Témou našich tohtoročných prednášok boli DUCHOVNÉ ZÁKLADY ZDRAVIA – a tieto informácie sú v podstate doplnkom k tomuto cyklu prednášok. Preto nebudeme rozoberať v detailoch všetky body, ktoré boli odprednášané.
Hoci ezoterika patrí medzi dnes populárne témy, väčšinou sa z takýchto materiálov okrem opakovania všeobecne známych vecí nedozviete to najpodstatnejšie – čo robiť. Jednou z najdôležitejších vecí v živote je vedieť kto vlastne sme, pretože ak nevieme kto naozaj sme, tak ako vieme, či to čo pre seba robíme je naozaj pre náš prospech? Nielen v minulom článku – o prastarom proroctve z Indie – sa hovorilo o blížiacom sa Zlatom Veku. Ako a kedy sa môže Zlatý Vek prejaviť? Okolie sa už mení, ale ľudia akosi stále dávajú prednosť Živlu Nevedomosti pred Duchovným vývojom. Presnejšie, namiesto Duchovného Vývoja obchodujeme – my, Deti Bohov, budúci Bohovia, Tvorcovia nových Galaxií… Že ako obchodujeme? Po materializácii vo Svete Javi máme plniť svoju karmickú úlohu – teda to, čo Kniha Svetla označuje ako najdôležitejšiu podstatu existencie Galaxie – nastúpiť na Zlatú Cestu Duchovného Vývoja, čo znamená stúpať nahor po SVARGE. V čom spočíva naše obchodovanie? Nuž, podľa nášho Svetoponímania je Duchovná Púť možná iba v kategórii „MY“ – nie „JA“. V tej najjednoduchšej forme sa dá povedať, že nahor možno stúpať jedine v pároch – muž a žena. Naozaj existujú predurčené páry – takto sme sa vzájomne dohodli ešte pred inkarnáciou. Ale namiesto toho, aby sme učili deti, že na každého chlapca čaká jeho „princezná“ a pre každú dievča už niekde tlčie srdce „princa na bielom koni“, tak im ukazujeme dobre odpracovaný príklad, ako uchmatnúť čo sa dá či jedno hovoriť a druhé konať. A takto obchodujeme – v štýle „ja mám to, čo potrebuješ ty, ty máš to, čo potrebujem ja, dohodnime sa“. A Duchovný vývoj..? Komu treba také rozprávky?
Bohužiaľ, nemáme dobré správy. Zlatý Vek nezačne tam, kde zavčasu prestúpime, on začne vnútri každého z nás, presnejšie začneme – alebo nezačneme – ho my. „Nezačneme“ v zmysle, že budeme opakovať … reťaz inkarnácií. Svet sa už mení, Príroda sa mení, situácia sa mení, ale my stále naháňame peniaze, nehnuteľnosti, zárobky… skrátka majetoček. A práve toto bude tá najväčšia záťaž v okamihu zlomu – brániaca výstupu nahor. Majetoček budeme mať… ale on sa nedá vziať so sebou – ani „len“ do Zlatého Veku. Práve naopak, to, čo dnes nazývame „životné skúsenosti“ či „umenie žiť“ bude to najväčšie bremeno – prekážka – ako vystúpiť nahor. Ak sa od toho všetkého nezačneme čistiť sami, tak prídu iní čističi… a už to nie je tak ďaleko. Takže pozrieme sa na to, čo máme čistiť.
V Jemnohmotnom Svete sa javíme ako akési osídlené bubliny, zhluky energií, energeticko-informačné polia. My však vieme aj to, že vôkol nás existuje naše energeticko-informačné pole, ktoré nazývame rôzne – od biopoľa cez auru a podobne. A tu všetko naozaj začína – alebo aj končí. Na celý okolitý svet – vrátane ostatných ľudí – pozeráme skrz to, čo máme umiestnené v našom vlastnom biopoli. Všetky naše negatíva nám bránia jasne vidieť von z našej bubliny, a preto veľmi často pripisujeme iným ľuďom tie vlastnosti, ktoré v skutočnosti máme sami. Na svoje okolie – vrátane iných ľudí – môžeme jasne vidieť jedine vtedy, ak máme čisté svoje vlastné biopole – a čistíme ho vôbec niekedy? Najčastejšia odpoveď je NIKDY – ani nás to nenapadne. Nanajvýš si sem tam prečítame nejaký ezoterický článok, chvíľu chodíme napríklad na jogu. Ale čo Jemnohmotný Svet? Vieme naozaj – po takýchto aktivitách – čo robiť? Odpoveď nebude prekvapením. Aby sme teda nežili v naivite, pozrime sa na tento predmet podrobnejšie.
