Dnešný výklad slova Rytmus je niečo ako pravidelné, t.j. rovnomerne sa opakujúce nasledovanie ľubovoľných, meniacich sa elementov.
Rytmy pohybu všetkých objektov – od elementárnych častíc po galaxie – sú synchronizované. Dnešní vedci vidia v tomto príčinu zarážajúcej harmónie Vesmíru.
Napríklad, v bunke človeka prebieha súčasne okolo 10 000 reakcií, ktoré sú všetky synchronizované. Viac ako 200 fyziologických procesov ľudského organizmu je synchronizovaných s dennými Rytmami. Doktor fyzikálno-matematických vied z Dubna F. A. Garejev predpokladá, že stabilné častice – protóny a neutróny – slúžia ako etalóny Času, podľa ktorého sú synchronizované všetky pohyby všetkých objektov vo Vesmíre. Synchronizácia očividne existuje aj pri zvukových javoch – dve nie veľmi rozladené organové píšťaly po nejaký Čas zvučia v jednom unisone. Ukázalo sa, že podobné javy existujú aj pre planéty. Ich pohyby sú synchrónne. Rýchlosť rotačného pohybu Luny okolo osi sa presne rovná rýchlosti pohybu okolo Zeme. Preto je Mesiac vždy obrátený k Midgard-Zemi tou istou stranou. Na iné planéty a ich satelity tieto vzťahy rýchlosti vplývajú zložitejšie, ale uzáver je očividný – pohyby základných telies Slnečnej sústavy sú synchronizované.
Nahromadenie vedeckých údajov o rozličných prírodných objektov ukazuje, že so synchronizáciou sa stretávame všade, kde existujú rotácie alebo frekvencie. A oni existujú všade, lebo to je všeobecná stavba sveta. Rôzne objekty – nehľadiac na individuálne odlišné Rytmy – aj keď majú veľmi slabé vzájomné väzby, postupne vytvárajú jediný Rytmus súčasnej existencie. Synchronizácia sa začína od tých najmenších častíc – energónov. Častice vstupujú do spoločného Rytmu, čím sa vytvára nový systém s jednou frekvenciou, ktorý sa rovná súčtu frekvencií pohybu jednotlivých častíc. Tieto systémy však rovnako spadajú do jednotného rytmu. Znovu sa vytvára systém, do ktorého ten predchádzajúci vstupuje ako súčasť vyššieho celku. Takto vzniká reťazec, alebo hierarchický systém: Elementárne častice, jadrá, atómy, molekuly, tvrdé telesá, planéty a ich sputniky, Slnečný systém, Galaxie, Vesmír atď.
V podstate hneď po tom, ako vedci objavili prvú z elementárnych častíc, elektrón, vznikla otázka stavby atómu. Výpočty ukázali, že rozmery centrálnej časti atómu – jadra – sú veľmi malé, t.j. cca 10 000 krát menšie ako rozmer atómu. Ukázalo sa, že jadro pozostáva z pozitívne nabitých protónov a neutrálnych neutrónov. Vyžarovanie protónov a neutrónov ukázalo, že to nie sú iba sploštené guľôčky, ale zložité objekty. Rozmery častíc, ktoré vytvárajú protón, sú od neho menšie o toľko ráz, o koľko sú rozmery jadra menšie než atóm. Ak by sme si protón predstavili ako desaťposchodový dom, tak častica v jeho vnútri bude veľká asi ako jedna čerešnička. Následne tieto častice môžu tiež byť zložité objekty.
Celý náš svet je postavený na stabilných časticiach ako na základe. Ich stabilita je spojená s presným zosúladením pohybov všetkých častíc, ktoré do tohto systému vstupujú. Keď vstupujú do synchronizovaného Rytmu, tak vytvárajú nasledujúcu vyššiu úroveň atómového jadra a následne atómy. Zosúladenie Rytmov atómov spôsobuje rast kryštálov. Informácia o Rytmoch sa postupne odovzdáva od elementárnych častíc po galaxie. Každý z týchto systémov je vytvorený podľa rovnakého obrazu, t.j. je vytvorený opakovaním menšieho systému a je súčasťou väčšieho systému. A práve preto sa v Prírode na každej úrovni všetko opakuje. Atóm sa znovu rodí v podobe Slnečnej sústavy, ale obežné dráhy planét a elektrónov sa riadia rovnakými princípmi kvantovania. Známy priekopník pohybov planét, Kepler, prenikol zároveň aj do hlbín atómu a elementárnych častíc. Už spomenutý vedec F. A. Garejev sa za pomoci Keplerovho zákona dopracoval k rozdeleniu hmotnosti elementárnych častíc. Ukázalo sa, že vzájomný vzťah medzi rýchlosťami rotácie okolo vlastnej osi a hmotnosťami telies sa opakuje od elementárnych častíc po galaxie a rovnako vychádza z Keplerovho zákona.
