ČO NEUČIA NA HODINÁCH NÁBOŽENSTVA A ETICKEJ VÝCHOVY

Očakávali by sme, že naše deti sa učia v školách pravdu. Je to, bohužiaľ, veľmi naivný predpoklad. Štátna a cirkevná moc ruka v ruke upravujú mysle našich najmenších tak, aby síce «mysleli», ale zásadne «rovnako». Na čom vlastne stoja základy toho, čo od malička vnucujú našim deťom?

Hoci si to málokto spojí dovedna, aj z oficiálnych dejín vidno, že kým sme neboli kresťania, tak sme porážali nepriateľa vždy, keď nás napadol. Príkladom môže byť ako slovanské knieža Samo tak aj Svätopluk. Ak vieme niečo viac a otvoríme si knihu Maura Orbiniho zistíme, že naše kniežatstvo jestvovalo až do r. 991, keď zomrel Sveulado, posledný slovanský vládca na našom území. A potom – zrazu nič. Ako keby sme prestali existovať. Kde sa podeli slávni víťazi – naši slávni Predkovia? Zabudli nám povedať čo máme robiť a odišli kdesi ďaleko?

Čosi tu očividne nie je v poriadku. Naša kultúra zrazu zanikla a nahradilo ju cudzie náboženstvo. Ak dnes niekto povie, že máme prastarú, védickú kultúru, tak už sami «tiežslovania» medzi nami začnú odporovať, že na to nie sú nijaké dôkazy. Nijaké Slovansko-Árijské Védy, nijaká Velesova kniha… nič. Ale čo vlastne majú v rukách tí, ktorí nás už vyše 1 000 rokov zotročujú? Nuž, volajú to Biblia. Je to predsa «Kniha kníh» a je prastará. A aká «prastará» vlastne je?

Biblia sa ako jedna ucelená kniha objavila až v 18. Storočí. Dovtedy existovali knihy, ktoré ju dnes tvoria, každá samostatne – čo nie je až také neobvyklé. Bibliu tvorí Starý a Nový zákon. Laik by predpokladal, že aspoň Starý zákon existuje ako jedna kniha už dobre že nie päťtisíc rokov. V skutočnosti bol po prvý raz spísaný ako jedna kniha až okolo r. 1080 n.l. Staršie vydania proste neexistujú.

Ba čo viac, neexistujú ani prvotné zdroje. Všetci vidia Bibliu len v takom stave, ako ju môžu kúpiť v obchode. Ako existuje viac Biblií, rovnako existuje aj jej viac prekladov – znení.

Naše Védy rovnako dlho existovali ako samostatné knihy v rozličných formách zápisu. Boli to Charatie, Santie, Trjagy – až r. 1944 sa vydali spolu a teda previedli na súčasný jazyk. Charatie sa zapisovali Karunou (runovým písmom) – napríklad Kniha Svetla. Slovo Múdrosti Volchva Velimudra je zase napísané hlaholikou.

Podobne aj indická Máhabhárata – Lesná kniha – v dnešnej podobe bola zapísaná až v novoveku. Ale ani to nie je všetko. Platón, Sokrates a ďalší grécki «klasici» sa objavili po prvý raz až v 16. storočí a aj to v latinčine. Nikde na svete neexistuje originál, napísaný v starogréčtine. Nikomu to však NEVADÍ. Ale akonáhle príde reč na starobylosť a pôvod Slovanov – celá armáda «odborníkov» má «argumenty», že nič také neexistuje.

Podstata však nie je v papyrusoch a tabuľkách, ale v duchovnom obsahu nášho dedičstva. Pravda odhaľuje parazitickú podstatu panujúceho systému. Napríklad, na území Ruska archeológovia dobre že nie v každom rohu vykopávajú pozostatky bieleho človeka, ktorý žil pred desiatkami tisíc rokov, ale učebnice aj tak uvádzajú históriu Slovanov len kdesi od 4. storočia, iné sa jednoducho nehodí do parazitujúcej ideológie.

Národ však už cíti, že svetlý zajtrajšok nenastane, ak sa dnes nevyrovnajú všetky pozdĺžnosti z minulosti.

