Najskôr si načrime trochu do nie tak dávnej minulosti. Médiá nás dodnes presviedčajú, že katastrofa elektrárne Černobyľ bola následkom slabého technologického riešenia bývalého ZSSR. Je však už čas dozvedieť sa pravdu, najmä ak nám ju odhalili americkí vedci.
Pre pochopenie toho, čo sa naozaj stalo stojí zato pozastaviť sa pri jednej nehode, ktorá sa prihodila geniálnemu vedcovi Teslovi v čase experimentov. Raz, keď vykonával test prenosu vysokých výkonov, nastal výpadok dodávky elektrickej energie v sieti. Tesla sa osopil na svojho asistenta s výčitkou, ako sa opovážil vypnúť elektriku počas experimentu. Ten však poprel akúkoľvek účasť na výpadku a Tesla si okamžite telefonicky preveril stav v miestnej elektrárni. Výsledok bol šokujúci, Teslov experiment zničil generátor v elektrárni.
Dnes už niektorí americkí vedci otvorene priznávajú isté závažné skutočnosti, ktoré úplne menia obraz o havárii v Černobyle. Podľa ich tvrdenia to bola sabotáž Západu a cieľom bola špeciálna zbraň – sovietsky predchodca HAARPU zvaný Ďateľ. Nijaký súdny človek neuverí, že by americká vláda kedykoľvek oficiálne priznala svoju úlohu v tejto katastrofe, to sa jednoducho nerobí.
Zbraň novej generácie sa realizuje veľkoplošnou konštrukciou rádiových systémov v odľahlých lokalitách. Bývalý Sovietsky zväz mal takúto inštaláciu umiestnenú v oblasti Gomel, ktorá bola napájaná z černobyľskej jadrovej elektrárne.
Zariadenie sa testovalo ešte predtým, ako určité javy v súvislosti s jeho účinkami zaregistrovali USA. Na jeseň r. 1976, po niekoľkomesačnej prevádzke ho postupne rozširovali. Čo nasledovalo potom, možno považovať aj za ozrutný zločin. Americká vláda predala v r. 1977 do Sovietskeho zväzu obrovský, 40-tonový magnet, o ktorom vedela, že bude inštalovaný v súvislosti s týmto zariadením. Takýto magnet bol schopný vygenerovať magnetické pole 250 000 ráz silnejšie ako je magnetické pole Zeme. Američania dokonca nadmieru iniciatívne vyslali odborníkov na jeho montáž. Obdobným spôsobom, ako Tesla pri svojich pokusoch zničil generátor v elektrárni bol vo vhodnom čase zničený reaktor v Černobyle…
V blízkosti Národného parku Wrangler – St. Elias, v regióne Gakona na Aljaške vyrástol objekt, nazývaný v médiách HAARP. Názov tvorí skratka pôvodného anglického názvu High-frequency Active Auroral Research Program, vysokofrekvenčný aktívny auroriálny výskumný program. Brány tohto zariadenia boli dokonca otvorené pre verejnosť – navštívila ho skupina asi 70 ľudí z celých Spojených štátov. Zariadenie bolo prezentované ako vedecký nástroj umožňujúci nám, ľudstvu, viac sa dozvedieť o magnetických a fyzikálnych vlastnostiach vonkajšej zóny zemskej atmosféry, ionosfére. História však už pozná prípady, keď sa to, čo malo byť maximálne utajené, umiestni na oči všetkým, čím sa však dosiahne úplne opačný účinok. Aj klasik svetovej literatúry Edgar Allen Poe v jednom zo svojich diel vyrozprával príbeh, ako niečo bolo ukryté práve tak, že bolo vystavené na pohľad. Projekt takéhoto rozsahu, hoci umiestnený na Aljaške, sa sotva dá reálne technicky ukryť, a preto už od počiatku tejto propagandy mnohí o mediálnej verzii pochybovali. Sieť obrovských, akoby televíznych antén, štyridsaťosem 22 metrov vysokých kovových veží odrážajúcich slnečné lúče na pozadí hory Sanford a údolia rieky Copper totiž naháňa aj obavy. Určite sa nájdu aj takí naivní ľudia, ktorí uveria, že to, čo vybudovalo americké letectvo a námorníctvo je len mierumilovná vedecká hračka.
Jedna skutočnosť by nám nemala ujsť. HAARP bol spustený do skúšobnej prevádzky niekde po roku 1993 a plne dokončený bol r. 2005. Ak si trocha ponamáhate pamäť zistíte, že obrovský nárast «prírodných» katastrof vo forme storočných vôd, tisícročných vôd (skoro každý rok), zemetrasení, hurikánov, cunami a podobných vecí akosi «náhodou» začal a vyvíjal sa práve od začiatku skúšobnej prevádzky tohto zariadenia a postupne sa «vyvíjal» s jeho dolaďovaním. Dnes už je plne funkčný…
Jadro HAARPu tvorí ionosférický výskumný nástroj, v súčasnosti najväčší vysokofrekvenčný rádiový vysielač na zemeguli. Zariadenie je schopné skoncentrovať energiu niekoľkých GW vysielacej energie do intenzívneho signálu s nepredstaviteľnou silou. Má sa používať, okrem iného aj na štúdium globálneho otepľovania a úbytku ozónu.
