Kým som dopisoval prvú časť, moja kryštálová guľa mi ukázala budúcnosť. Viete, čo som v nej videl?
Pred dverami fóra sa zhromaždil celý míting nespokojencov – samozrejme trollovia (nuž, ako zvyčajne) – ale tak či onak, tlupa kričí: DOKÁŽ, ŽE TO JE PEŇ! Nuž dokážem – ľahko.
Všetko, čo ste v tomto článku doteraz prečítali boli iba malé čriepky. V ďalších prídu na rad väčšie kúsky. Väčšie v doslovnom význame slova. Takže nasledujte ma a ja vám ukážem či kremenná hora je vysoká.
A vás, milí čitatelia, nabádam, nezacyklujte na iba tejto hore, ba poviem vám ešte viac. Na konci celého článku pre vás zmiznú všetky hory na planéte. Nuž teda – podľa Jesenina –
VEĽKÉ VIDNO LEPŠIE Z DIAĽKY
Teraz pristúpime bližšie k nášmu pníku a lepšie sa mu prizrieme na jeho proste
FANTASTICKY NEVYSVETLITEĽNÉ STĹPY
Prečítame si ešte raz uzáver z Wikipedie:
„Diablova Veža sa vytvorila z vyvretej magmatickej hmoty, ktorá vystúpila z hlbín Zeme a stuhla v tvare pôvabných stĺpov“.
A vy čo na to?
Nuž, aká rozumná magmatická hmota! Hľa, stuhla priamo v tvare ideálnych šesťuholníkových stĺpov, a to až do výšky 300 metrov! Podľa týchto stĺpov možno priamo kresliť priamky. Teda najskôr ich akýmsi presným nadstavcom vyformovali do šesťuholníkového tvaru, potom zviazali do zväzku, pričom hneď vedľa fúkal gigantický ventilátor, aby stĺpce rýchlo ochladli a stuhli.
Nuž, páni vedci a ste stále pri zdravom rozume? Čo to píšete!
Ľudia, ste pri zdravom rozume? Čomu to veríte!
Tvrdiť, že toto majstrovské dielo geometrie vzniklo následkom fontány lávy je taká istá hlúposť, ako povedať, že letiaci meteorit sa objavil na oblohe vďaka výbuchu v závode Ferrari.
Videli ste niekedy fontánu lávy? Ak nie, tak sa zoznámte a porovnajte:
Videli ste už niekedy fontánu lávy? To znamená iba jednu vec – táto magma musela byť s umelým intelektom!
Iba opierajúc sa o túto jedinú fotografiu môžem zadať stovku otázok a táto chorá verzia sa rozpadne na tisíce kúskov… ale pôjdem inou cestou. Efektívnejšou.
POROVNÁVACIA ANALÝZA
Viete čo ma najviac fascinuje? Že všetky stĺpce sú ŠESŤUHOLNÍKOVÉ! A prečo práve šesťuholníkové? Pretože Vesmír tvorí všetky majstrovské diela práve v takejto forme.
Nejestvujú dve rovnaké vločky, ale každá z nich má ideálnu šesťuholníkovú formu. Ani včely nepoznajú matematiku, ale presne určili, že pravidelný šesťuholník má najmenší perimeter medzi tvarmi rovnej plochy čo znamená, že takúto plochu možno zaplniť maximálne efektívne. Budujúc plásty, včely sa inštinktívne snažia urobiť ich čo najviac skladovateľnými, a zároveň použijú čo najmenšie množstvo vosku.
Šesťuholníkový tvar je najefektívnejšou a najekonomickejšou štruktúrou pre stavbu plástov.
Tupé barany nedokážu nijako pochopiť, že náš Vesmír je fraktálny, t.j. nezáleží na tom v akom rozmere ho skúmame. V rozmeroch hory či v rozmeroch stromu, ktorý nám rastie pod oknom. A teraz otvoríme učebnicu botaniky a nájdeme rez nejakej rastliny a porovnáme ho s našim gigantickým pňom. Nepôjdeme do detailov, použijeme iba tie fakty, ktoré sa porovnaním s fotografiou samé núkajú – znamená to, že nemá význam ich vyvracať.
Dovoľte mi predstaviť vám priečny rez stebla ľanu. Nuž, páni biológovia, nič ste si nevšimli? Aké tam vidno bunky a aký majú tvar? Správne, všetky sú šesťuholníkové.