Nuž tak či onak, ak aj dnes je väčšinový svetonázor kresťanský, t.j. importovaný, najväčšie činy v minulosti sme vykonali pod starou Vierou, nie náboženstvom. Tak či onak, Stará Viera patrí to do našej minulosti. A ak patrí, tak by sa o tom mali naše deti v škole učiť – ostáva však úplné ticho.

Nuž, základné princípy našej Starej Viery si môžete prečítať v článku o Zásadách Ingliizmu a odporúčané princípy v prikázaniach Svetlých Bohov. Tolerancia k iným svetonázorom je zásadnou súčasťou našej Viery. Každý, kto si prečíta tieto zdroje zistí, že nič satanistické, škodlivé a extrémistické (vraj sme rasisti) vo Védizme (Ingliizme) niet. Rovnako v Slovansko-Árijských Védach nenájdete nič proti judaizmu, kresťanstvu, či islamu. Védy boli zapísané tisícročia pred ich objavením sa.

Ale čo to vlastne učia naše deti? Porovnajme si našu Prastarú Vieru, judaizmus a kresťanstvo. Nie podľa dojmov – totiž drvivá väčšina kresťanov nepozná ani vlastný Zákon, ktorého princípom vždy je, že jeho «neznalosť neospravedlňuje» – ale ani podstatu toho, na čom stojí. No my nebudeme však vychádzať z dojmov a toho, čo si kresťania «myslia že platí», ale z toho, čo je podložené ich vlastným písaným textom. Analyzujme si, čo každý z uvedených svetonázorov považuje za hodnotné, za to, čo formuje osobnosť človeka od malička. Do porovnávania nezahŕňane Islam – najmä preto, lebo je veľmi podobný kresťanstvu, hoci z pohľadu kresťanstva je mohamedánstvo heréza. Aspoň takto a jednoznačne hovorí o Islame sv. Ján Damascénsky vo svojom diele «O sto herézach». Jeho heréza č. 100 znie:

«EXISTUJE EŠTE AJ DOTERAZ HERÉZA, KTORÁ JE SILNÁ, UVÁDZAJÚCA NÁROD DO POBLÚDENIA, NÁBOženstvo izmailitov, predchodcu antikrista… majú lžiproroka, ktorého nazývajú Mohamed. Tento sa oboznámil so starým a novým zákonom, ale stýkajúc sa aj s arianizmom, zostavil svoju herézu. Zhromažil okolo seba toto plemeno hovoriac, že má blahozvesť, rozšíril fámu, že mu bolo z neba zoslané písmo. Vo svojej knihe zapísal niektoré smiešne udalosti, a odovzdal im ju, aby si ju uctievali».

Tolerantnosť voči iným náboženstvám z textu tohto svätého muža priam srší…

Pozrime sa súhrnne na ľudské morálne hodnoty v spomenutých svetonázoroch. Pre lepšiu názornosť si ich vypíšme vo forme tabuľky:

Ako vyplýva z tabuľky, judaizmus – ako neskoršia ideológia – prevzal z védizmu všetky lepšie, vôľové, vlastné, silné, život udržiavajúce hodnoty a doplnil ich o iné hodnoty: lož, podlosť, šovinizmus, bezočivosť, zlodejstvo, podvádzanie, neumiernený despotizmus, neumiernenú vôľu k vládnutiu a peniazom.

Tieto vlastnosti nie sú ohováraním, či vytváraním umelých konštrukcií. Pri detailnej analýze Starého zákona zistíte, že Biblia je svojou podstatou extrémistická literatúra, ktorá obsahuje výzvy na zabíjanie a násilie a propaguje patologické zverstvo a sadizmus. Práve preto podalo v Rusku vedenie Ruského protifašistického zväzu v Jekaterinburgu krajskému prokurátorovi trestné oznámenie so žiadosťou o prehlásenie Starého zákona za extrémistickú literatúru (http://darislav.com/support/570-bibleextrem.html), pričom v oznámení sa uvádza: «… Starý zákon predstavuje extrémistickú literatúru. Na potvrdenie tohto tvrdenia stačí pozrieť do konkrétnych textov Starého zákona.»

