Vnímavý človek vie, že všetko okolo nás má štruktúrovaný charakter. Nie je možné z navzájom – aj keď podprahovo – prepojeného sveta čosi „vziať“ a čosi zase „nechať“. Ak si „vezmeme“ akýkoľvek symbol, ten si vždy so sebou „berie“ svoju kompletné štruktúru – asi ako s vytiahnutím rybárskej siete nad hladinu je v nej všetko, čo sa do nej chytilo. To, že neznalému a naivnému subjektu sa to javí inak, je len nevedomosť a naivita spojená so vzájomnou nevraživosťou a nejednotnosťou.
Toto je Múdrosť Našich Prѣdkov, toto je Naša Kultúra. Je to Naše Znanie, ale IBA Znanie. Samo osebe nestačí na Duchovný vývoj. Ten vždy pozostáva z troch komponentov – to je štruktúra Duchovného vývoja. Na tejto úrovni ho delíme na tri zložky. Ale aj to nie je jediný „uhol pohľadu“:
- Mravnosť;
- Znanie Konov Všehomíru (t.j. aj ich dodržiavanie);
- Ochota sa vyvíjať (v rámci dvoch predchádzajúcich bodov), t.j. pracovať na sebe a prekonávať vnútorné prekážky.
„Technicky“ nám vo vývoji smerom nahor bráni Negatív, ktorý je „populárne“ známy aj ako „osud“ či „karma“ a podobne.
Prítomnosť Negatívu blokuje výstup Vedomia nahor – po Zlatej Púti Duchovného vývoja – a umožňuje umiestňovať cudzím subjektom do vedomia naivného človeka ich parazitické programy. Tento mechanizmus – umiestňovanie cudzích programov, t.j. myšlienok do vedomia človeka – je hlavným predmetom činnosti toho, čo je – zase populárne – nazývané Matrix.
Všetko je teda v stave mysli človeka a jeho schopnosti uvedomovať si realitu okolo seba. Uvedomovanie si Znania je to, čo nazývame Vedomie. Duchovný vývoj je teda vždy konkrétna vertikálna dimenzia, na ktorej sa nachádza Vedomie človeka. Ak ide o človeka.
Vedomie v prípade človeka je Živatma. Je to prejav Tmavej, vysoko koncentrovanej hmoty Jediného Roda. Má nekonečný energetický potenciál ale v materiálnom svete nemá formu: Živá+Tma.
V prípade nečlovekov (t.j. minimálne 90% okoložijúcich humanoidov) je vo vedomí nie Živatma (tú má len človek), ale iba koncentrovaná energia. Energia vo Vesmíre má vlastnosť, že pri dosiahnutí kritického množstva dosiahne vedomie samoexistencie – ale nič viac. Naivným človekom sa zdá, že všetci humanoidi „žijú“.
V našej Kultúre – to je Naše Znanie – hovoríme o formách Bytia (bukva „Б“). Človek má formu Bytia „Život“ (je to forma viazaná výlučne na Živatmu) a aj jestvovanie. V prvobytnom význame „Život“ so všetkými svojimi formami je viazaný výlučne na Živatmu – aj keď dnešná hatlanina tento fakt „zahatala“ tak, aby sa spojenie Života a Živatmy stratilo v nejasnosti.
Jestvujú rôzne bytosti, ale bytosti sú subjekty BEZ Živatmy. Ak sa teda akýkoľvek človek podriaďuje radám bytostí, tak porušuje jeden zo základných Konov Všehomíru – zaujíma cudzie miesto, nie svoje. Vedomie človeka má byť – tomuto sa venujeme v Metafyzike – v 16. dimenzii, vtedy a len vtedy je takýto človek nazývaný As.
Žiadne bytosti – ani bohovia – nemôžu prejsť vesmírnu bariéru oddeľujúcu delený, t.j. 9 rozmerný Vesmír od nedeleného Vesmíru bez podmienok (10 a viac, t.j. do nekonečna).
Človek môže, jeho evolučná úloha to dokonca vyžaduje. Bez vektora smerom nahor je akákoľvek činnosť v Javi iba brzdou, teda z pohľadu reinkarnácie ide o zlyhanie misie.
Za zlyhanie vždy prichádza trest.