Podstatný rozdiel medzi HAARP-om a desiatkami iných ionosferických ohrievačov vo svete je v tom, že HAARP je fázovo zoradený. Povedané zrozumiteľnou rečou, HAARP je radar schopný vidieť za horizont, čo je zároveň porušením medzinárodných dohôd o konštrukcii takýchto zbraní. Fázovo radený radar je špičkový druh radaru, ktorý môže sledovať súčasne stovky objektov. USA a bývalý ZSSR vyvinuli takéto radary ako spôsob, akým možno dôkazne monitorovať začiatok nepriateľského nukleárneho útoku. Radar však zakázala dohoda o balistických strelách z roku 1972, ktorá stanovuje, že takéto radary môžu byť nasadené len na periférii územia štátu a môžu byť nasmerované navonok, takže ich jedinou funkciou by bolo varovať pred nepriateľským útokom, čo sa v tomto prípade porušuje.
Takéto zariadenie môže zamerať nepriateľské lietadlá a strely na vzdialenosť tisícok kilometrov. Po detekcii prichádzajúcej strely je schopné zodvihnúť vrchnú časť zemskej atmosféry, čím sa strela dostane pri prekonávaní svojej dráhy do priestoru vyplneného vzduchom v tých fázach letu, kde už by nijaký nemal byť. To zapríčiní buď jej vychýlenie z dráhy, alebo dokonca zničenie.
Ďalšou vlastnosťou zariadenia je schopnosť vidieť kilometre do vnútra zeme, pod jej povrch. Nepriateľské podzemné zariadenia a bunkre sa stávajú viditeľnými.
Súčasťou manipulácie s hornou atmosférou je možnosť vytvárať lokálne búrky, teda ovládať počasie na ľubovoľnom mieste zemegule. Takto sa zásobovacie cesty pre armádu zmenia na bojové polia a zastavia nepriateľské bojové aj zásobovacie oddiely. Predstavu môžeme rozvíjať ďalej, kontinentálne rozšírené búrky divým vetrom či záplavami zničia národom úrodu na poliach a spôsobia hladomor.
Nasmerovaním rádiového energetického signálu na postupujúce nepriateľské oddiely sa pod vplyvom mikrovlnového žiarenia, presne ako v mikrovlnnej rúre v kuchyni, upražia mozgy vojakov za niekoľko minút. Takéto nasadenie vyradí živú silu nepriateľa, no jeho technika, mestá a priemyselný potenciál ostanú nedotknuté. Efekt podobný nasadeniu neutrónovej bomby, prvýkrát testovanej v USA roku 1962.
Viete si predstaviť ovládanie más ľudí premietaním holografických, teda priestorových objektov na oblohe? Obrázky by boli vhodne volené, od rozličných lietajúcich tanierov a navodenia ilúzie invázie mimozemšťanov po podoby Boha či Bohov, ktorých daný národ uctieva, či diablov, ktorých sa desí? Čo to urobí s ľuďmi, ak by ste mohli vysielať slová, alebo myšlienky priamo do ich myslí?
Úplne za atmosférou, vo vesmíre, sa nachádza magnetosféra. Zem, ktorá je obrovský magnet, obklopujú magnetické siločiary. Magnetosféra sa nazýva podľa jej objaviteľa Van Allenovými radiačnými pásmi nabitých častíc. Objavili ju roku 1958 pomocou prvého amerického satelitu Explorer 1. Väčšina satelitov je umiestnená na orbitálnej dráhe či už „blízko Zeme“, alebo na podstatne vzdialenejšej, „geostacionárnej“. Dráhu „blízko Zeme“ s obľubou využívajú najmä armády na umiestnenie špionážnych družíc. Tak ako HAARP, aj vesmírny raketoplán NASA je príkladom, keď sa civilný vedecký projekt realizuje kvôli vojenským cieľom. Raketoplán vyvinuli na základe armádnej objednávky, aby slúžil vojenským vesmírnym potrebám v nízkej výške. Na to, aby slúžil skutočnej vede, je potrebné umiestniť vedeckú aparatúru oveľa ďalej od atmosféry, presne tam, kde môžete nájsť všetky vedecké satelity, ale kde určite nenájdete raketoplán. Drvivá väčšina civilných telekomunikačných a skutočne vedeckých satelitov je umiestnených na geostacionárnych dráhach vo vzdialenosti od 24 000 do 37 000 km od povrchu Zeme. Na takejto dráhe je satelit viac-menej pevne zaparkovaný na jednom mieste nad Zemou. HAARP je schopný vytvoriť vysoké hladiny elektrónov vo vrchnej atmosfére, a teda má potenciál zničiť satelity a iné vesmírne zariadenia na dráhach blízko Zeme. Je to jednoznačne vojenské využitie údajne civilného programu.
