Pred nejakým časom boli u nás veľmi populárne knihy od doktora Valeria Sineľnikova, a to dokonca do takej miery, že sa ich oplatilo prekladať aj do slovenčiny, pretože inak je prax vydavateľstiev spravidla taká, že knihy zahraničných autorov prekladajú iba do češtiny. Teraz nechajme bokom dôvod, prečo je to tak, ale ukazuje to na veľmi nízke národné povedomie Slovákov – aj keď to zodpovedá podstate tohto názvu. Slovien je nepokrstený Slovan, Slovák je kresťan, t.j. – aj keď by sa radi dávali do roviny že sú Slovania – nie je to tak. Slovan – ako už vieme – je stav Duše, je to Vierovyznanie našich Predkov. Slovan je ten, kto slávi Slav a Prav, Slovák spravidla slávi už iba cudzích Predkov – v Biblii sa dočítame od koho.
Napriek tomu siahneme po jednej z kníh doktora Valerija Sineľnikova, a síce po knihe s názvom VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Takže Valerij Sineľnikov a kapitola z jeho knihy:
Prečo jeden mravec nevie, ako postaviť mravenisko? Dokonca ani desať, dvadsať či tridsať mravcov to nedokáže. Len zmätene pobehujú jeden cez druhého. A len keď sa ich nazhromaždí určité množstvo, tak ako keby na rozkaz z jedného centra začnú stavať svoj dom podľa presných pravidiel.
Mravenisko je veľmi zložitý, mnohoposchodový komplex, ale každý mravec presne vie, čo má robiť. Vedci rozdelili rozostavané mravenisko tenkým oloveným plechom na dve polovice, čím zároveň vylúčili možnosť stretávania sa mravcov. Ale tento pracovitý hmyz postavil mravenisko z oboch strán tabule tak, ako keby tam ani nebola. Pritom všetky chodby z oboch strán mraveniska sa presne zhodovali.
Ukazuje sa, že takto sa chovajú nielen mravce, ale aj iný hmyz. V podstate to isté robia aj sťahovavé vtáky. Jeden vták nevie kam má letieť. Nevedia to ani dva, ani päť vtákov. Ale keď sa ich zhromaždí určitý počet, tak jeden z nich sa stáva vodcom a vedie ostatných po presne stanovenej trase. Odkiaľ dostáva túto nevyhnutnú informáciu? V minulosti si vedci mysleli, že vodcom sa môže stať iba skúsený samec, ktorý túto trasu už pozná. Ale ukázalo sa, že vodcom sa môže stať aj celkom mladý vták, ktorý ešte po tejto trase neletel ani raz.
Je zaujímavé si všimnúť, že životná činnosť ľudí podlieha tým istým pravidlám. Ak bude každý z nás žiť sám pre seba, tak nech budeme robiť čokoľvek, aj tak nebudeme vedieť, čo naozaj pre plnohodnotný život potrebujeme.
Dedičstvo našich Predkov na tejto planéte je veľmi staré. Podľa Véd už trvá milióny rokov. A celá táto kolosálna skúsenosť, celá táto informácia je obsiahnutá v nás. Je zakódovaná na genetickej úrovni. Aká to ohromná Sila! Keď hovoríme, že pod Poltavou sme porazili Švédov, tak tým doslovne rozumieme, že to MY sme boli účastníkmi týchto bojov. V podstate to MY všetko pamätáme. Ak počujem o tom, že pred mnoho tisíc rokmi naši Predkovia opustili svoju pravlasť Hyperboreu a presťahovali sa na eurázijský kontinent, tak každá bunka môjho tela na túto informáciu reaguje. Toto poznanie ja zapísané v hlbinách môjho podvedomia.
Ak naše činy budú zodpovedať úsiliam, ktoré sú zapísané v Rodovej pamäti, ak budeme napĺňať Zápovede Predkov a sväto ctiť Tradície, tak nadobudneme RODOVÉ VEDOMIE (spoločné vedomie s Rodom). Znamená to, že môžeme využívať spoločnú Rodovú pamäť so všetkým, čo je v nej nazhromaždené. Takého konanie naši Predkovia nazývali Zdravomyslie, pretože po pripojení sa na NEHO konáme podľa Pravi, t.j. správne.
Spojenie pokolení, ich harmonická vzájomná činnosť je pre všetkých členov Rodu veľmi dôležitá. Bez súčinnosti s Rodom nie je možný Duchovný vývoj. Presnejšie, je možný iba do určitej úrovne, pretože ďalej možno postupovať iba ak sa naplníme energiou Roda. Na toto je pre rovesníkov veľmi dôležité učiť sa pochopiť jeden druhého a pomáhať jeden druhému. Rod vychováva úctu jedného k druhému, úctu k starším, a to je nevyhnutná podmienka Duchovného vývoja. Sily a energie vložené do týchto vzťahov sa vrátia stonásobne.
