Veľmi zaujímavý prevzatý článok:
Oficiálne sa predpokladá, že Ruské impérium predalo Aljašku Spojeným Štátom. Otázka „predaja“ Aljašky je známa každému. Predpokladá sa, že Ruské impérium predalo toto územie Spojeným Štátom Americkým. V skutočnosti nešlo o žiaden predaj.
Ruské impérium bolo v tom čase ohromnou ríšou, do ktorej patrili aj USA, ale aj Nemecko, Francúzsko a Anglicko.
Pred 150 rokmi Ruské impérium odovzdalo Aljašku svojmu subjektu – USA.
Preto nedošlo k žiadnemu predaju inej krajine, ale išlo o odovzdanie územia do správy druhého subjektu tej istej krajiny – Ruského impéria.
Situácia bola analogická tej, ktorá sa odohrala v 20. storočí s Krymom. Tento ruský polostrov ukrajinský kukučník Nikita Chruščov vyňal spod riadenia Centrálneho Ruska (vtedy RSFSR) a odovzdal ju pod správu oblasti odkiaľ pochádzal (vtedajšej USSR).
Až neskôr – o 50-60 rokov – začali Ukrajinci hovoriť o svojej vlastnej dlhovekej štátnosti, úplne zabudli na sovietske obdobie spoločného štátu s Ruskom (ZSSR) a pokúsili sa nezákonne si prisvojiť odovzdané ruské územia – teda Krym. Je to ohromná zásluha dnešného Prezidenta Ruska Vladimíra Putina, že prinavrátil Krym do zostavy Ruska.
150 rokov to boli naše kukúčatá. Prišli na ruské územie z neznámych ostrovov Nemecie (tam, kde žijú Nemci). A vtedy Aljašku – tak, ako za našich čias Krym – tiež odovzdali do správy Amerike. A potom Američania jednoducho zabudli, že v tých časoch boli aj oni subjektom Ruského impéria.
V skutočnosti ako dôkaz možno uviesť nasledovné. Všetci vedia, že súčasná Kanada je kolóniou Anglicka, pričom jej najvyšším predstaviteľom je nedávno zosnulá Alžbeta II., kráľovná Veľkej Británie.
Málokto vie, že aj v USA je hlavou tá istá moc reprezentovaná britským monarchom. USA sú tiež kolóniou Veľkej Británie. V podstate práve preto nedávno prebehli udalosti, ktoré sú spojené s možným uvedením Donalda Trumpa na post kráľa Veľkej Británie.
Alžbeta II. nosila „priezvisko“ „Windsor“, ktoré dostala iba nedávno – v roku 1917. V tom istom roku aj Nikolaj II. dostal „priezvisko“ „Romanov“. Teda do roku 1917 „Windsorovci“ a „Romanovci“ – ako aj ďalší členovia tejto kráľovskej rodiny – boli predstaviteľmi JEDNÉHO rodinného klanu. A práve tento kontroloval mocné Ruské impérium.
Do roku 1917 – teda aj v časoch odovzdania Aljašky (1867) – táto jedna rodina kontrolovala viacero štátov dokopy, a po revolúcii r. 1917 každý klan tejto rodiny dostal svoju časť Ruského impéria. Členovia tejto mafie (rodiny) si prisvojili nové priezviská a rozišli sa po svete.
Následkom toho sa objavili USA. Až v roku 1917. Aj Aljašku si ponechali práve tak, ako Krym mohol ostať u odtrhnutej sa Ukrajiny.
Ako doplnok k tejto otázke predstavujem svoj rok starý materiál. Bude užitočné si ho prečítať z pohľadu otázky Aljašky.
* * *
Dnes predpokladáme, že na nasledovníka Alexandra II. – ako aj imperátora Nikolaja II. Romanova – vplýva ten istý súbor génov ako u Napoleona, Hitlera, Einsteina a mnohých ďalších „Španielov“ – Iberíjčanov.
Týmto „Španielom“ aj posielal Alexander II. zlaté poklady nakradnuté v Rusku. To, čo nedokázal s Ruskom urobiť Napoleon, dokázal jeho nasledovník – Alexander II. Presne tak – nasledovník! Veď Alexandrovi II. udelil španielsky rád Zlatého Rúna (1826) samotný Napoleon! Brat imperátora-smoliara.
Historik P. A. Zajončikovskij napísal: „Vláda Alexandra II. realizovala „germanofilskú politiku“, čo nezodpovedalo záujmom Ruského impéria. Napomáhala tomu pozícia samotného monarchu: „Požehnaný svojim strýčkom – pruským kráľom – a neskôr pruským kráľom Wilhelmom I. všakovako napomáhal, aby sa vytvorilo jediné, militantné Nemecko“.
