Keď Jonáš Záborský dokončil rukopis svojej knihy DEJINY KRÁĽOVSTVA UHORSKÉHO OD POČIATKU DO ČASOV ŽIGMUNDOVÝCH v r. 1875, tak ešte nič netušil o žiadnych Mongoloch. Vo svojom diele spomína správnu formu tohto názvu – MOGOLI. Niet sa čomu diviť, veď išlo o vojakov z Mogol Tartarie, t.j. Veľkej Tartarie. Ale už v komentároch za pôvodným textom v tej istej knihe sa ani nepozastavujú nad názvom „Mogol“ a rovno skáču medzi Mongolov… Teda v roku 1875 nebola ideológia Mongolov ani na našom území ešte známa. Alebo chceme zaradiť Jonáša Záborského medzi nevzdelancov?
Ak máme pochybnosti, či civilizácia je skutočne pokrok, tak sa pozrime na svet okolo nás a porovnajme ho s tým, čo tu bolo pred rokom 1989. Pred revolúciou a následným rozpadom Československa nikto nebol bez práce, nikto nemusel spať pod mostom, každý mal – ak chcel – zaručenú dovolenku. Cigáni boli viac menej pod kontrolou, zločinnosť celkovo tiež. Nebol hlad ale ani nekontrolovateľný prebytok v rukách málo vyvolených, nebolo drancovanie lesov, nelikvidovali sa stromy priamo v Národných parkoch, nebolo vykrádanie štátneho rozpočtu skrz kdejaké fondy, vzdelanie aj lekárska starostlivosť zadarmo – všetko bolo skrátka v oveľa lepšom poriadku. Iste, za socializmu neboli mobilné telefóny – a už vôbec nie smartfóny – neboli počítače, a už vôbec nie tablety a podobné technologické výdobytky. Ale nepodliehajme klamu – tieto neboli vtedy nikde, ani na Západe. A dnes už majú mobily aj Mongoli:
Kto má dojem, že vektor ľudskej spoločnosti v zmysle mravnej úrovne sa zdvihol, ten naozaj dobre nevidí. Ale opakujeme – moderné technológie s tým nemajú nič. Tie v skutočnosti aj tak väčšinou slúžia na degradáciu, nie progres v zmysle vývoja rozumových schopností priemerného obyvateľa krajiny.
V poslednej dobe môžeme pozorovať zvýšenú koordináciu dezinformácií v oblasti problematiky Slovanov. Najviac je viditeľná v médiách, ktoré majú pod kontrolou vyvolené skupiny. Bežný Slovan dnes už má dosť toho, ako mu neustále opakujú, že sme „v podstate zvieratá“, ktoré nikdy nič nedokázali. Presnejšie ak niečo, tak len vďaka tomu, že sa nás sem tam ujali cudzinci. Ak teda čítate články utvrdzujúce tento svetonázor hoci aj v populárnej literatúre či časopisoch a hoci aj v slovenčine, nedajte sa pomýliť. Nepísali ich Slovania a teda nie o Slovanoch Predkoch, ale o cudzom pohľade na nás a aj cudzom názore na naše miesto vo Svete. Ale je to dobré nato, aby ste začali rozlišovať kto je kto. Bez rozmýšľania to totiž nepôjde.
Keďže sme Slovieni, tak sa smelo obráťme – v zmysle princípu ZDRAVOMYSLIA – k Staroslovienskej Bukvici. Z nej sa totiž môžeme PRIAMO dozvedieť názor Predkov. NAŠICH PREDKOV. Siahnime – už nie prvý raz – k prvým dvom bukviciam posledného riadku Matrice:
ѨѬ
Keďže ide o Obrazové písmo, tak „ťahajme“ Obrazy. Jota má Obraz „Poznanie“, Ota „Odmietanie čohokoľvek“. Ak teda Slovien – presne ako naši Predkovia – má potrebu zaujať k niečomu stanovisko, tak postup je takýto: Najskôr je potrebné sa oboznámiť s problematikou, a až po jej spoznaní si vyberie z tohto poznania to, čo sa ho týka a bude to považovať za Múdrosť Predkov. Teda najskôr oboznámenie sa s informáciou a až následne jej selekcia podľa povahy problému.