Vo svojej podstate je úcta a uvážlivosť k starším veľmi vážna askéza. Spolu s úctou k Predkom a starcom, k volchvom a duchovným radcom k nám prichádza Sila Roda. V minulosti sa bez požehnania rodičov nerobili žiadne vážne veci. Deti boli poslušné, rozumeli tomu, čo to je spojenie s Rodom. Je to ohromná Sila. Je to výnimočná Sila. Sila Života.
Ako strom bez koreňov vyschne, tak aj človek bez spojenia s Rodom nie je životaschopný. Preto ak máme s rodičmi problémy a nezhody, okamžite im odpustite. Jediný cit, ktorý môžeme a musíme mať k rodičom je cit hlbokej lásky, úcty a vďaky.
Jednoducho sa zmeňte vy sami, začnite ich potešovať vašimi vlastnými zmenami a dosiahnutými úspechmi v živote, a vtedy vaši rodičia sa začnú neodvratne meniť podľa zákonu odrazu.
Raz som zašiel na návštevu k svojim rodičom. Práve pozerali akýsi mexický alebo brazílsky seriál. Ja nepozerám televízor už veľa rokov, ale nechcel som ich rušiť, a preto som sa rozhodol ho dopozerať s nimi. „Je to jedno – pomyslel som si – uvidím, čo teraz v tej škatuľke ukazujú“. Vysvitlo, že to bolo veľmi zaujímavé a poučné.
Podľa televízneho príbehu otec, ktorý žil v chatrči prišiel k svojej dcére, popýtať peniaze na liečbu matky. Dcéra bola najstaršia z detí a kedysi, keď mala štrnásť rokov ju otec vyhnal z domu. „Niet čím kŕmiť darmožráčov – povedal. Choď a prebíjaj sa životom sama“. A prebila sa. Bolo jej veľmi ťažko, musela veľa pracovať aby mala čo jesť, ale postupne si zarobila nejaké peniaze, potom sa stala úspešnou v podnikaní, otvorila si vlastný obchod, kúpila dom. A odvtedy ako ju vyhnali z rodičovského domu už prešlo asi dvadsať rokov, i starček prišiel k nej pýtať peniaze.
Ako si sa vôbec odvážil prísť ku mne? – kričala na neho dcéra. Ty niktoš! Vyhodil si ma na ulicu a teraz, keď som sa stala úspešnou, si si na mňa spomenul.
A vtedy jej starček povedal múdre slová:
Vieš, v skutočnosti by si mi mala byť vďačná.
Tebe? Vďačná? Za čo? – rozzúrila sa žena.
Vtedy, pred dvadsiatimi rokmi, som ti pomohol zmeniť tvoj osud. Ak by som ťa nebol vyhnal, tak teraz by si určite toto všetko nemala. Pozri na svojich bratov – pokračoval otec. Jeden zomrel na tuberkulózu, druhý je narkoman a tretí – najmladší – už je v bande zločincov.
Nevedno čo by bolo s tebou, ale jedno je jasné – nebolo by to nič dobré. Potrebovala si postrčiť a ja som ťa postrčil. Kruto? Áno. Ale inak by sa to nepodarilo.
Po týchto slovách sa otec otočil a odišiel. Ale jeho dcéra ešte veľmi dlho a úporne rozmýšľala.
Na druhý deň prišla k svojej kamarátke a o všetkom jej porozprávala. A tá jej povedala, že otec má pravdu.
Často údery osudu – povedala kamarátka – nám pomáhajú stať sa silnejšími.
Po tomto všetkom hlavná hrdinka sa začala starať o svojich rodičov a pomáhať svojim bratom.
Začiatkom 20. storočia revolúcia odrezala korene väčšiny Rodov. Aj ďalšia činnosť vlády bola nasmerovaná na to, aby ešte viac rozrušila spojenie pokolení: masové presídľovanie ľudí, represie, odstúpenie od duchovnosti priviedli k tomu, že sme dostali Ivanov, ktorí nepamätajú rodstvá. Teraz nastal čas prinavrátiť rodové korene a spojenie pokolení.
