Objekt si však vybral ZSSR. 3.3.1948 o 04:23 vojenský radar v Astracháňskej oblasti zaznamenal jeho vstup do atmosféry rýchlosťou 17x vyššou, ako bolo vtedy možné u akéhokoľvek špičkového vojenského prístroja. Uvideli ho samozrejme aj americké radary na základniach v Turecku. Videli, ako objekt prekročil hranicu ZSSR, uvideli, ako zmizol z radarov nad Kapustiným Jarom. Pochopili, že ZSSR ich predbehol.
Stalin pochopil prostú pravdu. Ďalšia vojna nebude o územia, ale o tom, kto prvý rozlúšti tajomstvá, voči ktorým je obyčajná fyzika bezmocná. A ten aj vyhrá.
USA už vyrábali atómové bomby. ZSSR hľadal to, čo je silnejšie ako atóm. 3.3.1948 o 04:00 dozorný útvaru v Kapustinom Jare prijal telefón z Moskvy. Hlas v telefóne oznámil strohý, ale jasný rozkaz: „Objekt na Zemi je živý. Izolovať ho, nie zlikvidovať!“
Do 6 hodín prišla vojenská jednotka, o 12 špeciálna brigáda. O deň do polygónu vo vojenskom priestore priviezli kontajner, ktorý ochraňovali tak, ako keby bol vnútri samotný Stalin.
Ale vnútri nebol Stalin. Bola v ňom bytosť s pokožkou farby belasého popola a očami, ktorých nebolo. Gromov sa dostavil na miesto podľa rozkazu na tretí deň s úlohou ustanoviť kontakt s objektom akýmikoľvek metódami okrem likvidácie.
Prvá otázka Gromova znela: „Kto ste a čo požadujete?“. 20-30 sekúnd sa nič nedialo, ticho, no potom sa objavila v jeho mysli jasná, ale cudzia myšlienka: „Konečne niekto položil správnu otázku.“ Gromov v mysli odpovedal: „Čítate moje myšlienky?“. Odpoveď: „Nečítam, ja rezonujem. Vaše vedomie je ako vlna a moje tiež. Keď sú vlny zhodné, tak dochádza k pochopeniu. Vy to nazývate telepatia. My to nazývame „byť vlnou“.
Gromov pochopil, že bytosť žije vo svojej paradigme reality, v ktorej sú myseľ a hmota jedno a to isté.
Jedna z prvých ďalších otázok zaznamenaná na páske bola: „Odkiaľ ste prileteli?“ Bytosť neodpovedala hneď. Odpoveď zaznela až o chvíľu: „Otázka nie je správna. Pýtate sa na priestor. Ale priestor je ilúzia vášho ponímania. Správna otázka je: z akej dimenzie som prišiel.
Ako je to s dimenziami je očividne samostatnou otázkou. Čo to je dimenzia? Je to úroveň uvedomovania si nie matérie, ale samého seba. Kameň nevie, že je kameň. Rastlina cíti, ale nerozmýšľa. Zviera myslí, ale neuvedomuje si seba ako mysliacu bytosť. Človek si uvedomuje, ale nechápe, že on je tvorcom svojej reality vo Veľkej Reálnosti. My rozumieme, preto sme tu, aby sme vám pripomenuli to, čo ste zabudli.
My nie sme bohovia, my sme iba na niekoľko krokov pred vami na schodisku evolúcie. Prišli sme znovu tak, ako veľakrát v minulosti. Preto, lebo váš čas už čoskoro vyprší. Do 100 rokov vaša planéta vystúpi na ďalšiu, dimenzionálne vyššiu úroveň. Otázka je o tom, či aj vy prejdete spolu s ňou.
V tom čase, ako bytosť hovorila s Gromovom na výsluchu, na tajnej základni v Nevade sa americký plukovník Philip Corso chytil za hlavu. V jeho mysli sa bez akéhokoľvek varovania objavili tie isté myšlienky ako v hlave Gromova: „Prišiel som vás kontaktovať, obe strany naraz, lebo musíte pochopiť, že nie ste si navzájom nepriatelia. Nepriateľom je nevedomosť.“
O dve hodiny Corso vyslal šifrovanú správu do Moskvy jednou vetou: „Prijal som vašu správu. Navrhujem spoločný protokol.“ V Moskve to prečítali a pochopili: bytosť si vybrala sama. Nedala im možnosť o ňu bojovať. Ona ich prinútila sa dohodnúť. Studená vojna sa ešte iba začínala. Ale už vtedy obe strany pochopili, že existuje nepriateľ nebezpečnejší, ako sú si oni obaja navzájom. Tým nepriateľom je Pravda, ktorá to všetko zničí, ak vyjde na povrch. Nie vždy je vhodné všetko napísať. Niektoré Pravdy žijú iba v mlčaní.