Žijeme v naivnej predstave, že Svetlé a Temné Sily existujú a bojujú proti sebe iba kdesi „mimo nás“. Vieme, že Vesmír je rozdelený ja Prav, Nav a Jav, a teda je to kdesi ďaleko-vysoko či hlboko ale hlavne mimo nás. Nič nie je klamlivejšie ako takáto predstava. Platí védické ako hore tak dole, ako vnútri tak navonok. Ak takáto štruktúra existuje v makrokozme, tak nevyhnutne je odrazom zobrazená aj vnútri nás – mikrokozme. Boj o našu Dušu prebieha aj priamo v nás. Je to boj, ktorý neprestáva ani na sekundu, vyvíja sa v každom okamihu. Naivní členovia egregorov žijú v ilúzii, že ak sú v tej správnej cirkvi, tak stačí chodiť do kostola a Ježiško sa o nich postará. Podobne však fungujú aj slovanské egregory. Do pozícií vodcov slovanských občín sa nanominovali hlavne bývalí členovia spravodajských služieb a trojčakrové bytosti stvorené vnútri dvanásťrozmernej hry na ôsmy deň. Napríklad takto v Rusku dosiahli rozvrat v organizácii Starej Viery – ale nie zničenie. V pozíciách vedúcich občín boli prevažne bývalí členovia KGB či FSB – a postupne, dlhým sledom provokácií nakoniec dosiahli maximálne zosilnenie moci Ruskej Pravoslávnej Cirkvi. Ale o tom inokedy.
Védická Kultúra je principiálne Kultúrou žrecovskou, založenou na poznaní Stavby Sveta a s ňou súvisiacimi Pravidlami. Ako všetko v Javi, aj Stará Viera môže mať štruktúrovanú organizáciu, teda egregor, ale vždy je potrebné rozlišovať medzi priamym pohľadom na Slnko a pohľadom cez akýkoľvek egregor. Ľudia však sú rozličných úrovní – preto máme kasty – a niektorých (dnes s v podstate väčšinu) treba nahor viesť. To sa v Javi prejavuje zostavením egregoru. Napriek tomu však nikdy nezabúdame na ZDRAVOMYSLIE – inak sa môžeme chytiť do egregoriálnej pasce.
Egregory majú všetky štruktúry v Javi, ktoré akýmkoľvek spôsobom zoskupujú ľudí. Existuje preto aj slovanský egregor, ale aj egregor KOBu, rôznych „hľadačov“ rôznych grálov, indiánsko-slovanských šamanov a podobne. S egregorom ide spravidla ruka v ruke Svetonázor, t.j. posudzovanie Sveta a javov okolo nás z jednosmernej pozície svojho egregoru – „náboženstvo je všetko čo má obrady a rituály“, pričom ich nezaujíma čo to naozaj obrady a rituály sú a aká je spätná väzba prostredia na takéto – presnejšie akékoľvek – tvrdenie. Je to principiálne pohľad náboženský, t.j. práca mysle v emocionálnom stave psychiky štýlu „Pán povedal…“. To isté platí aj pre akékoľvek vyčleňovanie sa rozličných a rôznych „vyvolených“ skupín (často národov) – vytvárajú si egregor svojej výnimočnosti.
Vo védizme preto používame Svetoponímanie, ktoré obsahuje prvok Svetonázoru, ale súčasne aj reakciu okolia naň, t.j. spätnú väzbu. Aj moderná teória riadenia procesov vie, že proces je riadený iba vtedy, ak má spätnú väzbu. Napríklad aj raketa vypálená na letiaci objekt musí sústavne vyhodnocovať meniacu sa polohu svojho cieľa – ak by ju odpálili iba na pozíciu, kde sa objekt nachádzal v okamihu odpálenia, tak nikdy nič netrafí. A práve toto – trvalá spätná väzba – je nutnou ale nepostačujúcou podmienkou na Zlatej Púti Duchovného Vývoja. Pozrime sa teda podrobnejšie na štruktúru toho, čo nazývame biopole. Len s poznaním môžeme účinne hrať Veľkú Hru nášho života.
