O čase ako jednom z fenoménov – máme na mysli jeho podstatu – ktorým nás držia pod kontrolou sme už neraz písali. Čas – z pohľadu Kultúry Slovѣnov – ponímame ako Živel. Každý Živel má svoje špecifické vlastnosti, ale aj spôsob, akým ho možno držať pod kontrolou. Samozrejme tak môžu len tí, ktorí presne vedia o čo ide.
Za posledné obdobie sme zistili o našej krajine veľmi veľa dôležitých skutočností, ale ešte nie všetko sa nám už podarilo napísať v článkoch. Jedno môžeme prehlásiť so skutočnou hrdosťou – žijeme na zvyškoch centra kedysi veľkej a mocnej Dŕžavy Slovienov. Na Velesture sme objavili kľúč k ovládnutiu Živlu Času, v tzv. Mariánskom kopci pri Levoči – pod kedysi slovienskym chrámom – bola uväznená Vôľa Slovienov. Ale uväznená Vôľa – ktorá je už na slobode a k dispozícii všetkým Živým Človekom na celom území niekdajšej Dŕžavy – nie je všetko, čo je ukryté v týchto miestach. Pozrime sa preto na ďalšie aspekty magického riadenia Času.
Ak sa vyberiete na výlet na Sivú Bradu – kedysi, v predkapitalistických (či skôr predapokalyptických) časoch – gejzír na Sivej brade vyvieral do výšky niekoľkých metrov. Vtedy bol ešte národným majetkom. Potom akože komunisti – tesne pred už nimi plánovaným prevratom – národné zoštátnili, aby sa potom dalo rýchlo štátne sprivatizovať. „Komunisti“ takého druhu ako napríklad otec bývalého prezidenta Kisku. A my sme naivne štrngali kľúčmi… a tak dodnes kŕmime skorumpovaných štátnych úradníkov.
Skrátka čosi kdesi ktosi navŕtal a jedného dňa sa niekoľkometrový gejzír proste stratil. Ostala po ňom iba pamiatka. A kto je za to zodpovedný? Kapitalista kapitalistovi oko nevykole… takže nevieme.
Nad niekdajším veľkým gejzírom stojí malý kostolík. Na prvý pohľad nič nezvyčajné. Takých je u nás mnoho. Ale – ak sa lepšie prizriete – nie je až taký bežný. Pre náš Národ je vždy posvätný smer Sever, preto aj naše Kapištia – murované Chrámy – boli stavané tak, že ich Alatyr kameň (dnes výraz poznáme pod názvom „oltár“) smeroval na Sever. Čisto kresťanské chrámy – teda postavené dávno po našich – majú oltár smerovaný tak, ako všetky judaistické chrámy – na Východ. Lebo to je zase judaistický posvätný smer.
Ak bol chrám odobraný nám a prípadne neskôr aj dostavaný, orientáciu na Sever je vždy možné identifikovať. Takže vyjdime na kopček nad niekdajším – môžeme smelo povedať ešte socialistickým – gejzírom Sivá brada a pohliadnime na „kresťanský“ chrám od juhu:
Z akéhosi dôvodu mu ponechali aj pôvodnú bránu – ešte s Perúnovou hviezdou:
Aby sme si overili jeho orientáciu podľa svetových strán, môžeme mrknúť napríklad do máp Googlu:
Oltárna časť dodnes smeruje na Sever. Za akých (krvavých) okolností sa chrám stal kresťanským radšej ani nechcite vedieť…
My sa však prizrime celkovej „kompozícii“ pohľadu smerom od juhu na chrám. Pred nejakým časom tam pribudlo 5 travertínových blokov. Zdalo by sa, že o nič nejde, ale prizrime sa bližšie tejto konštelácii z pohľadu mágie času – teda z pohľadu toho, ako nás Čierni mágovia „vmontovali“ do ich, teda kresťanského času.
Kamene sú číslované rímskymi číslicami od X. po XIV. Dôležité je to v akom smere. Postupujú sprava doľava, t.j. pri pohľade čelom k Severu je šípka (červená) orientovaná v smere pohybu (kresťanských) hodinových ručičiek.
Pri akomkoľvek našom Obrade stojí žrec tvárou k Severu – tak sa zahajuje Obrad, tak sa zapaľuje vatra a podobne. Pri pohľade smerom od juhu k Severu – presne ako ukazuje obrázok – červená šípka ukazuje pohyb proti Slnku, žltá šípka zase ukazuje smer podľa pohybu Slnka.
Smer hodinových ručičiek je smer kresťanského Času, teda takého vektoru času, ktorým nás držia pod kontrolou. Ak sa takto dennodenne orientujeme, tak neustále podliehame ich deleniu času a – samozrejme – aj ich riadeniu. Lebo náhody neexistujú.