Pretože však vieme, že staré texty sa čítali obojsmerne – priamo aj obratne – tak pokračujme ďalej. Obraz oboch bukvíc nám UŽ dal informáciu, ktorá nie je dostupná na fonetickej úrovni. Takto prebieha prvý krok – skladanie Obrazov zľava doprava. Potom však berieme do výkladu Riadenie Obrazov, ktoré prebieha sprava doľava, t.j. opačne. Je to ale až druhý, nie prvý krok. Ak teda spojíme Obrazy obratne – sprava doľava – zistíme ako sa Obrazy riadia. Riadením Obrazov dospejeme k výsledku, že ak urobíme nejaký výber, tak zostavíme filter – cez ktorý sa k nám dostanú už iba „selektované“ informácie. Tak funguje myseľ.
Použitím iba druhého kroku – vynechaním prvého – možno dospieť k tomu, že celú podstatu sme síce nepreskúmali, ale uzávery už robíme. Myseľ bude iba „plniť príkaz“ a poskytovať vyšpecifikované spektrum informácií. Celé poznanie však do úvahy brané nebolo.
A tu sa hneď dostaneme k jednému z dôsledkov takéhoto prístupu:
Teoretik, ktorý vytvorí novú teóriu na základe novej udalosti veľa škody nenapácha. Ale teoretik, ktorý najprv vytvorí falošnú teóriu a potom vidí vo všetkom jej dôkazy je najnebezpečnejší nepriateľ ľudského rozumu.
GILBERT KEITH CHESTERTON
Môžeme skončiť tým, čo sa v tibetskom učení Šambala nazýva Duchovný materializmus. Ak si najskôr stanovíme čo na konci cesty nájdeme a až potom vyjdeme na cestu to hľadať – klameme samých seba. V skutočnosti dáme svojej mysli príkaz, aby nám tam nachystala to, čo tam chceme nájsť. Je to však ďalší sebaklam – nie objektívna realita.
Vo Védizme to môžeme vyjadriť nám už známym výrokom:
SPOJENÍM DVOCH NEVZNIKÁ CELOK, ALE RODÍ SA TRETIE
Slovanstvo je svojou podstatou Védické. Ak ho „zmiešame“ s judaizmom – dnes najpopulárnejšie formou „Grálu“ – výsledok je iba vytvorenie čohosi tretieho. Už sme písali, že práve kresťanstvo kedysi kruto zlikvidovalo Katarov. Je iba surovým pošliapaním pamiatky všetkých zabitých a umučených Katarov ich dnes „kriesiť“ tou ideológiou, ktorá s nimi zaobchodila tak neľútostne.
Ak Védizmus spájame s nejakou modernou, populárnou vetvou – ktorú spravidla hlásajú rôzni indickí Cigáni – je to rovnako vytvorenie čohosi tretieho. Nič nemení na veci, že pre Cigánov v Indii je takýto postup veľmi chvályhodný – pracujú na svojom Duchovnom vývoji. Nie sú to však Slovania.
Dnes možno na internete pozorovať zvýšenú aktivitu Žiarlivej skupiny ideológov. Dostali rozkaz proti nám konať, nuž počúvajú slová svojho vodcu. Ide presne o opísaný príklad: najskôr si vybrali výsledok a potom nanucujú iným cestu k nemu. Akosi im nevadí, že popritom sa spájajú aj s Indiánmi – veď účel svätí prostriedky. Vo všetkej úcte k Indiánom – povedal niekto žiarlivým, že to nie sú Slovania?