My, ktorí žijeme vo veľkých mestách „civilizovaného“ sveta sme začali zabúdať na existenciu Roda. Dokonca majiteľ psa s vynikajúcim rodokmeňom neraz pozná jeho rodstvo do desiateho kolena, ale my nemáme poňatie o svojom vlastnom rodovom strome. A ešte ak ako-tak poznáme životy svojich rodičov, tak čo už vieme o druhom, treťom pokolení?
Aby sme sa dobre dobre zorientovali vo svojom živote, mali by sme presne spoznať životy našich blízkych. Kde sa narodili, ako prebehlo ich detstvo, ako sa vaši rodičia zoznámili, za akých okolností, aké boli ich vzťahy? Dôležité je vedieť, aké bolo ich poslanie, druh zamestnania. Ak hlboko vnikneme do týchto otázok, potom môžeme mnoho pochopiť zo svojho života. A ak sa ešte pohrúžime do životov dedkov a babičiek…
Celkovo nie je najdôležitejšie množstvo pokolení svojho Rodu (hoci aj to je dôležité), ale hĺbka pochopenia životov predchádzajúcich pokolení. A ešte dôležitejšie je naladiť dobré vzťahy so živými členmi Rodu. Cez nich ožíva celý Rod.
Raz som sa zoznámil s jedným veľmi zaujímavým človekom, ktorý sa už dávno zaoberá slovanským Védizmom. V rámci svojho zamestnania bol v Afrike, v hlavnom meste Nigérie, ako člen jednej ukrajinskej delegácie. Tam sa zoznámil s Nigérijcom, ktorý sa svojho času učil v Moskve na Univerzite Patrica Lumumbu. Tento ho pozval na návštevu do džungle, kde žije jeho kmeň.
Bol som maximálne prekvapený! – rozprával môj známy. Predstav si, hlboko v džungli žije africký kmeň podľa védických zákonov našich Predkov. U nich doteraz panuje občinno-rodové zriadenie – pokračoval vo svojom rozprávaní môj známy – ale nemôžeme ich nazývať divochmi. Skôr naopak: to sme my so svojimi chybami a strasťami oproti nim divosi. U nich je všetko harmonické a správne. Mladší si ctia a rešpektujú starších. So všetkým sa s nimi radia. Mládenci, ktorí dosiahli určitý vek, podstupujú rad dôležitých skúšok a posvätení. Každý koná svoju prácu, ale v prvom rade robia všetko pre blaho občiny. Majú radu starších, ktorá rozhoduje o všetkých otázkach. Majú šamana, tak ako my volchva, s ktorým sa radia vo vážnych veciach a na ktorého sa obracajú o pomoc v prípade choroby.
Kedysi mi hovoril môj dedo – skončil svoje rozprávania známy – ty, Andrej, musíš prežiť svoj život čestne a dôstojne, aby, keď príde čas, si sa mohol postaviť pred Predkami a Bohmi a povedať im: „Vy ste ma porodili a ja som urobil toto a toto na rozkvet nášho Rodu, Národu, Dŕžavy, na rozmnoženie Rodu Slovanského“.
Preto, aby sa nikdy nepretrhlo spojenie pokolení a aby slobodne tiekli rodové energie, naši Predkovia mali obrad požehnania. Žehnali rodičia a starší v Rode svoje deti a vnukov na vytvorenie rodiny, na vykonanie akýchkoľvek činností. Je to veľmi dôležitý obrad. Každému v Rode umožňoval získať prístup k energiám Roda.
V našich časoch mládež vo väčšine prípadov nepozná tento obrad a žije bez požehnania rodičov. Okrem toho robia veľa proti radám Predkov, a z toho pochádza množstvo prekliatí. Možno, že ani naši rodičia už nedostali požehnanie od svojich rodičov. Aj oni sami potrebujú pomoc a podporu Roda.
Človek, ktorý nemá rodičovské požehnanie má prerušený prístup k energiám Roda i on sám sa oveľa ťažšie vysporiadáva s určitými životnými situáciami. Máme špeciálnu meditáciu, ktorá sa aj nazýva „Požehnanie“. Ona umožňuje dostať požehnanie na jemnohmotnej úrovni od celej reťaze pokolení, spojiť sa s Dušami Predkov. Takéto činy môžu mnohé v živote zmeniť a nové, nezvyčajné energie Roda sa vlejú do vášho života.
Môžete to urobiť samostatne. Hlavné je uvedomiť si vážnosť požehnania a úprimne si želať ho dostať.
Druhý dôležitý čin je úprimne poprosiť odpustenie od svojich rodičov za neposlušnosť, za to, že sme často šli proti ich vôli.
