Pri letmom prehliadnutí viacerých stránok často udrie do očí, že mnohí ľudia si dnes myslia, že ak nie sú nábožensky angažovaní tak sú jednoducho ateisti. Je to však veľký omyl.
Aj dnešná angličtina v duchovných otázkach používa dva výrazy: religious a spiritual. Čo do podstaty predstavujú dva pohľady na svet. Človek, ktorý je «religious» sa riadi zákonom svojej cirkvi, ktorý mu správne dokážu podať jedine zodpovedajúco vyškolení teológovia a očakáva sa od neho pravidelná návšteva bohoslužieb, takých či onakých. Človek, ktorý je «spiritual» síce verí v nadprirodzené sily, ale neuznáva autoritu nijakej cirkvi a jej «neomylných» teológov. Riadi sa vlastným pohľadom na nadprirodzené záležitosti a neraz môže mať aj v tejto oblasti mimoriadne schopnosti.
Pred tým než pokročíme ďalej si priblížme z toho vyplývajúci dvojaký pohľad na «zázrak». Z pohľadu napr. veriaceho kresťana ide o akt milosti či vyvolenia od Boha, čo je znakom pozitívneho vzťahu a akejsi odmeny za praktizovanú vieru. Ale už z pohľadu napríklad budhistickej tantry sa vec má úplne inak. Zázrak predstavuje stav, keď subjekt dostal niečo, čo si vôbec nezaslúžil a nič praktické pre to neurobil. Na druhej strane — pretože to čo sa niekde „daruje“ muselo byť inde odňaté – niekto iný tvrdo a systematicky, v pote tváre pracoval, ale výsledok trvalého snaženia mu bol nespravodlivo odňatý. Teda veľmi zjednodušene, ak niekto nezaslúžene dostáva – hoci pod krásnym slovom zázrak – niekomu kto sa o to zaslúžil bolo odňaté. Je to spravodlivé?
Už Budha zanechal po sebe niekoľko jednoduchých pravidiel ako správne žiť. Jedno z nich je povinnosť zabezpečovať si živobytie prácou vlastných rúk. Teda len vlastná práca a úsilie oprávňuje človeka na odmenu za svoje snaženie. To je prirodzený stav kultúry. A čo je civilizácia? Ak sa pozrieme okolo seba ľahko nájdeme odpoveď sami. Ten, kto dnes pracuje, teda živí sa prácou vlastných rúk veľa neznamená. Z jeho mozoľov – za ktoré akurát tak vyžije – profitujú paraziti. V dnešnom názvosloví to povedzme asi takto. Hodnoty tvoria niekdajší remeselníci, t.j. dnešní technici alebo poľnohospodári. Bez nich by nebolo strojov, technológií, nebolo by ani čo jesť. Ale za to sú akurát tak «ponechaní na žive». Všetku smotanu zbierajú bankári, úradníci, právnici. Takýto druh ľudí v tradičnej slovanskej kultúre nikdy nemal miesto. Žijú z práce iných ľudí, teda reálne si užívajú zázrak. Ostatní však živoria.
Inými slovami, sú to paraziti.
Ako sme už povedali, výraz Viera v slovansko-árijskej kultúre znamená predovšetkým poznanie a poznávanie. Vo všetkých svetových náboženstvách a ich sektách znamená dogmatické klaňanie sa nepoznanému a nevysvetlenému božstvu. Ak dokončíme vysvetlenie z nadpisu tohto článku v duchu budhistickej tantry, tak veci sa majú takto:
Ateizmus a náboženstvo sú dva extrémy. Ateizmus predstavuje nihilistický postoj, t.j. neexistuje nič len hmota. Náboženstvo je opačná krajnosť, t.j. tvrdenie, že za všetkým je jediný Boh, Theos, u ktorého však dokážu čosi vybaviť jedine správne vyškolení teológovia. Ale jestvuje ešte tretia, najstaršia a prirodzená cesta — neteizmus. Je to dôvera, či dokonca priamy vzťah s vyšším duchovnom, ale s vylúčením akýchkoľvek «vyvolených» poslov, t.j. teológov. Ako sa teda rozozná viera od náboženstva? Jednoducho, ak existuje teológia, je to náboženstvo. Ak nie tak je to Viera.
