Hoci pri dnešnom ponímaní grafiky písomných znakov je skôr tendencia si „vyberať“ medzi takými či onakými počítačovými fontmi, forma, ktorú vytvára písomný znak je geometriou jej zvuku. Ak chceme hlbšie vojsť do skutočnej podstaty našej Kultúry, musíme pochopiť podstatu nášho starého písma, Staroslovienskej Bukvice. No v samotnej Bukvici niet nijakých náhod či „módnych“ fontov. Znaky sa nevyberali náhodne práve tak, ako celková štruktúry jej systému. Ak by niekto chcel stále trvať na tom, že naše písomné znaky vymýšľali nejakí primitívi pozorovaním vetvičiek stromov a podobné nezmysly, lepšie bude, ak v tomto mieste prestane tento článok čítať. My si totiž našich Predkov ctíme. V skutočnosti náš svetonázor neuznáva vývoj druhov, my uznávame jedine vývoj Ducha skrz množstvo inkarnácií vo Vesmíre. Nakoniec je známe aj to, že Darwin bol slobodomurár a len plnil úlohu, ktorú dostal. V skutočnosti je Temný Svet „zrkadlovým“ odrazom Svetlého Sveta, t.j. ak my už vieme, že – ostatne už to vie aj moderná veda – človek je vývojovo starší ako opica, t.j. bytosť bez pozitívnej energie vývoja jan, t.j. „o(n)-bez-jana“, tak nie je problém si odvodiť, že úloha Darwina bola podať reverzný obraz. Sám síce svoje učenie na sklonku života odvolal, ale to si „autori“ učebníc nejako „nevšimli“. Náhody však nebývajú.
Naši Predkovia rozhodne neboli primitívi, mali schopnosť komunikovať s Jediným Poľom Udalostí Zeme a Kozmosu, následkom čoho mali súhrnné poznanie už od narodenia. Nám, ich potomkom sa nepatrí schádzať z Prastarej púte, ktorá je vychodená množstvom našich Predkov tak, že budeme zabúdať na Duchovnú disciplínu len preto, lebo sme leniví a ľahostajní. A to nechceme hovoriť o tom, že našu krajinu, v dávnej minulosti nazývanú Maličká Rus, obývame minimálne 7 000 rokov. Chodíme po zemi, ktorá je poliata krvou a potom našich Predkov.
Už samotná následnosť bukvíc v našom Prastarom Bukvári je programom Duchovného zdokonaľovania sa každého Sloviena od narodenia cez zrelosť až po stretnutie sa s Predkami. Prečo je pre nás Sloviensky jazyk jazykom Božím? Preto, lebo v každom jeho podstatnom mene žije meno Boha a aj Vesmír po celý deň aj noc hovorí s Midgard-Zemou práve týmto jazykom. Je to univerzálny jazyk Vesmíru, jazyk našich Bohov.
Načrime trochu do bohatstva bukvíc a pozrime sa na otázku ich grafiky, pretože forma bukvice je geometriou jej zvuku. Ale aby sme od začiatku vedeli, čo to je „Grafika“, potrebujeme si toto slovo vyložiť, pretože to doplní ponímanie geometrie bukvíc, ktorá odráža osobitosti artikulárnej bázy nositeľov jazyka.
„Hlahol Božej Múdrosti prejavený energiou foriem.“
Pre nás nie je novinka, že skrátenie Bukvára – čo začali už fantómy kresťanstva – vyvolalo následné procesy zmien v pravopise, sémantike, lexikológii, čo zase vyvolalo rovnako umelo organizované „reformy“ v ortografii. Vyňatie mnohých bukvíc priviedlo k vytvoreniu dier a trhlín v Bukvári, čo narušilo súmernosť mysle a jej vyjadrovanie v slove, čo je spojené – ako všetko v Stavbe Sveta –s číslom a mierou. Úpravou nášho jazyka začala úprava našej genetiky.
S formou tiel bukvíc sú spojené – vedcami nedávno objavené – torzné polia, čo sú nositelia informácií v Jemnohmotnom svete. Akékoľvek telo, ktoré má formu – vrátane línie čiary, bukvy, slova, napísaného na papieri – narúša rovnorodosť vákua a vyvoláva vytvorenie torzných polí.
Pre lepšie pochopenie grafiky bukvíc budeme používať tri horizontálne priamky, ktoré symbolizujú Hranice Pokoja a Medzisvetia. V týchto Hraniciach dochádza k Premene Duše pri jej prechode zo Sveta Javi do Svetov Slavi a zo Svetov Slavi do Svetov Pravi. Rovnako možné sú aj prechody Duše z Javi do Navi a opačne. Tieto priamky môžeme nazvať Líniami Premeny.
Bukvice principiálne pozostávajú zo samostatných, základných grafických objektov. Je to Bod, horizontálne línie spájajúce elementy bukvice, horizontálne línie ohraničené líniami opory na oboch stranách a po jednej zo strán, vertikálne línie plné a krátke a veľa ďalších možností, ktoré si všetky – vzhľadom na charakter a rozsah nášho článku preberať ani nemôžeme. Ukážeme si však dosť na to, aby bolo jasné, že takúto podstatu určite do Slovienskej Bukvice nevložili nejakí pologramotní mnísi, ktorí – ak vôbec existovali – tak iba plnili príkazy, ktoré dostali.
Prvým, základným elementom je Bod. Bod je symbolom toho, čo preniká spoza Rozhrania, t.j. zo Svetov Pravi, do Matérie iných Svetov. Preto je bod aj symbolom Zdroja Života.