Jeden z hlavných argumentov, ktorí používajú neprajníci návratu našej starej kultúry je dezinformácia, že naša stará kultúra je rasizmus – ale v dnešnom, zmenenom význame starého slova. Jedným z «odborných» argumentov je napríklad fakt, že používame prastarý solárny symbol – svastiku – od nepamäti. O svastike a lžiach s ňou spojených si povieme v samostatnom článku, zatiaľ stačí vedieť, že v Európe je ako symbol fašizmu zakázaná v jednej jedinej krajine – Nemecku a symbolom fašizmu je fascio, nie svastika. Za posledného predsedníctva Nemecka v rade EÚ sa pokúsila nemecká kanclérka Merkelová o presadenie celoeurópskeho zákazu tohto symbolu. Návrh absolútne prepadol – proti sa postavilo veľa krajín – v podstate všetky severské, kde sa svastika používa od nepamäti dodnes, ale dokonca aj také krajiny ako Veľká Británia. Ide o to, že na jej území žije veľké množstvo Hinduistov a Budhistov, pre ktorých Viera bez svastiky nemá význam. Minulého roku sa spor o používanie svastiky dostal na Najvyšší súd Litvy – ktorý rozhodol v prospech požívania svastiky v krajine ako prastarého symbolu, ktorý nemá nič spoločné s fašizmom.

Ale, keď nám kresťania ako tiežslovania vytýkajú rasizmus a netolerantnosť, pozrime sa naozaj do Starého zákona. Čo tu naozaj možno nájsť? Ako pomocník nám môže poslúžiť už spomínané trestné oznámenie Zväzu protifašistických bojovníkov v Rusku na Starý zákon ako extrémistickú literatúru – prečo uvidíte sami. V ďalšom si uveďme niekoľko bodov a argumentov uvádzaných v predmetnom oznámení:

NAVÁDZANIE NA VRAŽDENIE A NÁSILIE:

Hebrejský Boh Jahve je jedným z najkrutejších bohov na Svete. O podstate hlavného judského boha hovorili už gnostici. Tvrdili, že hlavný judský boh Jahve je v skutočnosti diabol. Nie je teda prekvapením, že rozsah opísaných zverstiev Židov nemá vo svetovej histórii obdobu. Základom tohto učenia je sadizmus:

«ALE V MESTÁCH TÝCH NÁRODOV, KTORÉ PÁN, TVOJ BOH, TI DÁVA AKO TVOJE VLaSTNíCTVO, NENECHáš ANI JEDNIDú DušU NAžIVE. MUSíš ich všetkých zahubiť – chetitov, amoritov, kanaáncov, perizejov, hivitov a jebusitov – ako pán, tvoj boh, ti to nariaďujem.» [Deuteronomy 20:16-17].

«zabite všetky deti mužského rodu a všetky ženy, ktoré mali muža. Ale môžete si pre seba vziať a nechať všetky dievčatá, ktoré nepoznali muža». [Numeri 31: 17-18].

«a ak budeš počuť, že v ktoromkoľvek meste, ktoré ti dal pán na prebývanie, sa objavili nejakí darebáci medzi vami a že zviedli obyvateľov týchto miest aby slúžili iným bohom, ktorých nepoznáš, musíš vyšetriť taký prípad starostlivo. Ak zistíš, že to je pravda, a že táto nehanebnosť sa odohrala medzi vami, musíš zabiť všetkých obyvateľov toho mesta ostRím meča zahubiŤ mesto a všetok život v ňom, dokonca aj dobytok. Keď zhromaždíš všetku túto skazenosť na hromadu uprostred námestia, musíš spáliť mesto ako horiacu obetu pánovi, tvojmu bohu.» [Deuteronomy 13: 13-17].

Nariaďujú zabíjať aj prorokov:

«ale toho proroka alebo snovidca musíte usmrtiť za to, že vás odviedol od cesty, ktorou pán, váš boh vám nariadil ísť…» [Deuteronomy 13: 6].

Niet zľutovania u Židov ani pre najbližších príbuzných, ak by ich oslovila cudzia viera:

«ak tvoj vlastný brat, alebo tvoj syn, alebo tvoja milovaná manželka… tajne slúži iným bohom, ktorých ty a tvoji otcovia nepoznali, bohom iného národa… nemaj s nimi zľutovania ani ich nepočúvaj… ale zabi ich…. Ukameňujte ich na smrť…» [Deuteronomy 13: 7-11]

«a povedal mojžiš izraelským sudcom: každý z vás zabije tých, ktorí prešli k baal-peorovi». [Numeri 25:5].