Nuž, aká to náhoda. Ľanu už stačí iba zodrať po obvode obáločku (peň ju má zodranú – rozsypaný materiál vôkol) a priam ako vyšitý náš peň z vtáčej perspektívy.
Vlákna pňa, presne ako vlákna stebla ľanu majú šesťuholníkový tvar, ktorý presne uchováva svoju geometriu po celej dĺžke stebla, čo je celých 386 metrov!
Všimnite si, že vlákna pňa sú strohejšie čo do proporcií než obrázok z učebnice botaniky.
Vlákna sa jedno od druhého nelíšia, sú doslovne ako kalibrované nielen po celej dĺžke, ale aj vo vzájomnom pomere.
Vlákna nie sú navzájom zrastené, takže sa uvoľňujú a voľne padajú ako šesťuholníkové fragmenty v zvislosti od stupňa erózie.
Každé vlákno pňa je pokryté tenkou obalovou hmotou, akousi obáločkou. Presnejšie, ako fascia – spájajúca tkaninová obáločka na vláknach mäsa:
Vlákna nevchádzajú do zeme vertikálne, ale sa postupne ohýbajú. Plavne prechádzajú do koreňového systému tak, ako je to bežné pre každý strom.
Ako vidíte, oficiálna verzia náhodného stuhnutia lávy letí k čertom. K dispozícii je veľmi veľa faktov ukazujúcich na to, že v skutočnosti ide o peň gigantického kremenného stromu.
V roku 1977 vypustil Hollywood film BLÍZKE STRETNUTIE TRETIEHO DRUHU s Vežou Diabla v hlavnej úlohe. 100 ráz v ňom zopakovali, že to je hora pre stretnutie sa s prišelcami, ale to bola verzia pre naivnú verejnosť. Kde boli vtedy vaše oči, milí vedci?
Ej, biológovia, geológovia, paleontológovia, skúmate svet vo zváracej maske?
Nuž a teraz je čas sa vrátiť k výške stromu, ktorým tento peň kedysi bol. Na to použijeme vzorec, ktorý sme už v článku uviedli. Priemer pňa je približne 1/20 výšky celého stromu. Nuž teda, priemer nášho stromu je 300 metrov na základe. Je jasné, že strom za posledných 7,5 tisíc rokov sa čo-to obsypal, je teda jasné, že pôvodne bol širší. Ale ak aj len 300 m umocníme na 20, tak dostávame výšku stromu – 6 KILOMETROV!
VŠETKO SA DÁ POZNÁVAŤ POROVNÁVANÍM, VŠAKŽE?
Myslím, že v tomto bode môžeme dať bodku. Diablova Veža v USA je gigantický peň kremennej éry so všetkými príznakmi obyčajného lesného pňa, aký každý z vás už neraz videl.
Ale z druhej strany nemožno podceňovať jemné háčiky Matrixu, ktoré držia mentalitu v pozore, preto pevne verím, že aj po týchto dôkazoch sa nájdu hlboko spiaci experti, ktorí budú vyžadovať pokračovanie zábavy. Ak si myslíte, že na tomto moje argumenty skončili, tak hneď musím rozčarovať. Mám v rukách ešte toľko tromfov, že si budem vychutnávať každý moment a odďaľovať kulmináciu v šiestom článku, pretože vyvrcholenie tohto príbehu bude zaujímavejšie, ako najzamotanejší príbeh Agathy Christie.
Nuž teda, jeden peň pre prebrali, prichádza rad na ďalšie. Vari ste si nemysleli, že on je jediný? Jednoducho treba sňať klapky z očí a uvidíte, čo ste ešte nevideli!
Dovoľte, aby som vám odporučil do pozornosti Chodník Obra v Írsku
Náhodou vám to niečo nepripomína? Nie? Lepšie sa mu prizrite.. znovu akési šesťuholníkové stĺpy… čertovina akási!
Ak nevidíte 100% zhodu s Vežou Diabla znamená to, že ste určite slepí.
Je to presne taký istý gigantický peň, akurát že skoro vôbec netrčí zo zeme. Strom rástol priamo na brehu mora. Chodník Obra pozostáva zo 40 000 stĺpov takej geometrie, že ich proporcie im môžu závidieť aj včely! Samozrejme, že tento div Prírody vyhlásili za chránené územie. A my môžeme znovu zopakovať vetu od WakeUpHuman:
„Je vrcholom cynizmu nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.