Slovo, ako idea Stvoriteľa, rodí počiatok tvorivého pohybu v Jedinom Poli Udalostí. Ultrajemné energie, ktoré nie sme schopní našimi orgánmi zmyslov ani prijímať, ani detekovať prístrojmi sa – v súlade s Pravidlami Zachovania energie – menia na jemné informačné a energetické polia, ktoré sa zase menia na rozličné formy matérie, vrátane stelesňovania.
Hnacou silou týchto procesov, vrátane utvorenia človeka ako nositeľa Idey Stvoriteľa je to, čo nazývame Životorodiaci Duch, ktorý vyšiel z Najvyššieho.
Pozrime sa teda na to, čo je na počiatku, t.j. na BOD.
Jeden z výkladov:
„Jeden z mnohých životných systémov, vychádzajúcich z celostnosti Vyššej Štruktúry“.
Druhým, tiež základným elementom je priamka, t.j. priama línia. Predstavuje nekonečný pohyb bodu ako symbolu nekonečnosti evolučných procesov Života, ktorý pochádza od Najvyššieho. Vo fyzickom svete, kde procesy majú začiatok aj koniec, je priama línia ohraničená počiatočným a konečným bodom, čím medzi sebou vytárajú geometriu Priestorov. Je to zjednodušený model stvorenia Svetov.
Jeden z výkladov:
„Láska, Materinskú a Vlasteneckú Silu nesúca, napĺňajúca sebou Svety Vesmírov, pochádzajúca od Najvyššieho“.
Línie, ktoré používame na písanie sú horizontálne, preto si vyjasnime aj slovo Horizont:
„Sila Pravi, spájajúc materiálne i Duchovné Pevne Tvorí“.
Horizontálna línia bez ohraničenia z oboch strán symbolizuje úroveň vzájomnosti Zemského aj Nebeského Jestvovania:
Horizontálna línia ohraničená elementmi bukvice je Symbolom úrovne riadenia a napájania vesmírnych procesov energeticko-informačnej výmeny:
Horizontálna línia ohraničená dvomi bodmi opory symbolizuje všetko To, čo je napevno stvorené a Nadelené nemennou vnútornou Podstatou a zapečatené na rozličných úrovniach Línií Premien:
Horizontálna línia, ktorá je ohraničená bodom opory zľava, predstavuje Zemský ženský Počiatok, ktorý prijíma Riadiacu Silu Ducha a tvorí Materiálne formy:
Horizontálna línia, ktorá je ohraničená bodom opory sprava je Symbolom riadiacej Sily Ducha:
Hrubá vertikálna línia symbolizuje zostúpenie Vyšších Štruktúr do materiálnej oblasti kvôli poznaniu a oduchovneniu Telesnej Matérie, ale aj ich spätné vystúpenie po Púti evolúcie Ducha a asociuje sa s Mužským Počiatkom, t.j. s nositeľom Ducha Životorodiaceho.
Vzhľadom na to, že sme spomenuli Vertikálu, vysvetlime si jej význam:
Jeden z výkladov:
„Zostúpenie (в-ось-хождение) a vystúpenie (в-ось-вращение) Vyšších Štruktúr kvôli zdokonaleniu Bohom daného života“.
Pre úplnosť si všimnime, že zo starej Slovienčiny ostali v ruštine DODNES pôvodné výrazy, ktoré sa týkajú pohybu v ľudskej osi (energetickom kanále prechádzajúcom stredom nášho tela, t.j. v-os-chodenie (zostúpenie Zhora) a v v-os-vrátenie (návrat Nahor).
Ďalším, síce nenápadným, ale dôležitým detailom je večný pohyb, ktorý je obsiahnutý v slove VerTIKála (viditeľné aj v slovenčine) – porovnaj SvasTIKa. Ale nás to už nemôže prekvapiť. Ďalej treba mať ma pamäti, že Vertikála hovorí o zostupe a výstupe v Duchovnej oblasti, teda ona je „Tvorcom-Budovateľom, Slovom budujúcim Svety Javi“. Zároveň si vysvetlime aj pôvod slova „Os“:
Príklad bukvíc na obrázku je typ grafiky s jednou vertikálnou líniou, ktorá symbolizuje Základnú Os v-os-chodenia (výstupu) a v-os-vrátenia (zostupu) Ducha skrz všetky tri línie Premeny.
V grafike bukvice „Otъ“ (uprostred) vidno jedinú vertikálu, ktorá zostupuje z Línie Premeny Pravi, no nedotýka sa Línie Premeny Slavi. Je to preto, lebo táto bukvica je obrazom Častíc, ktoré zostupujú od Najvyššieho preto, aby osídlili Všehomír. Nie náhodou má táto bukvica v Bukvári uvedených 12 obrazov.
Všetky uvedené prípady sú iba príkladom zložitých súvislostí našej Bukvice. Čo sa týka jej grafiky sme nevyčerpali ani polovicu prípadov, keďže našim úmyslom nie je vytvoriť podrobnú učebnicu. No logicky si môže každý čitateľ predstaviť ďalšie a ďalšie možnosti. Bukvice môžu myť jednu dlhú vertikálu a jednu krátku – podľa polohy je dôležité či krátke pôsobia v Javi či Slavi. Ďalej sú bukvice, ktoré pozostávajú z troch dlhých vertikál. Ich grafika označuje to, že Duše, ktoré dosiahli dokonalosť vo Svete Javi sa spájajú do Rodov, ktoré sa množia, čím vytvárajú Národ, Národnosť a následne sa rozširujú teritoriálne, čím vytvárajú Dŕžavu (Ш, Щ, Ы). Ďalej sú grafické tvary naklonené, sú také, čo zasahujú do Navi, t.j. symbolizujú ničivú silu, ktorá musí prísť preto, aby mohol nastať nový začiatok. Zmieňme sa ešte o bukviciach, ktorých vertikálna línia nemá ohraničenie z oboch strán, alebo z jednej strany. Tieto línie slúžia ako symbol nepretržitého spojenia Duše so Zdrojom. Tu patrí napríklad nám známa bukvica menom „Jať“ – Ѣ. Krížik hore je grafickým znázornením prekročenia hornej línie, t.j. rozhrania medzi Svetmi Slavi a Svetmi Pravi. Vieme, že tento zvuk poznáme v slove VIERA = ВѢРА. No popritom si všimnime, že „Jať“, rovnako ako bukvica PSI, majú kosé zrezanie vertikálnej línie, čo je symbolom rozšírenia možností Duše na Púti výstupu Ducha a Púti dosiahnutia Istiny.
