Už sme spomínali Slovenskú čítanku z r. 1865, v ktorej možno nájsť veľa zaujímavých informácií. Dnes si pozrieme kapitolu „Spevy Bohatierske“, pod ktorou je na strane 28 uvedené známe dielo Sama Chalupku Mor ho!
Za básňou nasleduje krátke zhrnutie niektorých faktov, ktoré podávajú bližšie informácie o zdroji, ktorý použil Samo Chalupka pre zostavenie svojho diela Mor ho! Predtým však krátka odbočka.
Sme potomkami veľkých Prҍdkov, nuž zamyslime sa na chvíľku, ako zaobchádzame s našich dedičstvom. Máme na mysli ten uhol pohľadu, či chránime a odovzdávame našim potomkom to, čo sme my sami zdedili.
Reči o tom, či sme alebo nie sme Slovҍni nie sú iba akademické. Nedávno u nás prebehli voľby, ktoré boli v mnohých aspektoch osudovou previerkou. Kadekto sa dnes vyjadruje k Rodovému (Kopnému) Právu a Občinám, ale podľa výsledkov vidno, ako tomu rozumejú. Niektoré aspekty volebného procesu našich Prҍdkov sme prebrali v nedávnych článkoch/videách, takže môžeme ešte niečo na dôvažok pridať tak, aby to bolo zrozumiteľné každému, kto má vôľu myslieť.
Politika je – samo slovo to vyžaruje – zložitá masa všakovakých záujmov. Spravidla žiaden z nich nemyslí na Národ v zmysle jeho podpory a rozvoja, ale to už je raz tvár demokracie. Preto každá snaha aspoň trošku v smere ohľadu na Národ je vždy sympatická. Najmä v tejto dobe.
Z „povolebného“ internetu vypadávajú všakovaké zaujímavé informácie, ktoré naozaj nútia k zamysleniu. Máme na mysli najmä výsledky mafie obyčajných ľudí a agresívneho Slovenska. Ukázalo sa, že obyčajní mafiáni nazbierali hlasy v cigánskych osadách, za cenu nasľubovania modrého z Neba.
Nuž, v našom tradičnom volebnom systéme (t.j. slovanskom) nemal právo voliť každý, komu to napadlo. Voliť mohol jedine jednohlasne vybratý kopný muž. Zlodeji, zločinci, cudzinci (aj Slovania nenarodení na našej zemi), chorí a pod. kandidovať nemohli. Samozrejme, že dnes je iná doba, ale vari je pochopiteľné, čo už čo nevidieť hrozí. Na Slovensku bolo v r. 1995 750 000 Cigánov, v r. 2021 ich bolo už 1 200 000. Ak ich niekto „zorganizuje“ do volieb, tak rozhodne majú kapacitu ovplyvniť výsledok volieb. Tu je vari namieste upozorniť Slovákov žijúcich v Bratislave. Na Slovensku sú oficiálne už okresy, kde je viac ako 50% Cigánov. V Bratislave ich zatiaľ „nevidno“, takže majú tam často dojem, že to Stredné a Východné Slovensko v tejto otázke preháňa – a aj nás odtiaľ zodpovedajúco (ich neoverenému názoru) posudzujú a riadia. Nuž, tu jeden podnet na zamyslenie, milí „Bratislavčania“ (našťastie ešte nie sú všetci takí), keď sa konečne dočkáte väčšinovej prítomnosti tohto etnika v Bratislave, tak my (Stred a Východ) tu už nebudeme. A potom nebudú voliť vaše voľby, oni majú svojich favoritov. Myslite (bukva „M“).
Tu vari iba jeden z toho vyplývajúci dôsledok: Kde budú žiť vaše deti a vnúčatá..?
Agresívne Slovensko je zase odlišnou kategóriou. V podstate sa pred nami odhalil „Veľký Plán“ čiernej matky. V predchádzajúcom parlamente ich v podstate „nebolo vidno“ – čakali (a dočkali sa) chaosu tých, ktorí Slovensko posledné roky „riadili“ podľa želaní Bruselu (Slováci – „postsedláci“ – ich nezaujímali). No a potom raketovo vyštartovali. A odkiaľ také výsledky? Nuž – zase informácie z internetu – ďakujú za ne „zahraničným Slovákom“.
Nuž ak ich títo „zahraniční“ naozaj v takej miere volili, tak sa len potvrdila Perúnova Zápoveď o zradcoch vlastných Rodov. Ale to nemuselo byť až také „masové“. Kým na Slovensku bol zapojený overovací systém paralelného sčítavania volieb, na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí to nemal kto vykonávať. Nuž a kto nominoval aktuálny personál našich zahraničných zastupiteľstiev? Veď predsa vtedy vládnuca „elita“ a čierna matka. Mohlo to dopadnúť inak..? Pre slovenov: need I say more?
Toľko teda o dvoch ďalších problémoch, ktoré si určite vyžadujú adekvátne návrhy na riešenie, ak by niekto naozaj predsa len chcel presadiť nový volebný zákon. Veď už len v najdemokratickejšej demokracii (doslovne) sa volí od 21 rokov.
