×7 je ukážkou cyklického systému, v ktorom každá rovina existencie má svoj začiatok (As) a koniec (Iža), čo je však iba znakom ukončenia jedného závitu nekonečnej špirály vývoja a postup do ďalšej. V prípade systému Rána Svaroga už samozrejme máme vyššie poznanie ako v Noci Svaroga, čo nám umožnilo aj pracovať s ďalšou úrovňou závitu nekonečnej špirály vývoja.
Niektoré zmeny možno vidieť na prvý pohľad. V Noci Svaroga nám pozmenili mená niektorých bukvíc, čo z magického pohľadu znamená, že komunikáciou skrz zmenené afirmácie (iná frekvencia mena) vstupuje komunikujúci do iných, nie našich energetických kanálov. „Nočné“ meno Bohovia vedie do 9. priestorovej rozmernosti, čo je pre Asa so šestnásťrozmernou mysľou značná degradácia, pretože je pôvodom vysoko nad Bohmi. Pôvodné meno je „Bytie“. Ďalšie Obrazy však platia.
Frekvencia „H“ má meno H-Cha, je to jedno z priamych premostení do systému Karuny (ktorá tiež neostala bez „nočných“ modifikácii).
Frekvencia „K“ má pôvodné meno „Kon“, ale vo Svetle to je dosah do priestorov, ktoré ani nemáme možnosť vidieť, preto iné „o“, teda Kѡn. „Pokojnik“ (Покойник) v ruštine znamená „mŕtvola“, Pokѡn je cesta ku Kѡnu. Obrazy tiež ostávajú.
Bukvica „P“ má meno „Re“, ale treba zdôrazniť, že s Jesm. Každý stĺpec a každý riadok Matrice má totiž podľa prevládajúcich Obrazov svoj špecifický význam, ktorý závisí aj od „hlavičkových“ bukvíc v prvom riadku či stĺpci. Posledný stĺpec – nositeľ poslednej „masky“ (prvý raz zverejnil Čudinov na základe archeologických nálezov, ale neudal skutočný význam masiek) – je kategóriou „Výsledok“. Jesm je výstup nahor, do mnohorozmerného, vyššieho Sveta, preto pod ním ležiace bukvice preberajú čiastočne riadiaci Obraz Jesm a smerujú k finálnej fáze.
Kombináciu ћ-Р čítame „H-Cha-Ré“, čo priamo prepája na čistiace funkcie pôvodných Rún.
Bukvica „X“ má meno Cha. Prečo nie zamenený „Хѣръ“ zistíte, ak si do prekladača vložíte prepis mena v podobe „Хер“. Ruské „e“ sa číta ako „je/ie“; pre nedostatok znakov je teda ekvivalentom aj Jať (ѣ).
V podstate ide o podobnú hru, akou nám chcú nanútiť anglické slovo „sloven“ (=špinavá kurva, po česky coura). Musíte však hľadať v tlačených slovníkoch, internetový prekladač „ošetrili“ smerom k neutralite. Za výraz sa ospravedlňujeme, ale je to tak.
Zmenené bolo aj meno bukvice „Ч“, teda „Č“. Matrica obsahuje Ľudinu aj Asa, ale Človeka akosi „vypustili“. Preto vraciame pôvodný názov „Človek“.
Ostatné Obrazy už premenovaných v podstate ostávajú, očividne v minulosti použili aj taktiku premeny jednej hrany Obrazu na meno bukvice (okrem zavedenia nových mien).
Okrem týchto premenovaní smerom k pôvodným frekvenciám v tabuľke vidno aj farebne označené okienka. Ide o to, že Matrica Bukvice obsahuje aj informáciu o energeticko-informačnej štruktúre našich jemnohmotných tiel, teda opisuje aj čakry. Ide však o pôvodné informácie Slovienov, preto neplatí úplne všetko to, čo možno zistiť z indických či čínskych zdrojov. V prvom rade v ich prípade je reč o trojčakrových bytostiach, ktoré síce majú „odkopírovanú“ našu štruktúru energetických tiel, ale na rozdiel od nás v ich čakrách sa nepohybuje Živatma, ale koncentrujú v nich energiu. Preto je u nich tak rozšírená prax meditácií – pričom nás od nej odrádzajú.
Teda vidieť čakrálnu stavbu a dokázať v nej presúvať Živatmu nie je jedno a to isté!
Ak sa prizriete najrozšírenejším obrázkom čakrového systému na internete, nájdete tam dve základné vlastnosti. Čakry majú fixné farby a sú vždy (hovoríme o stĺpcovom delení, ktoré je rovnaké s našim) zobrazované iba od Istoku (budeme používať naše tradičné názvy) nahor. „Iba“ preto, lebo za obdobie posledných približne 8-10 rokov sa u človekov aktivizovali už aj ďalšie čakry, ktorými sa východné systémy nezaoberajú(?).