No ani toto nie je vyčerpávajúci zoznam. A tu sú ešte ďalšie a ďalšie spojitosti a nadväznosti, ktoré sa nedajú vysvetliť v krátkom článku. Vari iba niečo ku sakrálnosti grafiky Bukvára s ezoterickým počiatkom. Táto sakrálnosť je zašifrovaná v cifrovej matrici, ktorá zobrazuje zložité špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny s Vesmírom, pričom kľúčom k dešifrovaniu je bukvica „Otъ“. Zatiaľ čo v ekzoterickom Bukvári má poradové číslo 28, ktorého numerická hodnota je „1“, tak v ezoterickom Bukvári zaujíma poradové číslo 1. Špirálovité procesy energeticko-informačnej výmeny vo Vesmíre predstavujú následnosť čísel od 1 po sväté číslo 108, pričom čísla sú rozložené prirodzeným číselným radom. Cifrová matrica je realizovaná prirodzenými radmi po 9 čísel v každom rade. Takto očíslované energeticko-informačné procesy hovoria o devätoričnosti štruktúry priestoru nášho Vesmíru. A aký je rozdiel medzi cifrou a číslom? Číslo je množstvo, súčet, odpovedá na otázku koľko? Cifra je obrazové označenie čísla, ktoré sa používa v numerácii, numerológii, rytmike, matriciach a pod.
Nateraz nám postačí vedieť, že nielen Runy, ale ani Staroslovienska Bukvica nie je jednoduchá záležitosť. Poznanie Obrazov Bukvice nám otvorí širokú bránu pochopenia nášho pôvodu, čo znamená otvorenie Vertikály. Každé slovo začne pred nami otvárať svoju podstatu. Každým zvukom sa začneme nalaďovať na pochopenie podstaty našej existencie. Skrátka Staroslovienska Bukvica nie je „ich, tých starých“, ale je NAŠA, NENAHRADITEĽNÁ.
V súvislosti s Bukvicou si povedzme niečo o človeku, ktorý ovládal nielen jej hĺbky, ale dokonca aj Runy. O človeku, ktorý nám vo svojom diele zanechal informáciu nielen o podstate toho, ako nás zotročili, ale o tom, čo sa bude diať v budúcnosti. Bol zabitý pre svoje poznanie, no stihol nám ho podať napísané na papieri. Je to A. S. Puškin.
Puškin bol zo strany otca nasledovníkom Svätoruskej žrecovskej tradície, zo strany matky zdedil následníctvo staroindickej žrecovskej tradície. Obe roviny poznania sa u neho preložili a preto mal mimoriadne schopnosti ako na úrovni psychiky, tak aj v oblasti jasnovidectva, t.j. všetko o čom písal videl, aj budúcnosť. Spolu s básnickou tvorbou, ktorá je sama osebe klenotom, kreslil aj obrázky, ktoré slúžili ako pomôcka na „rozšifrovanie“ skrytého obsahu textov básní. Nám už známy akademik Čudinov napríklad v knihe RUSKÉ RUNY uvádza niekoľko príkladov, kde Puškin do obrázkov umiestnil runové nápisy. Môžeme povedať, že Puškin nenapísal náhodne ani riadok.
Obrázok z Puškinovho rukopisu
Skryté nápisy, ktoré našiel profesor Čudinov v tom istom obrázku
Mnohí odborníci strávia celý život štúdiom Puškinovho života a neprídu na informácie, ktoré Puškin vkladal do textu. Jeho spôsob písania mnohí odborníci označujú za pochopiteľný na druhej úrovni zmyslovej rady. Takí spisovatelia ako Krylov či Ezop písali alegórie v ktorých síce vystupujú zvieratá, ale majú ľudské vlastnosti a čitateľ hneď vie, že v skutočnosti ide o alegóriu, t.j. každému zvieraťu je pridaná určitá charakteristická črta a príbehy ukazujú na ľudskú spoločnosť. Toto nazývame statické kódovanie informácie. Spôsob, aký používal Puškin sa často označuje za kódovanie sociálnych javov pre široké masy ľudstva.
Predtým, než si ukážeme niekoľko príkladov si pripomeňme Puškinov kontakt s Goethem. Boli súčasníci, aj keď Goethe bol od Puškina oveľa starší. Málokto vie, že Goetheho dielo Faust opisuje tajomstvo spôsobu globálneho riadenia ľudstva tajnými spoločnosťami, pričom niektoré detaily opisuje úplne otvorene. Kto naozaj prečítal Fausta? Goethe mohol Fausta napísať preto, lebo sám bol veľmi vysoko postaveným členom tajnej spoločnosti. Puškin Fausta preštudoval a hneď vedel o čom je reč. Ako reakciu napísal Scénu z Fausta a poslal ju Goethemu. Treba vedieť, že Puškin ovládal veľa jazykov, okrem bežne používaných živých aj sám čítal texty v starej gréčtine či latinčine. Sám napríklad začal prekladať Eugena Onegina do angličtiny, ale preklad nikdy nedokončil. Problém bol v bezobraznej, t.j. primitívnej podstate anglického jazyka. Sám Puškin to neskôr opísal ako „zlatá klietka ostala, ale vtáčik uletel“. Jazyk bez obrazov je jazyk bez ducha.
