Prinášame vám veľmi zaujímavý článok. Téma je veľmi obsiahla, a preto sme ho museli rozdeliť na tri časti. Prináša úplne iný pohľad na svet okolo nás – a práve o to ide. Ak sa chceme dostať z Matrixu musíme sa pozerať tam, kde iných pozrieť ani nenapadne. Majme vždy na zreteli Zdravomyslie a najmä to, že všetko okolo nás treba chápať vo forme Obrazov. Jedna hrana Obrazu nikdy nie je celý Obraz. A práve o tom, čo všetko môže byť skryté za tým, čo považujeme za banalitu je tento článok.
Odporúčame vám nielen samotný článok, ale aj celú stránku. Je uvedená medzi odporúčanými zdrojmi.
Po prečítaní takéhoto nadpisu – a navyše ešte s výkričníkom – pokrúti hlavou každý zdravomysliaci človek a zavalí ma miliónmi fotiek so zobrazením lesov. Ale uverte, na vašich fotkách nebudú lesy. Je to iba ďalší trik. Jednoducho nás prinútili si myslieť, že ide o les, ale v skutočnosti to sú iba 30 METROVÉ KRÍKY.
Nato odpoviete, že to je hlúposť. Ak o kryštálových guliach možno ešte čosi povymýšľať, tak u lesov sa to nedá. každý z nás predsa už po lese chodil.
Nuž teda začneme so známym obrázkom – na začiatku článku – na ktorom deti vidia 9 delfínov a dospelí dvoch milencov. Na jednom sa určite pre začiatok zhodneme – rozdiel v ponímaní je kolosálny.
Prinúťte sa teraz hľadať na obrázku delfínov a sami sa presvedčte, aké je to ťažké. Ženské vnady nám jednoducho odoprú sa zmeniť na delfíny. Hoci to vyzerá ako zábava ľahko môžete si overiť, že deti budú mať presne opačný problém.
Nuž teda prvá lekcia. Obrázok je jeden, ale vidíme ho úplne rozdielne. Navyše, dospelí a deti si nijako nemôžu vymeniť navzájom svoje ponímanie.
Prečo to je tak? Jednoducho preto, lebo oči vidia tak, ako im to prikázala matrica (Matrix) a nie tak, ako svet v skutočnosti vyzerá.
Naše oči sa časom stali zradcami, oslepli sme ešte v detskom veku. Okolitý svet je úplne iný, než ako ho pozorujeme skrz prizmu návyku a skúsenosti. A prizma ho skresľuje veľmi silno!
Vo veku okolo tridsiatky prizma nadobúda štatút ochrancu nášho rozumu a po štyridsiatke už môžu po nej aj steny padať. Myslíte si, že preháňam? Nuž ak inak nedáte, tak vám teraz dokážem, ako pevne závisíte od prizmy. Pozrite si túto fotku:
Ja tvrdím, že to je stolová hora vytvorená z magmatického nánosu, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a vychladol pred asi 200 miliónmi rokov.
Zdá sa vám, že mi zastal rozum? A ja, naopak, môžem z toho istého obviniť vás.
Na túto lúčku sa vrátime neskôr. Zatiaľ si spomeňte, ako ste pri prechádzke lesom nachádzali staré a hrubé stromy, ktorým ste sa neraz snažili oblapiť neoblapiteľne hrubý kmeň.
A veď skutočne staré stromy sú zriedkavosť, všetky sú chránené ako mimoriadne pamätníky Prírody. V sieti sa dokonca rozvírila diskusia o tom, že ako je možné, že všetky stromy – dokonca aj na Sibíri – nemajú viac ako 200 rokov? Kde sa podeli giganty?
A veru majú pravdu, hovorím vám. Ja by som však chcel pristúpiť k tejto otázke z inej strany – zo strany zemských pólov.
Ide o to, že ešte sovietski biológovia objavili jednu zvláštnosť. Na zemských póloch je nahromadené neskutočne veľké množstvo vody vo forme ľadu a snehu a vo všetkých svetových oceánoch je neskutočné množstvo uhličitého plynu. Takáto šialená kombinácia jednoznačne dokazuje, že na Zemi bol v minulosti obrovský požiar. Vedci jednoduchými výpočtami došli k výsledku, ktorý hovorí, že nie tak dávno – pred 2-3 storočiami – bol požiar, ktorý spálil 99,995% biosféry Zeme.
Ako je známe, živé bunky pozostávajú hlavne z vody, preto snehové čiapky na zemských póloch nie sú nič iné ako voda, ktorá sa uvoľnila zo zhorených živých organizmov, a ktorá v plynnom skupenstve doputovala na póly, kde následne skondenzovala.
A teraz sa zamyslime nad číslom 99,995%. Inými slovami všetko to, čo dnes rastie, lezie, lieta, pláva a behá po Zemi je čo do objemu 20 000x menej ako to, čo rástlo, liezlo, plávalo a behalo po Zemi pred požiarom!