Sed v lotosovej pozícii neberie do úvahy prácu so všetkými čakrami.
Hlavný energetický kanál v Matrici Bukvice je zastúpený reťazcom bukvíc (zdola nahor) Ψ-Ѥ-Щ-Ȣ-N-И-Г. Vlastnosti čakier zodpovedajú Obrazom bukvíc, môže však ísť aj o Obrazy, ktoré doteraz neboli v dostupných systémoch uvažované. Teda prvý poznatok – meditáciou na konkrétnu bukvicu môžete otvárať kanál za bukvicou, pričom do hry vstupujú aj samotné bukvice. Tu však už treba mať určité skúsenosti.
Bukvica Psí (Ψ) je na začiatku výstupu, čo zodpovedá aj metafyzickým poznatkom. Živatma prichádza ku Hre (v našom prípade k 12-rozmernej) sama, pri vstupe dovnútra však – kvôli agresívnemu prostrediu – si postupne navlieka „skafandre“: Ducha, Dušu a telo. Púť Živatmy v skafandri (Duši) nahor v materiálnom tele teda začína v spodnej čakre, a preto má v tradícii aj čiernu, tmavú farbu. Živatma (Živá+Tma) je svojou podstatou nositeľkou Tmavej (nie Temnej!), koncentrovanej prvomatérie Stvoriteľa Svetov. Preto čierna farba.
V gréckej mytológii sú zachytené prípady, kedy sa Bohovia vtelili do ľudských tiel. Tento jav je veľmi príznačný, ale treba chápať o čo ide. Bohovia sú obyvateľmi 9. rozmernosti, ale odtiaľ – keďže to je delená časť Hry – nemôžu „nastúpiť“ do stredového toku Zlatej Púte Duchovného vývoja a stúpať nahor. Ak oni sami chcú vystúpiť nad 9. rozmernosť, tak sa musia narodiť v ľudských telách a stúpať nahor vlastným úsilím ako človek. Nie je to síce hromadný jav, ale je známy a iná cesta nahor neexistuje.
Ešte dodajme, že hovoriť o farbách čakier ako o stabilnom fenoméne je už neaktuálne. Ich farby sa totiž menia každú chvíľu. Možno ich síce použiť na meditatívne cvičenia na vývoj obrazotvornosti (napríklad Slovanské štíty), ale inak je farebné značenie iba informatívne.
Čakra Rodnik zodpovedá bukvici „Г“, pretože toto je už oblasť Zlatej Ríše Vedomia. Vzhľadom na Kon už nepodlieha riadeniu Bohov z deviatej rozmernosti (9-3<7), ale Človek musí vyvíjať uvedomelý, samostatný pohyb nahor, smerom k Pravi (Jesm). Prechod do Pravi (Jesm) je návratom k pôvodnej mohutnosti „As“, čo je zobrazené na Erbe Bielovodia Hviezdou Inglie obklopenou šestnástimi žiariacimi bodmi – šestnástym rozmerom, v ktorom je myseľ Asa.
As je prvou bukvicou preto, lebo vždy symbolizuje začiatok životnej púte v konkrétnom závite nekonečnej špirály vývoja, teda aj výstup po Zlatej ceste Duchovného vývoja.
Čakra „Ustoj“ (Ȣ) je centrom celej energetickej sústavy – ide o oblasť Jarla, teda srdca. Naľavo od neho v tej istej rozmernosti je Lada (Slovo), napravo je Leľa (Od). Obraz bukvice Ѿ poukazuje na liečiteľské funkcie človeka. Ak má liečiť, tak potrebuje pre každý samostatný prípad vytvoriť paralelný energetický kanál s hlavnou osou, lebo nesmie používať energetický tok, ktorý prechádza cez vlastné srdce. Preto vytvára vždy kanál cez Leľu, ktorý po každom stretnutí nuluje.
O charakteristikách energetických centier sme písali v samostatnom článku.
Ako sme spomenuli, okrem „štandardného“ počtu čakier má človek aktivizované ďalšie tri. Ich energetická aktívnosť sa dá merať napríklad virguľou – čím sme sa zaoberali na seminároch Psychoenergolytiky.
Každá bytosť so Živatmou je napojená na Centrum zrodu Živatiem. Podľa nášho Svetoponímania Živatmu má aj ďalšia ohromná bytosť – Zem. Jej „srdce“ je tiež prepojené energetickým kanálom s Centrom, ale pretože ako hore tak dolu, aj my sme vo svojom Vedogone mikrokozmom. Centrum Vedogonu je Medená Ríša, kde dominantnou silou je energia Jarla – Srdca. Srdce je predstavené bukvicou Ustoj, t.j. princípom všetkého konania v zmysle Konov. Takto do centra Srdce vstupuje zhora kanál z Nebies, zdola kanál zo srdca Matky Zeme. Kanál Zeme v bode (cca 0,5 m pod zemou) pretína hranicu nášho Vedogonu, pričom na tomto mieste je čakra Velesova päta, nazývaná aj Koreňová čakra (opis v spomenutom článku). Len v skratke dodajme, že jednou z jej „funkcií“ je zmysel Intuície. Je predstavená bukvicou Ѩ, ktorá zahŕňa aj intuitívny zdroj poznávania. Či intuíciu ako podklad na rozhodovanie používame alebo nie rozhodujeme procesom, ktorý je charakterizovaný nasledujúcou bukvicou – Ѭ. Ako filter nastavíme, taký výsledok dostávame.