Ako sme už uviedli, človek na človeka pozerá skrz vlastný éterický obal. Ak je zanesený – rôznymi navnými bytosťami – tak často iným ľuďom pripisujeme naše vlastné „prídavky“. Ak chceme kohokoľvek súdiť, tak najskôr musíme vyčistiť vlastný éterický priestor, až potom získame právo vidieť. Okrem síl, ktoré nás ženú na Svetlú alebo Temnú stranu tu žije aj množstvo parazitov. Parazit je entita, ktorá chce žiť, ale nemá vlastnú možnosť zvyšovať svoju energetickú úroveň a preto doslovne žerie nás, kŕmi sa nami. Ak by tak nerobili, tak neprežijú. Jesť však môžu iba tých, ktorí nevedia, že sú pre nich stravou. A toto je jeden z princípov existencie akéhokoľvek systému okolo nás. Ak nepoznáme dôvod existencie systému, tak sme buď obete alebo potrava. Síce z vlastnej nevedomosti, ale dávame parazitom právo nás žrať. Ak by nežrali našu životnú energiu, tak by sme sa „na rozbeh“ dožívali Kruh Života – 144 rokov – a po nadobudnutí pevnej a dostatočne silnej šestnásťrozmernej energeticko-informačnej štruktúry – Duše – by sme mohli žiť neobmedzme dlho – tisícročia. Je dobre, ak niekto iný žije na náš účet z našej životnej energie?
Na obrázku hore vidíme zjednodušené zobrazenie nášho éterického priestoru. Nad nultou hladinou je postupne deväť hladín rozmerností, ktoré sú delené na kladné a záporné. Nad nimi nasledujú rozmernosti od 10 po 12, ktoré sú už kolektívne, t.j. nedelené na kladné a záporné, pričom zároveň sme „vybavení“ aj výstupom do Pravi – kde rozmernosti už nemajú absolútne žiaden limit. Zjednodušenie spočíva v tom, že uvažujeme iba štruktúru Zdravy nazývanú Sedem Semionov. Tento energetický stĺp používa iba sedem nad sebou idúcich čakier, čo predstavuje sedem stupňov vývoja osobnosti ale aj sedem stupňov, po ktorých stúpa Živatma v čase odchodu z tela. Je to onen tunel, o ktorom často hovoria tí, ktorí zažili klinickú smrť a vrátili sa nazad. Svetlo na konci tunela je deviata čakra, ktorá aj má bielu farbu. V prípade iba stupňovitej štruktúry je deviata čakra tradičného slovanského systému siedma. Výklad je takto jednoduchší na pochopenie. Je to však iba základná, elementárna úroveň chápania stavby nášho energeticko-informačného poľa.
Zlatá čiara uprostred je energetická os človeka, t.j. zároveň Zlatá Púť jeho Duchovného vývoja. Nahor sa dá vystupovať výlučne stredom, priestor pred aj za človekom (+ a -) sú ako keby na sebe uložené mnohorozmerné plásty, ktoré na spoločných plochách pozostávajú ako keby zo zrkadiel. Tieto znemožňujú prechod a tak či inak nakoniec nútia k ceste sterom éterického biopoľa. Toto teda je Zlatá Púť Duchovného vývoja v Javi – v strede medzi javnými a navnými svetlými aj temnými štruktúrami, ktoré na nás pôsobia každú sekundu nášho života. Iná cesta proste neexistuje.
Platí tu jeden z Konov Stavby Sveta. V tejto súvislosti si môžeme spomenúť niekoľko Pravidiel Konu. Ako sa uvádza v Knihe Svetla, na Zlatej Púti Duchovného vývoja môžeme iba ísť – nedá sa stáť „až veci vyzrejú“. Pasivita, t.j. taktizovanie vo Vývoji je vždy cesta nadol. Kladná strana štruktúry nikdy neprovokuje, negatívna strana sústavne vyvoláva provokácie. V štruktúre platí tvrdá hierarchia. Každá rozmernosť má právo a možnosť vplývať, t.j. riadiť iba entity umiestnené v hierarchii pod ňou o 3 rozmernosti nižšie. Znamená to, že každá rozmernosť má svojich „sluhov“, ktorí vykonávajú všetky príkazy zhora. Jemnohmotný Svet je zaplnený tak, že neexistuje ani „mm3“ voľného priestoru. Iba v našom svete máme dojem, že existuje aj „priestor nikoho“.