Budhizmus je v podstate extrahované poznanie Véd, t.j. je to neteistický duchovný systém v ktorom sa nevyučujú nijakí profesionálny teológia v temnom učení teológie. To však neznamená, že nemôžu jestvovať jednotlivci so zvláštnymi duchovnými vlohami, ktorí šírenie Viery v Rodoch tak či onak podporujú. V slovansko-árijskej kultúre však všetci, vrátane takýchto ľudí vždy pracovali, keď bolo potrebné brániť vlasť tak bojovali. Napríklad meč Žreca sa tradične nazýva svätený meč. Ba naopak, bojové schopnosti vysoko duchovne vyvinutých ľudí vďaka plne vyvinutému deväťčakrovému systému a 16-tim otvoreným kanálom vnímania boli oveľa väčšie ako u bežnej populácie. Ale jedinec, ktorý len vyštudoval teológiu a predpokladá, že celý život sa budú o jeho živobytie starať zo svojho ostatní sa v našej kultúre tradične nazýva parazit.
Ďalšie pojmy, ktoré je potrebné jasne rozlišovať sú civilizácia a kultúra. Hoci ich dnes podsúvajú ako ekvivalentné pojmy, ide o významovo úplne protichodné kategórie. V skutočnosti môžeme povedať, že na našej Zemi sa striedali obdobia civilizácií s obdobiami kultúry. Civilizácia vždy na vrchole svojej moci hynie. Je postavená na nerovnomernom rozdeľovaní energie – jední vyrábajú a iní bohatnú. Veľmi dobre to vidno aj na ekvivalentnom pojme civilizácie – demokracii. Všade sa obmieľa ako vzor správneho zriadenia. Nuž, stačí sa pozrieť do antického slovníka. Demokracia pochádza zo slova DEMOS, ktorý sa veľmi často prekladá ako „ľud“. Je to síce správne, ale nie je to celá pravda. V Aténach to bol slobodný ľud, na ktorý však pracovala armáda otrokov. Je to teda sloboda „vyvolenej“ skupiny ľudí, na ktorú pracuje armáda otrokov. Na druhej strane tu bol slovanský, rodový systém, ktorý dlhšie pretrval v Sparte. Vládol tu tiež ľud, ale volal sa OCHLOS. Nuž teda – a toto si môže každý overiť v dobrom antickom slovníku – demos je sloboda za cenu práce armády otrokov, ochlos je úplne všetok ľud. V Sparte neexistovali otroci, všetko bolo podriadené Rodu. Jednotlivec v Sparte vlastnil iba svoj meč, plášť a sandále.
Nuž čo je spravodlivejšie? Dnes je svetovou záštitou demokracie USA – a to doslovne. Vyprodukujú cca 17% svetového hrubého spoločenského produktu. Obdivuhodná ekonomika. Ale až pri detailnom skúmaní zistíte, že spotrebovávajú 44%. Ak niekto spotrebuje viac ako vyprodukuje tak žije na úkor iného…
Niekoľko slov o Aténach a Sparte. Celé pôvodné obyvateľstvo Európy bolo slovanské, a práve takí boli aj pôvodní Gréci. Postupne boli likvidovaní cudzincami, ktorí zavádzali svoje podmienky. Tak sa stalo, že v Aténach už vládli Semiti, zatiaľ čo v Sparte sa udržali Slovania. Atény neboli dlhodobo schopné vojensky poraziť Spartu, ktorá vždy vojensky dominovala. Použili teda iný prístup. Dlhodobo a nebadane začali si Aténčania brať spartské ženy za manželky a naopak, začali dávať svoje dcéry za manželky Sparťanom. Nakoniec dosiahli taký stupeň degenerácie Sparťanov, že už viac neboli schopní sa vojensky ubrániť. A to bol ich koniec.
