Podľa biblickej tradície boli ľudia stvorení na šiesty deň – muž a žena, na obraz a svätú podobu Boha [Genesis 1, 27]. Títo ľudia mali svastický systém, t.j. mali Telo, Dušu, Ducha a Svedomie. Na siedmy deň Boh oddychoval. A až potom prichádza kapitola Genesis 2, ktorá opisuje tzv. „DRUHÝ OPIS STVORENIA“. Vo vysvetlivke k tomuto textu, sa napr. v americkej Catholic Study Bible, vydanej Oxford University Press, Inc. 1990 (s regulárnym Nihil Obstat a Imprimatur) píše:
„2, 4b-25: Táto sekcia je hlavne zameraná na stvorenie človeka. Je oveľa staršia ako opis Gn 1, 1-2, 4a. Tu je Boh vykreslený ako tvorí človeka pred všetkými ostatnými tvormi, ktoré sú stvorené pre človeka.“
Takže buď ide o zjavnú schizofréniu, alebo jednoducho o zavádzanie čitateľov. Tento postup a výklad má veľmi priamočiary zmysel. Tvrdenie, že ide o starší text ako skôr uvedená chronológia je iba „dobre myslená“ špekulácia (veď ako inak to mohlo byť?). Text je napísaný tam kde je a aj tak ide iba o „demo verziu“ Tóry. Najskôr tvorenie Svetlých Bohov a až potom „tvorenie“ Pána – chronológia je jednoznačná. Teda myšlienka je veľmi jednoduchá, až po všetkom prišiel deň ôsmy, keď už iný subjekt – Pán – začal konať a vytvoril Dušu, ktorú umiestnil na Galaktickom Východe od Zeme – na planéte Eden. A následne ju rozdelil podľa pohlavia, na muža a ženu [Genesis 2, 7]:
„PÁN BOH VYFORMOVAL ČLOVEKA Z HLINY A VDÝCHOL MU CEZ NOZDRY ŽIVOT, TAKŽE ČLOVEK SA STAL ŽIVOU DUŠOU.“
Pretože Duša je málo na implantovanie vo Svete Javi, musel Pán „dorobiť“ druhý element, Telo [Genesis 3, 21]:
„PRE MUŽA A JEHO ŽENU UROBIL BOH PÁN KOŽENÝ ODEV A ODEL ICH.“
Inými slovami, dostali fyzickú obálku, t.j. Telo. A toto je zároveň celá „výbava“ Sivých: Duša a Telo; nič viac. Symbolizuje ju „Dávidova hviezda“ s 2 trojuholníkmi.
„Program“, ktorý dostali do výbavy vyžadoval fungovanie podľa priamych príkazov Pána a nepredpokladal nijaké „skresľovanie“ Svedomím, a preto dostali rozpätie svojho fungovania opísané v Zákone. Zákon vymedzuje čo je správne a nesprávne z pohľadu jeho tvorcu, t.j. Pána. Program však počas celej opisovanej histórie vykazoval narušenia – veľmi často sa objavovali jedinci ba i skupiny, u ktorých sa vytváral potenciál na spoznávanie dobra a zla, t.j. Svedomia. A práve preto bol k nim poslaný Ježiš – preto sú vyvolení Bohom – ktorý im priniesol Ducha Svätého, t.j. tretí element, keďže tento od svojho Pána do „výbavy“ nedostali; veď ani Pán nemôže dať to, čo nemá. Ale ľudia stvorení na šiesty deň INÝM BOHOM či BOHMI, t.j. „Elohim“, čo je množné číslo (ale kategoricky nie Pánom) ho majú od narodenia. Kto dostane Ducha Svätého stane sa ako dieťa a vytvoria sa predpoklady, že sa v ňom môže zrodiť Svedomie. Práve prítomnosť tretieho elementu mení hviezdu Dávida na Hviezdu Inglie, t.j. na 3 trojuholníky, alebo inak deväťcípu hviezdu. Stav následného zrodu Svedomia je preto zobrazovaný Svastikou. Teraz je vhodný moment na „preskúšanie“ si vlastnej obrazotvornosti. Stav existencie iba na úrovni Tela a Duše je symbolizovaný dvomi trojuholníkmi, t.j. šesťcípou hviezdou. Hoci sme si zvykli ju volať „Dávidova“, v článku o Hlaholike si ľahko overíme, že ide o náš, prastarý, slovansko-árijský symbol, ktorý nám jednoducho ukradli. Ale iné ani urobiť nemohli, pretože tvari nikdy netvoria, iba berú to, čo vytvorili iní. No a ak medzitým „čírou náhodou“ zomreli všetci, ktorí by si mohli nárokovať svoje vlastníctvo, tak ani nemá kto vzniesť obžalobu. Ale veď niečo podobné vídavame až veľmi často – korunní svedkovia „prirodzene zahynú“ a súd jednoducho nemôže odsúdiť obžalovaného – pre nedostatok dôkazov. Takýchto náhod je veľa nielen u nás – ak si spomeniete, tak svedkovia majú krátky život aj v kolíske „modernej“ demokracie. Napríklad všetci svedkovia Kennedyho vraždy „prirodzene“ pomreli do dvoch rokov…