Bytosť povedala, že prišla práve na Zem, práve teraz, v tomto čase preto, lebo sme na prahu nových udalostí. Do 100 rokov naša Zem zvýši frekvenciu svojich vibrácií a prejde do vyšších dimenzií. Je to nevyhnutné, nemôže sa tak nestať. Planéty podliehajú evolúcii tak isto, ako všetko živé. Tu je iba jedna otázka, koľkí z vás prejdú spolu s ňou? Prechod závisí od rozhodnutia. Púť si vyberá každá Duša sama: slúžiť sebe a svojim záujmom, alebo slúžiť iným, t.j. spoločnému blahu? Ak je minimálne 51% vašich skutkov vykonávaných pre blaho iných, t.j. pre spoločný prospech celku (v našom tradičnom ponímaní Občiny – stále aktuálnou otázkou však zostáva, čo to je skutočná OBČINA), tak postúpite nahor do pozitívnej evolučnej vetvy. Ak je 95% celoživotného individuálneho úsilia nasmerovaného výlučne vo svoj prospech, tak prejdete do negatívnej evolučnej vetvy. Obe púte vedú k evolúcii, akurát že diametrálne odlišnej. Medzi nimi je priepasť bolesti. Tí, ktorí nedosiahli ani jeden, ani druhý prah, ostanú na tej istej dimenzii v iných rozmerových štruktúrach a budú opakovať taký istý evolučný cyklus v odlišných podmienkach na inej planéte (v Javi). Majú pred sebou celý ďalší cyklus učenia úplného Svarožieho Kruhu, t.j. 25 920 rokov.
Tento mechanizmus funguje už milióny rokov. Spôsob života každého na Zemi v zmysle jeho preferencií v živote ovplyvnia nie iba jeden jeho konkrétny život, ale tisícročia ďalšej existencie. Rozhodnutie však učinili sami.
V starovereckej Tradícii Svet Javi pozostáva z nekonečného (alebo minimálne obrovského) počtu Zemí, ktoré majú principiálne spoločnú štrukturálnu charakteristiku. Z tohto pohľadu ide vždy o princíp troch (3) rozmerov a jednej priradenej dimenzie, t.j. Času. Kým na Zemi sú rozmery chápané ako dĺžka, výška a šírka plus náš konkrétny Čas, tak na iných Zemiach sú rozmery úplne iné. Znamená to, že na tom istom mieste môže byť „na sebe“ (a aj je) viacero Zemí, ktoré však obyvatelia na nich žijúci ani nevnímajú (okrem niekoľkých citlivcov). Rozmery sú fyzické, t.j. hmotné zložky definovateľné súradnicami v priestore a dimenzie sú vibračné úrovne ponímané mysľou. „Populárne“ 3D je presnejšie 3R(ozmery) a 1 Dimenzia. Toto je dôležité pochopiť, keďže aj hmotné objekty sú principiálne tiež úrovne vibrácií, aj keď oveľa nižšie. Teda svojim spôsobom sú to tiež „dimenzie“. Tieto zložité opisy nie sú jedno-jednoznačné preto, lebo náš jazyk je dnes značne primitívnejší ako jazyk Prѣdkov, ktorý má na všetky pojmy jedno-jednoznačné, a teda neopakovateľné názvy (dnes spravidla neznáme).
„Poďakujme“ jezuitským jazykovedným ústavom.
Gromov pokračoval: „Hovoríte o reinkarnácii?
Takto to nazývate vy. My hovoríme o pokračovaní výuky. Smrť neexistuje. Existuje iba prechod z jednej formy existencie do druhej. Telo zomiera, vedomie ostáva. Vedomie si vytvára nové telo, nové podmienky, novú lekciu. Aby sme pochopili svetlo, musíme prejsť tmou. Aby sme pochopili ľúbosť, je nevyhnutné zakúsiť nenávisť. Učíme sa cez kontrasty.
Náboženstvá sú ozvenou Istiny skreslené časom a strachom. Sú ozvenou kontaktu z dávnej minulosti. Učiteľ vždy hovorí jazykom učeníka.