Goethe celú Scénu z Fausta preštudoval a dobre pochopil s kým má dočinenia. Poslal na odpoveď Puškinovi svoje vlastné pero a posolstvo: „Ja už môžem spokojne zomrieť. Na Zemeguli sa objavil človek, ktorý oveľa hlbšie ako ja vnikol do tajomstva Stavby Sveta“. V Scéne z Fausta Puškin totiž neopísal iba to, čo sa odohrávalo počas jeho života, ale presne predpovedal aj budúcnosť. Napríklad tu približne pol roka pred realizáciou opísal pozadie povstania tzv. Dekabristov, ktoré organizovalo severné a južné spoločenstvo Slobodomurárov. Puškin síce nominálne predtým vošiel do jedného zo spoločenstiev, ale bol z toho škandál. Začal totiž zadávať otázky, na ktoré mu nevedel nadriadený odpovedať, a preto mu povedal, že sa nemá pýtať veci, ktoré sú nad jeho úroveň zasvätenia. Tak sú totiž štrukturálne slobodomurárske lóže organizované. Spor sa vyostril tak, až Puškina nazval „opicou“. Puškin jednoducho nebol ochotný iba slepo nasledovať prikázania. Preto neskôr – ale stále pol roka pred uskutočnením – v Scéne s Fausta predpovedal, že na námestie vyjde 300 ľudí (vyšlo 300 slobodomurárov) a dve opice (vodcovia severnej a južnej skupiny). Okrem iného spomína aj bočky zlata a iné „rekvizity“, pričom o slobodomurárstve hovorí ako o „módnej chorobe, nedávno nám darovanej“. Slobodomurárstvo bolo naozaj do Ruska importované iba krátko pred Puškinom. Príznačné je aj to, že prvá slobodomurárska lóža založená na území Ruskej ríše, bola – samozrejme – v dnešnom Poľsku. Vari ani netreba viac povedať.
Uveďme si niekoľko príkladov informácií zakódovaných v Puškinovom diele. Najskôr jednu zaujímavosť, jedno z tvorivých období Puškina sa nazýva „Obdobie Hviezdy“. On sám vedel, že prišiel približne 200 rokov pred tým, ako sa začnú veci meniť – 200 rokov pred našimi časmi. Doslovne spomína, že v jeho období sa „ešte dlho bude za hmlou skrývať Ruská Hviezda“. Hoci to oficiálne všetci chápu alegoricky, my už vieme, že vôbec nemusel mať na mysli alegóriu. Zároveň však v súvislosti s časom príchodu „Ruskej Hviezdy“ budú na zemi ľudia, ktorých prirovnal k stádu: „ich treba rezať alebo strihať“; či tiež hovorí „načo stádu dary Svabody?“…
Veľmi dôležité informácie kóduje dielom je RUSLAN A ĽUDMILA. Keď si uvedieme jednoduchý význam ním používaných termínov, otvorí sa každému jasný obraz o podstate uloženej informácie. V prvom rade „Ľudmila“ treba chápať ako ĽUD MILÝ, t.j. ľud našich zemí. RUSLAN znamená „Ruský“, ale nemá na mysli Rusa ako etnický názov obyvateľa dnešného Ruska. Ide p svetonázorový pojem, t.j. o človeka Kultúry, ktorá obýva zem od Tichého po Atlantický oceán. Človek Kultúry sa riadi zmyslom pre Spravodlivosť a Česť, jeho riadiacou silou je Svedomie a Mravnosť. Neženie sa za peniazmi a chce oslobodiť svoj ľud. Tu si spomeňme, ako veľa vedel Stalin, ktorý vo svojom životopise napísal, že je „ruským človekom gruzínskej národnosti“. Takto treba chápať aj Puškinov odkaz.
„Ľud milý“ uniesol bradatý trpaslík Černomor do kraja Polnočných hôr, hoci v starej ruštine sa niekedy termín „polnočný“ myslí ako „severný“. Polnočné hory je Švajčiarsko, ktoré je centrálou euroamerického konglomerátu Biblickej koncepcie globálneho riadenia sveta.
Trpaslík s dlhou bradou je dôležitý obraz, brada je v mnohých systémoch symbolom úverovo-finančného systému, ktorým riadia svet. Dlhú bradu totiž nosia aj pravoverní Židia – prototyp bankárov a vynálezcovia bankového systému.
Ruslan sa na svojej ceste za Ľudmilou stretáva aj s Hlavou, ktorá je bez tela. Hlava je symbolom Elity, riadenia spoločnosti. Dôležitým obrazom je, že Hlava je oddelená od tela, t.j. od národa. V časoch putovania Ruslana je však už skoro bez života.
