Dobrého Zdravia želáme všetkým Slovanom a Árijcom pri príležitosti sviatku Dňa Vesty, stelesneniu Jari a Ľúbosti. Tento sviatok pripadá na 22. deň mesiaca Dajliet, t.j. na 22. – 23. marca, pretože náš deň – ako už všetci vieme – začína večer o 18:00 (19:00 v letnom čase). 23. Dajliet je sviatok Krasnogora a od 24. po 35. Dajliet (4.-5. apríl) trvá Veľký Pôst.
Deň Vesty je prvým dňom jarnej rovnodennosti a v tento deň oslavujeme príchod Jari, prílet vtákov. Vestu tradične zobrazujeme ako Prekrásnu Ľúbosti, ktorá nám prináša (z)Vesť o konci zimy a nástupu tepla a prebudenie sa Matky Prírody, Matičky Prvopočiatočnej Zeme.
Vesta je Nebeská Ochrankyňa Prastarej Múdrosti Vyšších Prѣdkov. Je tiež dcérou Svaroga, sestrou Perúna a mladšou sestrou Mary. Jej meno skôr pochopíme z Bukvice: ВЕСТА – Ведает Слово утвержденное Бытьем.
V deň stretnutia sa s Vestou sa tradične oznamovali mená dievčat, ktoré dosiahli vek pohlavnej dospelosti a mohli sa vydávať.
Na druhý deň jarnej rovnodennosti – na sviatok Krasnogor – sa organizovali slávnostné sprievody Zimy Mare a jej vyprevádzanie, keďže odchádza do Ľadových Čertogov, ktoré sa nachádzajú na Severe. Tento deň sa zapaľuje veľké Ohnisko – Vatra – do ktorého každý, kto sa zúčastňuje osláv dáva maličkú bábku zhotovenú zo slamy. Na túto slamenú bábku sa predtým nahovoria želania šťastia, radosti, dobrej úrody a podobne. Spolu s bábkou sa do ohňa hádže zrno (proso, ovos na prípravu obilnej potravy pre domáci statok), aby nám Vesta darovala bohatú úrodu.
Organizujú sa aj národné sprievody a chorovody. Súčasťou sviatku tradične bývajú bojové hry, t.j. pästné súboje a stienkové boje, ako môžeme vidieť na jednom z plagátov:
Musíme spresniť jeden detail. V našich krajoch sa traduje, že na oslavu sviatku sa vynáša zapálená „Moréna“. Vynášanie zapálenej veľkej slamenej bábky je náš prastarý zvyk, ale treba zdôrazniť, že personifikuje odchádzajúcu snežnú ZIMU, a nie Maru. Po spálení slamenej postavy-bábky sa hrsť popola rozpráši nad poľom, sadom či záhradou, aby vyrástla dobrá a bohatá úroda. Vynášame teda starú, odchádzajúcu Zimu, čo je v poriadku a v súlade s tradíciou. Toto „skreslenie“ je následkom jatiek, keď pri pokresťančovaní našej krajiny bola kresťanmi vyvraždená celá dospelá populácia, takže deti – keď vyrástli a chceli pokračovať v tom, čo kedysi videli robiť svojich rodičov – si už nevedeli poskladať všetky detaily. Oslavy vykonávame s čistým srdcom na počesť Mary, ktorá odchádza na Sever a vynášame Zimu, ktorú pálime. Ak sa poznanie navrátilo, nie je už dôvod zotrvávať v omyle. Naši Prѣdkovia hovorievali:
„Веста на Мидгард-Землю пришла,
на Красногор новую жизнь принесла,
огонь запалила и зимние снега растопила,
всю землю живой силой напоила
и от сна Марены разбудила.
Будет Мать Сыра Земля полям нашим
Жизньродящую Силу давать,
будет отборное зерно в полях наших прорастать,
чтобы всем Родам нашим – хороший урожай дать“.