Keď už sme pri Grékoch, všimnime si akú zmenu následne vniesli do chápania obrazu sveta. U Slovanov je Svet tradične ponímaný ako vzájomná jednota všetkého života. Základom existencie je Rod, to čo je pri Rode je PríRoda, svet vysokých energií, alebo ak chcete svet Bohov a Predkov je tretím komponentom jednoty. Gréci všetko oddelili. Ľudia sú samostatne, príroda je oddelená, Bohovia sú oddelení. A tak zatiaľ čo výsledkom kultúry a jednoty všetkého je prekvitajúci Rod a Príroda, výsledkom civilizácie je rozvrat v spoločnosti a stav ekologickej katastrofy v Prírode. Dobrým príkladom je film Avatar. Domorodci chápali svoju zem ako vzájomný súvis všetkého čo existuje, civilizácia sa zaoberala len drancovaním prírody a likvidáciou všetkého, čo stojí v ceste ziskom. Život má len cenu peňazí. Podklady na Avatar, rovnako ako na Hviezdne brány boli prevzaté zo Slovansko-Árijských Véd. Tie sa tam dostali s prisťahovalcami po druhej svetovej vojne. Okrem niektorých princípov to dokazujú aj názvy prevzaté z Véd a použité vo filmoch.
Priblížme si v skratke v čom je podstatný rozdiel medzi Vierou a náboženstvom čo do chápania existencie. V súlade s Knihou Svetla je náš Svet Javi a štvorrozmerný svet „najprimitívnejšou“ formou existencie v našej Galaxii. Ak človek Bieleho Vesmíru, t.j. človek bielej rasy zomrie a prejde trojstupňovým súdom po smrti – „postup“ podlieha splneniu svojich povinností voči Rodu – rodí sa v najbližšom vyššom harmonickom bielom Vesmíre, t.j. v šestnásťrozmernom Vesmíre. Po smrti v šestnásťrozmernom Svete sa rodí v 256 rozmernom Svete. Harmonické Svety sú vždy druhou mocninou východzieho sveta. Toto sa vo Svete Navi opakuje 16x. Potom nastáva možnosť postúpiť do Sveta Pravi.
Človek sveta nižšej mernosti sa do sveta vyššej mernosti môže dostať len tým, čo voláme smrťou, pretože telo nižšej mernosti nie je schopné existovať vo svete vyššej mernosti. Naopak to však možné je. Človek zo sveta vyššej mernosti môže zostúpiť do sveta nižšej mernosti a vrátiť sa bez nutnosti prechádzať opakovane smrťou. V našej kultúre sa takýto ľudia nazývajú Pútnici. Pútnik je bytosť zo 16 alebo 256 rozmerného sveta, ktorá cieľavedome zostúpi napríklad na našu Zem. Takéto bytosti prichádzajú cielene vykonať nejakú úlohu. Spravidla v mladosti zbierajú poznanie, ktoré v dospelom veku pretavia do nejakého druhu učenia tak, aby umožnili cieľovej skupine, kvôli ktorej prišli, duchovný rozvoj. Takýto pútnik bol napríklad Kristus, ktorý však neprišiel zakladať kresťanstvo ale priniesť Židom tretí element – Ducha – aby tí, ktorí ho príjmu sa „mohli stať ako deti“ a vzbudí sa v nich svedomie. Človek bielej rasy sa už rodí s Duchom, t.j. princíp vlády svedomia mu je daný. Málokto si totiž dnes uvedomuje, že nie všetci ľudia sa rodia so svedomím. Duša a telo – len dva elementy – nie je dosť. Svedomie je schopnosť rozoznať dobro od zla, zatiaľ čo rozhodovací systém bytosti bez svedomia je založený na princípe „osobne výhodné/ osobne nevýhodné“. Slovo svedomie pochádza pôvodne z dvoch staroslovienskych slov a dnes môžeme chápať význam ako spoločné vedomie – s našimi Predkami a Bohmi vo Vyšších Svetoch. Svedomie je totiž jedno-jednoznačná entita pre celú Galaxiu Bieleho Sveta.
Osobne výhodné znamená osobný prospech, tento však nesie so sebou krutosť, pretože ten, kto ide len za svojimi cieľmi neberie ohľad na iné bytosti a tak tu máme utláčanie iných rás, iných ľudí v tom istom národe, devastáciu lesov, týranie zvierat a všetko podobné.