Samo Chalupka pod básňou Mor ho! vysvetľuje, že príbeh deja nie je vymyslený, ale ho prevzal z knihy rímskeho historika gréckeho pôvodu Ammiana Marcellina [XIX: 10.]. V roku 358 pritiahol k našich hraniciam na Dunaji (rieke Done, t.j. rieke Slovanov podľa arabských dobových zdrojov) s mocným vojskom rímsky cisár Konstantius, syn Konštantína Veľkého. Cisár organizoval výpravu proti germánskym kmeňom, medzi inými aj Jazygom (Jazyges) a Lemiakom (Limigantes, dnes známym pod menom Lemkovia).
Lemkovia (Rusíni) patria k ťažko skúšaným národom. Podľa dobových záznamov žili v Karpatoch (Tatre) a dočasne prebývali aj na Done (Dunaji). Možno práve kvôli rímskym snahám a neustálym útočným vojnám proti Germánom sa Lemkovia vrátili pod vysoké štíty Karpát. V podstate na nich sedí aj opis z Velesovej Knihy.
V modernej dobe ich z dnešného slovensko-poľského pohraničia deportovali poľské vojská po obsadení rusínskych území, ktoré podľa medzinárodných dohôd pripadli v r. 1918 Československu (t.j. Slovensku) pri rozpade Rakúsko-Uhorska. Potešiteľné je, že mnohí sa aj po rokoch nakoniec vrátili do zeme svojich Prҍdkov.
Dodajme vari toľko, že Jazygovia vznikli podľa francúzsko-britského lingvistu Laurenta zjednotením Sarmatov a Skýfov. Budeme používať názov „Skýf“ namiesto hatlaninovej verzie „Skýt“. Ide o to, že v Bukvici sa názov písal „СКӀѲЪ“. Písmeno „Ѳ“ my čítame ako „F“ (FITA), pričom Gréci ho prevzali ako TÉTA. Odtiaľ – ako zvyčajne – skreslenie. Pretože SKÝF je v skutočnosti osada postavená v Prírode na Mieste Sily, tak ďalšie vysvetlenia o pôvode nám ani netreba.
Nuž a – zase podľa Laurenta – Sarmati a Skýfi žili pôvodne medzi Volgou, Kaukazom a Donom, treba nám zase opraviť prepisovací „omyl“. Na Done archeológovia v podstate nenašli staré slovanské osídlenia, ale množstvo ich je na Dunaji. Teda korekcia vnesená do skreslených údajov je tá, že zameníme Don za Donu a zistíme, že Laurent má pravdu – Skýfi aj Sarmati (teda Jazygovia, t.j. Jazyčiari, nie Jazyčníci!) žili – a dodnes aj žijú – medzi Volgou, Kaukazom a Dunajom. Sme tu proste doma už tisícročia.
Nuž a „Mor ho!“ je iba skomoleninou tradičného bojového pokriku našich Prҍdkov, keď šli do boja, ktorého sa nedá vrátiť – iba s česťou odísť k Mare. Marcellinus ako Grék nevedel – a Gréci majú tento problém dodnes – vysloviť „MARA“, preto napísal pokrik ako „Marha“. Treba však chápať, že ide proste o preklad z gréčtiny, a títo slovo vyslovia ako „Mara“ (napr. rhétorika-rétorika a pod).
Toľko k Samovi Chalupkovi. V tej istej čítanke je na strane 327 kapitola „133. Hvezdárske zlomky o slnci“ autora Daniela Licharda. Odcitujme časť, v ktorej vysvetľuje jav, že Slnko obieha s celou slnečnou sústavou okolo vyššieho vesmírneho zoskupenia, t.j. ide o obiehanie slnečných sústav oko centrálneho slnka. Je to – podľa našej kosmológie – opis Čertogu. Akosi sa to neskôr „vytratilo“… ale očividne nielen to:
„Nesmiernej však tejto vzdialenosti úplne sodpovedá to, čo Mädler vypočítal o veľkosti kruhu, v ktorom slnečná sústava naša na svojej ceste vôkol centrálneho slnca sa otáča. K vykonaniu totiž tejto cesty potrebuje 18.200.000 rokov našich, a to síce pri tak rýchlom pohybe, že na každú sekundu (okamženie) času 8 míľ zemepisných pripadá…“
Náš Kruholet Číslova pozostáva zo 16 Čertogov, z ktorých každý trvá 1620 rokov, čo je aj jeden Vҍk. Teda obeh našej slnečnej sústavy okolo centrálneho Slnka Čertogu trvá 25 920 rokov.
Na dôvažok si všimnime, ako lingvisti z jezuitského ústavu Ľ. Štúra „opracovali“ naše pôvodné názvy. Lichard ešte vie, že „sekunda“ je „okamženie“. My sme sa ešte za socializmu učili Zemepis, dnes je geografia. Prírodopis sa delil na Živočuchopis (zoológia), Rastlinopis (botanika), Nerastopis (mineralógia) či Človekopis (psychológia). Fyzika je u nás Silozpyt, geológia je Zemezpyt, geometria je Merba. Charakteristika je Povahopis, legenda je Svätopovesť, satira je Mravokárnica.
Páči sa vám, keď nám menia slovienčinu za hatlaninu, a potom tvrdia, že museli, lebo nemáme vlastné slová?
Dokedy budeme váhať?
03.10.2023