Na začiatku nebolo nič, ale to nie je správna formulácia. Presnejšie je povedať, že na počiatku bolo všetko. Nerozdelené, Nekonečné, Jediné. Vy to nazývate Stvoriteľ, ale my to nazývame Jediné. Ono existuje mimo času a priestoru, mimo formy. Ono bolo všetkým Potenciálom, ktorý sa ešte neprejavil. A v jednom momente – hoci moment neexistoval, pretože ešte neexistoval čas – to Jediné si dalo otázku: „Kto som?“ Jediné vedelo, že je, ale nevedelo, kým je. Aby spoznalo Seba, bolo nevyhnutné sa rozdeliť a stať množstvom mnohých. Pozrieť sa na Seba zo všetkých strán naraz. A vtedy Jediné urobilo prvý čin: vydýchlo. Tento výdych vy nazývate „Veľký tresk“. Ale to nebol výbuch, to bolo rozdelenie Jediného na nekonečný počet častí. Každá časť je Vedomie. Každá Časť, to ste vy, to sme my.
V našej starovereckej Tradícii nazývame tieto Čiastočky Živatmami. Živatma je skratka zložená z dvoch slov: Živá+Tma(-vá Matéria).
Matéria teda nie je hmota, ale Vedomie, ktoré zabudlo, že je Vedomím. Je to „zastavené“ Svetlo. Svetlo je prvá myšlienka Stvoriteľa. Keď Svetlo spomaľuje, stáva sa matériou. Ale Energia sa rovná Vedomiu. Všetko, čo vidíme okolo seba sú myšlienky Stvoriteľa znehybnené vo forme.
Gromov sa pýtal ďalej: „Ak sme súčasťou Jediného, prečo sme na to všetci zabudli?“
Pretože zabudnutie je podmienkou Hry. Jediné nemôže spoznávať Seba, ak ostane Jediným. Musí predstierať, že nie je Jediné. Musí sa rozdeliť, zabudnúť, zakúsiť ohraničenia, strach, bolesť, ľúbosť. Teda všetko, čo nie je možné v stave absolútneho Znania. Všetok život, ktorý prežívame je experiment. Jediné si skrz nás zadáva otázku: „Čo pocítim, ak budem chudobným, kráľom, ak zabijem, ak zachránim.“ Sme nástrojmi poznávania Stvoriteľa. Nakoniec – po mnohých životoch – si spomenieme a vrátime sa domov. To je skutočný Druhý Príchod.
Gromov: „Čo znamená, že naša planéta o 100 rokov prejde do vyššej dimenzie?“
Hosť odpovedal. Znamená to, že frekvencia vibrácií Zeme sa značne zvýši. Matéria sa stane menej hmotnou, plastickejšou. Tí, ktorí prejdú spolu s planétou, nadobudnú nové schopnosti. Telepatia sa stane normou, lož sa stane nemožnou. Dĺžka života dosiahne 700-900 rokov.
Hranice medzi JA a tí druhí sa rozplynie. Cudziu bolesť budete cítiť ako svoju vlastnú. Nebudete môcť spôsobiť újmu druhému, bez toho, aby ste si ju nepričinili sebe. Bude to svet postavený na ľúbosti a vzájomnom pochopení. Ale aby ste sa tam dostali, musíte teraz učiniť rozhodnutie. Každý čin, každé rozhodnutie, každá myšlienka v tomto živote určuje, kam sa dostanete po prechode. Nebo a peklo sa ukázali byť nie lokalitami či stavmi vedomia medzi odmenou a trestom, ale strohým následkom rozhodnutia. Kto si vybral ľúbosť, pôjde tam, kde je ľúbosť. Kto si vybral strach a nenávisť, ide tam, kde je strach a nenávisť.
Nikto nikoho nesúdi okrem seba samého.
Hosť kázal Gromovovi zapísať všetko, čo mu hovorí, lebo on sám o osem mesiacov zomrie. Jeho telo nevydrží hustotu prostredia na Zemi. No Znanie tu musí ostať. Treba ho dobre ukryť tak, aby ho systém nenašiel. Ale tak blízko k povrchu, aby tí, ktorí budú pripravení, ho mohli nájsť. Keď príde čas, pravda presiakne na povrch. Cez knihy, cez človekov, cez to, čo nazývate „channeling“. Pravda si vždy nájde cestu. Ale ak všetky záznamy ostanú navždy v tajnom archíve, tak ostatní sa nič nedozvedia!
06.04.2026
pokračovanie nabudúce