«ak sa medzi vami nájde niekto… kto slúži iným bohom, alebo uctieva slnko, lunu, alebo slúži nebeským zástupom… tak vyvedieš toho muža (alebo ženu)… a ukameňuješ na smrť.» [Deuteronomy 17: 2-5].

Prevažná väčšina prastarých tradičných vier všetkých národov sveta je založená na ctení si slnka – božského zdroja svetla, tepla, energie a života. Starý zákon ich všetky odsúdil k smrti. Všimnime si, že z tzv. Desiatich prikázaní je druhé zákazom «zobrazovania toho, čo je hore na nebi» [Exodus 20:4]. Nie je to náhoda. Urobili to preto, aby človeku zakázali poznatky o vesmíre a o mieste, ktoré vo vesmíre zaujíma Zem. Vychádzajúc z tohto prikázania, zverskí «služobníci (otroci) boží» zabíjali všetkých astronómov, astrológov, matematikov a podobných vedcov. Viac ako 13 miliónov ľudí zhorelo na hraniciach.

Zaujímavá informácia je v [Exodus 21:16]. Tu môžete na vlastné oči uvidieť, ako sa mení obsah Biblie. V pôvodných textoch a prekladoch sa hovorí: «kto ukradne človeka zo synov Izraelových… ten sa musí odvzdať smrti». V mnohých dnešných, «demokratických» prekladoch vypadlo slovko «synov Izraelových». V pôvodnom znení sa hovorí doslovne, že nie je dovolené unášať synov Izraelových, druhých ľudí kradnúť je povolené. Ak to vynechali v preklade, zmenili tým charakter náboženstva?

Ďalšia ukážka náboženskej netolerancie:

«ktokoľvek obetuje akémukoľvek bohu, okrem pánovi samotnému, musí zhynúť». [Exodus 22:18]

Kto vykonáva akúkoľvek prácu v sobotu, musí zahynúť [Exodus 31:15].

PropagÁCIa patologického zverstva a sadizmu

Starý zákon neodsudzuje zverské pogromy, ktoré «otroci boží» vykonávajú systematicky na zachvátených územiach. Ba naopak, všetko je v súlade so zákonom:

«a takto pán, náš boh, vydal do našich rúk oga, kráľa bašanu so všetkými jeho ľuďmi. Nalož s nimi ako si naložil so sihonom, kráľom amoritov, ktorí žili v hešbone… aj tu sme zničili všetky mestá aj s mužmi, ženami a deťmi…». [Deuteronomy 3:3-6].

«i zabili sme jeho aj jeho synov a všetkých jeho ľudí, až dokiaľ neostal spomedzi nich ani jeden živý, a zobrali sme všetok jeho majetok a zem.» [Numeri 21:35].

«A VTEdy SME sa zmocnili všetkých jeho miest a všetkých sme ich pozabíjali, ich mužov, ženy a deti; nikto neostal živý. » [Deuteronomy 2:34].

Ako inak nazvať opisované zverstvo Júdejcov ako patologické. Pred tým ako vstúpili do «zeme zasľúbenej», ktorú im síce Mojžiš sľúbil, ale ktorá bola už oddávna obývaná, vyslal Mojžiš niekoľko vojakov na prieskum. Keď sa vrátili, začali povzbudzovať Židov takto:

«… nebojte sa ľudí tejto zeme, sú pre nás iba jedlo!» [Numeri 14:9].

Úplne zlikvidovali veľa národov tak, že po nich neostalo ani pamiatky. Za čias kráľa Dávida Júdejci zversky zlikvidovali celé obyvateľstvo kráľovského mesta Ammonitov menom Rabbah. Ľudí zaživa rezali pílami, bili železnými kladivami a sekerami či hádzali ich zaživa do rozžeravených pecí [2 Samuel 12:31]. Tu rovnako ako v niektorých predchádzajúcich prípadoch záleží od prekladu Biblie. V ruskom preklade sa môžete dočítať pravdivú formuláciu, v «demokratickom» americkom sa dozviete, že ich «dali pracovať s pílami, kladivami, sekerami či pecami». Už len to by bolo zvláštne, že o takejto «blahosklonnosti» sa nedá v iných prípadoch dočítať – vždy vyhladzovali celé obyvateľstvo. A keď už ich dali takto pracovať, tak prečo nie napríklad šiť odevy či miesiť cesto na chlieb? Ostatne, pravda sa dá dokázať porovnaním s pôvodným, židovským textom…