Po tretie, opäť úprimne poďakovať svojim rodičom za akt vášho narodenia sa v tomto svete. Musíte si uvedomiť, že vaši rodičia sú pre vás najlepší. A vy ste to najlepšie dieťa pre nich. Vaša Duša si ich vybrala spomedzi ostatných párov a zaželala si materializovať sa práve skrz tohto muža a túto ženu.
A nakoniec za štvrté – urobte nejaký konkrétny krok vo vzťahu k vašim rodičom. Môže to byť konkrétny čin, ak sú naporúdzi. Alebo telefónom či pekný list ak sú ďaleko.
Koniec koncov príďte k svojim rodičom a požiadajte ich o požehnanie, hoci dodatočne. Vysvetlite im načo to je potrebné. Myslím, že vás pochopia.
Po prijatí požehnania sa zákonite začne meniť život nie iba u toho, kto prešiel obrad, ale aj u príbuzných v celom Rode. Vytvoria sa pozitívne vzťahy, naviažu sa spojenia, odídu problémy, ľahšie sa budú uskutočňovať rôzne úlohy.
Človek nemôže existovať bez svojho Rodu. Program Rodu bude účinkovať na nás, či to chceme alebo nie. Jediné, čo môžeme urobiť je zmeniť tento program, pracovať na sebe. Veď my sme pánmi svojho života. Hoci to nie je jednoduchá úloha, musíme ju riešiť.
Rodový program vždy zodpovedá našej osobnej karme. Pred tým, ako sa objavíme na tomto svete, si naša Duša „vyberá“ rodičov v Rode, národnosť, miesto a čas narodenia. Každý z nás je článok v reťazci pokolení. A všetci sa opierame o svojich Predkov. Postav Lebon napísal: „Osud národa riadia v oveľa väčšej miere zomrelé pokolenia než žijúce… My nesieme váhu ich omylov; my dostávame odmenu za ich dobré činy“.
Rodový program je súhrn činov našich Predkov. Ale zároveň plne odzrkadľuje náš osobný program. Ak sa chcete dozvedieť o vašich minulých životoch, je to veľmi jednoduché. A pritom dôveryhodné. Obzrime sa vôkol. Vzhliadnime do hlbiny nášho Rodu. Napríklad, máte mamu učiteľku a otca vojaka. Znamená to, že v jednom z vašich predchádzajúcich životov ste boli učiteľom a v druhom vojakom. Ak jeden dedko bol účtovník a druhý bojoval a zahynul na fronte, tak v jednom živote ste mali do činenia s peniazmi a v druhom ste bránili svoju Vlasť a padli chrabrou smrťou. To isté sa týka aj charakteru a schopností. Ak niekto z príbuzných konzumuje alkohol, tak tento problém jestvoval v minulom živote. Ak mama mala veľmi dobrý hlas a otec písal krásne básne, tak tieto schopnosti máte aj vy na hlbokej genetickej úrovni.
Skúmajte svoj Rod s láskou, pozornosťou a úctou. Pomôže vám to lepšie pochopiť seba, svoje problémy, uvedomiť si svoje poslanie. Overte si to a nájdete tam veľa zaujímavého pre seba.
Je nevyhnutné poznať svoje korene, musíme poznať svoj genealogický strom. Tí, ktorí sa tým zaoberajú občas nájdu špecifickú následnosť udalostí, ktoré sa v Rode opakujú z pokolenia na pokolenie. Mnohé naše dnešné problémy sú tak či onak spojené z nejakými udalosťami minulosti. Kde začať?
Na hĺbkovú prácu je dobre zozbierať informácie o troch-štyroch pokoleniach svojich Predkov. Začnite s tým, že sa popýtate svojich najbližších príbuzných o kľúčových udalostiach: narodenie, škola, svadba, smrť. Užitočná bude aj informácia o druhu činnosti, o vzťahoch v rodine, o materiálnej situácii, aké boli v Rode choroby. Zozbierajte maximum informácií o bratoch a sestrách príbuzných, o vašich dedkoch a babkách. Zostavte rodinný fotoalbum. V niektorých Rodoch sa mohli zachovať staré predmety a listy. Potom nadviažte spojenia s týmito príbuznými. Pošlite im listy.
Vysvetlite im, že zostavujete dejiny svojho Rodu a potrebujete podrobné informácie o blízkych ľuďoch.
