Koľko času ešte ostáva obdobiu demokracie dejiny zatiaľ nevedia. Ale zmena už nekompromisne poklopkáva hánkami prstov po stole. Naznačuje, že jej služobníci sa už musia chystať na odchod.
Doba sa mení – ale to je jasné už každému. Nie každý si však dokáže zrátať, aký v skutočnosti naberá vektor pohybu. Jedno je isté – byť už iba „proti“ niečomu nestačí. Dnes musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť.
Väčšina obyvateľstva sa uspokojí s obrázkami, ktoré im maľuje televízor a ďalšie prostriedky masovej kontroly. Kto však dôveruje informáciám zo „správnych“ médií, ten iba dokazuje, že je ľahko ovládateľný. Takýto ľudia si naozaj nezaslúžia slobodu – tá nemôže prísť k tým, ktorí sa spoliehajú na to, že celú zmenu „zrealizuje“ za nich niekto iný. Takýchto obyvateľov však je – bohužiaľ – väčšina. Nechajme ich však spať. Je to nielen ich rozhodnutie – ale aj ich zodpovednosť. A už vôbec s nimi nevstupujte do polemiky – posilňujete tak ich stav.
V tomto spektre všakovakých zdrojov sa v poslednom období znovu začali aktivizovať subjekty, ktoré sú krajne nespokojné s existenciou védického Svetoponímania – teda Slavianstva. Potrebujeme si uvedomiť, prečo sa tak deje – ale vopred varujeme. Nezaujímajte voči týmto subjektom emotívnu reakciu. Majme stále na pamäti, že sme uzamknutí v systéme, ktorý sa často nazýva aj Matrix. Tento systém žije z našej životnej energie – ak ju transformujeme na emócie. Parametre Matrixu sú veľmi jednoduché – ide iba o počet pripojení a intenzitu emócií. Je to presne to isté, ako my dojíme vo farmách kravy. Čím viac kráv, tým viac mlieka. Ako hore, tak dole.
Aby zabezpečili že ostane zapojené čo najväčšie množstvo „bateriek“ (t.j. nás), používajú dve základné metódy stabilizácie pripojení: nejednotnosť a stav polotranzu. Nejednotnosť – aj hovoríme o nás, Slavianoch – dosahujú práve podporovaním všakovakých „Slovanov“, ktorí odkiaľsi vyrástli ako huby po daždi. Nevedia čo to v skutočnosti Slavianstvo je – ale zato vytrvalo šíria svoje verzie tohto pojmu. A ako vieme – v demokracii to všetko niekto platí. Prečo a načo je jasné.
V stave polotranzu nás udržiavajú najmä alkoholom, drogami (vrátane energetických nápojov), GMO a podobnými komponentmi. Treba si uvedomiť jednu veľmi dôležitú skutočnosť: NEEXISTUJE NEŠKODNÝ ALKOHOL. Je to JED v čistej podobe. Ak sme viac či menej pod vplyvom tohto jedu, sme určite neschopní zachytávať informácie z Vysokých Svetov a ostávame spoľahlivo napojení na ich egregory – veď ich vytvorili „just for us“.
Samozrejme že netvrdíme, že všetci tí, ktorí nám bránia vystúpiť k nami hľadanému „bodu B“ to robia vedome. Ale to je v podstate jedno. Výsledok je ten istý.
Mnohí z nich sú zmätení aj preto, lebo v minulosti pre seba prijali iné verzie pravdy. Tu však zrazu to, čo sa možno dozvedieť z našej stránky rozdrvilo väčšinu z toho na prach.
Nech sú už ich pohnútky akékoľvek, najhoršie je sa začať s nimi hádať a dôvodiť im logickými argumentami. Ryba v oceáne nemôže vidieť vtákov letiacich vysoko na oblohe – hoci inak môže poznať ohromné hlbiny. Chcete sa hádať s alkoholikom, že je alkoholik?
Védické Slovanstvo – alebo inak Svetoponímanie – je pre vládnucu triedu problémom. Oni totiž vytvorili všetky náboženstvá (vrátane scientológie), a teda ich aj majú všetky totálne pod kontrolou. Je v podstate jedno, ako ich nazveme – riadia ich jezuiti. Jedine SVETOPONÍMANIE (VÉDICKÉ SLAVIANSTVO) pod kontrolu nedostali. Ani formou násilia, ani formou kúpenia, ani formou brainwashingu rabína Piakina či ďalšími metódami. A čo nemajú pod kontrolou, to je pre nich neriadený proces. A to nemôže vyhovovať žiadnemu procesnému sociálnemu inžinierovi Matrixu.