Židovský Pán boh po smrti Mojžiša vsadil na Jozueho (Ježiša) Navina. Ako zvyčajne, bol to človek bezhraničnej krutosti a sadista. Kto nesúhlasí s touto charakteristikou stačí, ak nahliadne do zdroja [Jozue 6:20-23] pre overenie si, čo urobil, keď dobil mesto Jericho: «… ZABILI MEČOM všetky živé bytosti v meste: mužov a ženy, mladých a starých, aj volov a ovce, aj oslov. »

Vojny sú trvalým sprievodným javom dejín existencie ľudstva. Zabíjanie vojakov je ich súčasťou. No masové vraždenie žien, starcov, detí, úplné vypálenie miest – to je už ničím neospravedlniteľné zverstvo. Je to skutočný fašizmus a úplná genocída druhých národov. Nuž prečo tu mlčia tí, ktorí nám Slovanom vyhadzujú na oči, že sme rasisti?

Ježiš (Navin) sa len tak nezastavil. Také isté zverstvo zavŕšil s mestom Ai [Jozue 8:24-29]. Potom: «… zničil mesto ohňom a obrátil ho na večné rozvaliny, pustatinu akou je až dodnes. Kráľa Aiu obesil na strome…». Také isté zverstvá napáchal s ďalšími mestami: Makkedah, Libnah, Lačiš, Gezer, Eglon, Hebron, Debir, Asor (presná podoba názvu sa môže líšiť v závislosti od prekladu). Všetkých ľudí – vrátane žien a detí – vyvraždil, mestá spálil, všetkých kráľov obesil na stromoch [Jozue 10:28-38].

Možno tu je odpoveď na otázku: «Prečo vlastne po všetky časy všetky národy sveta tak nemajú v láske chudákov nešťastných Židov?»

Egypťania svojho času pritúlili vo svojej krajine Židov a zachránili ich pred hladom. A aká sa im za to dostala vďaka? Kruté vraždenie, vyzvedačstvo, okradnutie. Tu je ukážka jednej z obľúbených činností Pána boha: «o polnoci Pán zabil každého prvorodeného v krajine egypt, od prvorodenca faraóna po prvorodenca zlodeja, ktorý bol vo väzení…» [Exodus 12:29]. Nuž a tieto zverské vraždy mládencov oslavujú každoročne ako sviatok – Paschu…

Ako vidíme, krátka analýza by nás mala prebudiť a mali by sme sa pozastaviť ohľadom bezpečnosti slovenského národa vo vzťahu k náboženstvu.

Pozrime sa na ďalšie importované náboženstvo – kresťanstvo. Mnohí kresťania vás hneď informujú, že Starý zákon nemá nič do činenia s Novým zákonom, pretože tento je už od neho úplne nezávislý. Ako zvyčajne, neprekvapí nás to. Kresťania nečítajú vlastné texty. To im však nebráni, aby nevedeli, že ony sú jediné správne riešenie. Nuž ako teda? Nech je to akokoľvek, každý človek dnešnej doby pozná: «neznalosť zákona neospravedlňuje». Veď práve v tomto sa vláda Temných Síl – realizovaná v spoločnosti Zákonom, líši od vlády Svetlých Síl, t.j. od vlády Svedomia. Už sme to rozoberali inde, ale v skratke – každý vie že «bezúhonný» pred zákonom neznamená automaticky v súlade so Svedomím. To, že nečítajú vlastný Zákon neznamená, že – ak už sa pod neho tak vehementne kladú a navštevujú svoje kostoly – neplatí na nich celý. Ostatne, hovorí im to aj ich Pán, a síce že neprišiel ani (Starý) Zákon ani Prorokov zrušiť, ale práve naopak, naplniť [Mt 5:17]. Nuž a v «preambule» Nového zákona, t.j. na začiatku evanjelia podľa Matúša rodokmeň Krista jasne nadväzuje na kráľa Dávida – toho čo tak rád dával ľudí zaživa rezať a podobne…

Kresťanstvo však v porovnaní s judaizmom ubíja všetky vôľové a život udržiavajúce hodnoty ľudstva. Zatiaľ čo judaizmus programuje psychologický typ aktívneho pána života, pána nad otrokmi, podvodníka, neľútostného despotu a tyrana, tak kresťanstvo programuje psychotyp otroka, pokorne sa podvoľujúceho sile.