Ruslan pred stretnutím nachádza meč. My už vieme, že meč nemusí byť iba symbolom otvoreného boja. Mnohé spravodajské organizácie majú v znaku meč – a spravodajská práca nie je o hrubej sile na poli boja. Meč je aj symbolom SCHOPNOSTI ROZLIŠOVANIA. Tento odkaz hovorí o potrebe „používania hlavy“ a nie iba hrubej sily. Kto dokáže rozlišovať, ten neupadne do klamu. Kto vládne mečom, vládne aj schopnosťou rozlišovať. Keď teda Ruslan nachádza meč, nadobúda schopnosť rozlišovania. Keď nájde konečne trpaslíka, tak ho chytí pevne za bradu a mečom mu ju odrúbe. Obraz hovorí o zániku úverovo-finančného systému. Je to obraz budúcnosti, od Puškina 200 rokov dopredu, pred nami sa čo nevidieť začne realizovať aj navonok. Puškinov obraz je jasný: Ruslan na koni, Ľudmila v náručí, meč v pošve, brada trpaslíka v taške a už bezmocný trpaslík priviazaný vzadu na sedle. Všetka moc trpaslíka bola iba v jeho brade. Nič iné reálne nemá!
Tu je badateľný aj rozdiel medzi mravnosťou a morálkou. Mravnosť nemá nič dočinenia s peniazmi, pretože sa meria výlučne prítomnosťou Boha (Sily RA v Osi) a je stavom Svabody. Opakom je morálka (Mor Al – smrť všetkého mravného), ktorá sa meria peniazmi ako stupňom Slobody. Stupeň morálky je určovaný množstvom peňazí. Hoci za určitých okolností sú v civilizácii peniaze nevyhnutné, s prítomnosťou Boha – RA – nemajú vôbec nič spoločné. Určitú mieru morálky síce „povinne“ podstupuje každý z nás, ale rozdiel je dobre viditeľný na rozdielnej morálke dvoch skupín: je tu morálka človeka, ktorý musí robiť za peniaze, aby uživil rodinu, ale to je zároveň celý rozsah ním aplikovanej morálky. Dôležitá je pre neho mravnosť. Úplne iná je morálka človeka, ktorý je dnes milionár a – ako čierna diera všetko je málo – sa chce stať miliardárom, či miliardár multimiliardárom… nie náhodu je vo Védach čierna diera symbolom démonickej existencie. K tejto problematike patrí ono známe „Božie Bohu a cisárovo cisárovi“. Znamená to, že každý jeden človek si sám za seba, na svoju vlastnú zodpovednosť vyberá, či bude slúžiť Bohu alebo cisárovi. Keďže citát má iba dve možnosti, musia byť jasné súvislosti. Služba cisárovi (úverovo-finančný systém) NEMÁ NIČ DO ČINENIA S RA, t.j. s prirodzeným stavom Svetlého Sveta. Do určitej doby je síce nevyhnutná, ale každý si vyberá sám, či chce vysokú mieru Slobody (morálka = peniaze), alebo SVAbodu (mravnosť = Boh). Morálka je vytvorená na „usmrtenie“ mravnosti, teda z pohľadu morálky nemôže byť nastolený stav mravnosti, t.j. peniazmi spojenie s Bohom dosiahnuť nemožno. Zapamätajme si aspoň to, že šírenie mravnosti NEMÔŽE byť podriadené peniazom. Ak je, tak nedôjde k vstupu Ra do Osi, VerTIKály. Nezabúdajme ani na to, že Ruslan už drží v rukách meč, ktorým odtne bradu trpaslíkovi Černomorovi, ktorý sa bez nej stane úplne odstavený. Puškin tu podal dôležitý Obraz – moc úverovo-finančného systému bude zničená, a už to dlho nepotrvá. V prostredí morálky nemôže prísť mravnosť.
V tejto súvislosti si ešte povedzme pár slov o vôli. Táto má v podstate dve roviny – individuálnu, t.j. vnútornú a vonkajšiu, t.j. prejavenú. Čo to znamená? Predstavte si, že perom niečo píšete na papier. Pero píše napríklad čiernou farbou, ale vy chcete (prejav vnútornej vôle), aby začalo písať modrou farbou. Vnútornú vôľu môžete napínať akokoľvek, ale vonkajšia, objektívne prejavená vôľa bude, že stále bude písať čiernu farbou. Ako môžeme docieliť, by sa vnútorná vôľa zjednotila s prejavenou vôľou? Puškin na to dáva jasnú odpoveď – musíme pochopiť, čo v skutočnosti znamená „buď vôľa moja“. Prejavená vôľa sa jedine vtedy zjednotí s vnútornou vôľou, ak sa človek zjednotí s Bohom, t.j. s Vyššími Silami. Takto bude v jeho osi, Vertikále prítomná tvorivá energia JAN, t.j. bude v nej RA, t.j. Boh. Inými slovami, je to prípad mravnosti. Takýto prípad zjednotenia vôlí nemôže nastať za stavu morálky. Tu sa zároveň dostávame k jednému z viditeľných bodov našej Kultúry. Prítomnosťou RA sa zjednocujeme s Vyššími silami a to platí aj pre našu vôľu. Keď naši Predkovia išli do boja, málokedy počet vojakov nášho vojska prevyšoval počet nepriateľov, štandard je pravý opak. No my máme Vedu, ako vyhrávať Kvalitou, nie Kvantitou. Ak sme zajedno so Svetlými Silami, sme zjednotení s Rodovým egregorom, niet vo Vesmíre niet väčšej sily. To nie je sila za peniaze! Ale na to, aby sme vedeli, čo je mravnosť a čo morálka, musíme byť schopní ROZLIŠOVAŤ! Preto symbol meča u Ruslana, preto symbol meča v znakoch mnohých svetových spravodajských organizácií. Jednať na základe Poznania, nie nízkych frekvencií spodných troch čakier. No aj tak – ak si prečítate Ruslana a Ľudmilu – je jasné, že dôjde aj na „klasické“ použitie meča…