Náš pohyb „hodinových ručičiek“ je opačným smerom (žltá šípka), teda proti terajšiemu, t.j. kresťanskému toku času presne tak, ako sa javí pohyb Slnka po oblohe pri pohľade tvárou smerom na Sever. Ťažko sa je vymaniť spod ich mágie, ak dodržiavame pravidlá ich Matrice – v tomto prípade tej s poľom Hry Čas. Veď Vatikán ich nie náhodou implementoval.
A to ešte dodajme, že náš čas má iné delenie – my máme do dňa 16 hodín (a tomu zodpovedajú aj iné „minúty“ aj „sekundy“). Naše dni tvoria iné mesiace – oproti kresťanským majú 40 a 41 dní a je ich do roka 9. Kresťanských mesiacov je do roka 12. Teraz ani nie je veľmi dôležité, ako jednotlivé mesiace nazývame, dôležité je to, koľko ich do roka máme. K letopočtu 7527 patria naše mesiace, k letopočtu 2019 patria kresťanské mesiace. Ak to niekto „kombinuje“ podľa svojich „dojmov“ jedno s druhým – je to „tretiak“. Prečo, už vieme.
Teda iba pomenovanie mesiacov tzv. „slovanskými“ menami pri zachovaní ich celkového počtu 12 a Nového roku (Novoletia) na 1. január je iba nevedomá hra pre naivných. Naše Novoletie začína na Jesennú rovnodennosť, keď už je úroda pozbieraná a uložená. Veríme, že naši čitatelia už na také niečo nenaletia.
Ešte stojí za povšimnutie, čo „odsúhlasenie“ kresťanského času so sebou „prináša“:
Prečo je vybratých práve posledných 5 zastavení krížovej cesty si môže každý zistiť sám pre seba. V každom prípade kresťanský Čas je časom „Lásky“, t.j. časom prebývania v alebo pod 4. čakrou. Najpravdepodobnejšie ale v tretej, lebo takto je taká osoba pevne zasadená v „žumpe“. Je to však výsledkom slobodného výberu, ktorý treba rešpektovať.
Ale pokročme o krok ďalej. Neďaleko odtiaľ je nám už dobre známa Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore:
My už vieme, že Panna Mária je egregoriálna bytosť vytvorená porezaním (obetovaním) množstva nemluvniat pred zrakmi ich matiek (tie porezali po nich, aby bolo viacej gavachu) v Nitre pod taktovkou tzv. sv. Metoda. Vieme aj to, že pápež v žiadnom prípade nechodí niekde len tak, lebo chce „potešiť veriacich“. On vždy prichádza overovať, či to, čo je na danom „svätom“ mieste uložené je stále spoľahlivo pod kontrolou Vatikánu:
Aj tu chodieval overovať ako fungujú vložené programy a či v minulosti problémový región stále spoľahlivo spí (veď preto mu aj dali meno Spiš); či je Vôľa Slovienov stále spoľahlivo uväznená na dne hlbokej studne pod chrámom. Je to zároveň indikátor, že minimálne na týchto miestach sa stále vykonávajú krvavé obety. Veď inak by im to už nefungovalo.
Všimnime si, že priečna časť chrámu je orientovaná presne tak, ako predchádzajúca kaplnka – na Sever. Ide teda zase o pôvodne naše miesto Sily, ktoré bolo krvou podriadené Temným. V tomto prípade dostavali chrám tak, že vznikla forma kríža (rameno východ-západ) a oltár už orientovali po svojom – na Východ.
Ale našli sme tu ešte (a koľko toho na Slovensku bude) niečo dôležité, čo používajú na programovanie más pod svoj vplyv. Ide opäť o komponent riadenia Času, teda Mágie Času. Ak sa nezaujato prizriete pódiu, z ktorého vedú magické obrady ľahko uvidíte, že jeho hrany majú tvar ozubených koliesok hodinového strojčeka, čo je úmyselne doplnený prvok (v minulosti tam nebol):
Je to doplnené naozaj dôsledne na celé riadiace pódium:
Kto má prístupy na čítanie nimi vložených programov zistí, že úsilie mágov bolo koncentrované na podriadenie si sekúnd a minút. Ich sila proste ani v minulosti nestačila na podriadenie si stáročí či až tisícročí. Ale nezabúdajme, že sekundy a minúty sú základnými časticami Času tak, ako ho dennodenne používame. Väčšina ľudí sa preto koncentruje iba na ne a proste nevidí súvislosti siahajúce za ne do desaťročí, stáročí či tisícročí. A v tom je sila ich mágie.
Ale Slovieni začínajú vidieť – máme na to právo, je to naša Zem, je už Ráno Svaroga. Ale v našom čase, našom Kalendári, našich mesiacoch aj hodinách. Ak by to nebolo dôležité, nepodriaďovali by to v minulosti tak dôsledne svojej kontrole. Náhody neexistujú.
24.07.2019