Ten, kto má všetky tri prvky, t.j. Telo, Dušu aj Ducha je symbolizovaný Hviezdou Inglie, t.j. tromi trojuholníkmi, čo už vytvára deväťcípu hviezdu. Zatiaľ čo šesťcípa hviezda je „neškodná“ – pre nás charakterizuje iba degradáciu, tak deväťcípa hviezda je už silný žiarič pozitívnej energie, a preto „vymizla“. Ale potenciál, t.j. Telo, Duša a Duch je iba predpoklad, ktorý už môže – ale z nášho pohľadu musí – dať „veci“ do pohybu, tak pohyb, teda činy už začínajú smerovanie bytosti od východzieho bodu k cieľu. Statický stav, t.j. stav bez pohybu môžeme zobraziť ako rovnoramenný kríž. Keďže sa nepohybuje ani vpravo ani vľavo, tak prosto stojí. Štyri prvky u nás symbolizujú Telo, Dušu, Ducha a Svedomie. Všetko MUSÍ spôsobovať POHYB – nie pasivitu – pohyb, teda vývoj. Ak sa pozriete pozorne na Kruholet Čísloboha (článok o slovanskom kalendári), tak poľahky nájdete slnečnú Runu Bohyne Morény, symbolizujúcu Vek Bohyne Mary. Dnes sme na konci tohto Veku a v septembri 2012 oslávime Novoletie 7521, t.j. vstup do Veku Vlka pod nadvládou Boha Velesa. Kde sa nachádza slnečná Runa Boha Velesa? Naľavo od slnečnej Runy Bohyne Mary. Pohyb v smere hodinových ručičiek je pohyb v smere Slnka, t.j. pohyb v smere Ducha. Pohyb v protismere je v smere Duše. Preto pri slovanských obradoch začíname chorovody v smere po ľavej ruke – v smere pohybu Slnka, t.j. v smere vývoja Ducha. Po zmene smeru doprava sa pohybujeme vo vývoji v smere Duše. Jeden aj druhý pohyb je pohyb, čo je vždy realizované ako činnosť. Vývoj v smere Ducha je preferovaný smer pohybu, pretože je to vývoj, ktorý nám môže urýchliť vývoj na ceste do „ríše Ducha“, t.j. do Pravi. Vývoj v smere Duše je tiež vývoj, ale znamená dlhšiu cestu – postupný prechod cez všetky rozmernosti Svetov Sveta Slavi. Je to pomalšie, ale je to tiež vývoj. To najhoršie, čo môže Slovan alebo Árijec urobiť je zastať a nepohybovať sa. Toto je zlyhanie v evolúcii. A práve na toto je nasmerované celé úsilie náboženstiev, v našom prípade kresťanstva. Svastika, ktorá sa hýbe doprava predstavuje pohyb kríža, t.j. energetického tela človeka ako vývoj v smere Duše. Svastika, ktorá sa hýbe doľava predstavuje vývoj človeka, t.j. pohyb energetického kríža v smere Ducha – preto sú svastiky kríže s „nadstavbou“ symbolizujúcou pohyb duchovným alebo duševným smerom. Preto je základ Posoloň alebo Kolovrat. No a čo je rovnoramenný kríž? Energetický systém človeka bez pohybu. Inými slovami život podľa náboženskej dogmy. Ani vľavo ani vpravo. Jahve nemá záujem na vývoji bieleho človeka – pre neho je výhodný iba otrok. Teda svastika či už doprava, alebo doľava je pohyb, ale kríž samotný je statický stav. Viera alebo dogma – vyberá si každý sám, a tak čo si kto zaseje, to aj zožne. A tu je čas začať rozlišovať medzi Ježišom ako Pútnikom poslaným Svetlými Bohmi a Ježišom Kristom „modifikovaným“, ktorý je vlastne Jahve sám. Bez toho, aby sme komentovali tento citát z Evanjelia by malo byť každému jasné, že je rozdiel medzi tým, čo hovoril Ježiš Pútnik a čo je to, čo chce Ježiš Kristus Jahve v kresťanských kostoloch:
„Istý vznešený človek odchádzal do ďalekého kraja, aby prevzal kráľovskú hodnosť a vrátil sa. I zavolal si desať svojich sluhov a dal im desať mín striebra a povedal im: „Obchodujte, kým sa nevrátim!“… A len čo sa vrátil po prevzatí kráľovskej hodnosti, dal si zavolať tých sluhov, čo im dal peniaze, aby zistil, koľko kto zarobil. Prišiel prvý a vravel: „Pane, tvoja mina mi priniesla desať mín.“ A povedal mu: „Dobre sluha dobrý, keďže si bol nad málom verný, maj moc nad desiatimi mestami!“ Tu prišiel druhý a hovoril: „Pane, tvoja mina získala päť mín!“ I tomuto povedal: „Aj ty buď nad piatimi mestami!“ Prišiel iný a povedal: „Pane, hľa, tvoja mina, ktorú som mal odloženú v šatke. Bál som sa ťa, keďže si prísny človek; berieš, čo si neuložil a žneš, či si nezasial. Povedal mu: „Z tvojich ústa ťa súdim, zlý sluha! Vedel si, že som prísny človek, beriem, čo som si neuložil a žnem, čo som nezasial. A tak prečo si nepredložil môj peniaz na stôl peňazomencom, aby si ho po návrate prevzal aj s úrokmi?“ Vtedy povedal tým, čo tam stáli: „Vezmite mu minu a dajte ju tomu, čo má desať mín!“ [Luk 19, 11:24]
Nie je náhodu z horeuvedeného podobenstva tiež očividné, že nečinnosť je najhorší hriech? A v tom to je. Stojaci kríž je lepší pre Jahveho, ale pohybujúci sa kríž – podľa schopností či už vľavo alebo vpravo – je vždy viac ako pasivita – a zároveň naša povinnosť. Preto je svastika vždy hodnotnejšia ako kríž.