Pokiaľ máme éterický priestor čistý, tak dôsledky našich činov na nás dopadajú v podstate okamžite. Ak je zanesený, tak všetky dôsledky sa stavajú do dlhej rady, pričom ich účinok najčastejšie nastupuje v okamihu, keď už dávno zabudneme, čo sme kedysi vykonali. Toto je karmická reťaz. Môžeme si zopakovať citát z Knihy Svetla:
Čin ktorejkoľvek Duchovnej bytosti
sa v prvom rade
odráža na nej samej.
Pretože ktorákoľvek individualita
má absolútnu slobodu výberu,
jej rozhodnutie vplýva na jej vlastnú štruktúru.
Od rozhodnutia závisí jej ďalší osud:
jednými činmi
vyvíjajúca sa osobnosť
umožňuje svoj výstup nahor
po rôznych priestoroch Zlatej Púte,
inými činmi sa zaťažuje, upevňuje spojenia,
ktoré brzdia vývoj
a aj ťahajú nadol, do Temných Svetov.
Toto aj predstavuje Kon Bohyne Karny:
v prípade nemožnosti výstupu
vzniká nevyhnutnosť prejsť
nanovo celý Kruh Života,
ale už po druhých Reálnostiach,
kvôli dokončeniu nevyhnutnej práce
na svojej Duchovnej bytosti.
Svetlé Sily na nás principiálne pôsobia štýlom „mrkvička/kopanec“, teda nie všetko nepríjemné, čo nás v živote stretáva je dielom Temných síl. Skôr naopak.
Keď už sme spomenuli klinickú smrť, pristavme sa aj pri Svetlej Vyšnej Bohyni Mare – u nás volanej Moréna – sestre Boha Perúna. Ktosi má záujem tradovať, že to je neľútostná Bohyňa Smrti. Kto prešiel kurzom Staroslovienskej Bukvice vie, že naše Obrazy nikdy neboli a nie sú temné. Takéto nájdete v Tarote – ale ten pochádza z Kabbaly. Kto nežil po Pravde, kto nedodržiaval Kony Kruhu Života, toho navštevovala MORÉNA, ktorá takému človeku postupne odoberala zmysly, vôľu k zdokonaľovaniu sa a privádzala k smrti. Hneď je teda jasné, aký druh ľudí sa mal prečo obávať Svetlej Bohyne Morény.
Éterický obal nášho tela si môžeme pre lepšiu predstavu prekresliť aj takto:
Pred nami je kladná oblasť rozmerností, za našim chrbtom je negatívna oblasť rozmerností. Všetky rozmernosti pod 10 úrovňou sú takto delené. Zadná časť je negatívna – určite každý zažil prípad keď „mráz behá po chrbte“ – čo je neklamným príznakom prítomnosti negatívnej bytosti v našej blízkosti.
Ženy v našej Kultúre vedeli vytvárať pre členov svojej rodiny oberegové (obranné) kruhy, ktoré chránili nielen mužov v boji, ale aj deti či vnúčatá pred všetkými nebezpečenstvami – vrátane počarovania, uhranutia, zoči, sečnej aj strelnej zbrane a podobne. Takáto žena sa nazývala VEDMA – VEDiaca MAtka. Ak chceli zničiť našu Kultúru, museli najskôr urobiť zo žien negramotné „radodajky“. Napríklad „SLOVEN“ je v anglosaskom egregore „prostitútka“, teda SLOVEN-KA znamená „jedna z prostitútiek“. Takýto podprogram spúšťa tento názov v podvedomí. Ale to nie je jediná „metodika“:
Tento obrázok je nám už dobre známy, ale pozrime sa naň skrz elementárne navné štruktúry. Žena vpravo má oblečené šaty, ktoré spôsobujú dostatočnú koncentráciu biopoľa. Dostatok energie vytvára celostné biopole. Tá istá žena vľavo má vypasované nohavice – aby bolo všetko dobre predstaviteľné. Čo sa – z pohľadu okoloidúcich mužov – deje? Jeden druh mužov iba letno zachytí obraz a hneď si spomenie na svoju partnerku. Cudzia žena mu viac v mysli neostáva. Druhý druh mužov však začne okamžite snovať plány čo by s ňou robili. Na radu prichádzajú všetky možné chúťky a zvrátenosti… Všetko toto vytvára elementárnu myšlienkovú bytosť, teda samostatnú navnú bytosť, ktorá nadobudne vedomie samoexistencie. Pretože žena má vo svojom biopoli diery, tak táto elementárna myšlienková bytosť preniká dovnútra ochranného obalu a prisaje sa na vnútorné štruktúry energetického tela ženy. Na úrovni energetického tela – mimo vedomia ženy – začne elementárna bytosť robiť s energetickým telom ženy presne to, čo mal