Nuž ako vidíme, výhybkárov – možno aktuálnejšie – „tretiakov“ je okolo nás mnoho. Vynára sa iba jedna otázka: kto má z toho osoh? Určite nie ten, kto si váži svojich Predkov a má už dosť všakovakých „pokročilejších“ národov.. A my píšeme iba pre Slovanov, lebo tretiaci nás nezaujímajú. Karma je zdarma…
A tu sa dostávame k téme dnešného článku. V skutočnosti sme narazili na veľmi zaujímavú situáciu. Naši historici načali úporný celoplošný útok na Slovanstvo, čo už priam srší s B-A médií. Je naozaj zaujímavé, ako úporne trvajú na svojej verzii dejín – teda histórii. Upozorňujeme na skutočnosť, že takéto články nepíšu Slovania. V jednom takto orientovanom časopise – decembrovom vydaní – sme sa dozvedeli (presnejšie nedozvedeli) zaujímavé informácie. Napríklad že teóriu o prvotnom príchode Germánov z Ruska a neskoršom obsadení „voľných“ území za nimi Slovanmi pre nás „vypracovala“ skupina odborníkov „Krakovskej školy“. Okrem toho – samozrejme – opakujú obohratú mantru Mongolského jarma… A tu nastáva zaujímavá situácia. Nijako nemôžeme povedať, že Védické slovanstvo by bolo v oficiálnom Rusku v móde, ale s Mongolom Džingischánom sa už v Rusku „rozlúčila“ aj oficiálna veda. Neexistuje totiž ANI JEDINÝ DÔKAZ PRE TAKÉTO TVRDENIE. Máme na mysli VEDECKÝ DÔKAZ, teda to, na čo sa oficiálna veda neustále odvoláva. Nastala chybička v programe a dostávame sa k pravde aj tam, kde by sme to nečakali. Ale čo teraz s „neposlušným“ Ruskom?
Priblížme si teda celú problematiku tak, aby sme pochopili, prečo v Rusku zmizne Tatársko-Mongolské jarmo dokonca aj zo školských učebníc. Európa však očividne mieni ostať pri Mongoloch aj naďalej… zatiaľ. Teda poporiadku.
To, čo sa populárne nazýva Tatársko-Mongolské jarmo trvalo v Rusku, Bielorusku aj Ukrajine približne 250 rokov. Normálne by sa zdalo, že 250 až 300 rokov by mal byť dostatočne dlhý čas na to, aby sa zmenil antropologický vzhľad obyvateľstva nejakej krajiny. Ak na Rusi naozaj vládli skoro tri storočia Mongoli, tak dnes by Rusi mali vyzerať asi ako obyvateľstvo Kazachstanu. Nič také však neexistuje. Ak uvažujeme, že podľa štatistiky OSN sa generácie menia každých 25 rokov, tak vyše 10 generácií spoločného života dvoch národov – Slovanov Rusov (europidov) a Mongolov (mongoloidov) – nezanechalo na antropologických charakteristikách a genofonde ŽIADNU STOPU. Buď nastala doteraz neznáma chyba v genetike alebo tu nikdy žiadni Mongoli neboli. Už prvý indikátor – po dlhom a údajne podriadenom spolužití – je ten, že v ruskom jazyku NEEXISTUJE ani jediné slovo mongolského pôvodu. A ak neboli Mongoli v Rusku, tak ako mohli byť na Slovensku? Ale poďme ďalej.
Na obrázku dole vidíme porovnanie europoida a mongoloida:
Všimnite si umiestnenie očí a uhol obočia. Ohyb horného viečka slabo viditeľný, nos priamy, lícne kosti a sánka málo vystupujúce. To sú typické antropologické charakteristiky tváre europoida.
Vpravo je typický mongoloid. Porovnajte uloženie očí a obočie. Ohyb horného viečka silne vyvinutý a dobre viditeľný. Vystupujúce lícne kosti aj čeľusť, nos ako aj tvár celkovo sploštený.
Ak spojíme oba obrazy, tak dostaneme typické charakteristiky pre miešanca, ktorý nevyhnutne s takéhoto spojenia rás musí vzniknúť:
Spojenie dvoch absolútne odlišných rás – europoidnej a mongoloidnej – malo vytvoriť presne takéhoto miešanca. Takto mala vyzerať drvivá väčšina obyvateľov európskej časti Ruska po skoro troch storočiach mongolskej nadvlády – ale nevyzerá.