Prečo je reč o vyťažených povrchových baniach sa dozviete neskôr, ale teraz hádajte – čo nám o pôvode tohto chodníka hovorí Wikipedia?
„Chodník Gigantov je prírodný monument, pozostávajúci z približne 40 000 bazaltových stĺpcov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené následkom výbuchu vulkánu v dávnej minulosti“.
VÝBUCHU VULKÁNU!
A teraz povedzte, ako sa tu dá zdržať od explózie magmatického vulkánu smerom k učenej, vedeckej komunite? Ťažko, veľmi ťažko. Treba však radšej zavrieť hubu, lebo
nepriatelia čakajú presne na to. Pozrime sa radšej na majstrovské dielo geometrie:
Pre mňa je dosť záhadou, prečo aj chodníkové dlaždice neoznačili za výlev starého vulkána. Veď ukážte mi čo aj len jeden rozdiel:
A teraz otázka na prebudenie: Kde bola urobená prostredná fotka? Ak by ste ju videli na akomkoľvek inom mieste, ani by ste neuvažovali o tom, že niekto sa odfotil na chodníku.
A teraz navrhujem sa vrátiť k vyskúšanej metóde. Ak sme Vežu Diabla porovnávali s rastlinným steblom, tak Chodník Velikána porovnajme so skutočnou vychladnutou lávou:
Takto vytryskuje
A takto tečie
NUŽ HĽA A TAKTO LÁVA CHLADNE:
A teraz porovnajme Vežu Diabla s Chodníkom Velikána.
Oj, ospravedlňte ma, chcel som povedať:
A TERAZ POROVNAJME KREMENNÝ PEŇ S KREMENNÝM PŇOM
Ešte niekto verí na rozprávky o fontánach lávy?
Ak si myslíte, že okrem dvoch kremenných stromov gigantov vás nemám čím potešiť, tak to teda márne. Na planéte ich je množstvo. Najzábavnejšie je to, že ľuďom ani na um nepodíde, že to sú pne, a tu hľa oficiálna veda sa vážne zamyslela. Aby ich účinne ukryla pred všadeprítomnými zvedavcami vymyslela pre pne priam geniálny názov:
BAZALTOVÉ SKALY!
Dobre si prezrite dve nasledujúce fotografie. Vlákna visia ako z povaly. Ako toto môže vysvetliť vulkanická verzia?
Tak teda ako? Láva kvapkala, kvapkala, ale jej kvapky na zem nedoleteli a prilepovali sa svojimi rovnými hranami k susedným kvapkám, ktoré z akéhosi dôvodu do zeme nedošli?
Kým som písal tento článok, tak ku mne na stránku prišla jedna žena. No ako hosť a čo tu nevidí? Nešlo by o nič, ak by nebolo jej fotky, na ktorej pózuje na pozadí kremíkového pňa, hoci sama nemá o tom ani tušenia.
Takže tak to býva. Artefakt pod nosom, ale prizma matrice jej bráni uvidieť 9 delfínov:
Fotografií kremenných pňov je na sieti neúrekom. Ich základné črty ste už pochopili, preto na samostatné prehĺbenie učiva vám odporúčam vyhľadávač. A my zatiaľ vykročíme ďalej, ale aby sme nezabudli na názov tohto článku, odporúčam vašej pozornosti ešte jedno šesťhranné čudo Prírody. Kremennej Prírody. Nech sa páči – najväčšie vyschnuté soľné jazero sveta –
Salar de Uyuni v Bolívii:
Sami môžete vidieť, že nič nie je také jednoduché, ako píšu v učebnici Prírodovedy a ukazujú na kanále Discovery. Tradične by som rád na tomto mieste spomenul uzávery Wikipenie o týchto šesťhranoch, ale hoci vlákna kremíkových pňov ona ešte ako tak retušuje, tak o šesťuholníkovej štruktúre juhoamerického jazera mlčí ako ryba… ako keby ich vôbec nebolo. Ale oni jestvujú… a to ešte ako!