Dlhý čas sa predpokladalo, že medzi jadrom atómu a kryštálom neexistuje nijaká spojitosť. Ale nazhromaždené poznatky ukázali, že sa veľmi dobre zhoduje s experimentálnym modelom jadra, ktorého protóny a neutróny sú v rovnováhe v mnohohranne, podobne ako atómy v kryštáli. Nedávno bolo zistené, že galaxie vo Vesmíre sú rozmiestnené v slojoch, ktoré sa opakujú každých 420 miliónov svetelných rokov. A takto sa opakuje aj poloha atómov v kryštáloch. Cez mnoho úrovní Prírody sa opakovane objavuje kryštál. Môže to znamenať, že aj vnútri elektrónu je ukryté niečo podobné Slnečnej sústave? Elektrón síce veda považuje iba za časticu, ale takto môžu zvnútra vyzerať ďalšie Vesmíry…
Rytmy nie sú vlastné iba objektom neživej Prírody, ale aj objektom živej Prírody. Príkladom môžu byť biologické Rytmy človeka. Naši Predkovia, ktorí boli spätí s Prírodou, to premietli a dôsledne udržiavali vo svojom spôsobe života. Vždy vstávali skoro, nezávisle od východu Slnka a ukladali sa tiež skoro, prakticky do 2 hodín po západe Slnka. Teda vstávali o 4 hodine a ukladali sa okolo 8-9 hodiny večer. Desať hodín večer už bolo považované za neskorý čas. A dnes vidíme, že niektorí ľudia sú najproduktívnejšie ráno, hoci iní večer. Naši Predkovia jednoducho nežili ako sovy. Večer sa život proste zastavil.
A to je životný rytmus, podľa ktorého žili naši Predkovia od pradávnych čias. Ak si dobre uvedomíme čo sa udialo už aj pred našimi očami, tak najviac „vykončil“ tento spôsob života na dedinách príchod demokracie. Kandidát medicínskych vied z Vladivostoku, L. J. Glybin analyzoval množstvo číselných štatistických údajov a odvodil z nich rytmy optimálnej životnej činnosti organizmu. Materiál zbieral ako z veľkého množstva chorobopisov, tak aj sledovaním zdravých ľudí. Výsledok jeho výskumu hovorí, že pre ľudský organizmus začína nástup fyziologických funkcií od 5 do 6 hodiny ráno, od 11 do 12, od 16 do 17 a od 20 do 21 hodiny. Naopak, zásadný pokles ukazovateľov bol zaznamenaný od 2 do 3 hodiny noci, od 9 do 10 hodiny ráno, od 14 do 15, od 18 do 19 a od 22 do 23 hodiny.
Rytmus, ktorý empiricky, na základe vedeckého výskumu zistil Glybin nám diktuje Kozmos. Teraz sa pozrime, ako dobre do tohto rytmu zapadá každodenný život našich Predkov – svoj organizmus zaťažovali od 4 hodiny ráno do 9 hodiny večer – čo sú 4/5 z prírodných fyziologických špičiek organizmu. Oddych začínali po obede od 14 do 15 hodiny. Nuž, žijeme takto dnes?
Prastará Viera našich Predkov učí, že to najhlavnejšie pre človeka je jeho evolučný vývoj po stupňoch Duchovnej púte, t.j. od nižších svetov k vyšším. Na samom počiatku svojho vývoja človek v princípe „počúva“ iba seba, napĺňa svoje želania a túžby, ale čím vyššie stúpa po stupňoch Duchovného vývoja, tým menej a menej počúva svoj hlas, svoje želania a túžby a predovšetkým začína načúvať okolitý svet Matky Prírody. Postupne sa učí nazerať do hĺbky svojho vnútra, pričom porovnáva mnohoobraznosť existencie svojho vnútra s mnohoobraznosťou, ktorá existuje vôkol neho. U uvedomenie si jednoty všetkých týchto obrazov a mnohoobraznosti je kľúč k pochopeniu toho, že človek je neoddeliteľnou časťou Matky Prírody – nie jej pán a nie otrok – a Príroda a celý Vesmír sa stane neoddeliteľnou súčasťou človeka.
Takto sa hovorí vo Védach:
„V NEKONEČNEJ NOVEJ VEČNOSTI, V NOVEJ SKUTOČNOSTI NARODIACEJ SA, DOLE JE TAKÁ ISTÁ NEOHRANIČENÁ, NEPOZNANÁ PRIEPASŤ, AKO NA VRCHU, A TO, ČO JE DOLE, JE PODOBNÉ TOMU, ČO JE NAVRCHU, ALE TO, ČO JE NAVRCHU, JE ZÁKLADOM PRE PODOBU TOHO, ČO JE DOLE.“
„KAŽDÁ NAJMENŠIA ČASTICA NÁŠHO TELA, KAMEŇA, STROMU JE SAMOSTATNÝM SLNEČNÝM SYSTÉMOM, JARILO-SLNKOM, OBKLOPENÉ ZEMAMI, NA KTORÝCH ŽIJÚ A VYVÍJAJÚ SA MILIARDY MYSLIACICH BYTOSTÍ, NERAZ KVÔLI ROZUMNÉMU A MRAVNÉMU VÝVOJU NÁS, ĽUDÍ, KTORÍ ICH PREDIŠLI“.
KNIHA SVETLA, Charatia Prvá.
My Slovania máme deň rozdelený nie na 24, ale na 16 hodín. Naše počítanie Času sa začína Časom príchodu našich Predkov na Midgard-Zem, t.j. 16. hodinou. A každá naša hodina má svoj názov:
Prvý stĺpec je názov hodiny písmom ČRTY a REZY – používali sa na slnečných hodinách. Druhý stĺpec je názov Runami, potom samotná hodina, jej názov s vysvetlivkou a zodpovedajúce dnešné hodiny.
Náš deň s začína 16-tou hodinou.
Toto je len jeden z ďalších dôkazov, že naši PREDKOVIA ovládali ohromné poznanie o našom Vesmíre a žili podľa ZÁKONOV ČASU a RYTMOV VESMÍRU. Nuž, aj my MUSÍME TAK ŽIŤ.