To, čo je písané v KNIHE MÚDROSTI PERÚNA o Ježišovi musí každého zdravomysliaceho človeka napĺňať úctou k nemu, či už bol človekom alebo Bohom. Slovansko-Árijské Védy ho nazývajú prosto: PÚTNIK. Ale my už z Knihy Púte vieme, kto sa nazýva Pútnik:
16 (80). A POŠLÚ K NIM BOHOVIA… VEĽKÉHO PÚTNIKA,
ĽÚBOSŤ NESÚCEHO, ALE ŽRECI ZLATÉHO TEĽAŤA
VYDAJÚ HO SMRTI MUČENÍCKEJ.
A PO SMRTI JEHO, VYHLÁSIA ZA BOHA JEHO…
A VYTVORIA VIERU NOVÚ, POSTAVENÚ
NA LŽI, KRVI A UTLÁČANÍ…
A VYHLÁSIA VŠETKY NÁRODY ZA NIŽŠIE A HRIEŠNE,
I POZVÚ PRED TVÁROU NIMI VYTVORENÉHO BOHA
KAJAŤ SA, I PROSIŤ ODPUSTENIA ZA ČINY
DOKONANÉ AJ NEDOKONANÉ…
…………….
Tento text má k dnešnému Letu (7520) 40 016 rokov, pretože toľko Liet prešlo od Tretieho príchodu Boha Perúna na Midgard-Zem. Pri znalosti tohto textu, t.j. Slovansko-Árijských Véd, ktoré v minulosti neboli „zriedkavým“ artiklom sa stáva jasné, prečo je Biblia napísaná tak, ako je. Siví vedeli, že Pútnik príde, ale nevedeli , kedy ho Svetlí Bohovia pošlú. Nuž preto nájdete v Biblii dokonca aj mená prostitútok – najmä ak poslúžili zradou vlastných a otvorili brány napríklad Jericha „vyvolenému národu“, ktorý okamžite povraždil všetkých v takom meste, vrátane starcov, žien a detí – ale nenájdete tam mená napríklad faraónov či kráľov, pretože to by bolo ľahko overiteľné. A tak je veľmi pravdepodobné, že skutočný čas života Ježiša na Zemi bol iný, ako to podáva dnešná oficiálna verzia.
Ak si naozaj chceme vyjasniť, čo Ježiš robil a kým bol, môžeme pozrieť priamo – hoci do mnohokrát upraveného – Nového zákona:
„POSLANÝ SOM IBA K STRATENÝM OVCIAM DOMU IZRAELOVHO.“ [Mt 15, 24]
„NA CESTU K POHANOM NEZABOČUJTE, ANI NEVCHÁDZAJTE DO MIEST SAMÁRIJCOV; ALE RADŠEJ CHOĎTE K STRATENÝM OVCIAM DOMU IZRAELOVHO!“ [Mt 10, 6]
„… ZDRAVÍ NEPOTREBUJÚ LEKÁRA, ALE CHORÍ. NEPRIŠIEL SOM VOLAŤ SPRAVODLIVÝCH, ALE HRIEŠNIKOV, ABY SA KAJALI.“ [Lk 15, 31:32]
Logicky exituje ak kresťanská verzia:
„IĎTE TEDA A UČTE VŠETKY NÁRODY A KRSTITE ICH V MENE OTCA I SYNA I DUCHA SVÄTÉHO A NAUČTE ICH ZACHOVÁVAŤ VŠETKO, ČO SOM VÁM JA PRIKÁZAL!“ [Mt 27, 19:20]
Toto je neskorší dodatok na konci evanjelia. Takéto „prílohy“ vedci už objavili, keď najstaršie evanjeliá sfotografovali v ultrafialovom svetle. Ale ak by napríklad toto nebolo, ako by mohli „odobriť“ jatky, ktoré sa volali križiacke výpravy?
Ďalšie citáty jasne ukazujú, že Ježiš nebol Žid, lebo by nehovoril o Židoch ako o „nich“ a navyše takto jasne:
„VY STE ZDOLA, JA SOM ZHORA“ [Jn 8, 23]
„POCHÁDZATE OD OTCA DIABLA A CHCETE USKUTOČNIŤ ŽIADOSTI VÁŠHO OTCA. ON BOL VRAHOM ĽUDÍ OD POČIATKU A NEDRŽAL SA PRAVDY, LEBO PRAVDY V ŇOM NIET. ZO SVOJHO HOVORÍ, KEĎ LUHÁ, LEBO JE LUHÁR A OTEC LŽI.“ [Jn 8, 44:45]
Ďalšie opisy sú v apokryfe Jána, gnostickom spise Ireneja, Hippolita, v Hipostáze Archontov, ale najviac v už spomínanej Tajnej knihe Jána.
Dnes sa k Ježišovi ľudia chovajú rôzne. Kresťania ho nazývajú Pánom Bohom, ale ak bol – a toto potvrdzujú Slovansko-Árijské Védy – Pútnikom, t.j. Bielym Bohom, tak určite neučil, že on sám je Pán. To by totiž automaticky znamenalo, že ostatní sú otroci, t.j. v „demo“ verzii „služobníci boží“.