HAARP, ale pravdepodobne aj jeho skorší predchodca, ruský „Ďateľ“, môže zapríčiniť zemetrasenia buď úmyselne, alebo aj ako vedľajší účinok použitia, pretože môže napodobniť prírodné sily, či inak povedané využiť slabosti prírody.
Všetky uvedené alternatívy sú v rámci možností takého druhu zariadenia, akým je HAARP.
Ak máte hlbší záujem o problematiku, preštudujte si americký patent č. 4,686,605, udelený 11. augusta 1987 Dr. Bernardovi Eastlundovi. Jeho názov je „Metóda a zariadenie na zmenu regiónu v zemskej atmosfére, ionosfére alebo magnetosfére“. Dr. Eastlund rozvinul Teslovu prácu ďalej a je aj jedným z tých vedcov, ktorí sa podieľali na konštrukcii HAARP-u.
Život existuje na našej planéte vďaka schopnosti zemskej atmosféry absorbovať ionizujúce žiarenie v ionosfére a stratosfére. Ionizácia je proces produkovania iónov vystavením atómov radiácii, ktorá má dostatok energie na uvoľnenie elektrónov. Zem sústavne bombardujú častice zo Slnka, tvrdé rádioaktívne žiarenie, napríklad röntgenové a gama lúče. Okrem toho je naša planéta vystavená iným formám radiácie z vesmíru, ktoré nazývame kozmickým žiarením. Van Allenove radiačné pásy sú nabité častice zachytené magnetickým poľom Zeme, magnetosférou. Roku 1958-59 bola ako súčasť medzinárodného geofyzikálneho roka uskutočnená detonácia troch nukleárnych náloží v oblasti radiačných pásov, a to napriek rozhodnému odporu najprestížnejších svetových vedcov. Takéto a podobné pokusy samozrejme neostávajú bez následkov na obyvateľstvo Zeme, a už za to platíme, hoci sme sa ešte nedostali ku globálnemu vojnovému konfliktu.
Pretekajúci elektrický prúd vytvára okolo seba silové pole, ktoré z neho vyžaruje. Nazývame to elektromagnetickým vyžarovaním. Takéto silové pole môžeme popísať pomocou dvoch kategórií, elektrického a magnetického poľa. Tretiu kategóriu oficiálna veda ešte celkom neprijala. Je to tretí druh poľa – gravitačné vlny. Voláme ich aj „skalárne vlny“. Skalárne silové pole je vo všeobecnosti známe aj ako Teslov štít, čo sa pre jednoduchosť dá predstaviť ako populárne „štíty“ zo seriálov Star Trek.
Skalárne vlny predstavujú formu rádiových vĺn vytvárajúcich jav známy ako obdĺžniková vlnová interferencia. Na mieste, kde sa stretnú dve skalárne vlny vznikne takzvaná „energetická fľaša“. Akýkoľvek hmotný predmet nachádzajúci sa v priestore energetickej fľaše je zničený javom zodpovedajúcim miniatúrnemu atómovému výbuchu, ale bez akejkoľvek radiácie. Pretože sovietska tajná služba rozpoznala dôležitosť Teslových zápisov oveľa skôr ako Američania, je jasné, že HAARP predstavuje snahu Američanov dohnať vo vývoji to, čo už existovalo v arzenáli bývalej Červenej armády.
Technológia skalárnych vĺn je svojou podstatou skôr útočným, ako obranným prostriedkom. Dva skalárne interferometre sa zamerajú na cieľ a vytvorí sa energetická fľaša. V tomto okamihu je všetka hmota vnútri rozrušená účinnejšie ako lasermi. Toto je podľa mnohých odborníkov skutočným pozadím amerického programu Hviezdnych vojen. Je známe, že Sovietsky zväz disponoval nielen útočnou aplikáciou, tzv. Teslovými húfnicami, ale aj obrannými zariadeniami, schopnými vytvoriť Teslove štíty. Takéto pole dokáže nepreniknuteľne obaliť nielen samotnú zbraň, ale aj veľké mesto. V americkom denníku The Daily Journal z mesta Kalkakee, Illinois, boli dňa 27. augusta 1986 uverejnené informácie o tejto sovietskej technológii. Článok cituje vyjadrenia sovietskych vedcov. Vitalij Golganskij, člen akadémie vied a Rady vedcov za mier uviedol na tlačovej konferencii niekoľko informácií. Povedal, že zatiaľ čo USA minuli miliardy dolárov na vývoj „Strategickej Obrannej Iniciatívy“ (SDI, či inak „hviezdnych vojen“) má Sovietsky zväz oveľa lacnejšiu alternatívu, umožňujúcu lacno a účinne neutralizovať celý systém „hviezdnych vojen“. Maršal Sergej Achromejev vyhlásil, že Kremeľ prichádza s prekvapujúcou odpoveďou na hviezdne vojny, ktorá pošle do šrotu celý americký systém. Sám Tesla popísal pre noviny možnosti svojich vynálezov, ale nikto ho nebral vážne (Článok v New York Times o smrtonosných lúčoch z 11. júla 1934).