na mysli ten, ktorý ju vytvoril. Všetky najbujnejšie „kúsky“. Hoci žena nič netuší, elementárne energetické bytosti si postupne s ňou robia čo chcú – veď majú voľný prístup. Tieto „skúsenosti“ časom presakujú vo forme určitého algoritmu do podvedomia a začínajú vplývať na vedomie ženy. Môžu sa prejaviť ako postupná čoraz väčšia podráždenosť voči partnerovi – hoci tento sa nijako neprevinil. Na úrovni podvedomia totiž začína očakávať také „výkony“ aké programy si do svojho biopoľa „vpustila“. Hoci toto môže vážne naštrbiť až ukončiť partnerský vzťah – to ešte nie je všetko. Slovanská žena vytvárala oberegové kruhy nato, aby ochránila svoju rodinu – celú rodinu. A tu nedokáže ochrániť ani seba. Ak aj hneď „necíti“ žiadne zmeny – všetky chlipné predstavy všetkých mužov, ktorí si na nej, hoci „iba“ na energetickej úrovni „zajazdili“ – prináša celý tento éterický navný náklad domov:
Malé deti potrebujú ochranu, nie takýto druh energií ako im takáto mamka „poskytuje“. Ak k tomu ešte pridáme to, čo otec priniesol z „posedenia“ s kamarátmi – nehovoríme o ožranstve, iba o rečiach pri fľaške, ktoré sa všetky naprogramujú do vody v alkohole a rozlejú po telách účastníkov – aké deti môžu u nás vyrastať? Dnes nosia mužské oblečenie aj babky. Na tieto asi väčšinou nebudú zacielené chlipné pohľady, ale existuje dosť iných informácií, pred ktorými je deti treba chrániť – ale nohavicová babka im ich pekne prinesie až domov…
Ôsma rozmerová hladina – oberegová – a zároveň hladina smrti je o 3 rozmernosti vyššie ako 5. – teda táto úroveň riadi slovanského muža. Čo urobili s našimi ženami a čo tieto robia s našimi mužmi? O deťoch ani nehovoriac…
Tu si ešte povedzme, že takáto štruktúr energetických tiel platí iba pre bieleho človeka. V hre zvanej život je okolo nás množstvo neľudí stvorených na ôsmy deň (ale aj všakovakých iných). Na úrovni energetického tela vyzerajú približne takto:
Majú vyvinuté iba tri spodné čakry – aby mohli existovať v Javi. Ich „program“ v procesore (mozgu) obsluhuje principiálne tri základné roviny: narodil sa, urobil(a) sebe podobného a jedol. Nad nimi je akási – pre nás záhadná – štruktúra, ktorá slúži ako Duša. Nie je to Duša v našom zmysle slova, ale je to bioenergetická substancia, ktorá dokáže animovať ich telo v Javi. Dôležité je, že je priamo napojená na DRUHÚ ČAKRU. Pohlavný styk s takouto bytosťou jej priamo zabezpečuje prísun životnej energie do svojej „Duše“, bez ktorej by nebola schopná prežiť. Bez ohľadu na pohlavie takejto bytosti, vždy odoberá energiu sexuálnemu partnerovi. Problém je, že pohlavným stykom sa otvárajú energetické kanály na celý život. Koľko partnerov či partneriek, toľko energetických kanálov ich zásobuje, čo platí aj pri homosexuálnom styku. Je úplne logické, že potrebovali zaviesť kultúru voľného, športového sexu – raj na Zemi (pre nich). Nám to skracuje život. Na obrázku je však nakreslená aj štvrtá čakra – je to dôležitý moment. Prečo? Lebo túto technológiu používa kresťanstvo „Aby všetci jedno boli“. Ono v skutočnosti mení bieleho človeka na trojčakrového, ktorého motivujú láskou – „veď čo zlého môže byť na láske“? Ide o to, že láska – v našom ponímaní ľúbosť – „sídli“ vo štvrtej čakre. Ak teda niekoho prestavíme do módu, že začne túžiť po láske, tak sa vedome koncentruje na srdcovú, t.j. štvrtú čakru. Táto sa však stáva iba (celoživotne nedosiahnuteľnou) métou, čo znamená, že aktívne využíva iba spodné tri. A kto využíva (žerie) všetky naše vyššie čakry a nimi vytvárané éterické telá? Žeby naši priatelia? Nuž bratia a sestry, všetko nad nám žerú paraziti – a ešte ich aj extra dopujeme sexom. Cirkevné zviera je práve takto urobené. Ale to ešte nie je všetko.