Pôvodné slovanské zriadenie – dŕžava – bola postavené na báze moci svedomia a teda nie zákona. Stav v spoločnosti, keď rozhoduje svedomie je špecifikovaný termínmi KON alebo USTOJ – opäť pôvodné, staroslovienske výrazy. Ešte nedávno sa aj na našich dedinách chápal výraz „pokonať sa“, t.j. konať PO(dľa) KONu za vyriešenie sporu vzájomnou dohodou a nie súdnou cestou. Výraz záKON, pôvodne za–KON znamená, že sa rozhoduje za vládou KONu. Naši predkovia takto označovali to, čo je za KONom, t.j. vládu temných síl. A čo je vlastne zákon? Vôľa malej skupiny ľudí, ktorí si presadia svoje záujmy do zákona a tak sa stávajú beztrestní – z pohľadu dnešnej praxe. Každý rozumný človek však vie, že dodržiavať zákon ešte neznamená konať podľa svedomia.
Čo sa týka Ježiša Krista, on sám sa jasne vyjadril, že prišiel výlučne k „strateným ovciam domu Abrahámovho“ a naopak, výslovne varoval, že jeho učenie nesmú ísť šíriť k Slovanom – použil výraz Samárijci – je to, ako veľa iných slovanských slov – názov pozostávajúci zo skratky SAm(otn)í ÁRIJCI. Neskoršie pozmenený názov „Samaritáni“ je už len výsledkom zahladzovacieho procesu rozdelenia pôvodne jedného národa Slovanov na proti sebe bojujúce skupiny. Dôvod je veľmi jednoduchý – dieťa bielej rasy sa už so svedomím rodí, a teda Ducha po Rode otca už má. Kristus nám teda nemal čo dať.
Ďalším príkladom Pútnika je tibetský Dalajláma, ktorý sa vracia dovtedy, kým nebude úloha, ktorú si stanovil splnená.
Ale vráťme sa k Svetom rozličnej mernosti. Teda každý človek, ktorý zomrie v štvorrozmernom svete sa pri dodržaní pravidiel správneho života rodí v šestnásťrozmernom a postupne v ďalších, Vyšších Svetoch. To zároveň znamená, že jeho potomkovia, ak nasledujú spôsob života Predkov sa postupne dostávajú na tú istú cestu. Teda každý z nás má vo Vyšších Svetoch členov svojho Rodu. Ako hovoria Védy, na našej Zemi prvý raz pristáli naši ďalekí Predkovia pre 1,5 miliardou rokov. Ale všetky slovanské a árijské Rody boli v tom čase už miliardy rokov staré. A táto informácia je uložená v DNA. Týchto našich Predkov voláme Bohovia, pretože oproti nám majú nepredstaviteľné schopnosti a možnosti, sú naozaj všemohúci. Zároveň však ostávajú našimi Predkami, t.j. príbuznými a máme s nimi pokrvné puto. Viera v Bohov je teda jednoducho úcta k vlastným Predkom. „Výmena“ Viery v našich Bohov za vieru v akéhosi nejasného Boha, ktorý je zároveň Pánom je zrada vlastného Rodu. Preto kresťan jednoducho nemôže byť Slovan. Kresťan si „uchováva“ pamiatku iného národa, nie svojho. Nejde o hru slov, ale o uchovávanie pamiatky na vlastných Predkov.
Môžeme sa na to pozrieť aj inak. V zmysle našej Viery má každý človek bielej rasy pri narodení štyroch Bohov. Pozemského otca, ktorý mu dal obraz krvi Rodu – Ducha. Pozemskú matku, ktorá mu dala telo. Bohorodičku Dživu, ale inak Devu Živu, ktorá vložila do tela Dušu, a Boha Roda, ktorý Dušu stvoril. Nikto už materializovaný vo Svete Javi si nemôže vymeniť rodičov. Tí sú pre nás už jednoducho rodičmi naveky. Ale oni tiež mali rodičov, teda našich Prarodičov, ktorí taktiež mali svojich rodičov a tak reťaz pokračuje až k samotnému prvopočiatku celej bielej Rasy, ktorá má pôvod ďaleko za hranicami veku našej Zeme a vzťahuje sa k počiatkom existencie Galaxie. Teda môžeme ich pamiatku, t.j. následníctvo Predkov zradiť, ale nemôžeme pokrvné puto pretrhnúť.