Pre poriadok si názorne ukážme o čom je reč pri mravnosti. Narodili sme sa s určitým plánom dosiahnutia, t.j. „naakumulovania“ mravnosti v našej danej inkarnácii. Našu „naplánovanú“ mravnosť si môžeme na grafe zakresliť ako 100% – na zvislej osi. Na dosiahnutie tohto cieľa sme dostali mieru, t.j. rozpätie života – vodorovná os. Krivka č. 1 ukazuje prípad, keď človek dosiahol „plánovanú“ mravnosť, t.j. splnil cieľ svojej inkarnácie ďaleko pred vypršaním miery. Toto je prípad Puškina, Lermontova, kniežaťa Sviatoslava. Do konca vyčerpania miery mohli pre nás urobiť ešte veľmi veľa, ale ich životy boli násilne preťaté. Krivka č. 2 ukazuje prípad, keď človek dosiahol „naplánovanú“ mravnosť akurát tak v dĺžke danej miery. No a krivka č. 3 ukazuje prípad, keď človek nedosiahol ani tretinu z toho, prečo sa inkarnoval. Zatiaľ čo prípady 1 a 2 sa môžu inkarnovať s úplne novou „úlohou“, tak prípad č. 3 sa bude musieť reinkarnovať, t.j. opakovane „dorobiť“ stále tú istú úlohu. Až po jej splnení sa môže inkarnovať s novou úlohou. A čo mohlo napríklad „zabrániť“ dosiahnutiu plánovanej úrovne vývoja mravnosti? Nuž, veľmi často práve vysoká úroveň morálky, t.j. peňazí…
Ďalším veľa hovoriacim dielom Puškina je Gavriliáda, za ktorú ho Cirkevná Synoda chcela predvolať na proces, v ktorom bola možnosť udeliť trest smrti. Pred týmto trestom zachránil Puškina iba zásah cára, ktorému Puškin podával veľmi cenné informácie z pozadia globálneho riadenia sveta. No nakoniec – ako vieme – si aj tak našli spôsob, ako ho zabiť. Zmysel Gavriliády je v podaní informácie o skutočnej podstate kresťanstva. Príbeh je veľmi jednoduchý, prečítať si ju môžete na 20 minút. Boh sa zaľúbil do Márie a chcel mať s ňou dieťa – neskoršieho Ježiša. Na prieskum vyslal najskôr archanjela Gabriela, ktorý osobne navštívil Máriu. Gabriel a Mária si však vzájomne padnú do oka. Po odchode Gabriela sa prechádza Mária po lúke, kde ju zastihne úlisný Had, Diabol. Premení sa na krásneho mládenca a vyspí sa s Máriou. Ešte za jeho prítomnosti príde Gabriel, ktorý sa vrátil s tým istým úmyslom. Pobijú sa a Gabriel vyhrá, ale najmä preto, aby sa aj on vyspal s Máriou. Ako posledný prichádza Boh, ktorý sa s ňou tiež vyspí. A tak Mária za deň zvládla všetkých troch. K synovi sa „prizná“ Boh.
Aký je zmysle tejto informácie? Samozrejme, že nejde iba o izolovanú udalosť bez hlbokého zmyslu, pretože to by nebol Puškin. Je to informácia o tom, že kresťanstvo bolo od samého svojho počiatku začaté tromi úplne rozdielnymi silami. Prvá rovina je tá, že Ježiš naozaj niesol informáciu od Boha. Druhá rovina je v tom, že archanjel Gabriel symbolizuje kresťanské cirkevné štruktúry, ktoré už 2 000 rokov zarábajú peniaze na „obchodnej značke“ Kristus™. No cirkev sa nijako nerozpakuje „vyspať sa“ s nevestou pannou Boha pred ním, Bohom, pravým ženíchom. Hoci Puškin používa „klasické“ názvoslovie – aby bolo zrozumiteľné bežným ľuďom – napríklad používa termín Pán Boh, pridáva aj iné, dôležité poznámky. Jedna z nich je nám dobre známa. Archanjel je tradične v cirkevnom názvosloví podávaný ako Svetlá bytosť (anjel), pričom Diabol Pokušiteľ je zase „štandardne“ Temná, t.j. záporná bytosť. Puškin v texte, kde opisuje boj Gabriela s Diablom na lúke nenápadne použil verš: „Tak anjeli bojovali medzi sebou“. Už len toto samotné by nám malo jasne povedať, aké poznanie mal Puškin.
Tretia rovina obrazu sú Satanisti, ktorí majú plné ústa viery v Krista, na prsiach nosia jeho znak, no tisícročia po nich ostáva more preliatej ľudskej krvi. Oni pálili ľudí na hraniciach či mučili v mučiarňach. Netreba hovoriť, čo za zverstvá napáchala Inkvizícia – jedna z organizácií Satanistov – ale nás neprekvapí ani to, že „úplne normálne“ sú Satanisti súčasťou kresťanskej cirkvi.
V Gavriliáde odkrýva Puškin aj tajomstvo „prorokov“. Podľa jeho informácie má každý z nás danú možnosť niečo priniesť iným ľuďom, a zároveň sa niečo od každého dozvedieť. Znamená to, že každý je prorokom pre ostatných, ale ostatní sú zároveň prorokmi pre neho. Máme v sebe tieto kvality, akurát ich neodkrývame a nedoceňujeme. Môžeme iba súhlasiť s Puškinom, že cirkev uznáva za proroka iba toho, koho sa im podarilo zakomponovať do schémy globálneho riadenia spoločnosti. A tak pomocou Krista riadia spoločnosť už veľa storočí. Puškin aj hovorí v obraze: „Rafael, nakresli nám inú Madonu s dieťatkom“. Znamená to, že židokresťanskú Madonu nám vôbec netreba. V našej Kultúre bolo totiž vždy absolútne jasné, že brokerov pre normálnu komunikáciu s vyššími silami, t.j. s Bohmi nám NETREBA. Človeku je dané mať kontakt napriamo, cez Vertikálu.