Duchovný vývoj je teda zároveň Púť Živatmy nahor po J/H kanály každého človeka.
Humanoidi bez Živatmy nemajú kde vystupovať nad 3 dimenziu, t.j. čakrálnu štruktúru. Táto úroveň zabezpečuje jestvovanie v materiálnom Svete Javi. Pre človeka je nutnou, ale nepostačujúcou podmienkou. Rozhoduje však – vlastnou mysľou – sám. Aj so zodpovednosťou.
Ku karme vari iba toľko, že tá sa vždy musí odrobiť. Ale nie iba životnými situáciami, odrábanie môže realizovať aj iný človek, ak ju na seba DOBROVOĽNE preberie.
Najrozšírenejším príkladom je kresťanská prax. Krista – podľa evanjelií – zabili Židia. Ale zodpovednosť za jeho smrť DOBROVOĽNE karmicky odrábajú všetci kresťania tým, že sa na kolenách modlia o odpustenie tohto hriechu. A tak tí, ktorí to spôsobili žijú v blahobyte a pokračujú vo svojej činnosti(?!). Karmy sa neboja – tú dobrovoľne odrábajú všetci kresťania.
Na prevzatie cudzieho Negatívu „stačí“ dať súhlas vo vlastnej mysli. Ak je uskutočnený v nevedomosti a naivite – to je problém nevedomého a naivného. Všetky fakty sú totiž už dávno verejne známe. Teda prenos karmy je dobrovoľný, a tým pádom NEMÔŽE byť trestaný Konmi. Dobrovoľné (aj keď z hlúposti vydané) odsúhlasenie je platné odsúhlasenie. Taká zmluva platí. A desatoro neobsahuje hriech „neoklameš“.
Okrem iného vytvorili kresťanom „na mieru“ tzv. „sedem hlavných hriechov“. Dnes už vieme – z jezuitských zdrojov – že z nich vynechali strach a lož. Zabudli..?
Kony platia bez ohľadu na to, či ich človek pozná alebo nie. Bez tohto bodu nie je možný Duchovný vývoj.
A tak beží Život. Niekto ho využíva na vývoj, iný ním plytvá hľadajúc odpovede v hmotných prejavoch. Zodpovednosť vždy ostáva.
A nápovedy prichádzajú nepretržite počas celého života. Sú aj v evanjeliách, sú aj vo filmoch. Samozrejme, že nie sú servírované zjavne – ale sú. Každá informácia obsahuje informačný šum a informačný obsah. Filtrovanie – t.j. odstraňovanie šumu – je proces, za ktorý je zodpovedný každý sám. Metodík je viacero – jednu ucelenú ponúkame v Metafyzike aj my. Neodporúčame samovoľnú kombináciu všetkého v „duchovnom supermarkete“ dneška. Každý symbol ťahá so sebou aj svoje štruktúry – a tie nemusia byť vzájomne kompatibilné, aj keď ich neznalosť a naivita „odporúča“ pospájať. Kto je všade – nie je nikde.
„Vydolovať“ informačný obsah je už cieľavedomou a záslužnou prácou na vlastnom Duchovnom vývoji. V Našej Kultúre niet zásluh bez OSOBNÉHO SNAŽENIA.
Informácia prvého druhu sa stáva informáciou druhého druhu iba po preverení osobnou skúsenosťou. A naša Kultúra je Kultúrou informácie druhého druhu.
Príkladom môže byť aj banálny príbeh sfilmovaný ako Harry Potter – ak človek číta Obrazy, nie doslovné opisy. Harry odchádza do čarodejníckej školy zo železničného nástupišťa – z koľaje 9¾. Jedným smerom ide koľaj 9, opačným 10. Teda možno ísť dopredu alebo dozadu – a tak stráviť (premrhať) celý život. Pritom možno zísť na každej zastávke na jednej aj druhej koľaji jedným aj druhým smerom – kto je všade, nie je nikde. Ale vždy existuje aj cesta medzi nimi, akosi „vedľa nás“. Väčšine po celý život neviditeľná – ale stačí aktivizovať myseľ a konať. Duchovná cesta existuje vždy – aj keď nie na hlavných koľajach.