Pôvodní učeníci Ježišovi sami seba označovali symbolom ryby, nie kríža:
Čo – ako je notoricky známe – je skratka názvu Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ v starogréckej koiné, čo zároveň znamená ryba.
Ježiš hlásal jedno, ale Šavol – následne premenovaný na Pavla – jeho učenie prebral, doplnil prvky judaizmu a vytvoril to, čo dnes poznáme ako kresťanstvo. Práve kvôli tejto zmene – ktorú vniesol Pavol do učenia Ježiša Krista – sa od Pavla dištancoval ako Peter, tak aj ostatní apoštoli. Pavlov bezprostredný hlavný cieľ bolo použiť čokoľvek, čo by rozložilo cudziu armádu v Palestíne. A potom už tento vyskúšaný systém bolo možné použiť na nahuckanie jedného národa proti druhému, t.j. použiť ho ako politickú a informačnú zbraň. Jeho efektivitu vidíme dodnes.
Jednou z „malých úprav“ bolo „tvorivé“ doplnenie tzv. „Kristovho rodokmeňa“ pred samotné evanjelium, ako to vidíme napr. na začiatku Matúšovho evanjelia. Ten, kto „pochádza“ od Dávida – už sme ho preberali v iných článkoch – tak nemôže pochádzať od Svetlých Bohov. Teda existuje ten Ježiš, ktorého poslali Svetlí Bohovia a v kresťanských kostoloch existuje aj druhý Ježiš, ktorého „primontovali“ na židovský egregor; akurát, že to sú dve úplne odlišné entity. Keďže „neznalosť zákona neospravedlňuje“, tak hoci horlivé klaňanie sa a kľakanie si pred Pánom v kresťanskom kostole nemá nič spoločné so Svetlými silami, t.j. s našimi Slávnymi Predkami a Bohmi. Tak či onak – Ježiš prišiel k Židom, nie Slovanom alebo Árijcom, lebo zdraví „nepotrebujú lekára“. A tí, ktorí chodia do kresťanských kostolov sa klaňajú židovskému Ježišovi, t.j. Jahvemu – pre ktorých on „just for them“ upravil rukou Pavla pôvodné texty tak, že vsunul do zákona akúsi „preambulu“, kde jasne hovorí, že kto preberá tento zákon, preberá ho celý – neznalosť zákona či naivita nikoho neospravedlňuje. No a „najlepší“ sú tí kresťania, ktorí ani nikdy neprečítali vlastné „sväté“ texty, ani „neberú“ celé kresťanstvo, keďže si myslia, že si môžu zo zákona „vyberať“, čo sa im hodí. Napríklad tvrdia, že Starý zákon pre nich neplatí, ale Nový áno. Nuž, toto neplatí ani v bežnom živote a v takej vážnej veci ako je Večnosť by to platiť malo? A na základe čoho… žeby nejakého citátu z Biblie?
Nenazdávajte sa, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Nie zrušiť som prišiel, ale naplniť. [Mt 5, 17:18]
S krvavým pokresťančením našich Predkov z nás, detí Božích, urobili otrokov (služobníkov) cudzieho boha. Presnejšie, stali sme sa otrokmi rodového boha Židov. Takto biely človek, ktorý vyznáva kresťanské náboženstvo, žije na zemi našich Predkov ako otrok a slúži židovskému rodovému bohu Jahvemu. Kresťan sa aktívne podrobuje temným obradom, ktorých cieľom je pevne ho priviazať k ich egregoru. Začína to krstom, birmovaním, pokračuje chodením do kostola a prijímaním ľudskej obete tela a krvi, sobášom, posledným pomazaním a pohrebom. Takýto „dobre priviazaný“ služobník boží po smrti odchádza tam, kde sa celý život chcel dostať – do Raja na Edene. Tu sa už realizuje jeho otroctvo priamo a nezakryte, t.j. po smrti ostáva v stave, do ktorého sa dobrovoľne „montoval“. Celý život sa sám prehlasoval za služobníka (t.j. otroka) božieho – nuž sa mu len napĺňa jeho celoživotné snaženie. Karma je spravodlivá. Vari najtragickejší je cynizmus kresťanského kňaza na pohrebe, keď posiela zomrelého do „Kráľovstva Nebeského“, do ktorého je Slovanom a Árijcom cesta uzavretá. Veď v súlade s Bibliou sa do kráľovstva Nebeského dostane iba 144 000 Duší z izraelských kmeňov, a aj to až po druhom príchode skutočného Ježiša Krista. Všetci ostatní Slovania či Árijci, ktorí slúžili židovskému bohu sa stanú otrokmi v Edene. V škandinávskych ságach sa Eden nazýva Etum Hejn, svet gigantov na východe Galaxie. Odtiaľ pred viac ako 5 500 rokmi – v súlade so židovským kalendárom – prileteli na Srí Lanku Praščuri Židov na čele so svojim patriarchom Adamom, následkom čoho začali dobyvačné vojny na našej Zemi s našimi Praščurmi (podrobnejšie opisujú indické Védy).