Pred niekoľkými rokmi vykonal Inštitút Etnografie a Antropológie Ruskej Akadémie Vied experiment, ktorého výstupy sú veľmi poučné. Výsledky však boli zostavené na základe antropologickej analýzy náhodného výberu desiatok tisíc Rusov, ktorí sa dobrovoľne zúčastnili experimentu. V procese analýzy a spracovania údajov vedci venovali mimoriadnu pozornosť prítomnosti alebo neprítomnosti tzv. epikantusu, t.j. záhybu vnútorného uhla oka človeka vytvoreného kožou horného viečka. Je to najvýraznejší príznak mongoloidnej rasy a je charakteristický pre stepné obyvateľstvo Centrálnej Ázie. Pri miešaní rás sa nevyhnutne musí vyskytnúť aspoň v nejakom stupni. Výsledok miešania rás sa vždy ukáže na antropologickom vzhľade človeka. Takýto príznak však nebol nájdený ANI U JEDINÉHO ČLOVEKA.
Ak Mongoli v 13. storočí naozaj došli na územie Európy, tak by sa nevyhnutne zmiešali s domácim obyvateľstvom, a bolo by to dnes vidno. Je to tvrdenie vedcov antropológov.
Presne toto sa totiž odohralo na iných územiach po celom svete, ktoré boli v minulosti kolonizované. Ak by sme verili všetkým odborným knihám a učebniciam, išlo o presne ten istý klasický prípad dobytia a podrobenia si cudzej zeme, teda kolonizácie.
Angličania však na to, aby vytvorili svoje obrovské impérium potrebovali 150-200 rokov, ale Mongoli to „stihli“ za 10-15 rokov? A to v úplne inom rozsahu – od Číny po Jadranské more. Takéto niečo NEMÁ V DEJINÁCH OBDOBY.
Angličania, Španieli, Portugalci, Francúzi či Holanďania počas kolonizácie Severnej a Južnej Ameriky zničili viac ako polovicu pôvodného obyvateľstva. To, čo ostalo bolo väčšinovo premiešané, čoho výsledkom sú dnešní miešanci. Napríklad v Kolumbii tvoria miešanci dnes 58% obyvateľstva. Sú to väčšinou potomkovia Španielov a Indiánov. Antropológovia tvrdia, že je to normálny následok kolonizácie. Počet pôvodných, nezmiešaných obyvateľov je dnes minoritný – teda tých, komu naozaj patrí zem ich predkov.
Pokorenie Amerického kontinentu začalo v epoche geografických objavov od konca 15. storočia. Európania ovládali svoje kolónie približne 300 rokov. Teda porovnateľne toľko, koľko – údajne – Mongoli Rusko.
Miešanci dnes sú vo všetkých krajinách Západnej pologule. Tvoria väčšinu obyvateľstva Latinskej Ameriky. Sú to nielen potomkovia miešania Európanov a Indiánov, ale aj kolonizátorov a Afričanov, ktorých násilne privážali do Ameriky aby tam dreli na plantážach. A tak dnes sú zastúpené už aj kombinácie Indiánov a Afričanov… ktorí z nich sú vzorom pre našich tretiakov?
Ako mohli byť Mongoli kolonizátormi Ruska a nezanechať po sebe miešancov?
Výsledky antropológov potvrdzujú aj genetici. Medzinárodný tím biológov vykonal v Rusku analýzu genetických vzdialeností niekoľkých národov europoidov aj mongoloidov. Genetická vzdialenosť je číslo, ktorým sa vyjadrujú rozdiely niekoľkých vybraných genetických príznakov. Výsledkom výskumu je, že genetická vzdialenosť medzi Rusmi a Mongolmi je taká veľká, že nemôže byť ani reči o niečom spoločnom. Počas výskumu sa však ukázalo, že Rusi sú si geneticky veľmi podobní s Iráncami, aj keď nie vzhľadovo. Nás takéto niečo nemôže prekvapiť.
Úlohou tejto medzinárodnej skupiny bolo nájsť v genofonde Rusov možnú mongolskú stopu. Výsledkom je VEĽKÉ NIČ. Žiadna stopa neexistuje. Ale pri podriaďovaní si jedného národa druhým vždy dochádza k miešaniu genofondov. Ázijskí dobyvatelia teda zanechali stopu v HISTÓRII, ale nijako nie v genofonde. To môže znamenať iba jedno jediné. NIJAKÉ MONGOLSKÉ JARMO NEEXISTOVALO. A tak je to správne. Inak by určite o ňom vedel aj Jonáš Záborský.