My však nezabudnime na dôležitú vec: DO MATRIXU SÚ PRIPOJENÍ VŠETCI TÍ, KTORÍ GENERUJÚ NEGATÍVNU ENERGIU (EMÓCIE). Sme v ňom len a jedine preto. Matrix nemôže existovať na Svetlých energiách. Je napájaný vyložene a výlučne EMÓCIAMI. Princíp je jednoduchý: naša úloha je „fungovať“ na vysokých, nie nízkych frekvenciách. Ak dobrovoľne ostávame na nízkych, tak nimi nás zároveň likvidujú. A tu je v podstate jednoduché riešenie: chcete sa odpojiť od Matrixu? Prestaňte generovať emocionálne reakcie na životné situácie. EMÓCIE NIE SÚ CITY!
Predstavte si napríklad, že ste rozbili auto. Šok, problémy, nepríjemnosti, náklady navyše… a to všetko vás zmení na chodiacu sexuálnu bombu. Alebo opačne, vyhráte v lotérii, podarí sa vám nejaký „podvodík“… a znovu sa meníte na chodiacu sexuálnu bombu. Všimli ste si to niekedy? Im je jedno v ktorej ste „polohe“ („kladné“ či „záporné“ emócie) – dôležité je to, že to sú EMÓCIE. Podarí sa niečo – sex, nepodarí sa niečo – sex… A už vás doja. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, že by ste mohli vydať úplne inú – ako sexuálnu – reakciu?
Toto totiž nie je ľúbosť – to je obchodovanie. Sex je obchodný artikel štýlu „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja – dohodnime sa“ – obchodovanie však nie je Duchovný vývoj… ale o tom sme už neraz písali či hovorili na prednáškach.
Horeuvedené neplatí na osudové dvojice – tie, ktoré sa hľadali kým sa nenašli – všetci sme sa dohodli ešte pred narodením – a navzájom si pomáhajú v evolučnom vývoji. Hovoríme aj o TELEGÓNII alebo inak tradične nazývanom jave KONY RITA.
Inak vieme, že svet sexu nás spája so svetom zvierat, teda všakovaké „tantry“ vedú iba nadol.
Druhou stranou mince je, že všetko, čomu denne odovzdávame čo aj len kúsok pozornosti napájame denne kúskom našej životnej energie. Preto sa postupne materializuje všetko, čo takto napájame. Aj NWO sa materializuje – ak budeme naň dennodenne myslieť. Vôbec nezáleží na tom, že v negatívnych súvislostiach. Preto sa musíme naučiť pracovať s energiami zodpovedne. Bez energie sme totiž nič – hoci aj supermoderné auto s prázdnou nádržou.
Spomeňme niekoľko príkladov tých, ktorí nás – týmto myslíme Slavianov – očierňujú. Nedokážu sa proste zmieriť s tým, že existujeme. Najčastejšie sú riadení skrz egregory – ale oni ani netušia, že niečo také existuje. Tieto riadky nie sú určené proti nim – nemáme v úmysle ich napájať našou, ani vašou životnou energiou, ani preberať ich karmu. Orientovať sa však treba našim ľuďom.
Mali by sme vedieť, čo je príčinou existencie takýchto vševedkov Truhlíkov. Takto v princípe začína práca s vlastnou mysľou – ktorú by sme mohli adekvátnejšie nazvať mágia. Najskôr sa musíme naučiť pracovať s myšlienkami. Začneme tak, že ich budeme iba „pozorovať“ (myšlienky sú totiž samostatné entity, my sme ich nevytvorili). Pozorovanie znamená, že ich registrujeme ale nechávame voľne ísť. Nezastavíme ani jedinú z nich. Takto nevytvárame karmu. Akonáhle ju zastavíme a emocionálne spracujeme – generujeme nízke energie, z ktorých existuje Matrix. Takto v ňom riskujeme ostať naveky. V ďalších krokoch sa učíme zablokovať akýkoľvek druh nechcenej myšlienky. Typickým príkladom je „odpojenie“ pracovných problémov doma. A napokon sa dokážeme skoncentrovať na jednu myšlienku ľubovoľne dlho – napríklad na DŔŽAVU – a mysľou ju materializujeme. Ak však chceme Dŕžavu, musíme presne vedieť, čo to je. Inak si predstaví každý „svoju verziu“ – a sme tam, kde nás chcú mať… dojné kravy. Práve preto je implementovaná metóda „rozdeľ a panuj“ – teda nejednotnosť medzi nami samými.