Keby sme aj toto nevedeli, tak samotný fakt násilného a krvavého pokresťančovania Slovanov vrhá jasné svetlo na podstatu kresťanstva. S postupujúcim časom Siví prešli na globálnu okupáciu celej Zeme. Už na to mali zbraň – Pavlovo kresťanstvo. Po ovládnutí Stredomoria logicky presmerovali svoju pozornosť na zničenie centra bielych ľudí, t.j. na Ruské Zeme (Zeme Bielych) – vrátane Veľkej Moravy. Vojenské nájazdy k ničomu neviedli, tak siahli po zákernej – ale kresťanstvu vlastnej – hre. Tu si môžeme všimnúť jeden „detail“, hoci sú ním najviac známe kyjevské kniežatá. V minulosti bolo potrebné „vyrobiť“ nemecký národ, pretože bolo jasné, že vojenské podriadenie si Slovanov nebolo možné a museli to kombinovať s inými „metódami“. Okrem iných „techník“, začali tvari často organizovať nájazdy na slovanské zeme, pričom vypaľovali celé dediny a do zajatia brali iba deti a mladé ženy. Tieto predávali na trhoch v Konštantínopole, a potom boli „odtransportované“ do Európy, kde takto „nebadane a prirodzene“ vznikal „nemecký národ“. Pravda, ešte dlho trvalo, kým boli schopní si podriadiť Európu – a ani Germáni na to vojensky nestačili – ale systematickou prácou nakoniec Slovanov vo väčšine Európy vyvraždili. A práve preto robievali slovanské vojská odvetné výpravy proti Byzancii, pričom vždy na brány Konštantínopola pribíjali štít. Bola to vždy odveta plienením za ich plienenia, pričom Byzantínci museli platiť aj vo forme daní za to, čo spôsobovali slovanským zemiam. Tieto prostriedky boli potom používané na akú takú náhradu pozostalým. Ak sa lepšie pozriete hoci aj na veľkomoravské archeologické nálezy zistíte, že sme nerazili vlastné mince, ale používali cudzie. Chceli by nám nahovoriť, že je to kvôli primitivizmu našich Predkov, ale podstata je úplne inde. Zobrali sme si vždy dosť na to, aby nám vystačilo. A práve naopak, nedelenie spoločnosti podľa peňazí bolo vždy pre Slovanov a Árijcov typické. Nuž a tých štítov sa napribíjali naše kniežatá dostatočne… A či sú o tom „historické“ zmienky?
„ODPRADÁVNA MY, GRÉCI, NAZÝVAME TÝCHTO BOHATIEROV ROSIČMI ALEBO RUSSMI. RUSKÍ MUŽI SÚ UDATNÍ VOJACI. PRI NÁJAZDOCH SA NEDARÍ ZAJAŤ VEĽA OTROKOV OD TÝCHTO SLOVANOV, LEBO PRED OTROCTVOM VŠETCI DÁVAJÚ PREDNOSŤ SMRTI.“
ZACHARIA RITOR, cirkevný historik, monofyzit (cca 470 – 530 n.l.)
A hneď aj jasne vidíme, čím sa „normálne“ zaoberali kresťania od svojho počiatku. Je to opis postoja, ktorý Ritor považuje za úplne normálny – drancovať slovanské zeme za účelom získavania otrokov…
A veru správne vystihol povahu našich Predkov aj náš Samo Chalupka v básni MOR HO!:
A ČO TAM I DUŠU DÁŠ V TOM BOJI DIVOKOM,
MOR TY LEN, A VOĽ NEBYŤ, AKO BYŤ OTROKOM!
Hoci dnes si asi väčšina povie s cisárom Vespasiánom: „Peniaze nesmrdia“. Ale to už je všetko možné, len nie postoj Slovana.
Nuž postúpme ďalej a vyjasnime si ďalšie fakty ohľadom judaizmu, z ktorého vzišli Hasidi. Z týchto Hasidov vyšli Chabadónci, čo je najbohatšia sekta, ktorá dnes kontroluje v podstate všetky páky moci tak, že vytvorili európske informačné pole, na čo použili židovský kapitál a židovské médiá – presne v súlade so svojou svätou chabadóckou knihou Tanya (תניא). V ich ponímaní ich Boh vytvoril Svet výlučne pre Židov. Duše Židov – ktorých reálne existuje iba nejakých 600 000 (!) – sú častice ich Boha. Práve preto Židia vysvetľujú, že existujú dva druhy Duší, t.j. božská Duša (rozumie sa ich) a zvieracia (naša). Božskú Dušu vlastnia iba Židia a v toku času od ich príchodu na Zem (cca 5 500 rokov) sa reinkarnuje z tela do tela, čo potvrdil v jednej televíznej relácii v Rusku žijúci kabalista Lajtman – a to tajomstvo ich úspechu. Židia vlastnia aj zvieraciu Dušu prvej kategórie, čo je neviditeľná životná sila obsiahnutá v krvi a podporujúca život tela. Táto Duša pochádza z nejakého duchovného zdroja, ktorý sa nazýva „klipat noga“ (žiariaca nečistota), ktorý je prepojený so stromom poznania dobra a zla. Z neho dostávajú životnú silu všetky tie zvieratá, ktoré je povolené jesť a aj rastliny.
Mimochodom, ak si to dobre zrátame, tak vidíme, že ani väčšinu tých, čo sa sami aktívne nazývajú Židia medzi seba nerátajú…
Ale existuje ešte druhá zvieracia Duša, ktorá je nižšej úrovne a majú ju výlučne nežidia. Táto pochádza od akejsi nemateriálnej bytosti, ktorá sa nazýva „sitra achara“ (druhá strana). Rabín Shneur Zalman bol presvedčený, že Židia nie sú zbavení Božskej Duše, ale nejako sa stalo, že Duchovného života.