Hlavný dôvod existencie kresťanského egregoru je ten, aby tí, ktorí sú na vyšších miestach hierarchie sa mohli doslovne pásť na svojej pastve – odoberajú jej ich životnú energiu. Práve oni tvoria hierarchiu Temných organizovanú na Zemi – Čierni mágovia. Do tejto hierarchie – samozrejme – patria aj kresťanskí popi. Treba tiež vedieť, že každý, kto sa zúčastňuje volieb v takejto koncepčnej hre dáva čiernym mágom právo ich vyciciavať z ich životnej energie aj vtedy, ak nechodia do žiadneho kostola či synagógy. Ale ani to nie je všetko. Celá ich hierarchia – počínajúc už prvostupňovými popmi a nekončiac štátnymi úradníkmi – má právo zlievať na pastvu – cirkevné aj sociálne zvieratá – všetky svoje hriechy. No a táto ich donekonečna „odpracováva“ – a pokiaľ bude pri moci táto koncepcia ani to inak nebude. Toto je štruktúra štátnej moci vybudovaná čiernymi mágmi za posledné tisícročia.
A tak sa pasú nielen na svojich výtvoroch – ktoré sa po smrti rozplynú, lebo nemajú Ducha – ale aj na kresťanoch, ktorých zmenili na trojčakrové cirkevné zvieratá. Títo sa však budú mať z čoho po smrti vylizovať… pre vlastnú nevedomosť. Síce strašnú, ale inak pohodlnú.
Tu je namieste sa zamyslieť – komu „poskytujeme“ naše dievčatá, keď ich posielame ako operky na Západ? Cudzinci radi po nich siahajú – a trojčakrovým značne predĺžia život. Ak sa iba s nimi vyspia, tak sa vrátia nazad a tu si nájdu nejakého partnera – a trojčakrový ťahá životnú energiu z nej aj z jej partnerov. Rovnako aj trojčakrové ženy – treba si uvedomiť, že trojčakroví ľudia sú kúzelníkmi v športovom sexe – je to pre nich predsa otázka života a smrti… hoci aj pre nás.
Oni v podstate plnia dve úlohy – okrem svojho prežitia aj likvidujú náš genofond. Ak dievča vystrieda desiatich (a dnes asi aj hodne viac) sexuálnych partnerov, tak už neporodí nasledovníka Rodu, iba akúsi zlepeninu Obrazov rôznych partnerov. A potom ešte rodí v pôrodnici, kde je zaručené, že všetkým malilinkým človiečikom navzájom premiešajú ich biopolia – a vždy tam je aj dosť Cigánčat – nedivme sa teda, že namiesto Slovienov tu dnes máme Slovenov a Slovákov… Sú to už iba zbabelci pijúci pivo, „žijúci“ na sociálnych sieťach a slintajúcich po babách…
A čo v Indii? V tejto súvislosti môžeme pochopiť, prečo si ženy v hinduizme označujú čakru čelo:
Indovia – ak neberieme do úvahy Árijcov – sú tzv. hybridná rasa. Stykom s bielymi ľuďmi sa im postupne zvyšuje energetika, ale z nášho pohľadu – vzhľadom na počet kanálov vnímania – ich radíme medzi hybridných. Neznamená to nič zlé – veď takýto bol aj Budha – ak budú na sebe pracovať, tak prakticky v Duchovnom vývoji predbehnú nejedného bieleho. Tak či onak, hybridná bytosť v tomto prípade znamená, že majú aktívny bioenergetický systém po piatu čakru – ak uvažujeme systém siedmych. Šiestu si teda kreslia, aby mali stále na očiach métu svojho Duchovného vývoja. Presne tento princíp – lebo princípy sú rovnaké – koncentruje kresťanov na štvrtú čakru.
