Priblížili sme sa k ďalším voľbám. O tomto inštitúte si ešte stále značná časť našincov myslí, že niečo zmenia. Akosi si nevieme zvyknúť, že ak by voľby naozaj mohli niečo zmeniť, tak by ich už dávno zrušili.
Niekto si zase môže povedať, že ľahko sa kritizuje, ale ísť voliť znamená aspoň nejako prejaviť svoj záujem o svoju krajinu. S tým možno iba súhlasiť – voľby bývali kedysi aj v Dŕžave. Ale ktorá strana ponúka vo svojom programe aspoň niečo z tradičných slovanských hodnôt? Že čo by to malo byť? Nuž, určite navrátiť rozkradnutý majetok Národu. Alebo aspoň opraviť volebný systém do prijateľného stavu, aby bolo možné naozaj voliť zástupcov z regiónov a nie iba politické strany, ktoré aj tak všetky sídlia v Bratislave. V Dŕžave NEEXISTOVALI anonymné voľby. Kopní muži volili vždy a zásadne verejne. Okrem toho, voľba musela byť jednohlasná a pokiaľ zvolený zástupca občín nedodržal to, k čomu sa zaviazal, ktorýkoľvek volič – kopný muž – mal právo za ním prísť a svoj hlas verejne odvolať. Po odvolaní hlasu voľba prestala byť jednohlasná a bolo potrebné voliť iného zástupcu. A na kopného muža boli naozaj zodpovedné požiadavky.
Ako sme už neraz vyjadrili, náš kandidát sa volá Nikto. Ale nikoho nepresviedčame, aby ho išiel voliť. Nikdy a za nijakých okolností neslobodno obmedzovať právo prejavenia svojho názoru.
Riešením k zmene nie je ani kampaň „nechoďte voliť“. V štáte totiž máme 750 000 štátnych úradníkov, ktorých existencia – aj s rodinami – je priamoúmerne viazaná na štátny aparát, títo určite voliť pôjdu. Zaujímavé je, že v socialistickom filme „Vítezný lid“ odznela informácia o počte štátnych úradníkov za Československa. Pre celé Československo, v časoch, keď ani nechyrovali o výpočtovej technike stačilo na správu 700 000 štátnych úradníkov. Porovnať dokáže každý.
Keď už sme pri „výdobytkoch“ komerčného štátneho systému, tak aspoň jednu poznámku. Prečo nám podhadzujú minimálnu mzdu, ale oni – parlament a vláda – vždy odvíjajú svoje príjmy od násobkov priemernej mzdy? Vari nežijeme tak ako žijeme práve vďaka parlamentu a vláde? Každé „populárne“ zvyšovanie minimálnej mzdy zároveň znamená, že ak akýkoľvek malý živnostník musí dať 100€ mesačne navyše svojmu zamestnancovi, tak štátu musí vyplatiť ďalších 50€. Ak sa štát naozaj zaujíma o sociálnu úroveň bežných obyvateľov vrátane dôchodcov, tak prečo nevypláca všetky dôchodky a podobné dávky aspoň na úrovni minimálnej mzdy, hoci čestnejšie by bolo na úrovni priemernej mzdy? Nuž, výpalníkov to akosi ani nenapadne…
A pritom korupcia prekvitá na každom kroku…
Ale majú pôsobivé reklamy – vždy pred voľbami. Potom si na to spomenú až o ďalšie štyri roky.
Ale aby sme neboli nespravodliví, to nie iba vládnuce strany majú takúto mentalitu. Oni sú iba v súčasnosti pri koryte. Ale v súvislosti s našou témou sa pozrieme na vec z iného zorného uhla.