Uveďme si niekoľko príkladov.
Povedzme skupina sústredená okolo Žiarlivého. Pred rokmi – všetka česť – odišiel z mesta a začal hľadať cesty k prírodnému spôsobu života. Bolo to vtedy naozaj čosi nové, bola to forma odporu nastupujúcej globalizácii. Postupne sa však „prírodné oslavy“ zmenili na alkoholové oslavy – možno to považovať za cestu vývoja? Jednoducho od odporu treba prejsť k budovaniu. Byť proti nestačí – ale „proti objekt“ sa vždy nájde. A máme aj staré príslovie: kto chce psa biť – palicu si nájde.
Teda prvý uzáver: Ak chceme konštruktívne budovať, nestačí utešovanie alkoholom. Vďaka skutočným poznatkom o živote našich Predkov sa im rozsypal žiarlivý mýtus „aj tak nikto nevie, ako to naozaj bolo“. Je šťastie v nevedomosti?
Žiarlivú cestu nasleduje nejeden prívrženec – dajme názornému príkladu kódové meno Humuslav. Najčastejším argumentom je tvrdenie, že sme si všetko – vrátane Staroslovienskej Bukvice – vymysleli. Za takýto kompliment ďakujeme. Kto sa zaoberá Staroslovienskou Bukvicou vie, že takéto niečo nedokáže vymyslieť jeden človek. Tieto tvrdenia sú teda postavené na predskúsenostnom prístupe: „neviem čo, ale kritizujem“ (Ѩ-Ѭ). Aj tu možno konštatovať, že byť proti nestačí.
Druhý uzáver: Ak chceme niečo kritizovať, mali by sme sa najskôr s predmetom kritiky v maximálnej miere oboznámiť. To je Múdrosť našich Predkov.
Zatiaľ môžeme konštatovať fakt, že v oboch prípadoch ide o Slovenov. Divíme sa každému, kto sa snaží s nimi polemizovať – veď špecifická charakteristika kasty Slovenov je známa. A aj v evanjeliách nájdete varovanie: „Nehádžte perly prasatám…“
Ďalej tu máme kritiku od pražského šamana s juhoamerickým výcvikom. Áno – nemá rád Slovanstvo. Ale potrebujú Slovania indiánskeho šamana? Šamani sú v primitívnejších kultúrach – my sme mali žrecov VOLCHVOV. V podstate od nich sa kedysi učili predkovia tých, ktorí sú dnes šamanmi. Na druhej strane však si treba zachovať ostražitosť. Čierna mágia šamanov je účinná – ale je to čierna mágia. Používa krvavé obety. A my už vieme, že každá násilná smrť živej bytosti – krvavá obeť – privoláva démonov. A takýto šaman – lebo nie všetci praktizujú čiernu mágiu – špeciálnym obradom s démonom dohaduje, za čo mu životnú energiu obetovanej bytosti dodá.
Tretí uzáver: Dnes „ponúkané“ šamanstvo je umelá alternatíva védickému slovanstvu. Robia všetko preto, len aby sme sa neprebudili a ostali rozdelení. Tu treba vedieť aj to, že po smrti – v Navnom Svete – budú tí, ktorí tomu-ktorému danému smeru uverili a nasledovali ho slúžiť. Čím viac Duší odíde za takýmito šamanmi, tým budú mať viac rabov. Je to – samozrejme – dočasné, ale nezabúdajme, že „jeden deň je Pánovi ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“.
Všetky horeuvedené príklady popierajú existenciu akýchkoľvek vlastných písomných zdrojov Slovanov – vrátane Velesovej knihy – na ktoré sa odvolávame. Zaujímavé však je, že v podstate popierajú aj Starosloviensku Bukvicu – a to už je zaujímavým bod. Oficiálna veda totiž potvrdzuje jej existenciu, akurát sa nedozvieme, kedy nám ju vymenili za latinku a že to je Obrazové písmo.