DVADSAŤTISÍC RÁZ MENEJ!
Aby sme si vedeli predstaviť tento pomer, porovnajme si bochník chleba s fúrou kamiónu. Takto si obrazne dokážeme vytvoriť pomer 1:20 000:
Všetky dnešné rastliny, zvieratá a ľudia spolu je náš žalostný bochník chleba. Dnešný mýtus o preľudnení Zeme teda nie je nič iné iba ďalšia veľká lož.
Biológovia rozdelili toto číslo na všetky kontinenty spolu ale nič im nevyšlo. Na súši proste niet dosť miesta pre takéto množstvo organizmov. Teória začala praskať vo švíkoch, ale sneh na zemských póloch jednoducho existuje. Fakt je fakt a treba ho rozmiestniť po súši.
Ako zvyčajne, osvietenie prišlo znenazdajky. Ukázalo sa, že na vine je náš zaužívaný stereotyp myslenia. Jednoducho sme si navykli, že les rastie do výšky cca 30 metrov a hotovo. Tento predpoklad sa ako vírus usadil do myslí biológov a zabránil im rozriešiť tento rébus. Ak sa však rastliny nedajú umiestniť do šírky znamená to, že ich treba rozmiestniť do výšky. A zrazu všetko do seba zapadlo.
V novej teórii vykreslili hypotetický les nepredstaviteľnej výšky.
Čoskoro sa našli hľa aké fotografie:
Sú to momentky barbarského výrubu sekvojí v Kalifornii, ktorá prebiehala od osemdesiatych rokov devätnásteho storočia po dvadsiate roky dvadsiateho storočia. Dorážali to, čo zázrakom prežilo po planetárnom bombardovaní r. 1816. Len so predstavte, koľko rokov treba na to, aby strom vyrástol do takýchto rozmerov! A potom prišli tvari s pílami a topormi.
Raz dva a je po stromoch (nepripomína vám to niečo?)
U proporcií stromov platí takéto pravidlo. Priemer pňa približne predstavuje dvadsatinu výšky stromu. Odhadnime výšku z týchto fotografií: priemer pňa je približne 3x väčší ako drevorubač (1,75m x 3) x 20 = 105 metrov. Zamyslime sa! Chodievate do lesa, v ktorom sú stromy priemerne vysoké 30 metrov. A tu zrazu 100m! Nuž, tu sú tie rozprávkové lesy, ktoré sú tak často opisované v ľudových rozprávkach a zobrazované v kreslených filmoch! Lesy, ktoré sme nenávratne zmizli vďaka takýmto barbarom.
Môžeme hovoriť o tom, že to sú len námezdní robotníci (koniec koncov potrebujú uživiť svoje rodiny), ktorí dostali zhora príkaz… Ale ak by každý drevorubač odmietol vykonať zločinný príkaz, tak les by ostal celý, lebo ručičky reptiliánov sú veľmi kratučké a krivé na to, aby sami švihali sekerou. A teda všetkých obrancov týchto a podobných drevorubačov janičiarov posielame na známu adresu do… bez výnimiek.
Pozrite sa na fotografie pozornejšie.
Sú to osatanizované baktérie, ktoré dobíjajú lesný organizmus.
Ak si niekto myslí, že lesy rúbali kvôli drevnej hmote, tak treba rýchlo rozprášiť takú naivitu. Ide o to, že staré stromy sú informačným zhromaždišťom, databázou, hard diskom – ak by sme chceli použiť dnešný jazyk. Stromy zapisujú do svojho informačného portálu všetko, čo sa odohráva na našej planéte. Človek, ktorý má dobre vyvinutú senzoriku môže zájsť do takého lesa a ľahko si prečítať ľubovoľnú informáciu o minulosti jednoduchým dotknutím sa kmeňa stromu. A o tom, aká sila preteká skrz takýto dotyk radšej ani nehovorím.
Nevedno z akého dôvodu, ale barbari niekoľko sekvojí ponechali nažive. Dokonca ich obohnali plôtikom a uznali za chránené. Samozrejme, že sprievodcovia vykladajú turistom rôzne bájky, ale to nie je dôležité:
Národný park „Sekvoja“ v Kalifornii, USA. Určite súhlasíte, že po našom návyku na 30 metrové stromy je vojsť medzi 100 metrové dosť zvláštne…
Pristúpime k téme: ako vidno, pozostatky gigantského lesa sa našli. Predpoklad o rozprávkových lesoch minulosti je dokázaný a bezprizorný sneh na póloch zaujal svoje miesto v mozaike. Ako keby bolo všetko v poriadku. Dalo by sa to uzavrieť, ale nie je všetko také jednoduché.