Mara – jedna z troch sestier Perúna – okrem dohľadu nad oddychom Prírody na Midgard-Zemi, keď Matka Príroda naberá životodarné sily na jarné prebudenie a život rastlín a zvieracej ríše, dohliada aj na životy ľudí. Keď prichádza ľuďom z Rodov Veľkej Rasy čas odchodu na predlhú cestu po Zlatej Púti, tak Mara dáva každému zomrelému človeku – v súlade s jeho pozemským životom a nadobudnutou budovateľskou skúsenosťou – radu, v akom smere by mal pokračovať na svoje posmrtnej Púti do Sveta Navi, alebo Sveta Slavi.
Uveďme si niekoľko rád pre tých, ktorí by chceli začať Sláviť Sviatky, ale nevedia ako. Treba si vybrať také miesto, ktoré je obďaleč frekventovaných prechodov ľudí a nie je znečistené odpadkami. Na zem vyložíme kamienkami slnečnú Runu, a to v závislosti odo dňa, čo si môžeme zistiť tiež zadaním dátumu na stránke darislav.com, t.j. v Koľadovom Dare. Túto Runu vytvoríme vo veľkosti tri až štyri piade. Pod ňou založíme vatru tak, že tvárou stojíme smerom na Sever, obety hádžeme do vatry od Severu. Začíname slávením – prečítame pravslávenie (hymnu) tej Energii, ktorú slávime – potom zapálime Oheň so slovami: „Od Živého Ohňa k Živému Ohňu!“. Nemali by sme zapaľovať zapaľovačom, ale napríklad kresadlom alebo lupou. To je živý Oheň a nie oheň „civilizácie“. Ešte poznamenajme, že Oheň na obrady očisty by mal byť iný ako Obetný Oheň.
Do ohňa hádžeme obety – zrno, krúpy, ľubovoľné rastliny s výnimkou maliny, višne a ríbezle, kategoricky v žiadnom prípade do Ohňa nesmieme hádzať zvieratá, koláče, placky, pečivo. Človečie Obete nazývame všetko to, čo bolo pripravené človečou rukou.
Na prípravu vatry nepoužívame javorové drevo. Po podaní tréb (obiet) je vhodné – dokonca potrebné – postáť, alebo si posedieť pri Ohni, započúvať sa do Svojho Vnútra a okolitého Sveta, popremýšľať.
Obetný Oheň sa nesmie zalievať vodou a mali by sme od neho odchádzať až po plnom prehorení, pretože tým dávame možnosť Vysokým Energiám (Prѣdkom) prebývať v Agni.
A aké môžeme od takýchto akcií očakávať „výsledky“? Aká motivácia, t.j. v akom stave kto prišiel a čo v sebe, v myšlienkach „priniesol“, v akom stave a aký deň… taký bude aj výsledok. Po čase a získaní skúseností s organizáciou a Pochopením podstaty Sviatku a obdobím si začneme vyberať konkrétnejšie lokality – v závislosti od „Úlohy“.
V Ohni prebýva Semargl – Ohnivý Pes, ktorý je Plazmovej Podstaty – rovnako ako naše Duše. Plazmou tvorený plameň „prepaľuje kanál“ v gravitácii a tak pomocou Ohňa skrz prinášanie Obiet (NEKRVAVÝCH!) odosielame Informáciu o nás do Horného Sveta. Platí KON: „Čím silnejšie RA (tok neutrín), tým slabšia gravitácia a opačne“. Neutríno je reliktom Inglie – Prvopočiatočného, Životodarného Toku – ktorý je základom Vedomia.