Ruský neruský imperátor, ktorý zaujal trón Ruského impéria, sa zaoberal otvorenou sabotážou v prospech Nemecka. Nuž hľa, tu je názorný príklad prejavu multikulturalizmu a tolerantnosti – akonáhle sa cudzie prvky dostanú do zdravého organizmu, začnú ho požierať. Imperátorské rodiny neboli žiadnou výnimkou.
Takže v roku 1854 sa odohrala mytologická udalosť – prišiel piaty mesiáš po Kartáginskej ére. V skutočnosti na ruský trón nastúpil Alexander II. Mesiášska choroba pravidelne zasahuje vládcov, pričom každý z nich najradšej podháňa kalendár tak, aby dostal mesiášsky štatút. Alexander II. nebol výnimkou. Vystúpil, ochorel a začal napravo a naľavo realizovať svoje mesiášske „práva“.
Ale vynechajme etiku. Ide o geopolitiku. Akonáhle sa Alexander II. cítil ako mesiáš – podobne mytologickému Kristovi – začal upravovať Zemeguľu.
Hlavnou úlohou – ktorú bolo vtedy potrebné urobiť – bolo prenesenie nultého poludníka z Ruského impéria. Do opatrení Alexandra II. bol nultým poludníkom Pulkovský poludník, ktorý prechádza cez Pulkovské observatórium v Petrohrade.
Pulkovský poludník je starý variant Osi Sveta, pred Greenwichom. Práve preto na Pulkovskej osi stoja Petrohrad, Kyjev aj pyramídy v Gíze. Áno, dokonca aj Veľký Novgorod na geografických mapách Encyklopédie Brokgauza a Eftona stojí na 1. stupni východne od neho.
O tom, že určité sily sa pripravovali na príchod mesiáša v roli Alexandra II. svedčia aj prípravné udalosti, ktoré sa odohrali o niečo skôr. Napríklad už v roku 1843-1844 bolo vykonaných niekoľko špeciálnych expedícií, ktorých cieľom bolo určenie presnej hranice medzi Pulkovom a Greenwichom.
Tu je treba spomenúť ešte dva nulté poludníky miestneho významu. Jeden z nich je Parížsky poludník. Druhý je Ferro poludník. Prechádzal skrz ostrov Ferro (dnes El Hierro). Názov oboch poludníkov bol odvodený od mena Perúna: spomeňme starý názov Južnej Ameriky „Peru“, alebo „Peruánska zem“.
Úloha mesiášskych činov Alexandra II. spočívala v tom, aby preformátoval Zem. Preniesol nultý poludník do Greenwichu a tým odrezal Americkú polguľu s jej Novým Svetom od Starého Sveta. Zem sa rozdelila na dvoje: tento svet je Starý – tento svet je Nový.
Samozrejme, že toto rozdelenie je mytologické, iluzórne. Tomu treba rozumieť. Ale jeho význam je pre civilizáciu ohromný. Preto z pohľadu následkov takejto zmeny Sveta bola činnosť Alexandra II. mesiášska. Po množstve meraní, výpočtov a rokovaní v roku 1854 bolo na Medzinárodnej poludníkovej konferencii vo Washingtone rozhodnuté, že za bod odpočítavania dĺžok na celej zemeguli bude určený Greenwichský poludník.
Treba spomenúť, že hraničný bod – 1854 – neprebiehal pokojne, otázky Deličov Zeme sa riešili nie iba vo vedeckých a náboženských sférach, ale aj na bojových poliach.
V roku 1854 sa začala Krymská vojna medzi Ruským impériom a anglo-francúzskymi vojskami. Trvala jeden rok a jej význam spočíval v tom, aby sa prostredníctvom opisu vojny – bojových operácií – ukázala história toho, že Krym už prestal byť Centrom Sveta.
Vojská za neho bojovali skôr z inercie až sa nakoniec naň vykašľali.
V tom istom roku 1854 sa začala vojna aj na Americkom kontinente. Historici ju nazvali „Občianska vojna v Kansase“. Ale v skutočnosti išlo o podporu toho istého mýtu, keď Deliči Zeme si pripravili pôdu pre nové akty formátovania Zeme.
Rovnako v tom istom roku – 1854 – bola v USA založená Republikánska strana – Strana vojny.
A práve preto, aby sa novým Centrom Sveta stal Nový Svet – USA – Spojené Štáty začali skupovať zem. V roku 1853 sa kúpená zem s názvom Arizona a New Mexiko stali súčasťou USA, pričom došlo k stanoveniu konečnej polohy juhozápadnej štátnej hranice.