Tento článok je skrz-naskrz prešpikovaný kremíkovou formou života, ktorá nie je nijako vysvetľovaná v iných informačných zdrojoch. Tento článok nebude mať cenu, ak doň nevpletieme kremíkový stožiar! A to hneď teraz.
Veľmi veľa mýtov a legiend nám hovorí o premene ľudí, zvierat a rastlín na kameň. Stačí, ak si vezmeme napríklad knižku LEGENDY KRYMU, v ktorej čo príbeh, to sa živé telo premieňa na kameň. Tu sa ako keby všetko potvrdzuje, lebo paleontológovia celého sveta nachádzajú skameneliny zvierat a rastlín, a to nielen na Kryme, ale po celej planéte.
Je ich už tak veľa, že múzeá po svete sú proste zavalené skamenenou ďatelinou, žabami, jaštermi „prapredkami“, kúskami dinosaurov atď. Tak ako? Zapáčili sa vám kamenie? Sú krásne, len čo je pravda. Nuž, nastal čas odkryť karty.
Žabky s ďatelinou sú síce zaujímavé, ale to nie sú stromy. Kde to vlastne máme tie stromy vážení? Stromové sekvoje z Kalifornie nám tu nepasujú, pretože sú na báze uhlíka, čo znamená, že nezastupujú kremíkovú éru. Odkiaľ to všetko viem?
Predovšetkým, rúbali a pílili ich štandardnými nástrojmi (kremene lámu topory a píly). Ďalej si všimnite letokruhy, ktoré poukazujú na zmeny sezón. Nezabudnite, že pokiaľ svietilo Slnko nebolo žiadnych premien deň/noc a leto/zima.
Znamená to, že štandardné giganty na fotografii nemajú žiadny vzťah ku ére kremeňa.
Tak kde sa teda podeli stromy z kremeňa, hoci aj len nejaké zvyšky z nich? Drevené sekvoje z Kalifornie sa na premenu na kremeň teda nehodia, pretože sú určite z uhlíkovej bázy. Ale kremenné stromy sa predsa len našli. Že kde? Tiež v Severnej Amerike, presnejšie v Arizone.
A čo je to také dôležité v tej Zóne Árijcov?
A veru všeličo zaujímavé sa tam dá nájsť. Aj gigantická povrchová baňa, ktorú dnes volajú Grand Canyon.
Ako povedal veľavážený WakeUpHuman: „Vrcholom cynizmu je nazývať vyťažené povrchové bane národnými parkami“.
A ešte aj rieka Kolo-Ra-do… Len sa zamyslite, čo robí starý slovanský koreň „Kolo“ (Kruh) na druhom konci sveta? A o „RA“ už radšej ani nehovorím:
A vidno tu aj celé mesto zotreté z tváre Zeme…:
Celé mesto Árijcov – po ktorom ostal megakráter – údajne (akože inak) zničil chuligán-meteorit pred 50 tisíc rokmi. Tak hovorí Wiki.
Budeme sa tváriť, že túto absurditu sme si nevšimli, pretože teraz nás zaujímajú kremenné stromy. A hľa – tu sú. Je tu celé ich múzeum pod otvorenou oblohou. Skamenené stromy tu ležia tupo rozhádzané po pustine a tiež sú ohradené plotom. Toto turistické centrum pod názvom:
Petrified Forest National Park
Ktorý môžete navštíviť. Je však jasné, že po našich prechádzkach v 30 m lesoch si predstaviť 100 m vysoký les je dosť problematické!
V tomto národnom parku nie sú len také skameneliny. Sú to proste unikáty. Ak korytnačky a žabky kameneli na modro-bielo, tak tunajšie stromy sa zmenili na polodrahokamy!
Nuž ako? Pekné kamienky? Nuž teda, pokračujeme v téme:
- Všetky naše lesy sú mladé a nerastú vyššie ako 30 metrov;
- Pozostatky rozprávkových lesov sa uchovali v podobe amerických sekvojí, ale biológovia tým istým lesom pridali sneh na póloch;
- Našli sa skameneliny kremíkovej éry, vrátane stromov a drahokamov.
Tak už to dochádza? Alebo stále nie?
To iba v ideálnom svete sa všetko zhoduje. Ale v našom pekle sa nič nezhoduje!
Odkedy som v detstve prvý raz uvidel skamenené pozostatky tarbíkov a žiab mi už táto otázka nedá pokoja. Hoci sa zrodila v detskej hlave, je to dnes otázka doslovne za „milión“. Akým spôsobom mohla skamenieť žabka namiesto toho, aby jednoducho zhnila ako sa to deje s každým organickým telom? Neviem ako vy, ale mne sa zdá, že Gerasim nám čosi nechce povedať. Ak teda nie on, tak čo nám o tomto probléme napovie Wikipédia?:
„Proces skamenenia prebieha pod zemou, keď sa telo nachádza pod usadeninami, ale nekazí sa vďaka nedostatku kyslíka…“ Wikipedia
Podľa slov vedcov tkanivo bolo pôvodne organické, a potom sa stalo dioxydom kremíka. Premenilo sa teda kremeň, t.j. kysličník kremičitý alebo SiO2. Tento vzorec si zapamätajte.