Keď už sme pri Potterovi, tak odporúčame ešte jeden Obraz. Ide o scénu, keď deti zistili, že niekto uspal trojhlavého psa strážiaceho vchod ku kameňu mudrcov. Prepadli sa do priestoru pod psom, a tam sa zachytili do živých koreňov. Korene mali vlastnosť, že čím viac sa niekto v nich mykal, tým pevnejšie ho zvierali. Na uvoľnenie stačilo uvoľniť myseľ a následne aj telo. Čím viac sa „hyperaktívny“ hľadač zamotáva do všakovakých konštrukcií duchovného supermarketu – tým pevnejšie ho zvierajú. Ale kontrolou mysle možno prejsť aj cez takého pasce…
Akosi populárnym sa stal aj film Zámysel. Film je vynikajúci – obsahuje množstvo Obrazov – ale kto ich nevidí, a teda potrebuje vysvetlenia – pre toho očividne nie sú vôbec, alebo ešte nie je schopný samostatne spracovávať informáciu prvého druhu na informáciu druhého druhu.
Treba mnohým konečne pochopiť, že všetky presné rady – ak neprejdú vlastným kanálom vnímania J/H Svete – sú (v lepšom prípade) iba cudzie myšlienky… Nie je žiadna výhoda ich zbierať.
Budú sa iba zovšadiaľ postupne množiť, až získajú totálnu kontrolu nad nevedomou mysľou naivného človeka.
Okolo nás je dnes ponúkané množstvo všakovakých tovarov duchovného supermarketu – termín sme prevzali od tibetského lámu, ktorý ušiel pred Číňanmi v minulosti na Západ a napísal tam svojho času viacero zaujímavých kníh. Patrí tu napríklad „módny“ Koľadov Dar či „staroverectvo“, resp. jeho demoverzia.
V takej podobe ako ich ktosi dnes šíri ide o dezinformačnú kampaň. Všetko, čo vedie k Zlatej Púti Duchovného Vývoja môžeme charakterizovať horeuvedenými tromi bodmi. U ponúkaných supermarketových „tovarov“ NIKDY nie sú splnené všetky.
V prvom rade pôvodné staroverectvo – ako prežilo na Sibíri – má veľa spojitostí s južnou, t.j. dnes nazývanou indickou tradíciou. Kľúčovým bodom je, že ako naše, tak aj indické Védy hovoria o človeku ako o entite mimozemského pôvodu, ktorý na Midgard-Zem priletel na kosmických koráboch pred 1,5 miliardou rokov. Prvý koráb pristál na severnom kontinente (dnes pod vlnami severného ľadového oceánu). Nájdete ho však napríklad aj na mape Urbano Monte z r. 1587 v americkom múzeu David Rumsey (je to oficiálny, referenčný zdroj).
Naši vzdialení Prѣdkovia pristáli na tomto kontinente prvý jesenný deň o 18:00 (podľa dnešného ponímania). Preto náš Kalendár (Koľadov Dar) má Novoletie (prvý deň roka) cca 22. septembra. Preto cca, lebo v kresťanskom kalendári sa deň podľa roku posúva. A rovnako preto je u nás začiatok dňa 18:00 večer. Preto aj ostalo napr. staré príslovie: „ráno je múdrejšie večera“. Teda lepšie rozhodnutia konať v tú časť dňa, na ktorú pripadá viac denného svetla.
Cudzí priviezli Adama v roku 1748 od UMHCH na Zem a vysadili ho na Srí Lanke (Cejlóne). To, že s nimi bol problém opisuje (samozrejme Obrazne) aj Ramajana. Oni pristáli tiež o konkrétnej hodine a v konkrétny deň – čo je dodnes známe ako židovský kalendár. Preto je rozdiel medzi našim a ich kalendárom práve rozdiel medzi 7532 a 1748. Hoci na internete nájdete viacero verzií židovského kalendára, podľa našej tradície ide o ten, ktorý slávia v októbri.
Také sú proste pravidlá vo vesmíre.
A kresťanský kalendár? Podľa kresťanskej tradície sa Kristus narodil 24. decembra (náš Koľada je 21.). Podľa židovskej tradície musí byť chlapec na 8. deň po narodení obrezaný, t.j. 24+8→1. január. Teda oslava kresťanského Nového roku je oslavou „obrezania pána“. Nuž takí „nezávislí“ sú kresťania, že svoj rok začínajú oslavou obriezky..?
