Je človek vegetarián alebo mäsožravec ? Na túto tému prebehlo mnoho diskusií. Nie je mojou úlohou to rozhodnúť, rada by som však pripomenula, že je to výsledkom rozhodnutia každého jedného z nás.
Všimnite si však prirodzený odpor detí k mäsu a ich veľkú chuť na surové ovocie, zeleninu, mlieko, pečivo (kým rodičia túto chuť nezvrátia donucovaním).
Vegetariánstvo či vegánstvo nie je len módnou záležitosťou, ale aj spôsobom ako ochrániť sám seba a ešte aj zem od škodlivín.
Dostala sa mi do rúk vegetariánska kuchárka z roku 1990 napísaná manželmi Červenými a keď som si okrem receptov prečítala aj úvod našla som aj tieto zaujímavosti:
„Mnohých akiste prekvapí, že vegetariánstvo prináša nielen zdravotné a ekologické, ale aj ekonomické výhody. Na produkciu 1 tony hovädzieho mäsa je potrebných asi 20 ton vysoko kvalitného krmiva. Na prírastok hmotnosti 1kg u hovädzieho dobytka je potrebných 7 kg obilia. Množstvo obilia potrebné na výkrm jednej ošípanej by človeku stačilo na desať ráz dlhší čas než mäso z tejto ošípanej. Navyše veľkochov ošípaných s 5 000 kusmi ničí životné prostredie ako stotisícová ľudská aglomerácia.
Podľa doc. MUDr. Wisniewskej-Roszkowej, CSc., na ploche 2 ha (lúky, záhrady, polia) sa uživí 1 človek konzumujúci mäso, ale tá istá plocha uživí 14 vegetariánov (konzumujúcich okrem rastlinnej potravy aj mlieko a vajcia). Ďalším prepočtom sa zistilo, že rovnaká plocha uživí asi 50 vegánov (živiacich sa iba rastlinnou potravou).
Škodlivý vplyv mäsa a ďalších živočíšnych bielkovín na organizmus prevyšuje ich výživovú hodnotu. Čo robí mäso takým škodlivým? Sú to samotné živočíšne bielkoviny. Predpokladá sa, že obzvlášť škodlivá je aminokyselina metionín, ktorá sa v živočíšnych potravinách vyskytuje v osobitne veľkom množstve. Ďalej ide o veľký obsah LDL-cholesterolu, o miliardy hnilobných baktérií, purinové látky, z ktorých sa tvorí kyselina močová a toxický tyramína xantín, tepelnou úpravou mäsa vzniká metylcholantrén a 3,4 benzpyrén, obe silno rakovinotvorné látky… atď (napríklad 100 g údeného mäsa alebo mäsa pečeného na ražni obsahuje toľko 3,4 benzpyrénu ako 40-60 vyfajčených cigariet. Jeho obsah závisí od spôsobu a dĺžky údenia).“
Medicína zaznamenáva úspechy vo vývoji nových, účinnejších liečiv, logicky by už nemali byť chorí ľudia. Nejako to však nefunguje a chorých pribúda. Žeby v tom mala prsty aj naša výživa? Jeme priveľa. Ale začnime z opačného konca. Ak si myslíte, že vyprázdňovanie raz za deň prípadne ešte zriedkavejšie je zdravé, tak sa mýlite. Niekedy ľudia nielenže jedli zdravšie, menej ale koľko krát jedli toľko krát sa aj vyprázdňovali.
Pôsty a hladovky nám naháňajú hrôzu. Hladovať v dnešnej dobe a prečo ? Málokto vie, že kontrolovaná hladovka má aj omladzujúce účinky. Vynútené hladovanie je však spojené s istými mukami a je príčinou ťažkých chronických chorôb, v krajnom prípade aj smrti.
Preto pri liečebných pôstoch je veľmi dôležitá psychická príprava. Najdôležitejšie je vykonávať pri hladovke pomocné procedúry – preplachovanie čriev, očistu pokožky, jazyka a všetkých dutín – zabraňuje to samootrave a dôležité je aj zvýšené preventilovanie pľúc. Do pomocných procedúr možno zahrnúť aj prechádzky a cvičenia.
Čo je to pôst?
Plné Očistenie Svojich Tiel – vykonávalo sa pri zmenách období. Pri prechode zo zimy do jari a z leta do jesene. Ide aj o posilnenie Ducha nielen očistu fyzického tela, ktorá je tiež nezanedbateľná.
Počas pôstu sa neodporúča prestať pracovať, iba je potrebné nepracovať ťažko. A hlavne sa po pôste neprejedzme. Takmer pre každého je ideálne pravidelne 1 deň v týždni 24 hodín nejesť, len piť a zdravie sa zlepší.
Zo stravovania sa stáva hotová veda. Je známe, že ešte v temnom stredoveku sa strava mužov a žien odlišovala. Ženy potrebujú sladšiu stravu – viac ovocia a zeleniny, menej bielkovín. Pre mužov je vhodnejšia strava viac slaná s väčším obsahom bielkovín a menej zeleniny (pozor menej neznamená žiadnu). Nezáleží len na tom, čo jesť ale aj kedy a v akej kombinácii. Konzumáciou prevažne rastlinnej potravy získame širokú škálu antioxidantov, fytolátok a ďalších ochranných prvkov. Vďaka obsahu vlákniny pôsobí očistne a zvyšuje imunitu. Je najlepšia v prevencii srdcovo-cievnych ochorení, pôsobí preventívne na rôzne civilizačné choroby vrátane rakoviny.