Ak by ste teda chceli zhrnúť ako nasledovať tiežslovanov z troch horeuvedených skupín, mali by ste sa chovať asi takto:
Čítajte len cudziu literatúru o Slovanoch, ožierajte sa pri vatrách a potom okolo nich individuálne tancujte a zabávajte sa orgiami; navyše tam zarežte aspoň kohúta… kto tak robí a je šťastný, ten k nim naozaj patrí.
Nie všetci sú však takto priamočiari. Ďalším príkladom je skupina, ktorá sa koncentruje na hľadanie grálu či jeho posolstva. Oni sú na úplne inej úrovni a naozaj na sebe pracujú. Rozhodne nepatria k alkoholikom či primitívnym organizátorom orgií. Je tu však iný problém – ktorý sme už opísali v minulosti. Katari boli v podstate Staroverci, ktorých v 12. storočí surovo – vrátane žien a detí – vo Francúzsku vyvraždili kresťania. Teda tí, ktorí slúžili a dodnes slúžia anjelom a archanjelom. Ak pri rozhovore s takýmto človekom spomeniete napríklad Svaroga – hneď vás poučí, že to je akýsi Emanuel. Ak zase Ladu – hneď vás poučia, že to je akási Panna Mária – a tak ďalej… Z toho vyplýva, že ide o pokračovateľov tradície tých, ktorí Katarov (Slavianov) v minulosti vyvraždili. A my vieme – stačí použiť Starosloviensku Bukvicu – že dve mená sú totožné len vtedy, ak majú rovnakú ÚDELNÚ VÁHU. A jednoduché spočítanie údelných váh judaistických názvov a ich porovnanie s našimi hneď ukáže, že ide o úplne rozdielne entity. Nie, my neslúžime žiadnym anjelom ani archanjelom, žiadnym Emanuelom ani Pannám Máriám, presnejšie žiadnym Pánom. Veď môžeme citovať Sama Chalupku: „Pravda Bohmi vydaná káže nám Slovienom: neprávosť mať Pána, ba väčšia byť pánom…“ Je to v podstate veľmi sofistikovaný pokus o vzájomné prepojenie Slavianstva a Judaizmu. Védická Múdrosť však jasne hovorí:
SPOJENÍM DVOCH NEVZNIKÁ CELOK, ALE RODÍ SA TRETIE
A v záplave tých tretích sa už svet priam topí. Napriek tomu sa to hmýri rôznymi skupinami, ktoré by radi povyberali čerešničky či hrozienka z torty, ale o zvyšok „nemajú záujem“. Čerešnička na torte – nech je akákoľvek lákavá – je však bez torty nič.
Znamená to, že sa povyšujú ďaleko nad nás Slovanov, ale čosi im nedáva pokoja a neustále nám krížia cesty. Napríklad na poslednej oslave Boha Kupalu na Morave dokonca ZADARMO rozdávali medzi návštevníkmi osláv svoje časopisy. Žeby niekto mal tak rád Slovanov, že neľutuje svoje peniaze, že spracoval a vytlačil farebné časopisy a potom ich zadarmo rozdáva na osvetu chudákov? Ale prečo si ich nerozdávajú medzi sebou? Teda vynára sa jedna nepríjemná otázka: KTO ICH FINANCUJE A AKÉ CIELE SLEDUJÚ?
Alebo to môžeme vyjadriť aj jedným zo známych Murphyho zákonov: Zadarmo ešte nikto neobedoval.