Ak sa započúvate do ich tvrdení zistíte, že skutky Žida sú vždy diktované dobrými pohnútkami, zatiaľ čo skutky goja vždy zlými. Presne takto učia rabíni Chabadu v synagógach. „Niet zlých Židov. Všetci Židia sú dobrí“, uzavrel knihovník Lubavitčerského Rebbe, rabín Baruch Levin, keď komentoval rozprávanie o roli Židov v októbrovom prevrate r. 1917. Podľa jeho názoru sa Židia boľševici tešili blahými úmyslami svojej židovskej Duše… bola to teda správna voľba…
Pripomeňme si, že výraz „boľševik“ vznikol na 2. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, kde sa rozhodovalo o otázke, či sa Židia majú podriaďovať Strane, alebo Strana Židom. Väčšina prehlasovala za prioritu strany, nuž sa začali nazývať boľševici. A s menševikmi sa štandardne vysporiadali.
Ak sme už pri boľševikoch, pripomeňme si niektoré z ich realizovaných „blahých úmyslov“, začnime s boľševikom A. Lunačarským:
„TO JE VEĽKÝ ÚSPECH PRE RUSKÝ NÁROD, ŽE PO SOCIÁLNEJ REVOLÚCII SA VLÁDY ZMOCNILA TAKÁ KULTÚRNA STRANA, AKO SÚ BOĽŠEVICI.“
Z listu F. Deržinského Leninovi, 19. decembra 1919:„V OBLASTI NOVOČERKASKA DRŽÍME V ZAJATÍ VIAC AKO 200 TISÍC KOZÁKOV DONSKÉHO A KUBÁŇSKEHO VOJSKA.“
Ďalej v tom istom liste:
„V MESTÁCH ŠACHTY A KAMENSKÉ DRŽÍME VIAC AKO 500 TISÍC KOZÁKOV. SPOLU MÁME ZAJATÝCH OKOLO MILIÓNA ĽUDÍ. ŽIADAM O SANKCIE.“
A tu je jasná odpoveď ďalšieho boľševika, V. Uljanova (Lenina) z 30. decembra 1919:
„POSTRIEĽAŤ VŠETKÝCH DO JEDNÉHO.“
A niekoľko ďalších pokynov pri iných „príležitostiach“, tiež od Lenina:
„POSIELAJTE NA NÚTENÉ PRÁCE DO RUDNÝCH BANÍ!“
„ZATVÁRAJTE DO KONCENTRAČNÝCH TÁBOROV!“
„ODOBERTE VŠETOK CHLIEB A VEŠAJTE KULAKOV!“
„ZAVÁDZAJTE MASOVÝ TEROR!“
„BEZ IDIOTSKEJ BYROKRACIE, NEPÝTAJTE SI OD NIKOHO POVOLENIE, STRIEĽAJTE, STRIEĽAJTE, STRIEĽAJTE!“
Keď Churchill opisoval spôsob, akým sa Židia zmocnili Ruska, povedal, že „uchopili ruský národ za vlasy a stali sa pánmi enormnej ríše“. O tejto krutej kapitole našej minulosti jestvuje viacero zaujímavých kníh. Určite nemožno vynechať Roberta Wiltona a jeho THE LAST DAYS OF THE ROMANOVS. Tento britský autor sa zúčastnil exhumácie pozostatkov surovo povraždenej cárskej rodiny a bol v skupine vyšetrovateľa Nikolaja Sokolova. Wilton pracoval ako korešpondent London Times a bol priamym svedkom revolúcie a občianskej vojny. Nielenže podal svedectvo o tom, ako bola cárska rodina povraždená, ale aj kto bol za tento zločin zodpovedný. Aby nám bolo úplne jasné, kto vládol v Sovietskom Zväze, presnejšie, kto ho „vyrobil“, nahliadnime do Wiltonovej knihy:
„62 ČLENOV ÚSTREDNÉHO VÝBORU BOLO ZOSTAVENÝCH Z PIATICH RUSOV, JEDNÉHO UKRAJINCA, ŠIESTICH LOTYŠOV, DVOCH NEMCOV, JEDNÉHO ČECHA, DVOCH ARMÉNOV, TROCH GRUZÍNCOV, JEDNÉHO KARAITU (ŽIDOVSKÁ SEKTA) A 41 ŽIDOV.
MIMORIADNA KOMISIA (ČEKA) V MOSKVE BOLA ZOSTAVENÁ Z 36 ČLENOV, VRÁTANE JEDNÉHO NEMCA, JEDNÉHO POLIAKA, JEDNÉHO ARMÉNA, DVOCH RUSOV, ÔSMYCH LOTYŠOV A 23 ŽIDOV.
RADA ĽUDOVÝCH KOMISÁROV (SOVIETSKA VLÁDA) POZOSTÁVALA Z DVOCH ARMÉNOV, TROCH RUSOV A 17 ŽIDOV.
