Na niektoré veci sme si zvykli tak, že už sa ani nezamýšľame nad ich pôvodom. Je to ukážka dokonalej účinnosti Systému, ktorý môžeme nazývať aj Matrix. Problém však nie je v tom, že existuje Matrix, problém je v tom, že my sami odmietame iný pohľad ako je ten, ktorý nám práve Matrix ponúka.
A tu je jadro problému. Namiesto vytvárania vlastnej skúsenosti robíme to, čo je pohodlnejšie – preberáme cudziu verziu. Je to oveľa pohodlnejšie – netreba vôbec rozmýšľať. A sme tam, kde nás chcú mať – pevne zasadení v Systéme. Musíme mať na pamäti – ak chceme vidieť iné veci, ako nám ponúka demokracia – že treba pozerať inde ako všetci ostatní v stáde. Nuž veru tak – je to také jednoduché. Ale niektoré veci sú tak blízko – ako hovoria Tibeťania – až ich nevidno.
Pretože veci sa najlepšie chápu na príklade – pozrime sa na to cez ne. Pred nejakým časom obletela Slovensko zvesť o „germánskom veľmožovi“, ktorého našli pri Poprade. Jeden čitateľ našej stránky sa pred časom – vďaka funkcii, ktorú vtedy zastával – dostal do kontaktu s novinárom, ktorý prvý napísal o náleze „germánskeho veľmoža“. Počas rozhovoru sa ho opýtal, prečo veľmoža označil za „germánskeho“ a očakával štandardnú odpoveď. Na jeho prekvapenie reportér čestne priznal, že on nie je odborník na históriu, a preto napísal to, čo ho v tejto súvislosti napadlo. Čakal však, že ho nejaký odborník opraví – ale nikto ho nikdy neopravil. Ba práve naopak, študovaní historici archeológovia prevzali termín „germánsky veľmož“. Aj napriek tomu, že v Popradskom múzeu nájdete informáciu, že mŕtvy mal haploskupinu U4. Táto skupina pochádza zo severnej Sibíri. Nuž tak, „typický Germán“. Teda takto nejako vznikajú „odborné stanoviská“.
Odborníci vám veľa narozprávajú o tom, aké u nás nachádzajú archeologické nálezy. Najčastejšie rôzne pozostatky ľudských obetí. Z vlastnej skúsenosti však vieme, že keď sa neuspokojíte s takouto odpoveďou, tak nakoniec priznajú, že nachádzajú aj žiarové hroby. Nuž a aký div – ak o tisíc rokov začnú kopať na našom území archeológovia a vykopú cigánsku osadu hneď získajú „obraz“ o nás. Bude to však obraz objektívny? A môžeme pokračovať. Celá Afrika bude (budúcimi archeológmi) považovaná za ruskú kolóniu – veď všade nájdu automaty Kalašnikov. Alebo celý svet našej doby označia za čínsky – veď všade sú čínske výrobky… a mohli by sme pokračovať.
Ale aj my sami sa nehodláme len tak odpojiť od Matrixu. Mnohí si na seba povešajú oberegy a nosia odev s tradičnými výšivkami. Ale muži nosia obtiahnuté tričká, krátke nohavice či dokonca trenírky, na nohách v lete šľapky. Keď už nič iné, tak aspoň krátke rukávy. A ženy zase nohavice… Obereg je rezonátor torzných polí. Ak si okolo svojho tela – ak máme správny odev – vytvoríme torzné polia, tak rezonátory (oberegy a výšivky) nám ich zosilnia a upravia. Ale ak „obal“ z torzných polí nemáme, tak oberegy nemajú čo zosilňovať. Ak máte skúsenosti s tými, ktorí zneužívajú mágiu vo svoj prospech dobre si ich všimnite – žiaden z nich nenosí ani len krátke rukávy. Rukávy po zápästia, goliere po hrdlo, žiadne krátke nohavice. Takýmito praktikami sa zaoberajúce ženy majú nohavice neraz – ale veď práve tým okrádajú najmä mužov o ich životnú energiu.
Teraz si priveďme ďalší príklad, ktorý máme pred očami od nepamäti, ale nikdy nás ani nenapadlo sa pozrieť naň z iného uhla pohľadu – reč je o Keltoch a keltoch.
Slovo „KELT“ považujeme za názov národa – a bodka. Ale už pohľad do odbornej literatúry nás môže priviesť na iné myšlienky.