Neuveríte, ale nemlčí iba Wikipedia. Prešťúral som celý internet, ale aj tak som o ich šesťuholníkovej štruktúre nenašiel žiadne vysvetlenie. Len na jedinom mieste som našiel vetu:
Pozrite, ako zvláštne zaschla a popraskala soľ!
A toto je veru divné. Za prvé, pod páliacimi lúčmi slnka akýkoľvek povrch praská presne takto:
Po tretie, prečo sa povrch soli rozdelil práve na šesťuholníkové fragmenty?
Nuž, keďže veda nám neposkytla také ani onaké vysvetlenie, dovoľte mi vyjadriť svoj názor.
Ako hovorí WakeUpHuman, soľné jazerá sú sedimentačné nádrže. Túto verziu zdieľam ale s výnimkou daného jazera, a to preto, lebo:
Dúfam, že podstatu článku ste už pochopili, a preto – šesťuholníkové bunkové štruktúry sú atribútom, ktorý je vlastný výlučne živým organizmom. Buď to je včelia kráľovná, alebo štruktúra snehových vločiek či vlákna rastlín. Ale ako vidíme na vlastné oči, Salar de Uyuni, to nie je iba gigantický plást soli.
JE TO ŽIVÁ BYTOSŤ KREMÍKOVEJ FORMY ŽIVOTA!
Ktorú barbarsky vyškrabali lopatovými radlicami svojich exkavátorov agenti TECHNOKRACIE.
Teraz už rozumiete, ako strašne sme odtrhnutí od reálneho obrazu minulosti? Zatiaľ čo stromy giganty ešte ako tak dokážu s treskom vliezť do našej úbohej obrazotvornosti, tu hľa bytosť zo soli o rozmere desať tisíc štvorcových kilometrov čo do plochy, ale nevedno koľko do hĺbky si už nie sme v stave predstaviť.
Teraz už vieme, že ešte iba niečo pred 7 500 rokmi naša planéta vyzerala tak rozprávkovo, že Cameron so svojim AVATAROM iba tíško sníva?
Zdedili sme vydrancovanú pustyňu, ktorú sme ešte sami sebe premenili na zapáchajúci odpadový kanál. A presvedčte ma o opaku, ak nemám pravdu.
Čo to znamená VYŠKRABALI EXKAVÁTORMI?
Aby sme to skrátili, tak našu planétu v priamom zmysle slova vydrancovali ťažobné stroje gigantických rozmerov. Odobrali vrchný sloj všetkých kontinentov tak, ako cestári frézujú starý asfalt. Akurát, že výška sloja bola niekoľko stoviek metrov. Všimnite si, že pobrežná línia má polkruhovú formu, a táto nie je jediná. Tu pracoval rotorový exkavátor:
Túto tému proste geniálne otvoril Pavel Ulianov (WakeUpHuman). Určite ste si všimli, meno tohto človeka som spomínal už trikrát. On v minulom roku – podľa môjho názoru – urobil skutočný prevrat vo vede čo sa týka anatómie vulkánov, riek, povrchových baní, banských kužeľových odvalov, morí, jazier atď. Ako Pavel správne povedal, tieto termíny možno teraz jednoducho vyčiarknuť z lexikónu kvôli nepotrebnosti, pretože žiadne vulkány a kaňony principiálne neexistujú. Učebnicu geológie môžeme spokojne hodiť do ohňa.
Od tohto okamihu sa logický cieľ článku začne tesne prepletať s objavom Pavla, preto vám naozaj odporúčam prečítať jeho článok, inak nebude vaša mozaika kompletná.
Čo sa týka nášho jazera, chcel by som upriamiť vašu pozornosť na takýto moment: je mi jasné, že názov jazera (Salar de Uyuni) je v španielčine, a že „Salar“ sa prekladá ako „soľné“, ale aj tak nabáda na rozmýšľanie. Don Gerasimus nám tu čosi nepovedal úplne. No je to proste tak, treba porozmýšľať…
Nuž teda, teoretická časť je za nami. Môžeme teda pristúpiť ku kulminácií udalostí a vyrolovať na štartovaciu dráhu. Ale najskôr sa musíme vrátiť k prvému pňu a všimnúť si na ňom jednu zvláštnosť. Ešte ste si ju nevšimli?
Pozrite si pozorne obrázok: JEHO VRCH JE PLOCHÝ!
Čo to znamená? Všetko je veľmi jednoduché.
STROM BOL SPÍLENÝ!