Ak sme už vykročili vpred za poznávaním – hľadáme naše JOTA „Ѩ“ – tak nevystupujme z už rozbehnutého vlaku. Tých „ALE“ totiž existuje oveľa viac.
Prečo napríklad národ, ktorý nie je chudobný, je dostatočne vyspelý, má tradíciu povstať a zbaviť sa cudzieho útlaku – veď predtým už bol minimálne knieža SVIATOSLAV – má dostatok zbraní, koní aj výstroje, za tri storočia ani len nepomyslel na ozbrojené povstanie? Oficiálna veda má na to veľmi zaujímavé vysvetlenie: neexistovala ani len myšlienka, že by mohli byť úspešní proti takej hroznej sile..!? Vyzerá to, že všetci obyvatelia krajiny dostali akúsi záhadnú psychickú poruchu, ktoré nebola známa nikdy predtým a ani nikdy potom. Veď ako by inak mohli bojovať čo i len proti fašizmu? Oficiálna veda hovorí, že jarmo niesol celý národ dobrovoľne a odovzdane.
Na otázku tzv. mongolského jarma sa pozreli aj ekonómovia zo svojho uhla pohľadu. Existuje totiž dostatok písomných záznamov z toho obdobia, ktoré obsahujú záznamy o vyberaní daní a poplatkov ústrednou mocou. Len tak mimochodom – všetky sú v ruskom jazyku. Ekonómovia porovnali rozmer daní a poplatkov a prišlo prekvapenie. „Okupanti“ od domáceho obyvateľstva vyberali veľmi málo. Ale načo teda dobíjali toto územie? Veď podľa dobových správ to nebolo nijako jednoduché, kniežatstvá sa úporne bránili. V chode bojov boli zničené aj také veľké mestá ako Vladimír, Kyjev, Riazaň. Mongoli teda prišli na koňoch viac ako 5 000 kilometrov nato, aby nakoniec z toho nič nemali?
Ak porovnáme kolonizáciu, ktorú vykonávali Európania tak všetko je priamočiare. Je jasné, prečo preplávali moria, prečo si podrobovali Ameriku, Euráziu, Afriku, Austráliu. Potrebovali nové územia a nové zdroje všetkých druhov – ľudské, materiálne, prírodné atď. Technokratická Civilizácia na tomto princípe – trvalej expanzii a podrobovaní si cudzieho – aj stojí.
Pozrime sa na expanziu Španielov. Geografické objavy boli vyvolané ekonomickými príčinami. Krajine dochádzali vlastné zdroje. V 14. storočí krajina z roka na rok chudobnela a nové zdroje boli pre ňu životne dôležité. Novoobjavené zeme sa stali kolóniami a za krátke obdobie urobili zo Španielska najbohatšiu krajinu Európy. Z Ameriky a Afriky povynášali ohromné bohatstvo. Objavili neobyčajne bohaté strieborné rudy v Mexiku, Peru a Čile. Španielske kolónie sa stali hlavným zdrojom zlata a striebra pre Európu.
To isté platí aj pre ďalšie kolonizátorské krajiny: Portugalsko, Anglicko, Francúzsko. A čo robili kolonizátori Mongoli? Akosi ich „kolonizácia“ nezapadá do tradične používaného modelu Európanov. Nesnažili sa drancovať všetky zdroje svojej kolónie, stačili im dane a korisť z dobytých miest.
Ale ani toto nie je všetko. Mongoli sa na Rusi nikdy ani nepokúsili zaviesť svoju vlastnú správu – čo je tiež viac ako divné. Európania to robili ako principiálne prvý krok. Hneď boli menovaní guvernéri a kompletne celá administrácia pre správu nad podrobeným územím pokoreného národa. Taká správa je nevyhnutná pre kolonizátorov najmä preto, aby kompletne kontrolovali celé územie a všetky jeho zdroje.