Ďalej, Naša stará Tradícia vo svojej praktickej časti operuje buď Runami (Karunou, v niektorých prípadoch Samskritom) alebo Bukvicou. Už samotnému názvu STARoverec treba porozumieť v pôvodnom, nie jezuitmi upravenom význame v hatlanine. Ak sa na to pozrieme z hľadiska lingvistiky (naša oblasť sú Obrazy), tak ide o koreň „star“: C+T+AR. Teda Obrazy: Slovo+Tvorenie+Uchovávanie (detaily kurz Bukvice). Znamená to, že „starý“ v našom pôvodnom jazyku neznamená „zošlý vekom, zošúverený“. Práve naopak, starý je ten, kto ovláda (Múdrosť) Slova a na základe toho Tvorí. Prípona –AR znamená (v tomto prípade) uchovávanie toho, čo je vyjadrené v slove pred ňou. Napríklad lek-ár uchováva umenie liečiť; such-ár uchováva sucho; brank-ár chráni bránku a podobne. Preto príslovie „zvedavý bude skoro starý“ je vo svojej vlastnej podstate pozitívne.
Takže staroverec nie je tupec vzývajúcich všakovakých bohov a udržiavajúci Darwinovu teóriu náhodného výberu druhov. Vôbec védická Kultúra – severná aj južná – je postavená na vývoji Ducha postupnými reinkarnáciami a nie vývoji tela (t.j. vozidla na dočasné prebývanie Duše). Všetky materiálne telá sú (pre účel Duchovného vývoja) dokonalé a nepotrebujú evolúciu druhov.
Okrem iného, klasické staroverectvo rozlišuje množstvo bohov od Jediného Stvoriteľa. V upravených demoverziách (vrátane kresťanstva) je vo funkcii Stvoriteľa predstavovaný tu jeden, tu druhý boh.
Stvoriteľ nie je boh!
Zopakujme, že každé písmeno – bukvu – považujeme za aktívnu Silu alebo Energiu Vesmíru. Ak jednotlivé písmená/bukvy umiestňujeme do slov, tak zároveň sťahujeme aj kanály, na ktoré sú nepretržite napojené (preto štrukturálna lingvistika). Každé zostavené slovo vytvára osobitý Hieroglyf Číslova, t.j. predstavuje osobitý atribút Jediného Stvoriteľa s jemu zodpovedajúcou číselnou hodnotou, čo umožňuje znalému človeku – Asovi – prenikať hlboko do tajomstiev Všehomíru.
Triglav – Jediný Stvoriteľ Svojho Najvyššieho Prejavenia a jeho Ipostázy (mužská Jediný Rod a ženská Makoš) tvoria spolu v tradícii Svaroga. Posvätným stromom Svaroga je Buk, preto analogicky, ako z materiálneho buka padajú materiálne bukvice, tak z Pravi od Svaroga „padajú“ jeho symboly v podobe bukvíc a umožňujú človeku nadobúdať Múdrosť Pravi.
Výstup po Hieroglyfe nahor – t.j. Zlatá Púť Duchovného Vývoja – je pre každého jediná a neopakovateľná, ale všakovakých odbočiek v horizontálnom smere je nekonečné množstvo.
Teda sme znovu pri stále aktuálnom podobenstve Zenona. Vyšportovaný a neustále na sebe fyzicky pracujúci Achilles je naše fyzické prejavenie v Javi – telo – a pomaly sa pohybujúca korytnačka, ktorú aj tak „na konci dňa“ nemožno predbehnúť je naše Vedomie. Všetko od alkoholika po workoholika je Achilles, a tomu venujeme väčšinu svojho života. Ale ako sa chováme ku korytnačke? V druhej polovici tejto reinkarnácie budeme stavať na tom, ako ďaleko došla (čo zaseješ, zožneš)… budeme spokojní? Hľadáme 9¾ koľaj, alebo nám stačí všetkým bez úsilia a masovo dostupná 9. a 10.? Sme sebou a na svojej misii, alebo na návšteve všade a nikde?
Pokračovanie nasleduje
10.01.2024