V mnohých kultúrach je zvykom zobrazovať Rod v tvare stromu. Strom je najstarším symbolom Života. Z ďalekej minulosti sa nám dochoval Obraz Rodového Stromu, ktorý zobrazuje jednotu a spojenie troch čias: minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Korene stromu predstavujú Predkov, kmeň žijúcich, koruna a vetvy budúcnosť Rodu, potomkov, pokračovanie Rodu vo večnosti. Ľudia a semená zasievajúce priestor okolo stromu a aj listy, ktoré na jeseň vednú a na jar sa znova zazelenajú – je to znak nekonečne sa rodiaceho života v zmene pokolení…
V prvopočiatočnej pamäti človečenstva žije protoobraz Svätého Svetového Stromu, ktorý odráža božskú vesmírnu stavbu Všehomíru…
Jestvovali Sväté Háje, v ktorých sa naši Predkovia stýkali so svojimi Rodovými Stromami, tvorili obrady, ktoré podporujú celistvosť Rodov. Ctením si Rodových Stromov oživovali pohyb rodových energií, dostávali prístup k sile Roda. Oni rozumeli aký dôležitý význam má spojenie s rodnou zemou, spojenie s Prírodou, ktorá kŕmi skrz korene silné, prekvitajúce rodiny.
Naši Predkovia ovládali na základe uvedomelej myšlienky Roda zvláštne umenie RODOLAD, čo je umenie vytvorenia rodiny, uchovania ľúbosti a ladu medzi partnermi, výchovy detí, ovládnutia priestoru rodiny, rodinného kozubu. Je to celistvý svetonázorový systém pohľadu na rodinu, na role muža a ženy, na rodičovské povinnosti, na povinnosti pred Rodom a spoločenstvom. Každý Rod, každý Rodový strom má ohromný význam v človečenskom sade! Je nutné si uvedomiť rolu Rodu, svoju úlohu v tejto materializácii, ohromnú zodpovednosť v reťazi rodových väzieb. Naši Predkovia svojimi životmi pripravili náš príchod tu, my sme pripravili príchod svojim potomkom. Načo je dôležité spojenie so svojimi príbuznými? Sme ako vetvičky jedného stromu a vyschnutie vetvičiek privedie k vyschnutiu celého Stromu Rodu.
Všetko, čo bolo zrodené Rodom predovšetkým nesie v sebe jeho meno: Rod, Rody, náRod, Rodina, PríRoda (Pridané Rodu), Rodokmeň, Rodnik, bRada (bohatstvo Roda), úRoda. Duša národa je zapečatená v jeho jazyku. Rod je večnou a nerozdeliteľnou celostnosťou, vyrastajúcou z jedného svätého koreňa. Naši Predkovia vedeli o duchovno-telesnej jednote človeka a Vesmíru. Rod Nebeský je duchovná časť Vesmíru a Rod Pozemský človečenský je jeho materiálne zhmotnenie.
Symbol Stromu Života a symbol Stromu Rodu sú identické a jeden druhému aj otvárajú jeden zo zákonov Vesmíru, v súlade s ktorým je z prvopočiatočnej božskej energie vytvorený Vesmír: ako hore, tak dolu, čo vo veľkom, to aj v malom.
Nuž tak náš Rod je z jednej strany zdroj Sily, ktorá nám dáva život a z druhej strany to je naša Karma, naša Púť. Jestvuje naša Púť a Púť Roda. Jeden bez druhého nemôže existovať. Každý z nás má svoje poslanie. A ono je pevne zapletené do osudu Rodu. Niečo musíme urobiť my, niečím musíme prejsť, aby sme zmenili svoju osobnú karmu a karmu svojho Rodu.
Naši Predkovia vedeli, že človek keď dosiahne dokonalosť pomáha svojmu Rodu na sedem pokolení do budúcnosti a na sedem pokolení do minulosti. Takto sa hromadí Sila Zbožnosti Rodu, ktorá prechádza z jedného pokolenia na druhé. A naopak, ak my „oddáme svoju Dušu temným silám“, tak degradujeme nielen sami, ale aj vyťahujeme energiu svojho Rodu na desiatky pokolení dopredu aj dozadu. Týmto sa v podstate vysvetľuje, prečo jeden človek má od narodenia nejaké dobrá, zatiaľ čo druhý nemá nič. Takže ako budeme nakladať so svojou silou závisí vyložene od nás. Sila Zbožnosti Rodu je základ pre narodenie geniálneho dieťatka.
Všeobecný mier a šťastie budú vtedy na Midgard-Zemi upevnené, keď sa každý človek vráti k svojim rodovým koreňom a splní svoju úlohu.
Toto bol posledný odstavec z prekladu knihy Valeria Sineľnikova VZOREC ŽIVOTA. AKO NADOBUDNÚŤ OSOBNÚ SILU. Nuž, niet čo dodať. Stačí len dobre popremýšľať o obsahu tohto úryvku…