Zaujímavosťou je, že prvý raz myšlienka o predaji Aljašky zaznela v tom istom čase – roku 1853 takúto ponuku vyslovil generálny gubernátor Východnej Sibíri N. N. Muraviov-Amurskij. Očividne, USA začali zbierať zeme na vytvorenie nového Centra Sveta – na ekonomické, politické aj vojenské ovplyvňovanie.
Na pozadí svojich geografických strádaní a sabotážnych spoluúčastí v prospech Nemecka, v roku 1867 Alexander II. odovzdal Ruskú Ameriku – Aljašku – akýmsi Spojeným Štátom. Skutočná imperátorská sabotáž, dvorní úslužní historici na obranu povedali: nuž, imperátor nemal dosť peňazí.
Ale takto vzniká úplne logická otázka: a čo s vozmi plne naložených zlatom, ktoré boli poslané do Španielska? Znamená to, že ani na nich nestačili peniaze?
V samotnej Amerike prebehla Občianska vojna medzi Severom a Juhom. Podstatou tejto vojny nebolo žiadne otrokárstvo, ako tvrdia dnešní historici. V USA neexistovalo žiadne otrokárstvo. Africkí a iní migranti – ako aj dnes – hľadali pre seba ľahší život na cudzom chrbte, t.j. na Americkom kontinente. Dúfam, že dnes to začalo chápať viac ľudí – na príklade Európy okupovanej migrantmi.
Očividne predaj Aljašky nebol predajom v dnešnom ponímaní slova, pretože išlo o niečo úplne iné. Slovo „predaj“ pochádza z pre-dať, čo znamená odovzdať, dať. Napríklad predanie dievčaťa do služby či odovzdanie chlapca do učenia. Preto zmysel predaja Aljašky pozostáva nie z príjmu peňazí, ale z odovzdania druhej krajine.
Význam tohto odovzdania spočíva v tom, že v Amerike Romanovci vytvorili svoj vlastný Tretí Rím.
A v tejto spojitosti vyzerá zvláštne to, že historici akosi úporne šíria fámy o tom, že akoby v roku 1862 Alexander II. rýchlo schudobnel. A to schudobnel až tak, že – podľa názoru historikov – bol dokonca prinútený si požičať od Rothschildovcov 15 miliónov Libier šterlingov za 5% ročného úroku.
Odkiaľ sa vzala takáto požičaná suma? Prečo sú percentá za úver práve také? O čo ide v tejto pôžičke? Na to historici nedávajú žiadnu rozumnú odpoveď.
Ale zato sa tento nimi vymyslený dlh stal „podstatou“ toho, prečo Ruské impérium odovzdalo Aljašku Spojeným Štátom. Podľa názoru historikov, tento dlh Rothschildovcom možno vytvorila jeho židovská pseudo-žena Dolgoruká a Alexander II. nemal čo zaň dať. A vtedy Veľké Knieža Konštantín Nikolajevič – mladší brat vládcu – našiel východisko zo situácie. Navrhol Alexandrovi II., aby predal „niečo nepotrebné“. Pre impérium sa nepotrebnou ukázala Aljaška.
Pretože rozhovory o odovzdaní Aljašky sa začali ešte v roku 1853, nastupuje tu otázka: Alexander II. už vtedy dlhoval Rothschildovcom? Alebo svojimi rokovaniami o predaji Aljašky geniálni štátni úradníci už 9 rokov vopred predpokladali vytvorenie dlhu Alexandrom II.? Faktický predaj Aljašky sa uskutočnil až v roku 1867, t.j. 14 rokov po prvom pokuse ho zrealizovať.
Okrem toho, ak by išlo o dlh, tak imperátor Alexander II. by sa pozornejšie zaoberal peniazmi, ktoré za predaj ruskej Aljašky dostal. Ale on ich proste nedostal. Presnejšie, nezačal dostávať. Nezačal dostávať 7,5 milióna dolárov, za ktoré USA dostali 1 518 800 km2 ruskej zeme. A to potvrdzuje našu verziu o bezodplatnom prevode ruskej Aljašky Romanovcami v prospech USA.
A teraz odpovieme na otázku: prečo? Pretože sa predpokladá, že Zem je okrúhla, tak nestačilo previesť len Greenwichský meridián. Trebalo previesť aj meridián o 180°, t.j. na protiľahlej strane Zeme. A tak aj on prešiel cez Beringov prieliv a oddelil Ruské impérium on je Iných území Toho sveta, v ktorom sa teraz ocitla Aljaška.
Spolu s Aljaškou boli Spojeným Štátom odovzdané aj Aleutské ostrovy.
Ak Ruské impérium stratilo svoje zeme v podobe Aljašky, tak klan Romanovcov nestratil nič. On ako ovládal oba svety, tak ich ovláda aj teraz.
18.09.2017
Autor: Andrej Ťuňajev