„Náhodou“ sa narodiť ako člen bielej Rasy však nestačí. Biele telo, t.j. „hardware“ musí spolupracovať so správnym „software“, t.j. jasným stavom mysle a poznania. Inými slovami, musíme si aktívne uchovávať poznanie o našom pôvode a dôvodoch prečo sme tu v takom stave ako sme a aká bude blízka budúcnosť. Informácia o našom pôvode, t.j. kompletne celá informácia od začiatku nášho Rodu (ktorý mal miliardy rokov ešte pred príchodom na Zem) je uložená v našej DNA. Ale na to, aby sme ju mohli začať čerpať, t.j. aby sa otvorila rodová pamäť musí byť aj naša myseľ v zodpovedajúcom stave. Práve na to, aby sa tieto poznatky uchovali a boli dostupné naši Predkovia zostavili Slovansko-Árijské Védy. Obsahujú informácie, ktoré po prenesení do života začnú otvárať dvere k rodovej pamäti. Len takto sa dá zaručiť, že tieto cenné poznatky sa nedostanú do nepovolaných rúk a nebudú použité proti našej vlastnej Rase. A práve toto sa civilizácia snaží zablokovať, pretože človek bez rodovej pamäte sa stáva otrokom svojho Pána, členom stáda slúžiaceho pre uspokojovanie potrieb Pastiera, t.j. dá sa ním ľahko manipulovať ba dokonca môže byť použitý na boj proti členom vlastnej Rasy, keďže na spoločný pôvod a Bohov dávno „zabudol“.
Prečo sme sa dostali do takéto poddaného stavu? Príčin je niekoľko. Jednou z nich je dočasne zatemnenie životodarného žiarenia nášho Centrálneho Slnka (nie Jarily-Slnka), t.j. dočasne sme opustili teritórium patriace našim Predkom, t.j. bielej Rase. Naša slnečná sústava prekročila Svarožiu hranicu a vstúpila na teritórium pod vládou Temných Síl, ktoré prevzali zákonite iniciatívu s cieľom postupne si podrobiť a nakoniec zničiť našu Starú, t.j. predkresťanskú Vieru. Na to bolo potrebné zničiť naše obrady, t.j. odrezať energetické kanály bieleho človeka, ktoré sú od narodenia napojené na ten slnečný systém v Galaxii, odkiaľ daný Rod pochádza. Namiesto toho zaviedli svoje, temné obrady, ktoré systematicky presmerovávajú energetické kanály na zdroje v Temnom Svete. Takýto obrad je už krst, ale zďaleka nie je posledný.
Tento temný vek voláme Nocou Svaroga a trvá 1 620 rokov, t.j. celý Vek pod nadvládou žiarenia Čertogu Líšky. Presne toto obdobie Indovia nazývajú Kali Juga. Počas Noci Svaroga prestali naši Bohovia navštevovať Zem, ale zároveň bola celá ozbrojená moc Bieleho Sveta zaujatá galaktickou vojnou, t.j. fyzickou likvidáciu ozbrojených síl Temného Sveta, ktorí zneužili poznatky Sveta Arlegov, ktoré im sprístupnil Černobog na to, aby ľsťou a klamom obsadili slnečné systémy skoro polovice jedného ramena našej Galaxie. Temné Sily vojnu zase prehrali. Dnes je táto invázia v podstate zlikvidovaná, ostali len malé, oddelené „bandy“ votrelcov na niektorých Zemiach v našom Čertogu Svati, ktoré sú postupne fyzicky likvidované. Niečo podobné, ako po 2. svetovej vojne ostali napr. bandy Benderovcov, aj to však len dovtedy, kým ich armáda definitívne nezlikvidovala. Z Čertogu Líšky, ktorá je synonymom ľsti a klamu vychádzame a vstupuje do Čertogu Vlka, ktorý je sanitárom Prírody. Slabé a choré zničí, ale silné a zdravé prežije. A toto čaká aj našu Zem. Návratom nášho slnečného systému Jarily-Slnka späť domov, do našej Galaxie, ktorý nastane r. 7520 od UMHCH, alebo podľa kresťanov r. 2012 nastáva situácia, že naši Bohovia opäť začnú navštevovať našu Midgard-Zem. Pretože však deň a noc, t.j. Svetlo a Tma nemôže existovať naraz, najskôr dôjde k likvidácia panstva Temných Síl na Zemi a to, vzhľadom na rozšírenie ich moci, drastickým spôsobom. Inej cesty však niet, aj táto banda bude zlikvidovaná.