V poslednom čase sa objavil na politickej scéne nový, ambiciózny subjekt. Ale toto akosi našincovi nejde do hlavy. Keď vylepovali tieto bilboardy, tak v okolí Popradu a Kežmarku sme nenašli ani jeden jediný, ktorý by nebol „ľudovou tvorivosťou“ nejako doplnený. Jeden príklad za všetky:
Keďže ide o región, odkiaľ šéf strany pochádza je logické, že všetci ho dobre poznajú. A jeho „zviditeľnenie sa“ prehratým súdnym sporom ho „preslávilo“ po celej krajine. Kto môže takéhoto „bojovníka proti nelegálnemu majetku“ voliť? Podľa všetkej logiky Niekto blízky k Nikomu. Ale on napriek všetkej logike ide do volieb a chystá sa uspieť. S čím vlastne ráta, keď prirodzená logika rátania je úplne odlišná? Nuž, nejde o bežného politika, ide o oveľa viac. A je naozaj možné, že ktosi má záujem, aby takýto subjekt v našej politike fungoval. Ale kto by to mohol byť?
V prvom rade si treba uvedomiť, že Slovenská republika (s.r.o.) je komerčný subjekt pôsobiaci na území právne stále existujúcej ČSSR, ktorá je dodnes zaregistrovaná v registri OSN. Ale pretože sme uverili, že jej viac niet, tak v nej nemáme vytvorené orgány riadenia. A kto sú oni, ktorí prevádzkujú Slovenskú republiku? Nuž, jej majitelia. Ide teda o súkromnú firmu zapísanú v obchodnom registri takýchto firiem v Londýne alebo možno Kalifornii. A teraz k podstate „volieb“ – videli ste niekedy, žeby majitelia súkromnej firmy umožňovali jej zamestnancom, aby si sami volili svojho šéfa? Takže sa niet čomu diviť – oni dosadzujú konateľov aj správny aparát. Ako v každej súkromnej firme na svete. A nás nútia platiť za to, že žijeme na svojej pôde, na národnom majetku vlastných Predkov.
Ako by asi mohli takéto riadenie vykonávať? Nuž, ukážme si jeden z možných príkladov. Začnime poslednými voľbami do krajskej samosprávy, ktoré nám umožnili pochopiť pravdepodobný mechanizmus riadenia volieb.
Na stránke zmluvy.gov.sk nájdete zoznam všetkých vládnych kontraktov, ktoré každá vláda podpisuje. V každej (skorumpovanej) vláde sú okamžite zrušené všetky zmluvy predchádzajúcej vlády, ktoré sa zrušiť dajú a okamžite sú všetky komerčné kontrakty presmerované na tie subjekty, ktoré sú tej-ktorej vláde blízke… A hľa, jedna do očí bijúca zvláštnosť. Každá vláda od r. 1995 (odvtedy je prevádzkovaný tento verejný register) vždy podpísala zmluvu o zabezpečovaní volieb s jednou a tou istou malou firmou – nazvime ju napríklad Bonus Real. Zlé jazyka hovoria, že ak posnoríte po internete zistíte, že niektoré osoby tejto firmy možno vidieť na fotografiách zo socialisticky známym generálom Lorencom z ŠTB… A o tom, kto organizoval prevrat v roku 1989 už svoje vieme.
V súvislosti s príkladom uvedených krajských volieb si pripomeňme niekoľko detailov. V Prešove do krajského zastupiteľstva kandidoval aj Ing. Juraj Hudáč, ktorý pracuje ako riaditeľ Sociálnej poisťovne v Prešove, člen Smeru. Vo svojom volebnom obvode sa vybral v deň volieb voliť aj so svojou manželkou a deťmi, už s volebným právom. A potom vysvitlo, že v jeho volebnom obvode nedostal ani jeden jediný hlas(!)? Je také niečo vôbec možné? Ak by ho aj žena a deti oklamali, on sám sebe hlas hodil. Obrátil sa na Políciu, ale okrem odkazov o konšpiračných teóriách nedosiahol nič.
Ešte výraznejšie sa situácia ukázala u vtedajšieho primátora Košíc, Rašiho. Vyskočil tu problém neplatných hlasov. V 2. a 5. volebnom okruhu v Košiciach bolo napočítaných 9 549 neplatných hlasov, celkovo ich bolo za Košice 10 741. Na voľby dnes nechodia masy voličov, a keď už niekto ide, tak určite vie, ako voliť. Ako je možné, že za celé Slovensko bolo vyše 80 000 neplatných hlasov? Žeby sme mali toľko negramotných obyvateľov?