Oheň je aj Pomocníkom v snahe o zbavenie sa stereotypov. Keď stojíme pri Ohni s bosými nohami na Tele Matky Prvopočiatočnej Zeme (nemali by to byť kamene, ktoré majú inú energetickú vodivosť ako zemina), tak skrz chodidlá nôh sme v kontakte s Jej Poľami. Takto čítajúc Hymny a Slávenia, t.j. Pravslávenia – čo sú svojou podstatou „mantry“ – postupne „nakopávame“ kostnú dreň, ktorá je miestom uloženia Rodovej pamäte našich tiel a Krv, t.j. ako keby sme zmývali z „Rudy hrdzu“, čím prečisťujeme Informačné kanály vnútri samotného tela. Dokonca aj bezduché čítanie Hymnusov a Obety Bohom nás značne napravujú na cestu VIERY – nech už to znie akokoľvek divne. Takto s očistením mechanizmu Prijímania „vonkajší zmysel“ slov Hymnusov (Pravslávení) prechádza do inej roviny, kde sa „dekóduje“ podprahová Informácia, ktorú nesie zvuková frekvencia.
Takže stretávajme sa a oslavujme na Deň Jarnej Rovnodennosti Sviatok mladšej sestry Mary – Vestu. Nezabudnime, že je to svojim spôsobom aj Sviatok ich Matky, Lady. Vesta nesie do Zemí Svätej Rasy Jar, čo je oproti dnešnej ruštine pôvodný názov, pretože zVestuje príchod Jarily-Slnka. Preto sa tradične pečú koláče a placky, ktoré sú okrúhleho tvaru Jarily-Slnka, alebo žubrienok. Rovnako tradične sa pridáva svastičná symbolika.
Vestu nazývame aj Ochrankyňou Obnovujúceho sa Sveta, Dobrou Vládkyňou Jari, lebo Ona riadi v Zemiach Svätej Rasy príchod Jari a Prebúdzanie sa Prírody na Midgard-Zemi. Okrem toho, Vesta symbolizuje nielen nadobudnutie Prastarej Múdrosti Vyšných Nebeských Síl Slovienov a Árijcov, ale aj príchod dobrých (z)vestí v každom Rode Veľkej Rasy. V tento deň každý predstaviteľ slávneho Rodu dostane vážnu zvesť od Prѣdkov v súlade so svojim Duchovným Vývojom. Ale túto (z)Vesť možno nadobudnúť výlučne skrz Čistú Myseľ, t.j. nesprostredkované spojenie so svojim Rodom od pozemských po Nebeských Energií. Preto prevolávame na našich Sviatkoch, keď slávime svoj Rod a Rod Nebeský:
Otcom i Matkám našim – Sláva!
Sláva Prѣdkom našim!
V Deň Vesty je zvykom v Rodoch Svätej Rasy obdarovávať ženy a dievčatá darčekmi, lebo toto je v skutočnosti Slovanský Deň Žien. Nie je to sviatok 8. marec, ktorý nám zaviedli služobníci Temných síl, čo je sviatok na počesť krvavej masakry, ktorú zorganizovala biblická Júdejka. Naše ženy majú svoje Sviatky a tento Deň je jedným z nich, veď všetky krásavice naše – Biele dievčatá – sú Devy.
Sláva Svetlým Devám našim!
Každý Sviatok je pre Bieleho človeka naplnený Duchovnosťou a vykonávať by sa mal v súlade s Rodovými Pokonmi. Navracajme sa k Rodovým Tradíciám. Nezabúdajme však, že skutočné detaily našich Rodových Tradícií zomreli s tými našimi Prѣdkami, ktorých zabili prvých. Preto nemôžeme urobiť chybu, ak sa obrátime k prastarým tradíciám Pravoslávnych Starovercov Inglingov. Je to prastará, spoločná Tradícia všetkých Rodov Slovienov a Árijcov.
Aj my – môžeme povedať, že už tradične – pripravujeme spoločnú oslavu Vesty na Zemplíne. Tešíme sa na nové stretnutie tých, ktorí sa vracajú na cestu Prastarej Viery našich Prѣdkov!
Sláva Veste!
Sláva Mare!
Sláva Prѣdkom našim!