V súlade s Knihou Svetla šestnásť aj dvestopäťdesiatšesť rozmerné svety v Bielom Vesmíre patria so Svetlej Navi, ktorú voláme aj Slav. Inými slovami, ide o Svetlý Astrálny Svet. Bytosť zo šestnásťrozmerného Sveta Slavi sa volá Leg, bytosť z dvestopäťdesiatšesť rozmerného Svetlého Astrálu sa volá Arleg. Bytosť Temného 16 rozmerného Astrálu sa nazýva Gel, bytosť 256 rozmerného Sveta Temnej Navi sa nazýva Argel. V staroveku Gréci pridali k týmto názvom predponu „an“, t.j. vznikol dnes používaný názov angel, neskôr angelos, ktorý v slovenčine nazývame anjel. Prirodzené prívlastky pre tieto temné bytosti sú napríklad anjel smrti, anjel pomsty, anjel skazy, anjel Pána a pod. 256 rozmerné bytosti Temného Astrálu sú archanjeli.
Viackrát sme použili výraz „RASA“, ale treba povedať, že v dnešnej dobe sa používa v zásadne zmenenej forme. Ako všetky prastaré, pôvodné slová vzniklo ako skratka zo štyroch staroslovienskych slov. RASA znamená Rody Asov Strany Asov. Dnešnou slovenčinou povedané Rody Asov Krajiny Asov. Stále to však nie je plne zrozumiteľné dnešným ľuďom, pretože nevieme, čo v staroslovenčine znamená As alebo Az. As alebo Az znamená Boh žijúci na Midgard-Zemi. Krajina Asov, t.j. územie kde žijú sa preto odpradávna volá Asia alebo Ázia. As je človek bielej rasy, ktorý má aktivovaných všetkých deväť čakier a otvorených všetkých 16 kanálov vnímania sveta. Takýto človek má trvalé spojenie s Vyšším Svetom a zároveň schopnosti, ktoré podstatne prevyšujú schopnosti dnešného človeka (o problematike čakier a kanálov píšeme v inom článku na tejto stránke). Tento stav sa udržiava praktizovaním Véd a dodržiavaním prastarých obradov. Čakry sú aktivované aj zvukmi. Preto kompletná staroslovienska Bukvica obsahovala bukvy, ktoré okrem obrazov predstavovali zvuky aktivujúce celú škálu pre nás prirodzených a nenahraditeľných frekvencií a teda všetkých 9 čakier. Pôvodná staroslovienska Bukvica – dávno pred príchodom dvoch pologramotných mníchov Cyrila a Metoda – obsahovala 49 bukiev. Oni vykonali prvé oklieštenie našej bukvice tak, že niektoré bukvy – ktorých zvuky ani nevedeli vysloviť – vyhodili a niektorým zase dali grécke názvy.
Názov Rasa sa od prvopočiatkov vzťahoval výlučne na bielu rasu, inak nemal význam. Slovo sa používa aj vo význame čistý, čo potvrdzuje aj latinský výraz „tabula rasa“. Rasizmus v pôvodnom význame neznamenal nadradenosť jednej dnešnej rasy nad druhou – to je zmena významu slova – ale princíp, že každá rasa má svoj vlastný pôvod a úlohu, preto lebo pochádza z iných slnečných systémov so slnkami iných spektrálnych vlastností čomu zodpovedajú aj farby ich pokožky. Má sa teda starať o napĺňanie svojho vlastného rozvoja a nie vnucovania svojich hodnôt iným rasám. Toto je podstatou nášho učenia Ingliizmu.