Ďalším uhlom pohľadu na nás – Slovanov – je literatúra, ktorú neustále odporúča rabín Piakin. Nuž čo, otvorme jednu z vrelo odporúčaných kníh, ktoré obsahujú najvyššie múdrosti… žeby naozaj? Teda pozrime sa na Mŕtvu vodu:
Začnime úvodom knihy – hľa, prvá strana úvodu:
Najskôr si ozrejmime niekoľko faktov. V dnešnej ruštine sa slovo „žrec“ široko používa v zmysle slovenského „pohanský kňaz“. Ale my vieme, že slovo „kňaz“ v staroslovienčine znamená „knieža“, a teda nemá nič spoločné s dnešným významom slova. Ako všetky staré, pôvodné slová vzniklo spojením iných slov, v tomto prípade slov „KONЪ“ + „AZЪ“, pričom vývojovo dospelo do formy „KNѦZЪ“. Ide o človeka z kasty ASOV, ktorý riadi spoločnosť podľa KONOV Stvoriteľa. Teda nie podľa zákonov prijatých politickými stranami aktuálne pri moci (napríklad stranou F16), ktoré už pri moci ďalšej vlády budú také, aby vyhovovali ďalšej vláde. Nejaký Stvoriteľ a Svedomie ich nezaujíma…
V pôvodnom texte je najskôr vysvetlený pôvod slova „ŽREC“. Vychádza už síce z kresťanskej verzie Bukvice (vymenili niektoré názvy bukvíc), ale v princípe nemáme proti nemu námietky. Len si zopakujme, že podľa pôvodnej Bukvice má bukvica „Ж“ meno „Život“ – je to pôvodné, staroslovienske slovo, dnešné ruské „žizň“ je novotvar. Teda „Žrec“ vznikol spojením „ŽivotRѢCЪ“. Pretože nám v slovenčine dodnes ostal výraz „RIECŤ“ – kde ostalo pôvodné JAŤ (Ѣ), tak názov by mal správne znieť „ŽRIEC“. Ide síce „iba“ o zmenu „IE“ na „E“ – ale v skutočnosti je výsledná frekvencia slova iná, a teda vyvoláva iný psychoprogram, či „vytáča iné telefónne číslo“. Vďaka „úsiliu“ jazykovedného ústavu (na výsmech národu nazvanom po Ľ. Štúrovi) sa nedovoláme na správne miesto…
Teraz sa pozrime na tretí odstavec „všemúdrej“ knihy odporúčanej rabínom Piakinom:
Bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez akýchkoľvek dôkazov jednoducho – a to hneď v úvode knihy – zaviedli prvé veľké klamstvo, a totiž po svojom vyložili slovo ZNACHAR. V ďalšom sa už stále budú na toto tvrdenie odvolávať – ale bez akýhkoľvek faktov. Nuž takto funguje partia rabína Piakina. Zavádzajú svoje pohľady, pričom vôbec nevysvetľujú ich pôvod. Áno, pre nevedomých čitateľov to je určite impozantné – ale je to iba do pozlátka zabalená nenávisť voči Slovanskému Védizmu, teda proti Svetoponímaniu našich Predkov. Odvolávajú sa na overené a vedecké postupy – ale sami sa chovajú ako diletanti. Vzhľadom na to, ako podprahovo rabín Piakin reklamuje kresťanstvo je jasné, odkiaľ to všetko pochádza. Preto – ako sami uvádzajú – zo „skromnosti“ neuvádzajú autorov svojho diela. Asi aby sa tam neobjavili mená popov z RPC…
Pri nepochopenej problematike frekvencií slov a aj samotných dejín tak s ľahkosťou používajú výrazy ako „demokracia“, „história“ a podobne. Ak by totiž poznali čo i len podstatu pojmov z ktorých vznikli, tak by boli niekde inde. Veď stačí dobrý antický slovník a ľahko možno zistiť, že samotní Gréci používali výrazy „demos“ a aj „ochlos“. Slovo „kratos“ znamená vládnuť. „Demos“ sú otrokári, „ochlos“ všetok ľud (nie ten s majetkom, a teda z pohľadu otrokárov nehodný a nedvižný). Takže zvukom „demokracia“ súhlasne podporujeme „otrokárstvo“, pričom my sme v pozícii rabov. Pre porovnanie, demos je vláda a jej strany, parlament, ochlos sme my ostatní (najmä na Východe, kde aj tak nič nie je).
U výrazu „história“ ešte možno dnešných Rusov pochopiť – oni v podstate nemajú žiadne iné slovo v oficiálnom jazyku. Nám však ostalo staré slovo „DEJINY“. Už vieme, že dve slová sú rovnaké len ak majú rovnakú údelnú váhu… a teda „dejiny“ nie je „história“. A tak zámena dejín históriu je u našinca príznakom degradácie vedomia, nie znalosťou ruského jazyka…
V uvedenom texte je teda výraz „Znachar“ použitý v kresťanmi účelovo zafarbenom význame. My však použime náš starý jazyk. Slovo je zložené zo základných komponentov ZNA+CHA+R. Výraz „poZNAť“ používame dodnes – ide o toho, kto pozná (zná) niečo; „CHA“ je slabika označujúca „Svetlý tok energie“. CHAVA je starý výraz pre vedomú ženu, t.j. je to tá, ktorá „Múdrosťou materializuje Svetlú energiu“, teda rodí deti Svetla (v žiadnom prípade nie dnešná zlatokopka). Slabika „CHA“ je aj v slove CHArakter či CHArakterník. Rovnako CHAn je naše slovo (Naša Svetlá energia, t.j. sila) a podobne. Teda ZNACHAR je ten, ktorý „rečie poznanie o Svetlej energii“. Môžeme – podľa použitého Obrazu – hovoriť aj o tom, ktorý takúto Svetlú silu vie preniesť cez rozhranie (z Nebies nadol).