PODĽA ÚDAJOV PUBLIKOVANÝCH SOVIETSKOU TLAČOU, Z 556 DÔLEŽITÝCH FUNKCIONÁROV ŠTÁTU BOĽŠEVIKOV, VRÁTANE HOREUVEDENÝCH, V ROKOCH 1918-1919 BOLI: 17 RUSI, DVAJA UKRAJINCI, JEDENÁSŤ ARMÉNOV, 35 LOTYŠOV, 15 NEMCOV, JEDEN MAĎAR, DESAŤ GRUZÍNCOV, TRAJA POLIACI, TRAJA FÍNI, JEDEN ČECH, JEDEN KARAITA A 457 ŽIDOV.“
A pripomeňme si aj niekoľko dobových fotografií:
Mnohí si povedia, že v médiách nič podobné nepočuli, a teda sotva to bude pravda. Nuž o médiách a ich nezávislosti sa už povedalo veľa, ale ako ilustráciu môžeme použiť Jima Marrsa a jeho bestseller RULE BY SECRECY. Určite môžeme súhlasiť s jeho tvrdením, že hoci média nepracujú v tajnosti, ich vnútorná štruktúra a fungovanie ostáva tajomstvom pre verejnosť. A ich vplyvu sa porozumieť dá len ťažko.
Podľa údajov z jeho knihy je moc kombinovaných médií ohromná. V štúdii, ktorú vypracovala r. 1994 spoločnosť Veronis, Suhler & Associates sa uvádza, že typický Američan strávi viac ako štyri hodiny denne sledovaním televízie, tri hodiny počúvaním rozhlasu, štyridsaťosem minút počúvaním reprodukovanej hudby, dvadsaťosem minút číta noviny, sedemnásť minút číta knihu a štrnásť minút číta časopisy.
Kombinovaná moc médií, ktoré produkujú tieto čas konzumujúce produkty, zrýchlene vzrástla v 90-tych rokoch minulého storočia, čím zmenila predtým prestížne ustanovizne na niečo iba o málo viac ako systémy distribuujúce reklamy. A dokonca aj tieto sa čo do počtu znižujú. Zatiaľ čo kdesi v polovici minulého storočia exitovalo cca 2 500 malých, nezávislých spoločností, ktoré vysielali denné spravodajstvo, tak Ben Bagdikian, bývalý dekan školy Žurnalistiky pri Kalifornskej Univerzite v Berkeley r. 1982 uvádzal, že už iba päťdesiat spoločností kontrolovalo väčšinu masovokomunikačných médií v USA. V januári 1990 sa toto číslo scvrklo na dvadsaťtri. Koncom roku 1997 toto číslo kleslo na 10… hoci navonok si zachovali svoje názvy.
Nuž a čo tí, ktorí slúžia tejto mašinérii? Majú za to svoju odmenu. Napríklad predchádzajúci Moskovský patriarcha Ruskej „Pravoslávnej“ cirkvi Alexej bol pravý „boží“ muž. Ale odkiaľ vzal 4 miliardy USD, ktoré po ňom ostali? Alebo toľko oslavovaný Gorbačov. Po skončení svojho poslania sa odsťahoval do USA – len akosi sa nespomína, ako si svojom konte „našporil“ 200 miliárd USD…
Keďže toto je článok o tom národe, ktorý prišiel spasiť Ježiš, nezaškodí si pripomenúť zoznam ich pogromov a vyhostení z rôznych krajín od rímskych čias po 19. storočie. Aké sa v historických dokumentoch spomínajú dôvody pre tieto rozhodnutia? Možno by ste očakávali extrémizmus či náboženská neznášanlivosť – tejto bolo u kresťanov vždy dostatok, ale mýlili by ste sa. Dokumenty uvádzajú v podstate stále tie isté dôvody: klamstvo, úžera a vydieranie domorodého obyvateľstva… Zoznam je prevzatý z filmu Sergeja Strižaka MΪP, časť 2. Ide o prepis z azbuky, takže niektoré názvy nemusia byť vystihnuté správne. Na internete si môžete pohľadať viac – určite si prečítajte interview so Židom Rosenthalom, alebo tento anglicky písaný materiál. Dostatok informácií prináša aj ruská stránka akademika Levašova. Takže roky a lokality:
387 – pogrom v Ríme
516 – pogrom v Clermone
519 – pogrom v Ravenne
1013 – pogrom v Korgove
1016 – pogrom vo Vormse
1096 – pogrom v Mainzi
1108 – pogrom v Tolede
1113 – pogrom v Kyjeve
1113 – vyhnanie z Kyjevskej Rusi
1146 – pogrom v Nemecku
1147 – vyhnanie z Francúzska
1171 – pogrom v Bluji
1171 – vyhnanie z Talianska
1188 – vyhnanie z Anglicka
1189 – pogrom v Londýne
1198 – vyhnanie z Anglicka
1212 – pogrom v Tolede
1235 – pogrom vo Fulde
1236 – pogrom v Puage
1262 – pogrom v Londýne
1265 – pogrom v Koblenci
1283 – pogrom v Majnci
1285 – pogrom v Mníchove
1287 – pogrom v Anglicku
1290 – vyhnanie z Anglicka
1292 – pogrom v Kolumare
1298 – vyhnanie zo Švajčiarska
1301 – pogrom v Magdeburgu
1306 – vyhnanie z Francúzska
1328 – pogrom v Naparre
1336 – pogrom v Tolede
1349 – pogrom v Savojsku
1351 – pogrom v Konigsbergu
1355 – pogrom v Tolede
1360 – vyhnanie z Uhorska
1380 – pogrom v Paríži
1391 – pogrom v Barcelone
1391 – pogrom v Tolede
1391 – vyhnanie zo Španielska
1394 – vyhnanie z Francúzska
1407 – pogrom v Krakove