Prvý uzáver môžeme vysloviť: voľby rozhodne nemanipuluje Smer, resp. žiadna aktuálne majoritná politická sila. Ale kto potom? Raši sa obrátil na Políciu a aj Ústavný súd – ale skončil tiež pri odporúčaní nezaoberať sa konšpiračnými teóriami…
Z minulosti v Prešovskom kraji môžeme spomenúť aj ďalšiu volebnú „anomáliu“. Keď prebiehalo referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, tak v obci Raslavice prišlo vyjadriť svoj názor 15 ľudí. A vo finálnych výsledkoch je uvedených cez 600 účastníkov..?
Keď už ideme do minulosti, tak tiež nie je logické, aby v prvých poprevratových voľbách absolútne prepadla Komunistická strana. Veď práve ona mala obsadené všetky pozície v orgánoch štátnej moci a správy – teda štátnych úradníkov – a žeby tak uvedomelo všetci hlasovali za svoje vyhodenie z roboty?
O týchto súvislostiach sme sa dozvedeli len preto, lebo jeden priateľ našej stránky tiež vtedy kandidoval v krajských voľbách, pričom v podstate celý čas viedol. A tu zrazu „dostal“ presne také percentá, aké zverejnila iba jediná agentúra – AKO. Ako je možné, že všetky ostatné sa tak hrubo a zásadne pomýlili? Bol teda dôvod na prizretie sa veci bližšie.
Vysvetlenie existuje.
Zlé jazyky hovoria, že jedna nenápadná firmička – ktorá má monopol na dodávky potrieb pre voľby – dodáva štátu tlačivá, obálky aj perá, ktoré sú určené na krúžkovanie. Z akéhosi zvláštneho dôvodu sa vo volebných kandidátkach nesmú robiť žiadne úpravy viac ako mesiac pred voľbami. Prečo asi? Veď ak by boli tlačené na Slovensku, tak výmena papierov nemôže zabrať viac ako 2-3 dni.
Papiere chodia zabalené v plastovej fólii a mohli by byť vopred predkúžkované a ošetrené nejakou chemikáliou tak, že krúžky nie je vidno. Po otvorení vo volebnej miestnosti ich volič prevezme, za plentou okrúžkuje, vloží do obálky a potom vhodí do urny. Tento proces by mohol zabezpečiť – pri použití správneho papiera, obálky aj pera – že po nejakom čase chemikália vyprchá a pri sčítaní už vidno iba predvolené krúžky. Problém nastáva vtedy, ak „nedisciplinovaní“ voliči použijú svoje perá. Ak zakrúžkujú inú ako predvolenú voľbu, tak lístok je – samozrejme – neplatný.
Tieto papiere by mohol dodávať aj „navrhovať„ nejaký subjekt za oceánom – a dodacie lehoty sú preto dlhé. V takom prípade už teraz by mohli byť natlačené naše výsledky, ba dokonca aj v kontajneri na lodi, takže nejaký scientológ už môže vedieť, aké má šance na uspenie v demokratických voľbách.
Členovia volebných komisií sa už aj prestali pri zrátavaní hlasov čudovať tomu, že voliči volia akýmsi divným spôsobom. Vyzerá to tak, že ráno volia jeden subjekt, pred obedom druhý, poobede tretí, potom štvrtý, atď. Hlasovacie lístky po vysypaní z urny sú totiž nahromadené na sebe v takýchto zhlukoch.
Tento opis podáva skúsenosti malej skupiny ľudí, ktorá venovala svoj čas na hľadanie vysvetlenia. Či tomu veriť alebo nie je vyložene vecou každého za seba. Ale ak pôjdete voliť, jednu vec môžete urobiť určite – svoj hlasovací lístok po označení odfotiť. Dnes má každý telefón fotoaparát. Ktohovie, možno porátaním fotografií nakoniec zistíte úplne iné počty, ako budú tie oficiálne.
05.02.2020