A na Rusi sa nikdy nemenilo ani majetkové vlastníctvo. Kniežatá vládli pred a aj po príchode Mongolov. Akurát že každý rok na to dostávali poverenie – „jarlyky“. Ale ani jarlykov dnes niet, presnejšie existujú iba jarlyky písané ruským jazykom.
Ďalším veľmi „neštandardným“ javom je vzťah Mongolov k Pravoslávnej cirkvi. Veď to bola – pre Mongolov – cudzia Viera. Je známe, že Batu chán (Baťa, t.j. otec vojska) síce vypálil kresťanské kostoly v Kyjeve, ale už o 2 roky tam dal postaviť nový Pravoslávny chrám. Našim čitateľom netreba vysvetľovať, že to bol skutočný Pravoslávny chrám, ktorý nemá nič do činenia s kresťanstvom. Túto kamufláž dnes používa – vďaka neudržateľnosti Mongolskej teórie – v Rusku RPC. Pravoslávna Cirkev je cirkev Starovercov. Kresťania – máme na mysli Východný obrad – sa od rozkolu r. 1054 nazývali Pravoverní, t.j. tí, ktorí ostali na pravej, t.j. pôvodnej viere. Nesúhlasili – a právom – s implementáciou pápežskej, t.j. ľudskej, „neomylnosti“, ktorú zaviedol Vatikán. Preto ostali pôvodní, t.j. Pravoverní alebo po grécky aj Ortodoxní. Pravoslávnymi sa začali volať až po Nikonovej reforme r. 1666. Ale kto je pre Slovanov NIKON? Predsa NIK ON je nám… ako aj celé kresťanstvo. V skutočnosti Staroobriadci aj utekali pred prenasledovaním za hranice, kde sa dodnes nazývajú Ruská Ortodoxná Cirkev. Tie zahraničné – aj v USA – sa nepodriaďujú Moskovskému patriarchovi. Oni sú Ortodoxní, nie Pravoslávni, teda nie Nikonovci.
Európsky štandard kolonizácie nekompromisne obsahuje nanútenie kolonizovaným národom aj ich kultúru, „hodnoty“, náboženstvo, zvyky. Tak sa ľahšie vládne. Ale Mongoli nielenže neničili Pravoslávne chrámy, ale na toto obdobie dokonca pripadá aj najväčší rozkvet v ich staviteľstve. V nijakom inom období sa nepostavilo toľko Pravoslávnych chrámov. Okrem toho, Mongoli oslobodili Pravoslávnu Cirkev od všetkých daní a poplatkov. V neskoršom období – samozrejme – všetky chrámy zhabali kresťania.
Ale ani toto nie je všetko. Existovalo dokonca nariadenie, ktoré zakazovalo vojakom vtrhnúť na územie Pravoslávneho chrámu. Za porušenie hrozili ťažké tresty. A teraz si predstavte, že by nejaký anglický vojak na území anglickej kolónie za vstup na územie indiánskeho Svätilišťa a jeho zhanobenie dostal trest smrti…
Z toho vyplýva iba jedno, buď je dobový písomný záznam omyl, alebo v krajine nevládli nijakí inoverci, ale Staroverci.
Pokračujme ďalej. V Rusku sa nezachoval ANI JEDEN ÚRADNÝ ZÁZNAM v mongolskom jazyku. Nuž podobné – aj keď nie až také veľké – ríše po sebe vždy niečo zanechali. Či už Sumeri, Egypťania, Chetiti, Gréci, Rimania… len Mongoli akosi nič. Dobových záznamov je dostatok – ale všetky sú v ruskom jazyku. A o Mongoloch sa vie, že v tom čase už mali písomnosť – nazýva sa Ujgurská, niekedy aj staromongolská. Ale prečo neexistuje žiaden písomný zdroj – ani v Mongolsku – v ktorom by sa hovorilo, že ich národ v minulosti dobyl skoro celú Euráziu? Žeby dobyvatelia nepísali letopisy a kroniky? Každý úspešne bojujúci národ sa vždy snaží po sebe zanechať svedectvo pre svojich potomkov. Ale žeby Mongoli boli tak výnimočne skromní?
01.01.2017