V tejto súvislosti len poznamenajme, že dnes je v móde preberať prvky indickej kultúry. Je to indická kultúra, nie Slovanská. Ak biely človek – AS – teda majúci deväť čakrovú stavbu energetického tela sa koncentruje na vývoj ôsmej čakry, DEGRADUJE. Je to cesta DOLE. V horách Altaja našli tisícročia staré múmie slovanských kňažiek, ktoré mali príčesky vysoké do úrovne desiatej čakry. Toto je správny postup – ak mám deväť čakier tak sa snažím aktivovať desiatu – nie ôsmu, alebo dokonca iba tretiu či druhú čakru. Dnes máme aj mnoho rozličných indických cvičení zameraných napríklad na to, aby ženy „dobre rodili“. V skutočnosti aktivizujú ich pozornosť na druhú čakru… komu to je výhodné? Na známej Behistúnskej skale môžeme vidieť, že za dávnych čias nosili naši Predkovia aj zvláštne, vysoké klobúky (posledný zajatec vpravo). Boli vysoké preto, aby dosahovali do výšky desiatej čakry (ôsmej v stĺpcovom systéme) a tak mohli aktivizovať túto métu:
Čo sa týka dnešnej popularity indickej Kultúry – našim ľuďom uniká podstatný bod. V Indii žije 1,2 miliardy ľudí. Hoci tam žije 200 miliónov Árijcov – tvoriacich najvyššiu kastu a majúci tisícročia neprerušované védické poznanie – kdejaké cvičenia vedú spravidla ľudia hybridnej rasy. Čo nás vlastne môžu naučiť? Na obrázku vyššie – zobrazenie kladných a záporných častí nášho biopoľa – vidno aj hore smerujúce červené čiary vysokoenergetických polí. Okrem kompletného systému čakier máme ešte aj zložky napojené priamo na Vyššie Božie Štruktúry (Vyšných Bohov Pravi). Ak ich fakticky nepoužívame, t.j. ako keby sme ich nemali, tak to preto, lebo si ich dávame žrať – Z NEVEDOMOSTI – parazitom. Všetky jemnohmotné telá sú našou životnou energiou – patria nám. Ak nadobudneme poznanie kto sme, tak sa im nebudeme viac dávať za potravu. Hybridné rasy nemajú vyššie jemnohmotné telá – generované čakrami – lebo sa im ešte jednoducho nevyvinuli. Oni ich musia postupne – tvrdou prácou – vyvíjať, my sa potrebujeme zobudiť a vziať si, čo je naše.
Ak k „učeniu“ pridajú ešte aj používanie rozličných „ľahkých drog“ – vo forme rôznych práškov a pod. s tým, že to pomáha v sexuálnom živote, ľahšie dostáva do správneho tranzu a podobne – je to už niečo absolútne cudzie. Žiadne látky – hoci aj „slabučké“ drogy, ktoré vypínajú rozumovú kontrolu sa NIKDY v našej Kultúre nepoužívali. Karma sa totiž nikdy nevypína – zodpovednosť vždy na nás ostáva.
Obmedzenia hybridnej rasy neznamenajú prekážku v Duchovnom vývoji, ale nahor sa musia dostávať oveľa tvrdšou prácou ako bieli ľudia. Dobrým príkladom na pochopenie je Budha – princ Sidharta. Bol synom bieleho otca a domorodkyne čo znamená, že nemal 16 kanálov vnímania. Vďaka veľkej húževnatosti a tvrdej práci nakoniec našiel cestu do NIRVÁNY. Ale prečo iba tam? Pretože štruktúra kanálov vnímania mu neumožnila vidieť viac – akonáhle dosiahol maximum pre danú sústavu kanálov vnímania, vyššie už nevidel nič iba tmu. Ale ak si otvoríme KNIHU SVETLA (str. 98) zistíme, že Nirvána je šiesty Svet na Svarge – prvý stupeň je Svet Javi – ale nad ním je ešte ďalších desať Svetov, po ktorých začína Svet Pravi.