Jeden pohľad do anglického slovníka:
Ale aj pohľad do maďarského slovníka je zaujímavý:
Kelt je charakteristický názov pre náradie, ktoré sa používalo ako sekera (topor) alebo dláto v období, ktoré oficiálna veda nazýva doba bronzová. Slovo „Kelt“ alebo „Celt“ pre tento druh chladných zbraní bol systematicky zavedený v sedemnástom storočí, aj keď do bežného používania preniklo naozaj nedávno. Už len samotný pôvod tohto názvu si zaslúži samostatný výskum.
kelt
Niektoré názory tvrdia, že názov pochádza od slova „celtis“, ktoré označuje „dláto“. Iní výskumníci zase viažu pôvod slova „kelt“ k národu rovnakého mena, pričom predpokladajú, že jeho názov je odvodený práve od sekery, ktorá je považovaná za ich typickú zbraň.
Avšak keltské bronzové sekery sú nachádzané na takých miestach, kde nikdy žiadne kmene Keltov nežili. Navyše sú tieto nálezy oveľa staršej éry než tie, ktoré sa z dnešného pohľadu viažu na známe keltské národnosti.
V minulosti najmä západná archeológia označovala názvom „kelt“ prakticky akékoľvek bronzové sekery a motyky, ale táto situácia sa v posledných rokoch zmenila. Napríklad v anglickej archeológii sa tento názov používa na sekery klinovitého tvaru bez otvorov.
Výrazne odlišujúcim sa znakom nástroja kelt je neobyčajná forma jeho obuchu, teda presnejšie neexistencia obuchu. Na mieste obuchu je zvyčajne otvor, ktorý vytvára akési puzdro. Otvor do tohto puzdra je umiestnený paralelne s ostrým a priamo doň sa zasúva rukoväť. Samotná rukoväť by mohla byť priama, alebo môže byť ohnutá ako koleno v uhle do 90°. Ostrá časť sekery sa smerom k ostriu neveľmi rozširuje, ale sekera je tak či onak úzka. Široké ostrie sa nikdy nikde nenašlo.
Veda pozná ohromné množstvo variantov kelta. Jestvujú kelty s otvorom alebo drážkou, ale sú aj absolútne ploské alebo s neveľkými výstupkami na bokoch. U niektorých sa bočné výstupky postupne zahýbajú, čím ohraničujú použitie iba na rozdelenú rukoväť. Takéto sekery dostali iný názov – paalstare, palstaby (od slova „paal“ – lopata). Rôznorodosť keltov je očividne veľmi veľká.
keltská sekera
Veľké množstvo keltov a palstabov bolo nájdených v Sýrii a Uralskom kraji. Oveľa menej ich je v európskej časti Ruska. Veľká časť nájdených sekier sa používala v súlade s ich pôvodným určením, ale nachádzané sú aj také, ktoré sa používali ako dláta alebo rýle, oštepy a aj na iné účely.
Pre tých, kto by sa chcel podrobnejšie oboznámiť s problematikou keltov, ich pôvodov a vývojom odporúčame knihu autora V. A. Dergačeva. Je to veľmi zaujímavý materiál.
Teda tak, všetko môže byť úplne inak. Slovo KELT sa pôvodne používalo pre označenie tých, ktorí boli remeselne zruční – s najväčšou pravdepodobnosťou pre poľnohospodárov, ktorí sa – samozrejme – neraz potrebovali aj brániť. Len neskôr – možno na počiatku bol tiež iba nejaký veci neznalý žurnalista – slovo použili pre označenie národa… a žiaden odborník ho neopravil. Nástroj, ktorý má neraz aj dva otvory mohol byť tým istým človekom používaný ako motyka alebo bojová sekera – v čase núdze. Predstavme si tú logiku – každý, kto v minulosti používal nástroj kelt je dnes považovaný na člena národa Keltov. Teda do jedného národa by dnes mali patriť aj všetci tí, ktorí v Európe držia v rukách motyku…
My vieme, že SKÝT je obyvateľ mesta – skýtu – v ktorom je Svätilište alebo Kapište. Vened (Venet) je obyvateľ Veneje – tak sme pôvodne nazývali Európu. Rus je obyvateľ Rusi – a my sme cca 8 000 rokov žili v Maličkej Rusi. A tak KELT je pôvodné značenie pre poľnohospodára, nie samostatný národ.
Myslime sami. Nepoddávajme sa móde v žiadnom z jej prejavov. Len tak budeme SLOVIENI.
04.12.2017