Čo teda jesť? Čo do seba?
Zo živočíšnych potravín:
netučné kravské, kozie a ovčie mlieko, podľa možnosti čerstvo nadojené, neprevarené a nepasterizované, od zdravého zvieraťa
netučný tvaroh, jogurty, kefír
len domáce vajcia a maximálne dve do týždňa
včelí med, podľa možnosti priamo od včelára
Z rastlinných potravín:
všetky strukoviny, vrátene sóje (tu by som bola opatrná sója je totiž plodina, ktorá sa veľmi ľahko geneticky upravuje)
mandle, orechy a oriešky – okrem arašidov – búrskych orieškov (alfatoxín)
všetky hrubozrnné obilniny a zrnoviny – raž, pšenicu, jačmeň, ovos, pšeno, pohánku a naturálnu ryžu
rozličné semená – suché i naklíčené – sezamové, slnečnicové, ďatelinové, makové, ľanové, šošovicu
všetku zeleninu aj zemiaky – predovšetkým v surovom stave
lesné plody a huby
na maškrtenie med, hrozienka a sušené ovocie
Zo sladidiel:
včelí med a javorový sirup
Z tukov:
iba tuky rastlinného pôvodu
Z konzervovaných potravín:
iba potraviny konzervované mrazením, zaváraním cukrom či soľou za studena alebo sušením
Z bylín:
divo rastúce byliny používané na prípravu polievok, šalátov a prívarkov, najmä červenú ďatelinu, púpavu, žihľavu, štiav, ligurček a bazalku
Z bylín na prípravu čajov:všetky liečivé, oficiálne predávané nejedovaté rastliny
na každodenné pitie sú vhodné a osviežujúce listy ostružiny krovitej, ostružiny maliny, jahody obyčajnej, plody šípky, medovka a pod.
Čaje a káva likvidujú v organizme asi 50% prítomného vitamínu B1 a o 40-60% znižujú vstrebávanie železa.
Je známe, že najvhodnejšou potravou je sezónna z najbližšieho okolia (do 300 km). Konzumovať plodiny (ovocie, zeleninu, orechy) tak, ako narástli len ich poriadne poumývať. Čo práve dozrieva nás posilní svojou energiou. Úplne nevhodne je pre nás severanov (ľudí žijúcich na severnej pologuli) jesť potraviny vypestované na južnej pologuli.
Jedzte vitamíny – čerstvé ovocie a zeleninu! Kto by nepoznal tento slogan. Je to síce pravdivý výrok, no v tomto predjarnom období aj najrýchlejší spôsob ako prísť ku chrípke. Surové ovocie ochladzuje – hlavne citrusové, pod ktorým sa pulty predajní priam prehýbajú.
My sa s dcérkou chodíme do supermarketov naučiť zemepis. Hrozno je z Južnej Afriky, avokádo z Peru, paradajky z Maroka a zemiaky, tie sú domáce. Tým sme už za tých pár storočí odpustili, že z našich hrdých vystretých Predkov – pestovateľov obilia – urobili ohnutých okopávačov zemiakov.
Akú majú asi výživovú hodnotu produkty, ktoré nám doviezli cez pol zemegule len kvôli tomu, aby sme sa cítili ako Maruška z rozprávky o 12 mesiačikoch a na uspokojenie chuti si dali vo februári čerstvé jahody (s prapodivnou vôňou). A potom sa čudujeme, že v nich tá chuť jahôd akosi chýba.
Keďže jar prichádza pomaly a Slniečko nás zohrieva ešte stále slabo, zahrejme sa jedlom. Najvhodnejšie sú teplé raňajky. Aké? Obilninová kaša napr. z ovsených vločiek namočených vo vode s dusenými jablkami, sušenými slivkami (pozor niektoré sú tiež až z Čile) a štipkou škorice. Tá zahreje výborne. Na prisladenie lyžička medu, domáca marmeláda, alebo rozdrvené sušené hrušky.
A čo ďalší chod? Čím nahradiť chýbajúce mäso? Strukovinami. Podľa výskumov WHO/FAO netrpíme nedostatkom bielkovín, ale nedostatkom vlákniny. A v strukovinách je oboje. Taká hrachová kaša s cibuľkou zasýti aj nádherne prevonia celý dom.
Pamätáte si na babkine hŕstkové či krúpové polievky s koreňovou zeleninou? A čerstvá zelenina? Možno sa nájde ešte niekde cvikla, ktorej ani dlhodobé skladovanie neuberá z jej sily. Pečená v rúre s rascou má trošku inú chuť a ak sa k nej pridá kúsok chrenu, dávka vitamínu C je zabezpečená. A nemusíme zháňať „chlpaté vajcia“ – rozumej kivi. Ak by Vám k tej cvikle chýbala dusená šunka spomeňte si prosím na odstavec so 40 vyfajčenými cigaretami v 100 g údeniny.
Jazyk je najsilnejším svalom nášho tela ale nedajme sa ním ovládať. Naše rozhodnutia nech prebiehajú o pár centimetrov vyššie.
Ladomíra