V jednom článku nemôžeme obsiahnuť všetko, ale ukončíme ho aspoň krátkou informáciou o našich obradoch. Prastaré slovanské obrady neslúžia na nejaké klaňanie sa prírodným živlom alebo neznámemu božstvu, pretože naši Bohovia sú nám známi a sú aj našimi príbuznými. Živly a zvieratá máme v úcte, ale z úplne iných dôvodov. Ako sme už písali, niektorí zvieratá – tie, ktoré majú schopnosť myslieť sú tradične považované za poslov Bohov. Priblížme si to takto. My žijeme v štvorrozmernom svete a máme deväť tiel. Každá čakra vytvára jedno samostatné. Predstavme si to ako známu auru. Druh aury v skutočnosti siaha do stoviek, u niektorých ľudí tisícok kilometrov. Takto naše telo komunikuje s okolitým rastlinstvom, ktoré na základe potrieb nášho tela pridáva do seba presne tie látky, ktoré potrebujeme aby sme boli zdraví. Preto by sme zásadne nemali jesť potravu, ktorá pochádza z väčšej vzdialenosti ako 500 – 700 km. A vôbec by to už nemala byť potrava z južnej pologule, ktorej energia má opačnú polaritu. Jedlo z cudzích oblastí nemusí nevyhnutne alebo hneď znamenať choroby, ale nastáva tu iný problém. Rastliny rastú v energetických poliach okolo žijúcich bytostí, a to nielen tých viditeľných. Tieto vkladajú do nich svoju energiu, ktorá je prenášaná na nás, a okrem zabezpečenia prežitia nám takto podáva schopnosť vnímať naše okolie a rozumieť mu. Ak jeme cudziu energiu prestávame rozumieť vlastnej Prírode a začíname ju ponímať ako čosi cudzie, k čomu nemáme vzťah. Výsledok vidíme na každom kroku.
A takto Vyšší Bohovia – čím starší tým viacrozmernejší – majú oveľa zložitejšie síce okom neviditeľné, ale ich vlastné energetické polia. My v týchto poliach žijeme, pretože žijeme vo Svetlom Vesmíre. Toto zároveň znamená, že istým spôsobom žijeme „vnútri“ tiel našich Bohov, a teda niet divu, že sú vševediaci, pretože poľahky zistia, čo sa vnútri ich „tiel“ deje. Niekedy ale pod rozličnými vplyvmi nevieme čo robiť, a vtedy patričný Vyšší Boh vyšle zviera, ktoré závisí od jeho druhu energie aby nám takto dal signál čo robiť. Preto orol oznamuje vôľu Perúna či medveď Svaroga. Zabiť takéto zviera je ťažký zločin. Nuž preto naši Predkovia považovali ukázanie sa takýchto zvierat po položení otázky na konkrétneho Boha za jeho odpoveď.
Slovanské obrady ani obete nikdy neboli krvavé, naopak, obetovanie živej bytosti je tradične považované za porušenie vôle našich Bohov, teda za ťažký hriech. Práve tak sme nikdy nekľakali na kolená, lebo nijaký Svetlý Boh nie je ani Pán, ani Pastier, lebo to by znamenalo popretie princípu Slobody, teda jednej z vlastností Perúna. Nikdy sme nemali peniaze a bankárov, zákony a sudcov, štát a úradníkov, lebo to by znamenalo popretie princípu Svedomia, t.j. Boha Svaroga. Nikdy sme neodopreli pomoc iným Rodom keď o to požiadali, lebo to by bolo popretie princípu vzájomnej pomoci, t.j. Boha Sventovíta.
Naše obrady však predstavujú komunikáciu s našimi Bohmi, nie slepé hádzanie sa na kolená čí zem. Ako ich rozoznáte? No dnes je veľa samozvaných „prorokov“, ktorí sa špecializujú na zavádzanie pseudoobradov. Tak teda niekoľko princípov. Na našich obradoch horia ohne, okolo ktorých krúžia chorovody, t.j. ľudia sa pochytajú za ruky a krúžia jedným alebo druhým smerom okolo vatier. Týchto chorovodov môže byť okolo jednej vatry niekoľko a môžu krúžiť aj opačnými smermi. Ďalej, naša bytosť pozostáva z 3 zložiek – tela, Duše a Ducha. Preto na našich obradoch musia byť zastúpené všetky živly, aby sa očistili všetky zložky. Musí tak byť rieka, pretože v nej očisťujeme telo. Skáčeme cez vatru, lebo oheň čistí auru, t.j. Dušu. A chodíme po žeravej pahrebe, lebo posilňujeme Ducha. Popri tom beháme po zemi a skáčeme vo vzduchu, takže kompletne obsiahneme všetky živly. Ak chodíte na “slovanské“ obrady a tieto princípy tam chýbajú – určite to neorganizujú Slovania – bez ohľadu na „imidžovky“…