Ak sa vám niekedy prihodilo, že ste pochovávali domáce zviera, tak ho bežte rýchlo odkopať! Možno už skamenelo a môžete si ho vyložiť ako sošku… Ak by ste ma chceli obviniť z čierneho humoru, tak vám odporúčam udržať vaše námietky na uzde. Radšej sa zamerajte na oficiálnu vedu, ktorá nás zaplavuje podobnými nezmyslami.
Zamurované mŕtve telo má dve možnosti. Buď vyschne ako taranka (hmyz v kúsku jantáru), alebo banálne zhnije. Tretia možnosť neexistuje.
Telo uhlíkovej bázy sa za žiadnych okolností nepremení na kameň – nikdy!
Táto absurdita bola vymyslená nato, aby skryli existenciu kremennej éry na Zemi.
Transformácia brvna na drahokam je nehanebný rozmach lži a cynizmu. Alebo nie? Nuž ak nie, tak mi vysvetlite premenu stromu na polodrahokam!
Nemáte odpoveď? Ale ja mám. No prezradím ho o niečo neskôr. Najskôr si preberieme celé toto divadelné drahokamové predstavenie po bodoch.
1. Podľa oficiálnej verzie tieto stromy padli v nerovnom boji proti susednému vulkánu, (upriamte pozornosť) pred 225 miliónmi rokov! Pokračovanie tohto dych berúceho príbehu je ešte zaujímavejší.
- Drevo nielenže nezhorelo v pekelnom plameni lávy;
- Nielenže nezhnilo za 225 miliónov rokov v surovej zemi;
Ale napriek všetkým zá-konom fyziky, chémie a biológie sa jednoducho ZMENILO NA DRAHOKAM! Copperfield sa iba nemo prizerá s otvorenými ústami!
Ani to ešte nie je všetko. Všimnite si. Stromy nie sú polámané, ONI SÚ POREZANÉ!
Otázkou je: Stromy narezali ako salámu pred alebo po Armageddone? Ak po, tak akou pílou ich pílili?
ZÁVER: Nejde o múzeum, ale inscenáciu. Stromy priviezli a uložili – pre divákov.
2. Ukážte mi letokruhy!
Nieto ich?
Tak teda prijmite dôkaz, že pokiaľ svietilo Slnko, na planéte Zem nebolo ani leta ani zimy.
3. Určite vám je jasné, že iba totálny idiot uverí, že drevo sa môže premeniť na drahokam.
Vzniká teda otázka: Pre koho teda nachystali celý tento cirkus s privezenými a popílenými a následne rozhádzanými stromami kamennej formy života?
A teraz to najhlavnejšie. Všimol si niekto z vás, aké tú tieto kremenné stromy malé? Veď ich nemožno porovnať ani len so sekvojami v Kalifornii!
Ale všetko je veľmi jednoduché. To nie sú stromy. Sú to iba VETVIČKY gigantických stromov kremíkovej éry!
A tie stromy sú také obrovské, že americké sekvoje vedľa nich vyzerajú ako zápalka vedľa baobabu. A zatiaľ čo turisti otvárajú ústa v údive nad drahokamami, nikto si nevšíma pozadie, od ktorého ich tieto krásne vetvičky aj majú za cieľ odlákať. Ale celá vec je v pozadí!
Aby sa nakoniec dalo pochopiť, čo to tu ja vykladám, odcitujme si Jesenina:
Tvárou v tvár tvár neuvidíš.
Veľké vidno na vzdialenosť.
Ďalší raz sme nosom zavadili o čosi obrovské. Znovu vás nabádam myslieť v planetárnom rozmere, teda proste nástojím na tom, aby ste zmenili svoj uhol pohľadu. Vraciame sa teda k známemu chytáku a opakujem svoju otázku:
„ČO TAM VIDÍTE“?
Pník v harmančeku?
Naďalej nástojím na tom, že to je stolová hora vytvorená z magmy, ktorá vytryskla z hlbín Zeme a stuhla pred približne 200 miliónmi rokov. Zase mi neveríte? A teda?
Dovoľte mi predstaviť vám „Vežu Diabla“ v štáte Wyoming, USA. Táto stolová hora bola vytvorená z magmy, ktorý vytryskol z hlbín Zeme a stuhol pred približne 200 miliónmi rokov. Minimálne takto nám to vnucuje Wikipedia a 7 miliárd ľudí verí, že to je hora.
Koniec prvej časti.