Keď už sme načali tému globálneho riadenia spoločnosti elitou, povedzme si niečo o spôsobe, akým túto úlohu realizujú a čo nám v tomto smere ešte povedal Puškin.
Z védického pohľadu je Boh stotožňovaný s Konom, čo graficky môžeme nakresliť ako Kruh, ktorý má v strede bod. Bod – už vieme z Bukvice – je symbolom prechodu energie z Pravi do nižších Svetov Slavi a Javi. Môžeme si dokonca predstaviť priamu spojnicu zo stredu Konu do osi každého z nás, t.j. do Vertikály, ktorú buď používame komunikáciu s Konom, alebo sme si ju nechali zablokovať tak, že pracujú iba najnižšie frekvencie najnižších troch čakier. Presnejšie, nebudeme hovoriť o vstupe energie, ale o sile. Sila je energia plus informácia, či inak energia modulovaná informáciou. Sila sa vnútri Konu premiestňuje priamočiaro od bodu k hranici Kruhu, ale po prekročení hranice sa delí na tri principiálne prúdy. Je to Pravidlo Triglavu, alebo inak aj Trojice. Bez ohľadu na to, kto vo Vesmíre energiu využíva, všetka pochádza výlučne od Bohov, t.j. z Konov. Iného zdroj energie vo Vesmíre jednoducho niet. Ak si ju dáme „preberať“ Temnými, je to naša neschopnosť rozlišovať, ľahostajnosť a lenivosť – všetko sa týka vzťahu k nášmu evolučnému vývoju.
Keď už sme spomenuli princíp Triglavu, tak si zopakujme, že Veľký Triglav Javi tvoria Svarog-Perún-Sventovít, čo symbolizuje tri základné princípy, ktorými sa máme riadiť – ak sme Slovania. Svarog je personifikáciou Svedomia, Perún je personifikáciou SVAbody, Sventovít predstavuje vzájomnú pomoc. Tu určite netreba viac komentárov.
Tri prúdy energie, vychádzajúce z Konu sa delia na špecifické kategórie, ovládnutie ktorých znamená ovládnutie celej spoločnosti. Prvý prúd je Vláda, druhý je to, čo dnes ovládol úverovo-finančný systém, tretí prúd je to, čo dnes nazývame sex. Ovládnutím všetkých troch zložiek si zabezpečili tvari globálnu kontrolu spoločnosti.
Povedzme si niečo o prvej zložke. Vláda je v demokracii realizovaná formou štátu. Vláda v Kultúre bola realizovaná Dŕžavou a Rodovým Právom. Puškin vysvetľuje koncepciu riadenia štátu za demokracie veľmi výstižne. Kontrola nad štátom je zabezpečená piatimi zložkami, ktoré si môžeme predstaviť ako prsty ruky. Ak začneme od malíčka, tak je to zákonodarná moc, výkonná moc, súdna moc, ideologická moc a nad všetkým je palec, ktorý je očividne inak postavený voči všetkým štyrom prstom, a ten predstavuje konceptuálnu moc. Naivní ľudia si myslia, že prvé štyri zložky môžu niečo v štáte zmeniť k lepšiemu, a preto chodia voliť. No ak sa niekto dostane ku kormidlu lode a začne ním pohybovať, to ešte neznamená, že pozná skutočný cieľ plavby lode. Loď v skutočnosti riadi ten, kto stanovil cieľ plavby, t.j. celú koncepciu smerovania. Príkladov je neúrekom. Zákonodarná moc môže vydávať aké len chce zákony, ale nič sa z pohľadu koncepcie nezmení. Rovnako to platí pre výkonnú moc, súdy, či ideologickú zložku – náboženstvá. Celá hra na pravých a ľavých, liberálov a extrémistov, veriacich a ateistov je divadlo platené z toho istého vrecka. Všetci sa pohybujú ako keby po jednej chodbe, jedni idú viac vpravo, iní vľavo, ďalší v strede, no nikto nemôže vyjsť z chodby, pretože túto koncepciu zostavil niekto ďaleko vysoko nad nimi.
Ďalším dôležitým faktom je, že otroci sa najlepšie riadia vtedy, ak nevedia, že sú otroci. Treba ich len zbaviť možnosti a schopnosti rozlišovania. Jedným z viditeľných znakov koncepcie globálneho riadenia civilizovanej spoločnosti je kravata. Patrí k určitej forme chovania sa a triede, existujú dokonca reštaurácie či kluby, kde je vstup bez kravaty zakázaný. Čo symbolizuje kúsok látky alebo povrázok, ktorý voláme kravata? V stredovekej Európe a potom v Amerike existovala obyčaj, že ak počas výkonu trestu zločinca, ktorý bol odsúdený na trest smrti obesením došlo k pretrhnutiu povrazu, tak trestanca prepustili. Na krku mu však ostali zvyšky slučky ako znak zmilovania. Omilostení trestanci potom pokračovali v nosení tohto zvyšku slučky ako symbolu a znaku šťastia. Vďaka tomu aj iní zločinci, ktorí chceli ujsť trestu za svoje zločiny, začali na sebe nosiť zvyšky slučky, len aby unikli trestu. Postupne sa tento symbol čoraz viac upravoval, až sa začal riadiť podľa samostatnej módy ako doplnok pánskeho oblečenia. Ako chodia oblečení tí, ktorí sa podieľajú na zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci štátu? Iste, čierni cirkevní mágovia nosia reverendy čiernej farby, aby bolo jasné, kde patria a aký druh mágie robia. Zároveň sa konceptuálna moc snaží vytvoriť dojem, že ideologická moc je nezávislá od ostatných zložiek, ale je to iba ilúzia. Ak sa pozriete na dobové fotografie zistíte, že Stalin bol veľmi dobre zorientovaný aj v tejto hre symbolov. Nikdy nenosil kravatu.