Aby sme to teda skrátili, Nirvána nie je pre nás definitívna „konečná stanica“, šiesta čakra nie je naše maximum, teda ani indické ani čínske metodiky nemôžu obsiahnuť naše rozmernosti. Je to síce „lepšie“ ako kresťanstvo, ale stále platí:
Cudzím umom život nespoznáš
a múdrejším sa nestaneš,
ale nepoznajúc svojim umom
podstatu svojho života i Sveta Javi,
ako môžeš dôstojne prežiť ho
a splniť Povinnosť svoju
pred Rodom svojim i Rodom Nebeským?
VOLCHV VELIMUDR
Ak sa vrátime k prvému obrázku biopoľa vidíme, že desiata hladina už nie je delená na kladnú a zápornú. Vysokorozmerné bytosti zostúpili pod desiatu rozmernosť tak, že vytvorili tábor Bielych aj Čiernych. Po žlto-čierny bod je možné vystúpiť individuálne, sú ľudia, ktorí sa tam dostali. Ak takýto človek zažil klinickú smrť a v tomto bode „videl iba tmu“ znamená to, že nemá Vieru. Je orientovaný individualisticky štýlom JA SÁM a nikto viac.
Rozmernosti 10, 11 a 12 sú už kolektívne. Možno ich poznávať iba cez slovo „MY“. Individuálne sa dá dostať iba po rozmernosť 9. Svetlí Bohovia zostupujú do úrovne +9 z 12. rozmernosti, preto ak konáme ako oni, tak musíme konať kolektívne, t.j. aj nahor môžeme postupovať iba spolu, nikdy nie osamote. Ak chceme postupovať nahor, tak sa musíme všetci Slovania spájať, konsolidovať. Na 9. rozmernosti sa naša Živatma stáva mobilnou. Nahor stúpame za podmienky, že jeden za druhého navzájom zodpovedáme. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna bojová jednotka. Túto jednotu sme dosahovali na spoločných obradoch, preto tradične od nepamäti vodíme CHOROVODY. My SLOVANIA sme jeden celok, jedna veľká rodina. A tu je už jasné, prečo sa nás neustále snažia rozdeliť, rozčleniť. Dôležité je vedieť, že nato vytvorili aj Slovanský egregor. Veľa skupín dnes vedú trojčakroví alebo nimi nastrčení ľudia – rozliční šamani a podobne. A ak ešte aj prinášajú krvavé obete, tak nedodržiavajú základné Pravidlo Stavby Sveta – každá bytosť má právo slobodného výberu. Ak zarežú zviera – aké má ono právo slobodného výberu?
Záverom si uveďme niekoľko príkladov. Trojčakroví ľudia majú možnosť riadiť úroveň „0“, t.j. o 3 nižšiu ako je ich vlastná. Môžu si teda urobiť potomstvo a cepovať ho. Ak sú muž aj žena na 6. rozmernosti, môžu pre rozmernosť -3 vytvárať emócie strachu a kŕmiť sa nimi. Ak sa neustále musíme obávať o svoju existenciu – dane, poplatky, čo kúpiť deťom jesť a podobne znamená to, že nám takto riadia našu -3 rozmernosť. Kto vytára v krajine takéto podmienky? Vláda a parlament –pôsobia z úrovne -6. Ak pôsobia z úrovne -6 znamená to, že sú riadení z úrovne -9, t.j. riadi ich Diabol. Ale neobávajme sa o naše vlády a parlamenty – v demokracii sú také všetky po celom svete.
Ak sú muž aj žena na úrovni 12 (tam len spolu), tak vplývajú na 9-tu úroveň, v ktorej sa môžu rozdeliť na 2 smery, ktoré môžeme rozpoznať podľa „Pečate“. Pečať prináležnosti k Temnej Javi aj Navi je AMBICIÓZNOSŤ, pečať prináležnosti k Svetlej Javi aj Navi je SVEDOMIE. Takto je realizovaný výber, cez čo budú ovplyvňovať nižšie štruktúry.
Svet je Veľká hra, ktorú hrajú Svetlé sily pomocou bielych aj čiernych figúrok. Život je potrebné brať s ľahkosťou ako HRU, lebo inak riskujeme, že sa hlboko „vlepíme“ do nejakej rozmerovej štruktúry. Ak je lepidla veľmi veľa, tak už môže byť nevyhnutná cudzia pomoc. Preto radšej hrajme Hru. Hru Bohov…
Nuž, sami vyberáme kadiaľ pôjdeme – AMBÍCIAMI alebo so SVEDOMÍM? Je to naša voľba… aj zodpovednosť.
10.06.2016