Môžeme to teda zhrnúť. Žrec je vo všeobecnosti ten, kto vie poradiť ako správne prežiť život. Žreci však majú svoje „špecializácie“, napríklad VOLCHV je ten, kto vie (pozná) zaobchádzať so Silami, ktoré by sme mohli nazvať „z druhého sveta“. Vie prejsť na „stranu smrti“, ale sa aj vrátiť. Ich slabým „odvarom“ sú dnešní šamani. A Znachar je taký žrec, ktorého sme v našich krajoch ešte dlho nazývali „mastičkár“, „olejkár“, „zelinkárka“ a podobne. Teda boli to ľudia, ktorí ako lekári pomáhali bežnému ľudu (ochlosu, nie demosu). Neboli štátnou (a teda ani cirkevnou) mocou obľúbení, ale boli. Teda koho mohlo napadnúť, že takíto ľudia sú zlí? Odpoveď nájdete sami.
V knihe nájdete aj „Dosť všeobecnú teóriu riadenia“. Tu je tiež potrebná opatrnosť, pretože dnešná ruština používa výraz „dostatočne“ najmä vo význame „dosť“, zriedkavejšie v našom význame „dostatočne“. Toto je jeden z prípadov, kedy v našom jazyku ostalo viac ako v ruskom. Nie je to však pravidlo. Je to zároveň úskalie toho, ak dáte knihu z ruštiny preložiť Rusovi… v ich jazyku tieto výrazy v podstate splývajú. Na zamyslenie jeden postreh. Ak účelovo zmenili KOB za KSB, tak by vlastne (ak chcú byť presní) mali používať výraz „Dosť Sociálna (prípadne Spoločná) teória riadenia“, teda DSTU…
V knihe je oveľa viac úmyselných zahmlievaní, ale spomeňme nateraz už len jedno. V starom jazyku – ale aj dnes – poznáme výrazy „aristokracia“ a „šľachta“. Vo všeobecnosti medzi nimi dávajú („odborníci“) rovnítko – ale ide o diametrálne odlišné významy. Aristokrat je „Árijec sto krát“, teda človek so Svedomím a schopnosťou riadiť Dŕžavu. Šľachtic je boháč alebo narodený v bohatej rodine, ktorého predkovia nadobudli majetok nakradnutím, inkvizičnými procesmi (privatizáciou) a podobne. Aristokrat je oddelený vedomosťami a je to kasta, šľachtic je oddelený majetkom a pôvodom a je to varna.
V knihe pozitívne ohodnocujú ruskú šľachtu, ktorá sa v ruštine nazýva „znať“. Teda akože „znali“, t.j. vedeli ako riadiť ochlos. Tu len doplňme, že práve táto šľachta sa smutne vyznamenala a spôsobila veľký úspech boľševickej revolúcie. Stáročia znásilňovala dcéry roľníkov, dokonca im ich aj násilím odoberali a dávali do svojich bordelov, alebo dokonca predávali do Istanbulu – mohamedánom. Nečudo, že po stáročiach vlády šľachty a kresťanskej cirkvi pod patronátom cárov národu trpezlivosť došla.
Našim dnešným cieľom bolo poukázať na smery, ktoré sa snažia udržiavať nás Slovanov rozdelených. Nemožno ich nevidieť a nevnímať, ale hlavné je nevstupovať s nimi do žiadnej interakcie. Je to vopred zbytočné úsilie, ktoré iba odčerpá vašu životnú energiu a posilní ich. Nemá to význam, každý si je strojcom svojej budúcnosti. Môžeme dokonca povedať – chystajte sa na revolúciu, ale nechystajte revolúciu. Tú za nás urobia cudzinci, ktorí do Európy už importovali milióny migrantov a Cigánov tu máme už tisíc rokov.
A čo sa týka ich útokov na nás – veď majú vlastne veľké šťastie. Na koho by útočili, ak by nebolo nás?
30.09.2018