Znie to možno zvláštne, ale kto by chcel naozaj vedieť, ako prebieha globálne riadenie spoločnosti, mal by si mať preštudované tri súhrnné diela: Bibliu, Korán a Puškina. Z tejto kombinácie sa dá zistiť veľa. O Biblii síce vieme, že je nespočetne krát prepisovaná, ale obsahuje opis biblickej koncepcie globálneho riadenia sveta skrz úverovo-finančný systém, v čom je jej hlavná úloha. V našich podmienkach málokto vie, o čo ide v Koráne. No je to veľká chyba. Korán je totiž oproti Biblii spoľahlivý. Prečo? Dodnes totiž existujú všetky tri pôvodné knihy, ktoré diktoval priamo Mohamed, a ktoré sú starostlivo strážené. Je síce pravda, že rôzne extrémistické smery ich vykladajú inak, ale treba vedieť, že ich majú aj v inom poradí poprepisované. Tak či onak, pôvodný Korán vôbec nie zlý materiál na štúdium. Len na okraj, ak podľa Koránu niekto niekomu požičia 100 € a napäť zoberie 101€, tak už je služobníkom Diabla – žiadna úžera nie je prípustná. No treba povedať, že hoci úžera je Alahom zakázaná v akejkoľvek forme, obchodovanie je Alahom povolené. S Islamom ako s náboženstvom sme prišli k jednej z point náboženstva. Hoci vieme, že Viera a náboženstvo sú úplne odlišné veci, náboženstvo nemusí vždy a každému slúžiť ako negatívna entita. Viera ako Istina, t.j. Absolútna Pravda je iba Jedna, nie je však každému – najmä po krutej Noci Svaroga prístupná. Náboženstvo – relígia – je akési opakovanie Viery, t.j. vytvorenie rôznych vier ako samostatných projekcií určitých aspektov Viery do špecifického času a priestoru. Takto môže náboženstvo poskytnúť naozaj niekomu potrebnú informáciu v silne obmedzenom rozsahu, ale pre ľudí, ktorí sú na nízkom stupni evolučného vývoja nie je možné pochopiť Vieru. Môžu mať pred sebou ešte veľa inkarnácií, kým budú schopní chápať. Toto nám musí byť jasné najmä preto, aby sme chápali, že nie všetci nasledovníci náboženstiev sú systémoví nepriatelia Viery. No tak či onak, náboženstvá boli pôvodne vytvorené na zničenie Viery. Preto platí Svarogova zápoveď, že výber viery je osobnou vecou každého človeka a nesmie sa nanucovať. Ak je niekto na nízkom stupni evolučného vývoja, tak vysoký let Viery je mu proste nedostupný. No zase musíme byť schopní rozlíšiť jednu úroveň náboženstva od druhej.
Čo z toho všetkého? Sme stvorení na Obraz a Podobu Boha, čo je uložené v našom genóme. Aby sme si ho mohli ubrániť, museli byť pre neho vytvorené akési „ochranné bariéry“. Je to Slovanská Kultúra, Sloviensky jazyk a Dŕžava. Jazyk nám napadli ako prvý – fantómy kresťanstva Cyril a Metod, dokončili to boľševici. Dŕžavu sme si tiež dali zničiť, Kultúra je rovnako v troskách – len sa pozrime, ako si hocikto vymýšľa obrady… Majú teda otvorenú cestu na zničenie našej genetiky, čo bude náš definitívny koniec. No svieti tu jedno svetielko. Ak sa dokážeme vrátiť k Slovienskemu jazyku – cestou spoznávania Obrazovej Staroslovienskej Bukvice, tak cez obrazy budeme schopní navrátiť aj ostatné zložky existencie našej podstaty. Dŕžavu totiž len tak, z ničoho nič vytvoriť nemožno, Kultúru rovnako. Ale pôvodný jazyk si formou ohľaduplného vzťahu k slovám môžeme obnoviť. Spoznaním obrazov slov spoznáme tie správne, vysoké frekvencie, používaním vysokých frekvencií sa opäť naladíme na naše Rodové egregory. A všetko sa môže vrátiť. Musíme aj pochopiť ostatné slovanské jazyky. Ruština si zachovala zo Slovienčiny najviac – cca 40% sú v nej staré, pôvodné slová. Ukrajinština je niekde na úrovni cca 35% pôvodných výrazov, Bielorusi majú tiež niečo nad 30% pôvodných výrazov. U nás to nikto neskúmal, no môžeme byť niekde pod 20%. Spoznávaním ostatných slovanských jazykov sa neučíme CUDZÍ JAZYK, ale nanajvýš ak nárečie nášho vlastného, prastarého, spoločného jazyka. Metódou rozdeľ a panuj nás podrobili, takže spájaj a vzájomne si pomáhaj je odpoveď na úrovni Slovana, teda Ruslana. Majme na pamäti, že Slovan je Vierovyznanie, nie národnosť a je spojené pôvodným, Slovienskym jazykom, žijúcim v Prastarej Kultúre našich Slávnych Predkov!