V priestore medzi holeňami na Zemskom energetickom toku je čakra Choduľa, ktorá zodpovedá za aktívnu schopnosť premiestňovania sa v čase a priestore, teda určitým spôsobom môžeme ňou ovládať relativitu času a priestoru. Je zastúpená bukvicou æ (Iža).
V priestore medzi hornou perou a spodnou časťou nosa je čakra Zornička, ktorá je predstavená v Matrici bukvicou „P“ (Ré). Táto čakra dodáva energiu jedinému orgánu – epifýze, ktorú poznáme pod populárnym názvom „šišinka“. Vplýva na procesy osvietenia, premeny, prispôsobenia formy poznania do jasných pojmov, zúčastňuje sa procesov tvorivosti, obrazotvornosti, premene nemožného na možné. Populárne sa jav „tretieho oka“ spája so 6. čakrou, ale v skutočnosti to tak nie je. Reálna funkcia tretieho oka vznikne až vtedy, ak zosynchronizujeme energie Zorničky, Rodniku a Čela. Ak táto zosynchronizovaná frekvencia troch čakier sa dostane do rezonancie s „anténou“ hlavného energetického kanála, tak funkcia jasnovidenia sa aktivizuje. Preto sa pôvodne na označenie tohto javu používal symbol „vševidiaceho“ oka v trojuholníku (lebo 3 čakry). Ako všetky ostatné, aj tento symbol nám bol v minulosti ukradnutý. Dnes si však jeho energiu môžeme prinavrátiť – závisí iba na stave nášho poznania, prijatí rozhodnutia a prejavenom úsilí.
Naše staré, pôvodné slová mali špecifickú štruktúru. Koreň slova označoval podstatu procesu, predpona ukazovala odkiaľ sa energia berie a prípona kam smeruje. Napríklad slovo Ž-Re-C pri skladaní Obrazov čítame ako Život (Ž) premieňajúci (Re) na Energiu (C). Teda je to taký Človek, ktorý (životnú) Energiu premieňa (objasňuje) pre (správny) Život. Ale vzhľadom na viaceré možné zápisy zvuku „E“, je jasné, že nie je žrec ako žrec. Žrϵc (s Jesť) pôsobí na úrovni materiálneho Sveta Javi. Žrѣc prináša zladenie štýlom „ako hore, tak dole“, Žrьc (s Jere) pracuje intuitívne, ŽrEc (s Jesm) pracuje na premenách úrovne mnohorozmerných štruktúr Vesmírov či paralelných Svetov.
V súvislosti s ruštinou a niektorými črtami v porovnaní so slovenčinou si záverom uveďme ešte jednu ukážku úmyselne riadenej degradácie ponímania Rusov. Napríklad u nás (zemi pôvodu Rusov Slovienov) sa zachoval pôvodný tvar názvu:
Píšeme „Ruska Voľa“, teda Ruská Vôľa, ale bez energiu znižujúcej prípony –я, ktorá je dnes v ruštine značne rozšírená. Preto sme aj názov Matrice Bukvice použili v pôvodnom tvare: Старԝслԝвҍнска Бȣкъвица. Ide o to, že v dnešnej azbuke je „я“ posledným písmenom abecedy, teda je v pozícii nášho „z“. Takto na úrovni energie slov vyjadrili „prví sa stanú poslednými“ teda ide o čaromútie. Ak ostane na konci slova prvá bukvica (a), tak „poslední sa stávajú prvými“.
Na overenie tohto faktu sa smelo obráťme k Erbu Bielovodia:
Nápis v Karune dole čítame: „Sviata Rasa“. Bez ponižujúcej prípony –ja (nie „sviataja“!).
Snažili sme sa priblížiť našim čitateľom pohľad na Starosloviensku Bukvicu v časoch Rána Svaroga. Dúfame, že vám to mnohé čo objasnilo, lebo zastavenie pohybu je smrť. Nestojme preto na starých dogmách, ale stúpajme nahor.
Záverom poznamenávame, že jeden článok samozrejme nedokáže priniesť celú problematiku Staroslovienskej Bukvice. Preto sa tomu hlbšie venujeme na samostatných seminároch Staroslovienskej Bukvice. Budúcnosť je už za dverami a je naša!
19.03.2020