Aby sme nehovorili iba teoreticky, uveďme si niekoľko príkladov:

Hrdosť je jeden z hlavných kresťanských hriechov. Kresťan musí byť umiernený a všetko trpiaci. Musí zmierlivo trpieť všetko rúhačstvo voči nemu. Kristus učí: «Neprotivte sa zlu, ale ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé…» [Mt 5:39]. Nuž ako sa postaviť proti nepriateľovi, ktorý vás chce zabiť aj s rodinou?

Veselosť a šťastie. Kresťanský hrdina nemôže byť veselý a šťastný pokiaľ žije na Zemi. Kristus hlása: «Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať! » [Lk 6:25]. «… Blažení, Ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať! » [Lk 6:21].

Intelekt. Aký má vlastne byť intelektuálny a duchovný potenciál kresťanského kladného hrdinu? «blahoslavení chudobní duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské.» [Mt 5:3]. Tu zároveň patria aj nevzdelaní ľudia. «tak budú poslední prví a prví poslednými. » [Mt 20:16]. A toto ukradli od kresťanov aj komunisti a vyjadrili to princípom: «Kto nebol ničím, stane sa všetkým. » A tak «Fero z búdy» začal riadiť štát. Výsledok už poznáme.

Smelosť, strach, dôvera v samého seba. Kresťan by nemal byť veľmi smelým. Jeho smelosť je veľmi ohraničená. Hlavné je to, aby nebol smelým vo vzťahu k vyššie postavenému (každá vláda je od Boha). Biblia a Evanjeliá sú totálne prepletené systémom zastrašovania človeka Bohom a diablom, snažia sa v duši človeka zasiať neprekonateľný strach z toho, aby neurobil niečo, čo nie je zhora dovolené. Smelým musí byť len vtedy, keď plní príkazy vyššie postavených.

Obľúbenosť sexu je aj v kresťanstve, ale je potrebné ju analyzovať nepredpojato. Napríklad, znie takto [Mt 9:14-15; Mk 2:19-20]: «vtedy prišli k nemu učeníci jánovi a hovorili: prečo sa my a farizeji často postíme, kým tvoji učeníci sa nepostievajú? povedal im ježiš: nuž či môžu družbovia smútiť, kým je ženích medzi nimi? Ale prídu dni, keď im ženícha vezmú; a potom sa budú postiť. » Kto to je ženích a čo také robí ženích s nevestami nepotrebuje podrobnejší komentár.

Ľudožrútstvo. Kristus svojich učeníkov pozval: «… ake nebudete jesť telo syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Len kto je moje telo a pije moju krv má v sebe život večný…» [Jn 6:53-54; Mk 14:22-24]. Hlavným mystickým aktom, na ktorom stojí kresťanská bohoslužba v kresťanskej cirkvi je ľudožrútska tradícia, ktorá sa nazýva prijímanie – skrz pretvorenie chleba a vína na krv a telo Kristovo, čím sa myslí, že sa pije jeho krv a je jeho telo. Bez toho – ako hovorí kresťanstvo – niet spasenia.

Morálny štandard učeníkov Krista – jeho 12 svätých apoštolov. Judáš predal Krista Spasiteľa za 30 strieborných. Milovaný učeník Krista Peter sa ho trikrát zriekol, akonáhle vznikla čo aj najmenšia hrozba pre jeho život, hoci sa zaprisahával, že to nikdy neurobí, hoci Kristus predvídal jeho činy. «ježiš mu však povedal: veru, hovorím ti, že tejto noci, skôr ako sa kohút ozve, tri razy ma zaprieš. Peter mu však povedal: keby som mal s tebou aj zomrieť, nezapriem ťa. Podobne hovorili aj všetci učeníci. » [Mt 26:34-35]. Peter sa pri prvom nebezpečenstve svojho milovaného učiteľa zriekol, a všetci ostatní apoštoli sa pri zavretí Krista rozutekali [Mt 26:56].