1407 – vyhnanie z Poľska
1411 – pogrom v Španielsku
1421 – pogrom vo Viedni
1449 – pogrom v Lisabone
1464 – pogrom v Krakove
1467 – pogrom v Tolede
1467 – v Norimbergu
1469 – pogrom v Poznani
1447 – pogrom v Koľmari
1486 – pogrom v Tolede
1492 – vyhnanie zo Španielska
1492 – vyhnanie zo Sicílie
1494 – pogrom v Neapole
1495 – vyhnanie z Florencie
1495 – vyhnanie z Litvy a Kyjeva
1496 – vyhnanie z Portugalska
1506 – pogrom v Lisabone
1510 – vyhnanie z Anglicka
1516 – vyhnanie z Portugalska
1516 – zákaz usadenia sa v Benátkach
1541 – vyhnanie z Rakúska
1555 – vyhnanie z Portugalska
1555 – zákaz usadenia sa v Ríme
1567 – vyhnanie z Talianska
1570 – vyhnanie z Nemecka
1580 – vyhnanie z Novgorodu (Ivan Hrozný)
1591 – vyhnanie z Francúzska
1592 – pogrom vo Vilne
1614 – pogrom vo Frankfurte
1616 – vyhnanie zo Švajčiarska
1629 – vyhnanie zo Španielska
1629 – vyhnanie z Portugalska
1634 – vyhnanie zo Švajčiarska
1655 – vyhnanie zo Švajčiarska
1658 – pogrom vo Veľkopoľsku
1680 – pogrom v Madride
1686 – pogrom v Budapešti
1701 – vyhnanie zo Švajčiarska
1660 – vyhnanie z Kyjeva
1716 – pogrom v Poznani
1761 – pogrom v Jemene
1806 – „ultimátum“ od Napoleona
1828 – vyhnanie z Kyjeva
1911 – predpogromový stav v Rusku v spojitosti so zavraždením Petra Stolypina Židom Mordekajom Herškovicom.
1939-1944 – vyháňanie a genocída Židov v Európe.
Ako sme už povedali, vyháňal sa akýsi druh „nákazy“, ktorá sa prejavovala vždy rovnakými „príznakmi“: klamstvo, vydieranie, úžera. Parazitovať bez ohľadu na kom je vlastná diagnóza tejto „nákazy“. Potrebuje dnes ľudstvo imunizáciu? Nie, už sa vie orientovať samo. Nie všade, nie v rovnakej miere, ale už to prichádza.
Je jedno, či nás z cesty vývoja zviedol Mojžiš či Robin Hood. Dôležité je to, že sme pristali na kompromis so svojou podstatou, čo znamená, že sme „zostrelili“ z cesty vývoja samých seba. Koho môžeme viniť za svoje zlyhanie? Nákazu? Tá je síce rozšírená v takom rozsahu, že asi ľudstvo bude potrebovať „karanténu“, ale riešenie nikdy nie je ďaleko. Riešenie dnes nie je o 600 000 Židoch, ale o 6 miliardách obyvateľoch Zeme. Dnes už aj niektorí politici pochopili (nie u nás), že ak nepôjdu s plánmi Svetovej vlády, tak budú jednoducho a nemilosrdne zničení. Nuž, treba im držať palce, aby sa zorientovali a konali.
A môžeme všetko zvrátiť? Samozrejme. Stačí zaviesť rodové zriadenie a postupovať v zmysle zdravomyslia. Rodové zriadenie sa dnes „populárne“ podáva ako prvotnopospolná spoločnosť, teda ako niečo maximálne primitívne. Nedajme sa zviesť, naši Predkovia existovali a existujú na tomto princípe a pritom riadili a riadia flotily kozmických lodí. Ide o to, že sa vytvára priehľadné sociálne prostredie, v ktorom existujú iba štyri základné kasty. Pretože tu nie je miesto pre nijaké parazitické „kasty“, ktoré by sme dnes mohli vydeliť asi ako bankári, politici, poisťováci, úradníci či štátny aparát ako taký, právnici a pod., tak tieto kasty by v tom okamihu nemali na čom parazitovať. A preto nebudú môcť existovať vo Veku Vlka. A ako máme pozerať na našich vodcov? Skrz prizmu zdravomyslia. Nuž očistíme našu minulosť a vynesieme z hlbín Pravdu, alebo sa uspokojíme s verziou tvarov? Málokto vie, že do natočenia filmu Čeľuste biely žralok vôbec nenapádal kúpajúcich sa na plážach. V podstate bezprostredne po uvedení filmu do kín začali útoky žralokov na kúpajúcich sa. Málokto vie, čo skutočne vytvára Hollywood. Prostredníctvom filmu vniesol do nášho Sveta reálnosť iného Sveta, ktorá je však Bielym Svetom cudzia. A preto sa natáčajú rozličné katastrofické filmy, neprirodzený sex v porno filmoch, horory… Cez naše mysle vnášajú do nášho sveta reálnostiTemných Svetov. Je len a len na nás, či takúto reálnosť Temných Svetov prijmeme, teda či umožníme Temnej Reálnosti sa vtiahnuť do našej Reálnosti, alebo zotrváme na strane Bielych Svetov. Podľa toho v koľkých mysliach sa udomácnila sa bude náš Svet meniť, vrátane charakteru a rozsahu samotnej zmeny, pretože (hoci to znie neuveriteľne) už samotné sledovanie takýchto filmov mení charakter reálnosti. A tu niekde začína spoločná možnosť ovládnuť či zvrátiť vlastnú budúcnosťou a veci, ktoré sú už predo dvermi…