Nízka úroveň osobnej hygieny. «a zišli sa k nemu farizeji a niektorí zákonníci, čo došli do jeruzalema. I videli, že niektorí jeho učeníci jedia chlieb poškvrnenými, to jest neumytými rukami; lebo farizeji – a židia vôbec – nejedávajú bez častého umývania rúk, v čom sa pridŕžajú podania predkov…» [Mk 7:1-6]. Aj Kristus jedol bez umývania rúk [Lk 26:56].

Predstavy o spravodlivosti a neodporovaní zlu. Kristus kázal: «ja vám hovorím: neprotivte sa zlu, ale ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé. A tomu, kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti oblek, prepusť mu aj svoj plášť!» [Mt 5:39-40]. «počuli ste, že bolo povedané: milovať budeš svojho priateľa a nenávidieť svojho nepriateľa! Ja vám však hovorím: milujte aj svojich nepriateľov, dobre robte tým, ktorí vás nenávidia a modlite sa za svojich prenasledovateľov a osočovateľov…» [Mt 5:43-45]. Doslovne – príkaz k neodporovaniu zlu.

Vzťah k svojej duši – v niektorých prekladoch a jazykoch k životu. «Kto miluje svoj život stratí ho; kto však na tomto svete nenávidí svoj život, zachová si ho pre večný život» [Mt 5:39].

Vzťah k bohatstvu. Ježišovo stanovisko k bohatstvu je jasné. «ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi do kráľovstva nebeského» [Mt 19:21-27]. Ďalej tu je [Lk 14:33], lebo bohatstvo porušuje bratstvo [Jk 2:1-4], a vyvoláva taký stav mysle, ktorý vylučuje z kráľovstva Božieho [Lk 16:19; 18, 18n; Mt 19, 24]. Ďalej napr. [Lk 12:21; Mt 6:19-21], [Mt 6:21], [Lk 12:34]… výpočet vôbec nie je kompletný, ako nemôže byť ani u žiadnej inej témy vzhľadom na rozsah článku. Jedno je však isté, ak je bohatstvo nahromadené aj vlastnou statočnou prácou, je vždy hriechom. Znamená to, že kladný kresťanský hrdina je chudobný aj duchom aj majetkom a zradca (ale žiadny problém, ak vás zradí a následkom zrady zomriete, on sa vyspovedá a vy možno vstanete z mŕtvych…). Tu by sa pravoverní kresťania nemali stavať proti Židom, ak siahajú na ich majetok. Tí majú v Talmude napísané, že všetko je ich (mnohí kresťania si naivne myslia, že ak poznajú Starý zákon poznajú celé židovské náboženstvo, čo je veľký omyl!). A čo má robiť pravoverný kresťan? Všetko čo má – rozdať.

Tu už je značný rozdiel oproti slovanskej Viere, ktorá vychováva hrdú, silnú, aktívnu a slobodnú osobnosť, pána samého seba.

Prečo je teda kresťanstvo tak silno rozšírené v slovanských zemiach? Preto, lebo veľa najdôležitejších hodnôt v starom «pohanstve» a kresťanstve sa zhoduje, napríklad, čiastočne sú to také, ako: pravda, lož, zlodejstvo, podvodníctvo, podlosť, bezočivosť. Pravdivosť týchto hodnôt nie je potrebné Slovanovi vysvetľovať, on ich správnosť cíti na genetickej úrovni, na úrovni podvedomia. Ale ostatné hodnoty, ako sme sa presvedčili, nezodpovedajú našim koreňom a národným základom života. Ako povedal Jevgenij Barašov: «Kresťanstvo je náboženstvo utlačovaných, a preto šírenie sa kresťanstva si zároveň vynucuje trvalé šírenie utláčania.

Nikolaj Alexejevič Žuk, Doktor filozofických vied

Dmitrij Valerievič Kuskašev, kandidát historických vied

Jevgenij Vladimirovič Lykov, kandidát pedagogických vied

Andrej Leonidovič Rudakov, kandidát psychologických vied